Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-5-2020.pdf
PDF · 155.31 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobkyne: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, so sídlom F. X/A, XXX XX V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2019
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X vydané dňa 16.12.2019 a vec v r a c i a na ďalšie konanie žalovanej.
Žalobkyňa m á voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2019 rozhodol tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako Zákon č. 461/2003 Z. z. alebo zákon o sociálnom poistení) zvýšil žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 19.10.2018 na 155,40 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2019 zvýšil žalobkyni invalidný dôchodok na sumu 159,60 Eur mesačne. Správny orgán prvého stupňa podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia skonštatoval, že pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť od 19.10.2018 je 65 %. Suma invalidného dôchodku žalobkyne sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobkyne došlo ku zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 60 %. Zdravotný stav - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok tohto posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 10.06.2019. Posudkový lekár vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Nárok na invalidný dôchodok vznikol od 01.06.2015. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol žalobkyni vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2015. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,4458. Suma invalidného dôchodku je 151,30 Eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvyšuje od 19.10.2018 o 4,10 Eur mesačne na sumu 155,40 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvyšuje od 01. januára 2019 o 4,20 Eur mesačne na
sumu 159,60 Eur mesačne. Invalidný dôchodok je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia o 4,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 4,10 Eur mesačne. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 10.06.2019 a je uvedený ako príloha rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobkyne rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej ako odvolací správny orgán alebo druhostupňový správny orgán, alebo generálny riaditeľ SP), ktorý rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2019 zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že na základe podaného odvolania žalobkyne bol zdravotný stav žalobkyne ako účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca dňa 22.07.2019, ktorý svojím posudkom odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 28.11.2019 a skonštatoval, že účastníčka bola v decembri 2014 účastníčkou autonehody. Kvôli psychickým ťažkostiam, ktoré utrpela po nehode, bola prechodne v sledovaní u psychológa. V roku 2015 začala byť účastníčka konania v sledovaní a v liečbe psychiatra pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, postraumatickú stresovú poruchu a špecifikovanú izolovanú fóbiu. V roku 2017 prešla depresívna porucha do chronifikovaného štádia. V novembri 2019 bolo realizované psychologické vyšetrenie, ktoré bolo cielené na stupeň remisie a výkonnosť a ktoré potvrdilo stredne ťažkú až ťažkú afektívnu dekompenzáciu bez dosiahnutej remisie. Stav účastníčky konania je tiež potencovaný exogénnymi činiteľmi. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je po zhodnotení všetkých doložených odborných vyšetrení zaradené podľa prílohy č. 4 k Zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v kapitole V - duševné choroby a poruchy správania, položke 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena b) ťažké formy. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v dolnej hranici percentuálneho rozpätia od 50 % do 80 %, t.j. 55 %, keďže dekompenzácia je stredne ťažká až ťažká. Pridružené zdravotné postihnutia účastníčky konania svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %. Chrbticové ťažkosti v driekovo krížnom úseku účastníčky konania sú klinické s ťažkou poruchou statodynamiky, s radikulárnym iritačným syndrómom L5-S1 v pravo, poruchy zvieračov nie sú prítomné. Šľachovookosticové reflexy na dolných končatinách sú symetrické, chôdza je antalgická s oporou francúzskej barly. Účastníčka konania je po artroskopickej operácii ramena vpravo pre impingement syndrómu a SLAP léziu, má obmedzenie pohyblivosti v ramennom kĺbe prevažne po vzpažení. V anamnéze má účastníčka konania operáciu pre otosklerózu ucha vpravo s poruchou sluchu. Má artériovú hypertenziu prvého stupňa, na očnom pozadí je popisované hypertonická angiopatia sietnic oboch očí ľahšieho stupňa. V máji 2019 účastníčka konania absolvovala operáciu pre cystu vaječníka, anamnesticky išlo o nezhubný nález. Celková miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 65 %. Následne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa uvádza enumeráciu posudkovým lekárom zohľadnených lekárskych správ. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v nadväznosti na vypracovaný záver posudkového lekára uvádza, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline určená depresívna porucha, ťažká fáza bez psychotických príznakov s chronifikovaným priebehom zaradená podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly V - duševné poruchy a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena b) ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % (z percentuálneho rozpätia od 50 % do 80 %). Za iné zdravotné postihnutia účastníčky, a to postraumatickú stresovú poruchu, špecifickú fóbiu, chronickú dorzalgiu s radikulárnym iritačným syndrómom L5-S1 vpravo, dorzalgia krčnej a hrudnej chrbtice, syndróm karpálneho tunela vpravo, otoskleróza vpravo, obmedzenie pohyblivosti ramena vpravo, ľahká percepčná porucha sluchu vpravo a artériová hypertenzia prvého štádia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je od 19.10.2018 v rozsahu 65 %. Generálny riaditeľ SP v rámci odvolacieho konania skonštatoval, že po opätovnom posúdení predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline
vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 65 %, a preto účastníčka konania je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po poukázaní na úpravu podľa § 70 ods. 1, § 73 ods. 2 a § 112 ods. 4 všetko zákona o sociálnom poistení generálny riaditeľ SP skonštatoval, že účastníčka konania v rámci odvolacieho konania nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo správne a v súlade s právnymi predpismi, a preto bolo odvolanie ako nedôvodné zamietnuté.
3. Podaním zo dňa 17.02.2020 podala žalobkyňa včas správnu žalobu, ktorou navrhla preskúmať zákonnosť rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2019 a toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby vymedzila žalobkyňa nasledovné tvrdenia:
- Žalobkyňa tvrdí, že jej rozhodnutím generálneho riaditeľa SP bola uznaná nižšia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe ako v skutočnosti má a uvedené sa prejavilo vo výpočte zvýšenia invalidného dôchodku. Zvýšenie o 5 % považuje za nedostatočné.
- Žalovaný len prevzal odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v celom rozsahu sa s ním stotožnil a neuviedol vo svojom rozhodnutí žiadne úvahy, ktorými sa vysporiadal s odvolacou argumentáciou a s odvolacími námietkami žalobkyne. Len odvolanie sa na posúdenie posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a jeho lekársku správu z 10.06.2019 nepovažuje žalobkyňa za dostatočné, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neuvádza žiadne vlastné ani ďalšie úvahy ohľadom ustálenia zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %.
- V podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa poukázala žalobkyňa na autonehodu, účastníčkou ktorej bola v decembri 2014 a v súvislosti s tým pretrvávajúce psychické ťažkosti, chronickú bolesť potvrdenú RTG i MR, degeneratívne zmeny v hrudnom úseku aj poúrazové zmeny v MR driekového úseku i sekundárneho úseku miechového kanála, absolvovanú komplexnú liečbu (analgetikami, infúznou terapiou, injekciami, opichmi a viacnásobnými ozónoterapiami). K odvolaniu žalobkyňa priložila lekárske správy od neurológa a od psychiatrickej lekárky.
- V rozhodnutí odvolacieho orgánu je uvedené len stotožnenie sa so závermi správneho orgánu prvého stupňa a je v ňom uvedený prepis „údajného“ posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie z 28.11.2019, s ktorým žalobkyňa nebola oboznámená. V rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne nie sú uvedené žiadne vlastné skutkové závery a právne závery odvolacieho správneho orgánu ku spornej otázke zvýšenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodnutie odvolacieho orgánu neuvádza reakciu na odvolacie námietky, pričom k odvolaniu boli doložené lekárske správy od neurológa a psychológa.
- Odkaz uvedený v rozhodnutí odvolacieho orgánu na posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so záverom o 65 % miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, nie je možné považovať za úvahu žalovaného, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu neobsahuje žiadnu myšlienku žalovaného.
