Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/111/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, dieťa matky – C. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, t.č. bytom E. XX, D. F. a otca – F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, B., v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. -99 zo dňa 14.6.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. o výživnom a IV. o zročnom výživnom p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Rozsudkom zo dňa 14.6.2023 súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Výrokom III. bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, počnúc dňom 15.11.2022, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Ďalším výrokom IV. rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 15.11.2022 do 30.6.2023 vo výške 1.125 eur, ktoré bolo uložené otcovi zaplatiť jednorazovo k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. súd prvej inštancie styk otca s maloletou neupravil a výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

2.

Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona o rodine, keď zhodnotením vykonaných dôkazov mal preukázané, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je dôvodný. Konštatoval, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo k nej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade. Ďalej zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím mal súd splnené hmotnoprávne podmienky na toto konanie a mal za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. Z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že po ich rozchode v roku 2012 sa o maloletú stará výlučne matka, a preto ju súd zveril do osobnej starostlivosti matky. Z vyjadrení rodičov mal za to, že spočiatku sa otec s maloletou stýkal, avšak v súčasnosti sa styk maloletej s otcom už nerealizuje, otec sa s ňou nestretol od roku 2017, pričom občas sa skontaktovali cez sociálne siete. Matka otcovi v stretávaní sa s maloletou nebráni, ani v budúcnosti brániť nebude

a aj z tohto dôvodu vyhovel návrhu matky a styk otca s maloletou neupravil. Takýto postup navrhol aj samotný otec maloletej pri výsluchu realizovaným dožiadaným súdom.

3.

Pokiaľ ide o určenie výživného otcovi, tak bolo zistené, že otec v minulosti zasielal na maloletú nepravidelne výživné (často až na základe výzvy matky), pričom aktuálne výživné na maloletú neposiela. V priebehu konania otec uviedol, že chce dať veci do poriadku, riadne sa zamestnal a vyjadril sa, že súhlasí s návrhom matky pokiaľ ide o požadovanú výšku výživného v sume 150 eur mesačne. Výživné v takejto výške súd prvej inštancie považoval za adekvátne, a to aj s poukazom na vek maloletej ako aj jej odôvodnené potreby. Výživné v takejto výške navrhoval aj kolízny opatrovník. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí a hlavne k dôslednému zabezpečeniu ich výživy, nakoľko maloleté dieťa je úplne odkázané na starostlivosť rodičov, tak finančnú ako aj osobnú. Ďalej zdôraznil, že otec má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej a musí si svoje finančné a osobné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný matke výživné v súdom určenej výške platiť. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností je potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa a dbať o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho ďalší vývoj a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. V závere svojho rozhodnutia poukázal na to, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby jeho rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o neho dohodnúť a robiť aj kompromisy, keď obaja rodičia majú svoje rodičovské práva, ktoré musí druhý rodič rešpektovať.

4.

Vzhľadom k tomu, že otcovi maloletej vznikol za obdobie od 15.11.2022 do 30.6.2023 dlh na výživnom v celkovej výške 1.125 eur, súd prvej inštancie tento uložil otcovi zaplatiť jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. Konštatoval, že zročné výživné za pomernú časť mesiaca november 2022 predstavuje sumu 75 eur (150/30 x 15 dní) a za obdobie od 1.12.2022 do 30.6.2023 vzniklo zročné výživné za plných 7 mesiacov v sume 1.050 eur (7 mesiacov x 150 eur = 1.050 eur).

5.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len ), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6.

