Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L., a to o maloletého G., nar. XX. XX. XXXX a o maloletého B., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., deti rodičov - matky W.. K. L., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX D. a otca C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Q. XXXX/XA, XXX XX X., právne zastúpený S. T. T., D.., so sídlom S. V. XX,. XXX XX T., W.: XX XXX XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -180 zo dňa 20. 11. 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom L., a to voči maloletému G., nar. XX. XX. XXXX a voči maloletému B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej v texte „maloleté deti“), ktorým sa otec maloletých detí domáhal zníženia výživného na maloletého G. na sumu 60,- € a na maloletého B. na sumu 50,- € počnúc dňom podania návrhu do budúcna. Návrh odôvodnil zmenou pomerov na jeho strane v porovnaní s pomermi v čase poslednej úpravy výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ku ktorej zmene došlo z dôvodu podstatného zníženia jeho príjmu. Naopak na strane maloletých detí, podľa neho, nedošlo k výraznej zmene pomerov a pokiaľ ide o majetkové pomery na strane matky maloletých detí, tieto sa zmenili v tom, že je zamestnaná, dosahuje príjem až vo výške 1.800,- €, v dôsledku čoho považoval výživné v dosiaľ určenej výške v zjavnom nepomere vo vzťahu k jej príjmu. 2. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh otca maloletých detí zamietol s odôvodnením, že v konaní skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, pokiaľ bolo o výživnom voči maloletým deťom naposledy rozhodované v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. , ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 04. 2018 a ktorým bolo výživné na maloletého G. určené vo výške 180,- € a na maloletého B. vo výške 150,- € mesačne. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na zmenu rozhodnutia, a to zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom nie sú splnené zákonné podmienky. 3. Okresný súd pri skúmaní zmeny pomerov prihliadal aj na okolnosti, za ktorých povinný rodič sa pričinil o zníženie jeho príjmu. V danej veci bolo podľa okresného súdu zistené, že práve z dôvodu nezodpovedného správania sa otca maloletých detí, a to aj keď vo voľnom čase, a nie v pracovnom pomere, sa pripravil o príjem, ktorý dosahoval ako profesionálny vojak. Práve pre spáchanie prečinu bol prepustený z ozbrojených zložiek a bol nútený hľadať si prácu. Sám na pojednávaní uviedol, že netrpí žiadnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré by ho obmedzovali pri nájdení si vhodnej práce a bránil

sa i tým, že doložil potvrdenia od jednotlivých spoločností, ktoré oslovoval prostredníctvom e-mailu a prostredníctvom ktorých si prácu hľadal. Tieto správy však podľa okresného súdu boli z mesiaca január a február 2020, teda z obdobia, kedy bol otec maloletých detí prepustený z armády Slovenskej republiky a skončila mu profesionálna kariéra vojaka. V žiadnom prípade však nie je možné podľa okresného súdu z jeho strany hovoriť o snahe nájsť si vhodné zamestnanie tak, aby si zabezpečil dostatočný príjem na pokrytie nielen vlastných výdavkov, ale predovšetkým výdavkov na výživu maloletých detí. Ani jedna z týchto správ nie je z nasledujúceho obdobia, teda potom, než sa vo februári 2020 zamestnal u spoločnosti Q. Q., kde jeho priemerná čistá mzda za obdobie od februára 2020 do júna 2020 predstavovala sumu 675,31 €. Okresný súd zdôraznil, že otcovi maloletých detí nič nebráni v tom, privyrábať si popri hlavnom pracovnom pomere tak, aby nebol odkázaný na pomoc od svojich rodičov a partnerky a mohol si riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Okresný súd uznal, že otcovi maloletých detí sa znížila jeho životná úroveň v dôsledku poklesu jeho príjmu, čo však nemôže byť na ťarchu maloletých detí, ak k zníženiu tejto životnej úrovne došlo v dôsledku nezodpovedného konania otca maloletých detí, ktorý