- V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a odvolacieho správneho orgánu úplne absentuje vymedzenie úvah týchto správnych orgánov, ktorými boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov. Osobitne v odvolacom rozhodnutí absentuje uvedenie akejkoľvek myšlienky alebo argumentácie podloženej skutkovými zisteniami odvolacieho orgánu, z čoho vyvodzuje žalobkyňa absenciu vymedzenia spôsobu zistenia skutkového stavu a vyhodnotenia skutkového stavu. Len výpočet podkladov rozhodnutia bez bližšieho ozrejmenia ich vzájomných súvislostí a úvah týkajúcich sa posúdenia veci pre záver o dostatočnosti odôvodnenia nestačí.
- Žalobkyňa zvýrazňuje nesprávnosť praxe, kedy odvolací správny orgán a správny orgán prvého stupňa len preberú obsah posudkov vypracovaných posudkovými lekármi a neuvedú vlastné dôvody, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že rozhodnutie vydávajú správne orgány a nie posudkoví lekári.
- Žalobkyňa namietala znemožnenie uplatnenia procesných práv, nakoľko nemala možnosť pred vydaním rozhodnutia sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a so spôsobom ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Táto námietka platí pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Aj keď sa podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neuplatní na predmetné administratívne konanie úprava podľa správneho poriadku, uplatnia sa ústavné princípy, predovšetkým zásady spravodlivého procesu vo verejnej správe a v rámci nich požiadavky, aby sa účastník konania dozvedel o obsahu zásadného podkladu, z ktorého správny orgán vychádza,
nie až na základe odôvodnenia samotného rozhodnutia, bez možnosti ešte pred vydaním rozhodnutia sa k nemu vyjadriť, prípadne mu oponovať i predložením vlastných dôkazných návrhov. Predovšetkým žalobkyňa nebola oboznámená s posudkom zo dňa 28.11.2019, ktorý je rozhodujúcim a vlastne jediným podkladom rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Tento posudok zo dňa 28.11.2019 nemá žalobkyňa doposiaľ a vie o jeho údajnom obsahu len z rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.
- Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je nedostatočné a tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza len a výlučne z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne - pobočky z 10.06.2019 a rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu vychádza len a výlučne z posudku posudkového lekára ústredia z 28.11.2019. Úlohou správnych orgánov bolo vyhodnotiť posudky z hľadiska zohľadnenia všetkých zdravotných postihnutí žalobkyne a vyhodnotiť predkladané lekárske nálezy. Len formálna enumerácia lekárskych správ v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu nestačí. Z rozhodnutia musí byť zrejmé, ako konkrétne boli doklady vyhodnotené a ako sa s nimi vysporiadal posudkový lekár a v nadväznosti na to i odvolací orgán.
- K správnej žalobe žalobkyňa predložila lekárske správy vystavené pred dňom vydania rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, ktoré nie sú vo výpočte údajne zohľadnených lekárskych správ na prelome strán 3 a 4 napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu a nie sú ani len spomenuté, tým menej zohľadnené. Z týchto lekárskych správ vyplývajú viaceré diagnózy a zdravotné postihnutia, ktoré neboli žiadnym spôsobom reflektované a vyhodnotené v rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu, z čoho vyvodzuje žalobkyňa námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu.
- Žalobkyňa s poukazom na úpravu podľa § 71 ods. 4, 6 zákona o sociálnom poistení uvádza, že pokiaľ účastník trpí viacerými zdravotnými postihnutiami, je potrebné určiť a presvedčivo odôvodniť, ktoré postihnutie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím v zmysle § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a súčasne prečo kritérium rozhodujúceho zdravotného postihnutia nespĺňa iné zdravotné postihnutie a toto v odôvodnení odvolacieho orgánu naplnené nebolo.
- Je nesporné, že žalobkyňa trpí viacerými zdravotnými postihnutiami, ale z rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu nie je možné zistiť, z akých dôvodov boli za rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení určené psychické problémy žalobkyne podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola V, položka 3, písm. b).