Tento rozsudok napadol včasným odvolaním otec vo výrokoch III. v časti určeného výživného ako aj vo výroku IV. v časti o zročnom výživnom, pričom namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že aj on má svoje životné potreby a výdavky. Uviedol, že od 1.5.2023 je zamestnaný v Univerzitnej nemocnici H. E. na dobu určitú do 30.4.2024 ako pomocný pracovník v zdravotníctve, pričom jeho mesačná mzda v čase kedy písal odvolanie (12.7.2023) predstavovala 770 eur brutto. Poukázal na to, že býva u svojich rodičov v B., kde má aj trvalý pobyt. Rodičom prispieva na nájom sumou 70 eur na energie 24 eur, za používanie služieb v domácnosti 15 eur (TV, internet a iné). Pokiaľ ide o jeho osobné výdavky, tak na stravovanie a ošatenie minie približne 270 eur, mesačné náklady na cestu do zamestnania predstavujú 25 eur a ostatné výdavky sú asi vo výške 30 eur (lieky, vitamíny, kozmetika a iné). Znamená to, že jeho výdavky predstavujú približne 434 eur mesačne. S určenou výškou výživného na maloletú nesúhlasil, pretože mu neostávajú prostriedky na živobytie. Taktiež nesúhlasil so zročným výživným na maloletú vo výške 1.125 eur, čo dôvodil tým, že matka maloletej mu písomne oznámila, že sa vzdáva platby výživného pre ich dieťa z dôvodu, že maloletý bude osvojený treťou osobou. Tvrdil, že týmto jej písomným a úradne overeným vyhlásením, ktoré súdu predložil ho matka uviedla do omylu a teraz žiada po určitom čase, aby zaplatil zročné výživné od 15.11.2022 do 30.6.2023. Žiadal, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie v časti výšky výživného zmenený a jemu aby bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 100 eur mesačne. V časti zročného výživného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, nakoľko bol uvedený do omylu, keď matka maloletej už ďalšie platby na ňu odmietala. Ďalej požadoval, aby mohol prispievať maloletej na jej voľnočasové aktivity na jej osobný (študentský) účet v sume podľa potrieb maloletej, v nepravidelných intervaloch.

7.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.8.2023, pričom rozsudok žiadala v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že otec s návrhom na výživné vo výške 150 eur mesačne súhlasil, čo vyplýva z jeho výsluchu pred dožiadaným súdom v Košiciach. Uviedla, že býva u svojich rodičov, má prácu, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili v zárobkovej činnosti. Poukázala na to, že maloletá nastupuje do deviateho ročníka základnej školy. Má záujem študovať na strednej školu, ktorú má už vybranú a jej náklady mierne stúpnu, bude potrebovať notebook, a to nehovoriac o ostatných školských pomôckach. Okrem toho je vo veku, keď chce tráviť čas so svojimi kamarátkami, chodiť do kina, von a viesť spoločenský život. Stanovené výživné vo výške 150 eur považovala za primeraná, a to aj s poukazom na to, že náklady na život neúmerne stúpajú. Pokiaľ ide o zročné výživné tak uviedla, že v roku 2017 poslala otcovi maloletej list, v ktorej mu písala o neplatení výživného, nakoľko si maloletú chcel osvojiť jej terajší manžel. Návrh jej terajšieho manžela bol na Okresnom súde Malacky o osvojenie maloletej zamietnutý, nakoľko mal dlh na výživnom k svojim dvom deťom z predchádzajúceho manželstva. Poukázala ďalej na to, že ho neuviedla do omylu a tiež nie je pravdivé to, že nevedel, že musí platiť výživné (jej komunikáciu s ním pripojila k tomuto vyjadreniu). Pokiaľ ide o výživné, tak toto poslal raz, zväčša sa vyhováral, že nemá prácu, že má zlé obdobie a že ho pošle neskôr. Ďalej uviedla, že v roku 2022 komunikoval poväčšinou s maloletou prostredníctvom meesengru, kde viackrát odpísal, že jej pošle peniaze, ktoré však nepoukázal. Pokiaľ ide o zablahoželanie k narodeninám, meninám k týmto sviatkom nenapísal.

8.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, a preto súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. o výživnom a IV. o zročnom výživnom ako vecne správny podľa potvrdil.

9.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod..

15.

Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolanie otca smerovalo voči výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti zo strany otca, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

16.