jazdil pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho došlo z jeho strany k spáchaniu prečinu, na základe čoho bol z ozbrojených zložiek prepustený. Okresný súd neuznal argument otca spočívajúci v porovnaní pomeru platieb na maloleté deti z jeho strany a zo strany matky maloletých detí, nakoľko matka maloletých detí sa o ne osobne stará. a súd je povinný túto skutočnosť zohľadniť. Matka maloletých detí tak zabezpečuje dennodennú osobnú starostlivosť o obe maloleté deti, ktorá v sebe zahŕňa nielen platenie elektriny, stravy, ošatenia, ale aj výkon osobnej starostlivosti. Okresný súd preto z tohto pohľadu odmietol prepočítanie podielu pomerov príjmu a výdavkov rodičov na maloleté deti na percentá a rovnako podľa neho nie je možné výdavky bez ďalšieho vydeliť dvomi, ak je nutné prihliadať, ako je uvedené vyššie, i na osobnú starostlivosť matky. Naviac podľa okresného súdu otec maloletých detí ani nerozporoval tvrdenia matky, že okrem výživného iné vecné plnenia deťom neposkytuje. Nepodieľal sa na jednorazových výdavkov, či už v súvislosti so zakupovaním oblečenia, prípadne vybavenia na lyžiarsky výcvik, nákladoch v súvislosti s ošetrením maloletých detí, okuliarmi, športovými záľubami, či hudobnými záľubami detí. Všetky tieto výdavky znáša výlučne matka. Otec maloletých detí tieto skutočnosti ani nespochybnil. 4. Okresný súd zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na zákonnú povinnosť prednosti výživného na maloleté deti pred inými výdavkami rodičov v súvislosti s jeho splátkami na auto, prípadne výdavkami v súvislosti so splácaním úverov a ostatnými výdavkami a z tohto dôvodu neprihliadal ani na okolnosť, že podľa vyjadrenia otca na jeho výdavky prispievajú jeho rodičia a jeho partnerka, ktorí mu takýmto spôsobom finančne prispievajú. 5. Okresný súd tak nevzhliadol v dôvodoch, na ktorých poukazoval otec maloletých detí v konaní také dôvody, na základe ktorých by bolo dôvodné znížiť jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a i keď uznal, že k zníženiu jeho príjmu došlo, konštatoval, že uvedené nemôže byť na ťarchu maloletých detí. Nemožno totiž neprihliadať i na okolnosť, že od poslednej úpravy výživného voči maloletým deťom sú tieto staršie, vyspelejšie, navštevujú vyššie ročníky základnej školy, teda došlo k zvýšeniu životných nákladov na ich strane, nielen na strane ich rodičov. 6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle (ďalej v texte „CMP“). 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý považoval rozhodnutie okresného súdu za nezákonné a nesprávne. Prioritne otec maloletých namietal nedostatočne zistený a vyhodnotený skutkový stav veci a jeho následné nesprávne právne posúdenie. Nestotožnil sa so skutkovým a právnym vyhodnotením okresného súdu, ktoré spočívalo v tom, že i keď uznal, že na jeho strane došlo k zníženiu príjmu, za toto zníženie príjmu si môže výlučne on sám, a to svojím nezodpovedným správaním, pričom neprihliadal na ďalšie pre rozhodnutie významné okolnosti, a to najmä na jeho zníženie životnej úrovne a skutočnú výšku odôvodnených potrieb maloletých detí. Nepovažoval za dostatočne zohľadnený princíp primeranosti výživného k životnej úrovni rodičov podľa Zákona o rodine a princíp proporcionality medzi odôvodnenými potrebami maloletých detí a možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča v zmysle Zákona o rodine. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu poukázal najmä na to, že súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, v akej výške mal zistiť mesačné odôvodnené potreby maloletých detí, ktorá skutočnosť je podľa neho základnou pre posúdenie jeho návrhu. 8. Ďalším odvolacím dôvodom bol nesúhlas otca maloletých detí s konštatáciou okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa matka stará o maloleté deti 24 hodín denne, nakoľko je zrejmé, že 6 - 7 dní mesačne sa maloleté deti nachádzajú v 24-hodinovej starostlivosti otca. Na túto skutočnosť však súd prvej inštancie neprihliadol.

