Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Csp-185-2017.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/185/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom, Dvořákovo nábrežie 8A,Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanej: R. S., W.. XX.X.XXXX, F. Š.Á. XXX/ XX, L., o zaplatenie príslušenstva, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 1.582,79 €, poplatky vo výške 14.51 €, úroky vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 100% s tým, že o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.620,28 € spolu s úrokmi vo výške 1.582,79 €, úrokmi vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 14,51 €, a náhradu trov konania.
2. Dňa 26.11.2019 Okresný súd Senica rozhodol vo veci rozsudkom č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.620,28 €, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 01.11.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ohľadom úrokov vo výške 1.582,79 €, poplatkov vo výške 14.51 €, úrokov vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,15 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia súd žalobu zamietol. Súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 3. Voči rozsudku Okresného súdu Senica podal žalobca dňa 2.1.2020 odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z.- Civilného sporového poriadku. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého, zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca má za to, že úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES. Z uvedeného tak vyplýva, že ani sankcia v podobe toho, že úver je poskytnutý bez úroku a poplatkov, ak neobsahuje rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. V zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9
ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z tohto dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. dá vyhovieť jedine nasledovným spôsobom, ktorý považuje žalovaný za postačujúci. Žalobca je toho názoru, že zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti, keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, výška mesačnej splátky, RPMN banky v %, taktiež priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku úveru, dátum 1. splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok. Žalobca má za to, že priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí, teda ľudovo povedané, o koľko preplatí jemu poskytnutý úver. Priemerný spotrebiteľ nebude skúmať každú jednu splátku samostatne. Rozdelenie splátky na istinu a úroky má zmysel pre nedobromyseľného spotrebiteľa, ktorý predpokladá, že bude v omeškaní s plnením záväzku pre výpočet úroku z omeškania. Dobromyseľný spotrebiteľ predpokladá, že splní svoj záväzok v dohodnutom čase a preto pokiaľ v zmluve sú uvedené informácie o výške úveru a celkových nákladov na úver a doba splácania úveru, vie sa edukovane rozhodnúť o tom, či zmluvu o úvere uzatvorí alebo neuzatvorí. Je teda maximálne v záujme spotrebiteľa rozhodnutie, podľa ktorého absencia rozdelenia každej splátky na istinu, úroky a poplatky nespôsobuje bezúročnosť úveru, nakoľko spotrebiteľ mal všetky potrebné informácie k uzatvoreniu zmluvy a mohol sa fundovane rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a zároveň, aby priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č.k. XCoCsp/XX/XXXX - XXX zo dňa 30.6.2021 odvolaniu žalobcu vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V napadnutom výroku II. v časti úroku z omeškania vo výške 0,15 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Predmetom odvolania žalobcu nebola istina v sume 1.620,28 €, preto v tejto časti rozsudok Okresného súdu Senica č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.11.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2020. Predmetom ďalšieho konania tunajšieho súdu tak zostalo príslušenstvo istiny, a to úroky vo výške 1.582,79 €, poplatky vo výške 14.51 € a úroky vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu so svojimi právnymi zástupcami nedostavili, doručenie predvolania majú vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnili.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to zmluvou o úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok, aktuálnym stavom úveru, výpisom z úverového účtu, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, upozornením - výzva na splatenie dlžnej časti úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy. Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci:
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2018 medzi Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu.
8. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.), ako to vyplýva aj z údajov obchodného registra verejne dostupného na internetovej stránky www.orsr.sk <http://www.orsr.sk/> mal aj má v predmete činnosti okrem iných zapísané aj poskytovanie úverov. Žalovaná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba
- občan, nie ako osoba oprávnená na podnikateľskú alebo inú obdobnú činnosť a ani na výkon svojho povolania. Opak zo zmluvy nevyplýva. Z pripojenej písomnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako spotrebiteľ a dlžník uzavreli podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.700,- €. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník úver uhradí v pravidelných rovnomerných 72 mesačných splátkach v sume po 47,- €. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 18,84 %. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú výzvou zo dňa 30.1.2015 na úhradu dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 1.898,25 € (istina 1.620,28 €, úrok 238,46 €, poplatky 39,51 €) nezaplatila, a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 16.2.2015 predčasnú splatnosť úveru. Celková pohľadávka žalobcu po zosplatnení predstavuje istinu 1.620,28 €, úroky vo výške 1.582,79 €, úroky vo výške 25,50 % ročne
zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 14,51 €.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
11. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 9 ods. 2) písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
14. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
15. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplynulo to aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver, ktorý má spotrebiteľský charakter. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s dojednaným úrokom, v mesačných
splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže žalobca ako veriteľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná naopak pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Súd za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: medzi žalobcom - Poštová banka, a.s. a žalovanou bola dňa 14.11.2013 uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe takto uzatvorenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.700,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach po 47,- €. Deň konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 20.11.2019. Celkové náklady spotrebiteľa na úver činili sumu 1.601,36 €, celková suma úveru, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť bola vyčíslená na sumu 3.384,- €. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 18,84 % a ročná úroková sadzba úveru bola 25,50 %. Žalovaná v prospech žalobcu učinila úhrady v celkovej výške 374,54 €.
19. Ďalším preskúmaním obsahu úverovej zmluvy súd konštatuje, že táto neobsahuje presný rozpis splátky úveru v tom zmysle, že neobsahuje čo pripadá v splátke na istinu, úroky a iné poplatky. Avšak túto skutočnosť nie je možné považovať za okolnosť, ktorá má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Tento záver súd prijal vzhľadom na čl. 2 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XCdo/XXX/XXXX z 22.02.2018, ktorý rovnakú okolnosť (právnu otázku) posudzoval a aj rozhodol. Podľa uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu „pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Aj v zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F., zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je nutné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ Súd sa s vyššie uvedeným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje jednu z najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike, stotožňuje.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto vyhovel žalobe žalobcu a priznal mu aj príslušenstvo istiny, teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 1.582,79 €, poplatky vo výške 14.51 € a úroky vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.620,28 € od 1.11.2017 do zaplatenia.
21. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol v prvostupňovom aj odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.CMP.