Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25C/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu: M. E., J.. X.X.XXXX, G. I. XX, K., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom Pollova 32, Košice, proti žalovaným v 1.rade: Ľ. G., J.. XX.X.XXXX, G. V. XX, H., I. X.V.: S.. H. G., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XX, H., obom právne zastúpeným Líška & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Brezová 10, Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaných: X. P., J.. X.X.XXXX, G. H. XX, I., v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovaní v 1. a 2.rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na súd dňa 22.6.2020 žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi X. P., J.. X.X.XXXX, G. H. XX, I. ako predávajúcou a žalovanými v 1. a 2.rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXX, H.. Ú. H.Á., Q. H. F., Q. H. - H. M. K. V. U., K..Č.. XXXX/X, O. K.: L., I. I. XX S., K.. Č.. XXXX/X, O. K.: L. K. M. J., I. I. XXX S., K.. Č.. XXXX/X, O. K.: L., I. I. XX S., M. N. J. K. Č.. XXXX/ X, O. stavby 21 - rozostavaný rodinný dom v spoluvlastníckom podiele 1/1, je voči žalobcovi neúčinná a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobca podal voči intervenientovi v procesnom postavení žalovaného žalobu a návrh na neodkladné opatrenie na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. . Uvedenou žalobou sa domáhal úhrady pohľadávky vo výške 14.900 Eur a 5 % úroku z omeškania z tejto sumy od 1.9.2018 do zaplatenia. Zároveň v uvedenej žalobe podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v čase podania žaloby bola žalovaná (intervenient) na strane žalovaných výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXX, H.. Ú. H., Q. H. F., Q. H. - H., M. Y. K. V. U., D. J. H.. S. M. K..Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, O. K. - L.. Na základe uvedeného žalobca navrhol zakázať intervenientke do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Keďže po podaní uvedenej žaloby na Okresnom súde Košice - okolie intervenient na strane žalovaných prejavil vôľu vyporiadať záväzky voči žalobcovi, pričom jej podmienkou bolo, aby žalobca svoj návrh na neodkladné opatrenie zobral späť. Na základe uvedeného žalobca vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej čiastočne späť písomným podaním zo dňa 30.7.2019 a to v časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXX, H.. Ú. H., Q. H. F., Q. H.Š. - H., M. K. V. U. D. J. K. K..Č.. XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a žiadal o tomto návrhu ďalej nekonať. Zo strany intervenienta na strane žalovaných nedošlo ani po čiastočnom späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k vysporiadaniu záväzkov voči žalobcovi. Následne sa žalobca z katastrálneho portálu dozvedel, že žalovaná, v tomto konaní intervenientka na strane žalovaných, previedla všetky nehnuteľnosti pôvodne