9. Otec maloletých detí ďalej namietal, že k zníženiu jeho životnej úrovne nedošlo len v dôsledku zníženia jeho príjmu, ale aj v dôsledku zníženia životnej úrovne v dôsledku rozvodu a následného vyporiadania spoločného majetku s matkou maloletých detí, kedy bol nútený zaobstarať si nové bývanie, s ktorým bolo neodmysliteľne spojené aj prevzatie úveru, pričom uvedené výdavky na živobytie spolu s výškou vyživovacej povinnosti boli pre neho neúnosné a likvidačné. V tejto súvislosti odmietol aj záver okresného súdu, ktorý vychádzal výlučne z princípu prednosti potenciality príjmu otca podľa § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keď je nutné zohľadniť i jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. V súčasnej dobe nie je schopný si plniť ani základné životné potreby, nakoľko jeho príjem zo závislej činnosti je vo výške 664,- € mesačne, pričom z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Opakovane zdôraznil, že preukázal snahu nájsť si vhodné zamestnanie, z ktorého príjmu by pokryl všetky jeho nevyhnutné výdavky na živobytie a aj výživné, avšak uvedené súd nevzal do úvahy. Nestotožnil sa s tým, že by bolo jeho povinnosťou nájsť si popri zamestnaní v pracovnom pomere aj brigádu len z dôvodu, aby vedel uhrádzať výživné na maloleté deti. V tejto súvislosti poukázal na príjem matky, ktorý považuje za nadštandardný príjem, v dôsledku čoho považuje rozhodnutie za tendenčné. 10. Ďalším odvolacím argumentom otca maloletých detí bolo nesprávne skutkové zistenie a vyhodnotenie odôvodnených potrieb maloletých detí a vo vzťahu k jeho zisteniam (body 16. a 17. odôvodnenia rozsudku) sa okresný súd nevysporiadal s tým, že vyživovacia povinnosť dosiaľ určená je v súčasnej dobe v hrubom nepomere k skutočným a preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj v zjavnom rozpore s jeho možnosťami a schopnosťami. Suma, v ktorej bolo dosiaľ určené výživné vo výške 330,- € mesačne na základe rozsudku zo dňa 26. 03. 2018 je neprimeraná vo vzťahu k zisteným odôvodneným potrebám maloletých detí a pre neho je priam likvidačná, nakoľko nepriaznivá ekonomická situácia ho núti požičiavať si finančné prostriedky na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom od tretích osôb. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené otec maloletých detí konštatoval, že okresný súd bezvýhradne uprednostňoval iba jeden princíp Zákona o rodine pred ostatnými, t. j. v tomto prípade princíp prednosti potencionality príjmu, čím nepochybne porušil jeho garantované právo na spravodlivý proces. Podľa neho by uvedené princípy mali fungovať na základe vzájomného vyvažovania, a preto je nutné pristúpiť k vzájomnému porovnaniu sledovaných zásad a metódou pomernosti sa snažiť o približovanie. 12. Na záver otec maloletých detí namietal, že rozhodnutie okresného súdu nepovažuje za dostatočne odôvodnené, keď súd sa zároveň s jeho námietkami a argumentáciou predloženou v konaní nevysporiadal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a znížil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v súlade s jeho návrhom, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 13. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že prioritne má zrejme otec maloletých detí dostatok finančných prostriedkov, ak má finančné prostriedky na zaplatenie si právneho zástupcu, ktoré finančné prostriedky však si ona nemôže dovoliť vynaložiť. Odmietla, že by otec maloletých detí nemal podmienky na spravodlivý proces. Zotrvala na tom, že práve otec maloletých detí sa dopustil trestného činu, a preto bol prepustený z ozbrojených síl Slovenskej republiky, teda prišiel o svoj príjem vlastným pričinením, keď vedome spáchal trestný čin. Naviac, prestal svojvoľne platiť výživné, čím si sám doprial dlh na výživnom, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné vymáhať výživné na maloleté deti exekúciou. Ohľadne potrieb maloletých detí uviedla, že deti rastú a doposiaľ ani raz nežiadala o zvýšenie výživného, aj keď mladší syn už dávno prekročil 1. stupeň základnej školy, určite prispieva na maloleté deti finančne viac, ako ich otec. Preto nemá dôvod prijať jeho argumenty o nízkej životnej úrovni, ak „narieka, že nemá z čoho platiť svoje auto, cigarety a chľast.“ Poukázala na to, že i ona má záväzky voči bankám a poisťovniam, ale prioritne má povinnosť zabezpečiť starostlivosť o dve maloleté deti. Spochybnila i jeho výpoveď o tom, že zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti 6 - 8 dní mesačne, nakoľko s maloletými deťmi sa stretáva každý druhý víkend. Navrhla, aby odvolací súd „zamietol odvolanie exmanžela“. 14. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky poprel, že by si neplnil vyživovaciu povinnosť, resp. že by si neplnil výživné podľa rozhodnutia. Spochybnil aj to, že matka maloletých detí mala v súvislosti s odročením pojednávania nariadeného na 06. 10. 2020 vedomosť o tom, že dôvodom zrušenia tohto pojednávania bola práve karanténa konajúcej sudkyne, keď táto informácia nebola súčasťou oznámenia o zrušení pojednávania. Na základe toho konštatoval, že u neho vzhľadom na tieto skutočnosti existujú dôvodné pochybnosti o tom, že vo veci konajúca sudkyňa nemusela byť nestranná, ba naopak mohla mať zjavne pomer k strane, a to k matke, ktorá nepochopiteľným spôsobom získala uvedené skutočnosti, a teda namietal, že v predmetnej veci zrejme rozhodoval vylúčený sudca,

ktorá skutočnosť má nepochybne za následok aj nezákonnosť rozhodnutia vydaného týmto vylúčeným sudcom. 15. V zostávajúcej časti zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní. 16. V dôsledku odvolania otca maloletých detí, krajský súd ako súd odvolací ( - ďalej v texte „CSP“) prejednal odvolanie otca maloletých detí v zmysle - 67 a bez nariadenia pojednávania v súlade s (á contrario) rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil. 17. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Odvolací súd nepovažuje odvolanie otca maloletých detí voči rozsudku okresného súdu za opodstatnené, a to z nasledovných dôvodov: 20. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa . Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý nepovažoval návrh otca na zníženie výživného za dôvodný a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca maloletých detí uvedenú v odvolaní uvádza nasledovné: 21. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane o výživnom rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinnej osoby, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Pri zmene pomerov musí súd vždy prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. 22. Pri určovaní výšky výživného podľa Zákona o rodine je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti zdravotného stavu, jeho kultúrno- spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom rozhodol vecne správne, ak tento zamietol, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Naviac odvolací súd uzatvára, že pred všetkými výdavkami, ktoré rodičom vznikajú, je vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom prvoradou zákonnou povinnosťou, ak výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 23. Konštantná judikatúra jednoznačne zohľadňuje pri určení vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu okolnosti na strane povinného, najmä objektívne možnosti zamestnať sa, objektívnu možnosť dosahovať príjem a plniť svoju zákonom vyžadovanú vyživovaciu povinnosť, ktorá je pre neho prvoradá. Z vykonaného dokazovania ale vyplýva, že otec maloletého ukončil svoj pracovný pomer následkom toho, že sa dopustil prečinu pod vplyvom alkoholu a zo služobného pomeru bol prepustený, teda sám zavinil skončenie služobného pomeru, a tým aj zníženie jeho príjmu. 24. Okrem dôvodov, na ktoré poukazoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k pomerom na strane maloletých detí je nutné poukázať i na to, že na strane maloletých detí došlo k nárastu životných nákladov, maloletý B. tohto času už navštevuje II. stupeň základnej školy a vzhľadom aj na vývoj maloletých detí sa zvyšujú náklady na ich osobné potreby, maloletý G. sa síce nezúčastňoval na futbalových tréningoch, avšak poplatky sa nekrátili, ani neboli nijak odpustené, a to vrátane návštevy základnej umeleckej školy. Maloletým deťom bolo potrebné zakúpiť primerane ich vývoju oblečenie, obuv. Aj okolnosti ohľadne výdavkov maloletých detí boli okresným súdom dostatočne zistené, viď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 11. až 16., teda maloleté deti navštevujú II. stupeň základnej školy, školskú jedáleň, ako i záujmové krúžky, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie stravy, obuvi, obliekania, školských potrieb, záujmovej činnosti a náklady spojené s bežnou lekárskou starostlivosťou. Pomery na strane oboch rodičov maloletých detí, ako i na strane maloletých detí, ktoré podrobne opísal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nepopierateľne odôvodňujú zamietnutie návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.