Ako už bolo vyššie uvádzané, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie v časti určenia výšky výživného na maloletú ako aj v časti zročného výživného, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto odvolaním napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje naň ( ). Odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na maloletú, ako aj v časti zročného výživného, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď neobstoja argumenty a tvrdenia otca uvedené v odvolaní ako aj pred súdom prvej inštancie.

17.

V predmetnej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloletú z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. zákona o rodine). Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletej, tak tieto matka vyčíslila ako platby na zabezpečenie jednak bežných potrieb a výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté dieťa (cca 50 eur mesačne na oblečenie, 20 eur na kozmetiku, kredit – 10 eur, strava – 100 eur, výlety – 60 eur) a tiež v súvislosti s jej záujmami. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, hygieny. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa, ako aj jeho potreby. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd pri ustálení bežných nákladoch na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, pričom matka nie je povinná predkladať pokladničné bločky z nákupov týchto bežných vecí pre dieťa. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola maloletá žiačkou 8. ročníka základnej školy, pričom priemerné mesačné výdavky na maloletú vyčíslené matkou vo výške cca 546 eur mesačne nemožno považovať za nadhodnotené (strava 200-250 eur, oblečenie a obuv 50 eur, drogéria 30 eur, lieky a vitamíny 20 eur, telefón 11 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, alikvotná časť na bývanie 165 eur). V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti aj to, že náklady dieťaťa tvoria aj platby za bývanie, resp. pomerná časť týchto platieb ako aj jej ďalšie výdavky, ktoré boli vyššie spomenuté. Pri určovaní miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletej podieľa každý z rodičov, treba prihliadať aj na osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, pričom práve v danom prípade je nepochybné, že celá starostlivosť o maloletú spočíva na matke, keďže otec sa o maloletú zaujíma iba v malom rozsahu, kontaktuje sa s ňou iba prostredníctvom meesangra, nestretáva sa s ňou osobne a výživné poukazuje v podstate iba nepravidelne. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa sú upravené v § 62 a nasl. zákona o rodine (príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti výživného na maloletú vo výške 150 eur mesačne, ktorá suma zohľadňuje jej vek a potreby ako aj príjem a pomery na strane

oboch rodičov. Pokiaľ ide o matku maloletej, tak táto je vydatá, okrem maloletej A. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej I. A., nar. XX.X.XXXX. Matka je od 2.1.2023 zamestnaná v spoločnosti J., D. s príjmom vo výške 714 eur mesačne. Matka s manželom a maloletými deťmi žijú v podnájme, za ktorý platia 660 eur mesačne + internet 34 eur mesačne, pričom žiadny ďalší majetok nevlastnia. Pokiaľ ide o otca maloletej, tento je slobodný, okrem maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to voči synovi D. K., nar. X.XX.XXXX a L. B., nar. XX.X.XXXX, na výživu ktorých momentálne neprispieva. Bolo zistené, že otec maloletej je od 1.5.2023 zamestnaný v Univerzitnej nemocnici H. E. B. ako pomocný pracovník v zdravotníctve, kde ma uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.4.2024 s dohodnutou mzdou vo výške 770 eur mesačne. V neposlednom rade súd prihliadal aj na to, že od marca 2022 bol otec dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a mal len príležitostné brigády, pričom predtým pracoval 9 rokov v Čechách, kde mal príjem okolo 800 eur mesačne. Taktiež nebolo zistené, že by otec maloletej mal v súvislosti so svojim zdravotným stavom nejaké zvýšené výdavky, pričom podľa názoru odvolacieho súdu je otec schopný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 150 eur mesačne (samotný otec s touto výškou výživného súhlasil) ako určil súd prvej inštancie.

18.

Ako už bolo vyššie konštatované, súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolanie otca smerovalo voči výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, pričom z odvolania neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti zo strany otca, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Taktiež je potrebné konštatovať, že aj zročné výživné zo strany prvoinštančného súdu bolo vyčíslené správne, ktorého výšku otec maloletej ani nenamietal z hľadiska jeho výpočtu.

19.

Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. o výživnom a IV. o zročnom výživnom ako vecne správny podľa potvrdil.

20.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa .

21.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).