zapísané na X. Č.. XXX, H.. Ú. H., Q. H. F., Q. H. - H., na iných vlastníkov a konkrétne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, previedla na žalovaných, čo vyplýva z rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V 1733/2020 zo dňa 5.5.2020. Žalobca má za to, že boli dané splnené podmienky v zmysle ust. , keďže intervenientka previedla uvedené nehnuteľnosti na žalovaných v úmysle ukrátiť svojho veriteľa žalobcu.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol pripojiť kúpnu zmluvu, ktorou intervenientka previedla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania na žalovaných, vypočuť žalobcu a intervenientku na okolnosti ako došlo k dohode medzi žalobcom a intervenientkou ohľadne zaplatenia dlžnej pohľadávky žalobcovi v konaní vedenom na OS Košice - okolie, ako aj výsluch intervenientky na skutočnosť, že táto vedela v čase prevádzania nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, že má pohľadávku voči žalobcovi ako veriteľovi a k okolnosti, že pokiaľ táto prehlásila realitnej kancelárii, ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľnosti na žalovaných, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, tým sa preukázal jej úmysel ukrátiť veriteľa.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že títo o pohľadávke žalobcu voči intervenientke na strane žalovaných sa dozvedeli až doručením žaloby v tomto konaní. Celkovo sa stretli s intervenientkou dvakrát, pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej 4.12.2019 a následne pri podpise kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaní reagovali na ponuku realitnej kancelárie a rovnako so zástupcom realitnej kancelárie absolvovali aj ohliadky nehnuteľností. Ako vyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve v čl. 3, kúpna cena bola dohodnutá medzi stranami sporu 166.000 Eur, pričom žalovaní sa zaviazali uhradiť zálohu 1000 Eur do 3 dní od uzavretia budúcej zmluvy a zároveň sumu 21.000 Eur z vlastných zdrojov v lehote 5 dní od podpisu zmluvy a vo výške 144000 Eur z úverových zdrojov do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Zo strany žalovaných teda došlo k reálnej kúpe nehnuteľností a vyplateniu trhovej ceny 166.000 Eur, teda nedošlo žiadnym spôsobom k zmenšeniu majetku intervenienta a nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Zároveň žalovaní poukázali na otázku, že žalobca si nezabezpečil splnenie záväzku zo strany intervenienta, keď zobral späť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa sporných nehnuteľností, keď žalobca musel minimálne počítať s tým, že intervenient môže predmetné nehnuteľnosti speňažiť. Zároveň nebolo zo strany žalobcu ku dňu podania žaloby preukázané, že ním uvádzaná pohľadávka voči intervenientovi na strane žalovaných vo výške 14.900 Eur s prísl. je pohľadávkou vymáhateľnou, teda postihnuteľnou núteným výkonom práva.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi intervenientom a žalovanými zo dňa 4.12.2019, ako aj oboznámením kúpnej zmluvy týkajúcej sa sporných nehnuteľností uzatvorenej medzi intervenientom ako predávajúcim a kupujúcimi - žalovanými dňa 10.2.2020, vyjadrením žalovaného v 1.rade, ako aj právneho zástupcu žalobcu.

5. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi intervenientkou a žalovanými dňa 10.2.2020, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania na žalovaných v 1. a 2.rade ako kupujúcich. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že intervenientka ako predávajúca predmetnou zmluvou previedla nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve (ktoré sú predmetom tohto konania) na žalovaných v 1. a 2.rade ako kupujúcich za dohodnutú kúpnu cenu 166.000 Eur, pričom žalovaní sa zaviazali prvú časť kúpnej ceny 1000 Eur zaplatiť z vlastných finančných zdrojov pred podpisom predmetnej zmluvy a druhú časť kúpnej ceny 21.000 Eur z vlastných zdrojov do 5 pracovných dní od podpisu zmluvy a tretiu časť kúpnej zmluvy vo výške 144.000 Eur z úverových zdrojov poskytnutých úverovou bankou kupujúcich do 15 pracovných dní od podpisu zmluvy na účty uvedené v kúpnej zmluve. V zmysle čl. 5 bodu 3 predmetnej zmluvy, zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny v prospech bankových účtov sa považuje za jej zaplatenie predávajúcemu bez ohľadu na to, kto je majiteľom uvedených bankových účtov, a to okamihom pripísania peňažných prostriedkov na vyššie uvedené účty. V zmysle čl. 3 bodu 3.4 zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 4.12.2019 intervenientka ako predávajúca prehlásila, že s nehnuteľnosťami, ktorých je vlastníčkou, je oprávnená voľne nakladať a toto jej právo nie je ničím obmedzené a zároveň počas účinnosti tejto zmluvy na nehnuteľnosti nebudú viaznuť žiadne ťarchy, dlhy, záložné práva, vecné bremená, práva ďalších osôb ani iné právne vady, ktoré by obmedzovali budúceho vlastníka vo výkone jeho vlastníckych oprávnení, okrem tiarch uvedených v tejto zmluve.

6. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 24.6.2021 vyplynulo, že návrh na výmaz informatívnej poznámky o vedení súdneho konania medzi žalobcom a intervenientkou na Okresný súd Košice - okolie bol daný už v júli 2019.