25. Otec maloletých detí v odvolaní len polemizoval so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ktoré však ničím nespochybnil. Jeho požiadavka na aplikáciu princípov rodinného práva a ich vzájomné zosúladenie, prípadne jeho dôraz na princíp proporcionality zostal v teoretickej rovine a ničím nespochybnil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. V odvolaní opakovane otec maloletých detí zdôraznil svoju zlú finančnú situáciu, na základe ktorej návrh na zníženie vyživovacej povinnosti podal a s ktorými argumentami sa okresný súd vysporiadal v priebehu konania, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 26. Okresný súd dôvodne pri rozhodovaní prihliadol prioritne na záujem maloletých detí, ak je zrejmé, že otcovi maloletých detí v súčasnej dobe nič nebráni v tom, aby primerane svojmu veku, zdravotnému stavu a vzdelaniu zabezpečil príjem, z ktorého je v prvom rade povinný prispievať na výživu svojich detí. 27. Nemožno považovať za nesprávne konštatovanie okresného súdu, ak uzavrel, že za zníženie životnej úrovne, resp. i príjmu môže otec maloletých detí, ktorý svojím protiprávnym konaním zavinil ukončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka, pretože bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom a ktorého služobný pomer sa skončil v deň doručenia personálneho rozkazu 10. 01. 2020. Je zrejmé, že v dôsledku tohto konania došlo u neho k poklesu príjmu, na ktorú okolnosť súd musí prihliadať. Ak ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá upravuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá povinný výhodnejšieho zamestnania, či zárobku, resp. majetkového prospechu; o to viac treba prihliadať na okolnosť, ak k zníženiu príjmu, resp. životnej úrovne povinného dôjde v dôsledku jeho protiprávneho konania. Tieto skutočnosti nemohol okresný súd opomenúť a dôvodne na ne prihliadal. Na druhej strane okresný súd uznal, že k zníženiu príjmu na strane otca maloletých detí došlo, avšak nepovažoval tieto skutočnosti aj vzhľadom na vyššie uvedené za také, ktoré by mohli byť na ťarchu maloletých detí. 28. Princíp potencionality príjmov je inštitútom, ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného, teda maloletých detí. Zákon o rodine tento princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do takej miery, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V konkrétnom prípade je takouto okolnosťou práve zmena zamestnania, ako je tomu aj na strane otca maloletých detí, na základe ktorej dosahuje nižší príjem, a to v dôsledku toho, že zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, v ktorom dosahoval vyšší príjem bol prepustený v dôsledku svojej protiprávnej činnosti. Je teda zrejmé, že pokles príjmu otca maloletých detí je v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním a správaním, v dôsledku ktorého došlo k zníženiu jeho životnej úrovne. Následkom princípu potencionality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t. j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. pred prepustením zo služobného pomeru. 29. Pokiaľ ide o námietku otca maloletých detí vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia okresným súdom, ktorý uviedol, že matka sa o maloleté deti stará 24 hodín denne, v dôsledku čoho prihliadal na jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, je nutné uviesť, že i keď okresný súd popisným spôsobom subsumoval skutkový stav pod právnu normu, a to § 62 ods. 4 Zákona o rodine, chcel týmto zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov a že táto zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (viď ust. § 75 Zákona o rodine). Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. V aplikačnej praxi sa už ustálili aj závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania síce aj jeho pasíva, avšak aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. 