- V rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu nie je vysvetlené, prečo boli závažné neurologické zdravotné ťažkosti žalobkyne posúdené len ako „pridružené“ (ostatné postihnutie, ktoré nemá rozhodujúci vplyv na mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť), z čoho žalobkyňa vyvodzuje námietku nepreskúmateľnosti odvolacieho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
- Odvolací správny orgán sa nedostatočne zaoberal postihnutím LS chrbtice a ďalšími neurologickými problémami žalobkyne, ktoré podľa lekárskych správ špecialistu neurológa vykazujú stav exacerbovaný až stav v podobe ťažkej poruchy.
- Uznanie psychických ťažkostí ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia hodnotí žalobkyňa ako účelové na úkor jej neurologických ťažkostí práve preto, že pri vyhodnotení psychickej poruchy žalobkyne ako rozhodujúcej vyšla percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení nižšie, ako keby posudkový lekár určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne práve jej neurologické problémy. Rozsah miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri druhu zdravotného postihnutia poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) v ťažkých formách (kapitola V, položka 3, písm. b) v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení) je totiž stanovený od 50 do 80 %, naproti tomu rozsah miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti napríklad pre druhu zdravotného postihnutia dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov (kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. c) v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.) je stanovený od 70 do 80 %.
- Aj v prípade, ak by rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolo určené postihnutie psychického charakteru je posudkovým lekárom určená miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici 55 %, čo je protirečivé so záverom, že dekompenzácia je stredne ťažká až ťažká, čo by malo viesť k určeniu miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonom ustanoveného rozpätia.
- Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený neobjektívne a nie komplexne.
4. K žalobe sa podaním zo dňa 12.05.2020 vyjadrila žalovaná. Uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 28.11.2019, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 65 %. Žalovaná zdôraznila, že vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudkoví lekári organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že je invalidná, pričom posudky posudkových lekárov organizačných zložiek sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám zákona o sociálnom poistení. Skutkový stav bol zistený objektívne, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Pokiaľ žalobkyňa predložila aktuálne lekárske nálezy, žalovaný tieto nemohol v čase vydania rozhodnutia posúdiť a v tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 135 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP a zdôraznil, že rozhodným momentom pre rozhodnutie správneho súdu je stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
5. Žalobkyňa k vyjadreniu sa žalovanej k žalobe repliku nepodala.
6. Podaním zo dňa 15.06.2021, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 15.06.2021 požiadala právna zástupkyňa žalobkyne o odročenie pojednávania, ktoré bolo v tejto veci vytýčené na termín 24.06.2021 o 09:30, pričom uvedenú žiadosť odôvodnila kolíziou s termínom pojednávania v inej veci
- vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/122/2019, v ktorej bol termín pojednávania na deň 24.06.2021 o 09:00 oznámený právnej zástupkyni žalobkyne predvolaním, ktoré jej bolo doručené skôr, ako predvolanie vo veci sp. zn. 25Sa/5/2020, a to konkrétne 16. apríla 2021 a na pojednávaní vo veci sp. zn. 19Cb/122/2019 Okresného súdu Žilina majú byť vypočutí traja svedkovia, pričom klienti právnej zástupkyne žalobkyne, a to žalovaný vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/122/2019 a žalobkyňa vo veci správneho súdu sp. zn. 25Sa/5/2020 trvajú na osobnej účasti právnej zástupkyne JUDr. Anny Ščepkovej. Z uvedeného dôvodu navrhla pojednávanie vo veci odročiť. Ako prílohu žiadosti o odročenie pojednávania pripojila upovedomenie Okresného súdu Žilina o odročení pojednávania vo veci sp. zn. 19Cb/122/2019 a doručenku z upovedomenia Okresného súdu Žilina o odročení pojednávania vo veci sp. zn. 19Cb/122/2019. V odôvodnení žiadosti o odročenie pojednávania požiadala, aby súd upovedomil o svojom rozhodnutí o návrhu na odročenie pojednávania právnu zástupkyňu žalobcu na e-mailovú adresu a@b.c <mailto:a@b.c>.