7. Z vyjadrenia žalovaného v 1.rade na pojednávaní dňa 24.6.2021 vyplynulo, že žalovaní prvýkrát kontaktovali realitnú kanceláriu ohľadne kúpy sporných nehnuteľností v septembri 2019, preto to čo sa odohrávalo pred týmto dátumom medzi žalobcom a intervenientom, títo nevedeli. Iný spôsob akým by preverovali skutočnosť, či na nehnuteľnosti, ktorú mienili kúpiť viazlo nejaké vecné bremeno, prípadne nejaká poznámka ohľadne vedeného súdneho konania ako cez kataster nehnuteľnosti nepreverovali, keďže nehnuteľnosť kupovali aj prostredníctvom úveru, pričom uvedené skutočnosti preveruje aj samotná banka, ktorá by bez preverenia nehnuteľnosti neposkytla žalovaným úver.

Podľa ust. , , Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

8. Podstata vyššie uvedenej právnej úpravy spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým zmareniu či ohrozeniu možnosti ,aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa veriteľ môže domáhať na súde určenia, že dlžníkove právne úkony pokiaľ vedú k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie), t.j. ide o pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka uspokojila. Dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojiteľa znáša veriteľa. V zmysle ust. zároveň veriteľ musí preukázať, že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť veriteľa v posledných troch rokov, pričom zároveň kumulatívne musí preukázať, že tento úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy.

9. Žalobca v konaní súdu nepreukázal existenciu jeho vymáhateľnej pohľadávky voči intervenientke, od ktorej žalovaní nadobudli nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, ktorej odporovateľnosti právneho úkonu sa žalobca v konaní domáha a v tomto smere žalobca ani nenavrhol žiadne dokazovanie.

10. Zároveň žalobcom v konaní navrhované dôkazy- výsluch žalobkyne a intervenientky v konaní smerovali len k preukázaniu úmyslu intervenienta na strane žalovaných ako dlžníka žalobcu ukrátiť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca však v konaní nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že predmetný úmysel intervenientky ako dlžníčky žalobcu musel byť v čase uzatvorenia právneho úkonu druhej strane, teda žalovaným v 1. a 2.rade známy, pričom pre úspešnosť žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu je predpokladom aj splnenie tejto kumulatívnej zákonnej podmienky ( ).

11. Z výpovede žalovaného v 1.rade vyplýva skutočnosť, ktorá potvrdzuje už predchádzajúce písomné vyjadrenie žalovaných v 1. a 2.rade v tomto konaní, že títo nemali vedomosť o prebiehajúcom spore medzi žalobcom a intervenientkou na strane žalovaných a túto okolnosť nemohli mať ani z evidencie nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, keďže ako vyplýva zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k výmazu poznámky o vedení súdneho konania medzi žalobcom a intervenientom došlo na základe podnetu žalobcu už v júli 2019, pričom žalovaní sa kontaktovali s realitnou kanceláriou prostredníctvom ktorej uzatvárali kúpnopredajnú zmluvu s intervenientkou až v septembri 2019. V

uvedenom čase už teda zápis o informatívnej poznámke o vedení súdneho konania medzi žalobcom a intervenientom v katastri nehnuteľností nefiguroval.

12. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal a v tomto smere ani nenavrhol dokazovanie, že mal voči intervenientovi vymáhateľnú pohľadávku v čase uzatvorenia právneho úkonu medzi intervenientom a žalovanými v zmysle , ako aj skutočnosť, že úmysel intervenientky ako dlžníčky žalobcu ukrátiť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky musel byť v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy žalovaným v 1. a 2.rade známy. Keďže žalobcom navrhované dôkazy - výsluch žalobcu a intervenienta neboli smerované k preukázaniu týchto skutočností a ich výpovede by tieto skutočnosti ani nemohli preukázať, súd uzavrel, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je nedôvodný pre nesplnenie podmienok zákonného ustanovenia , .

13. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

Podľa ust. , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Nakoľko žalovaní v 1. a 2.rade boli voči žalobcovi plne úspešní, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že títo majú právo na náhradu trov konania. Právo na náhradu trov konania by vznikol aj intervenientke na strane žalovaných, avšak tejto žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.