30. Ak otec maloletých detí poukazuje na to, že k zníženiu jeho životnej úrovne došlo po rozvode, nakoľko si musel zabezpečiť novú domácnosť, tieto okolnosti boli po rozvode oboch rodičov primerane rovnaké, primerané, nakoľko i matka maloletých detí v súčasnej dobe sama zabezpečuje všetky výdavky súvisiace s domácnosťou, ktorú poskytuje maloletým deťom. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti sa na okolnosť, že sa otec s maloletými deťmi stretáva dvakrát do mesiaca počas víkendu, nemôže prihliadať, nakoľko nejde o pravidelné výdavky bežne spotrebovateľné v súvislosti s výživným poskytovaným maloletým deťom. Všetky kritériá, ktoré sa posudzujú na strane rodičov, sa však

posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa. 31. Všetky vyššie uvedené kritériá okresný súd pri rozhodovaní a posudzovaní dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného voči maloletým deťom, posúdil. To, že matka maloletých detí dosahuje vyšší príjem v súčasnej dobe než otec maloletých detí, neznamená bez ďalšieho, že je povinná prispievať vyššou sumou matematicky vyčíslenou otcom maloletých detí v odvolaní, ak matka maloletým deťom okrem osobnej starostlivosti poskytuje i s tým súvisiacu starostlivosť o domácnosť, v ktorej maloleté deti žijú (výdavky spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými poistnými plnenia, sporením, pôžičkami a pod.). 32. Pokiaľ ide o určovanie konkrétnej výšky výživného, ide vždy o posúdenie konkrétnych individuálnych okolností tak na strane povinného rodiča, ako aj oprávnených maloletých detí. Úprava určovania výživného predstavuje výrazne individuálnu oblasť s množstvom premenných vopred nepredvídateľných okolností vyžadujúcich nesporne skôr ľudské posúdenie, než presný výpočet podľa akéhosi vzorca navrhovaného otcom maloletých detí. 33. Na záver odvolací súd uvádza, že nie je dôvodný ani odvolací argument, že v konaní konal vylúčený sudca. Otec maloletých detí až vo vyjadrení k vyjadreniu matky podaním zo dňa 10. mája 2021 namietol, že matka maloletého získala vedomosť o tom, že pojednávanie nariadené na 06. 10. 2020 bolo odročené pre karanténu konajúcej sudkyne, pričom táto informácia nebola súčasťou oznámenia o zrušení pojednávania, z čoho vyvodil, že zákonná sudkyňa konala nestranne pre jej pomer k matke maloletých detí. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vyjadrenie matky, v ktorom uviedla, že mala vedomosť o tom, že pojednávanie nariadené na 06. 10. 2020 bolo odročené z dôvodu karantény konajúcej sudkyne, bolo otcovi maloletých detí doručené dňa 28. 04. 2021 (č. l. 229 spisu). V zmysle námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený s tým, že na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada a v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Otec maloletých detí vyššie uvedenú námietku voči konajúcej sudkyni vzniesol vo svojom vyjadrení zo dňa 10. mája 2021, teda po uplynutí 7 dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý mal byť sudca vylúčený. Vzhľadom na tieto skutočnosti ani odvolací súd na uplatnenú námietku zaujatosti neprihliadal. Napriek tomu uvedenú námietku posudzoval odvolací súd aj ako odvolací dôvod a v tejto súvislosti konštatuje, že informácia o tom, že zákonná sudkyňa odročila pojednávanie z dôvodu karantény, nie je okolnosťou, ktorá by akýmkoľvek spôsobom spochybňovala nestrannosť zákonnej sudkyne a vzbudzovala by odôvodnené pochybnosti o jej nestrannosti pre jej pomer k účastníkovi konania. Informácia o dôvode práceneschopnosti konajúcej sudkyne ničím neosvedčuje, že by vzťah medzi matkou maloletých detí a zákonnou sudkyňou prekračoval profesionálny prístup sudcu pri výkone svojej funkcie a rozhodovaní v tejto veci. Ani uvedená odvolacia námietka nie je dôvodnou. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať. 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ), a to všetko aj bez návrhu ( ).