7. Podľa § 25 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
Podľa § 183 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP: Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
8. Správny súd po doručení žiadosti právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania vytýčeného vo veci na termín 24.06.2021 postupoval podľa § 183 ods. 2 CSP v spojení s § 17 ods. 1 Zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a doručil právnej zástupkyni žalobcu výzvu a upovedomenie zo dňa 18.06.2021 (č.l.88) prioritne do elektronickej schránky. Správny súd označeným podaním upovedomil právnu zástupkyňu žalobkyne o tom, že samotná skutočnosť kolízie pojednávania v predmetnej veci s pojednávaním vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/122/2019 nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania a odročenie pojednávania neodôvodňuje a vyzval zároveň právnu zástupkyňu žalobkyne, aby obratom spoľahlivo preukázala splnenie podmienok na odročenie pojednávania vytýčeného vo veci podľa § 183 ods. 2 CSP, nakoľko z predloženej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 15.06.2021 vyplýva len tvrdenie, že žalobkyňa - L. L., trvá na osobnom zastúpení práve JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou a z predloženej plnej moci rovnako nevyplýva vylúčenie možnosti substitučného zastupovania žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobkyne na uvedenú výzvu súdu obratom nereagovala, doručil správny súd uvedenú výzvu právnej zástupkyni žalobkyne i na elektronickú adresu uvedenú právnou zástupkyňou žalobkyne v jej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 15.06.2021. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že úprava postupu oznamovania vyhodnotenia žiadosti o odročenie pojednávania na označenú elektronickú adresu alebo telefónne číslo uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania sa týka výlučne postupu súdu na základe žiadosti o odročenie pojednávania podanej stranou sporu rsp. účastníkom, nie právnym zástupcom (§ 183 ods. 4 CSP v spojení s § 25 SSP). Právna zástupkyňa žalobkyne reagovala následne podaním z 23.06.2021 doručeným súdu 24.06.2021 označeným ako oznámenie, ktorým predložila správnemu súdu v prílohe oznámenie žalobkyne, žalobkyňou vlastnoručne podpísané, v ktorom je výslovne uvedené, že žalobkyňa trvá na osobnej účasti splnomocnenej advokátky na nariadenom pojednávaní. Právna zástupkyňa naďalej požadovala pojednávanie vytýčené vo veci na termín 24.06.2021 o 09:30 hod odročiť na iný termín a nesúhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne. Podľa oznámenia žalobkyne zo dňa 22.06.2021 táto oznamuje správnemu súdu, že trvá na osobnom zastúpení na pojednávaní nariadenom vo veci sp. zn. 25Sa/5/2020 splnomocnenou advokátkou.
9. Správny súd vyhodnotil žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania zo dňa 15.06.2021 v spojení s oznámením zo dňa 23.6.2021 ako žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá nevymedzuje a ani nepreukazuje existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania v zmysle úpravy podľa § 183 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s § 25 SSP. Pokiaľ okrem dôvodu pre odročenie pojednávania spočívajúceho v kolízii termínov pojednávaní v prejednávanej veci a vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/122/2019 vymedzovala právna zástupkyňa žalobkyne ako dôvod pre odročenie pojednávania i skutočnosť, že žalobkyňa trvá na osobnom zastúpení právnou zástupkyňou žalobcu, poukazuje správny súd na znenie úpravy podľa § 183 ods. 2 veta prvá CSP v spojení s § 25 SSP. V zmysle tejto právnej úpravy dôvodom pre odročenie pojednávania môže byť jedine situácia, pokiaľ strana konania - účastník konania na osobnom zastúpení, tým- ktorým advokátom, v danom prípade JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, odôvodnene trvá. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva požiadavka odôvodneného zotrvania na osobnom zastúpení práve tým - ktorým advokátom, čo v žiadosti právnej zástupkyne žalobcu a ani v nasledujúcom oznámení samotného žalobcu naplnené nebolo, a to ani v rovine tvrdenia ani v rovine preukázania takéhoto tvrdenia. Je zrejmé, že právna úprava konkrétne dôvody, v nadväznosti na ktoré môže strana konania - účastník konania v zmysle úpravy podľa § 183 ods. 2 veta prvá CSP v spojení s § 25 SSP odôvodnene trvať na osobnom zastúpení práve tým - ktorým konkrétnym advokátom nevymedzuje, je však zrejmé, že na to, aby konajúci súd mohol odôvodnenosť takéhoto návrhu vôbec vyhodnotiť, musia byť konkrétne dôvody aspoň tvrdené, čo v danom prípade nebolo naplnené. Z predloženého oznámenia žalobkyne zo dňa 22.06.2021 vyplýva len skutočnosť jej trvania na osobnom zastúpení na pojednávaní nariadenom vo veci splnomocnenou advokátkou, avšak nevyplýva z neho žiaden konkrétny dôvod, ktorým by vymedzila odôvodnenosť takéhoto zotrvania na zastúpení práve touto právnou zástupkyňou. V nadväznosti na to správny súd skonštatoval splnenie procesných podmienok na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne na základe vyhodnotenia jej žiadosti o odročenie pojednávania ako nedôvodnej a v neprítomnosti žalovanej v
nadväznosti na vyjadrenie sa samotnej žalovanej podľa podania vyjadrenia sa k žalobe, kde žalovaná nenavrhla vo veci nariadiť pojednávanie ako aj v nadväznosti na ospravedlnenie jej neprítomnosti zo dňa 23.06.2021 na vytýčenom termíne pojednávania z prevádzkových dôvodov, pri súčasnom návrhu na prejednanie veci v neprítomnosti žalovanej. Súd na základe postupu podľa § 114 SSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a žalovanej. Taktiež postupoval podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP a skrátené písomné vyhotovenie bez odôvodnenia vyvesil na úradnú tabuľu súdu.
10. Správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa SP ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a postupy predchádzajúce vydaniu rozhodnutí týchto orgánov z hľadiska zákonnosti preskúmal podľa § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 1, 2 SSP. Dospel k záveru, podľa ktorého je potrebné rozhodnutie generálneho riaditeľa SP zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na neprítomnosť právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného na vytýčenom termíne pojednávania dňa 24.06.2021 správny súd vyhlásil rozsudok a postupoval podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP a skrátené písomné vyhotovenie bez odôvodnenia vyvesil na úradnú tabuľu správneho súdu.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP (Zákon č. 162/2018-5 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP): Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a, ods. 2, ods. 3 SSP: Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie po a) Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 172 ods. 1, 2 veta prvá Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa SP, t.j. k 27.12.2019 - ďalej len zákon o sociálnom poistení: Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení: Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení: Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení: V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Podľa § 218 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.
Podľa § 218a zákona o sociálnom poistení: Na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.
12. Správny súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z konštatovania, podľa ktorého v konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či správne orgány pri svojom rozhodovaní v rámci administratívneho konania vychádzali zo správneho vymedzenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a či správne ustálili výšku percentuálneho vyjadrenia zvýšenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 5 % a v nadväznosti na to aj určenú sumu invalidného dôchodku, o ktorú bol invalidný dôchodok žalobkyne rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a odvolacieho správneho orgánu zvýšený oproti invalidnému dôchodku podľa predchádzajúceho rozhodnutia.
13. Správny súd primárne, a to i pri zohľadnení argumentácie žalobcu vymedzenej v správnej žalobe preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a odvolacieho správneho orgánu z hľadiska, či ich odôvodnenia vymedzujú dostatočné dôvody prijatých záverov vyúsťujúcich do vydaných rozhodnutí.
14. Vo všeobecnej rovine správny súd k atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pokiaľ ide o kvalitu a rozsah dôvodov vymedzených v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribút preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam spojeným s prejednávanou vecou. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníkov administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Zároveň len atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia náležitých dôvodov rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňajúce rozhodnutie dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil ku svojej ťažiskovej úlohe, a to k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí dostatočné dôvody vedúce k prijatým záverom vymedzené nie sú, nemôže ani správny súd preskúmať na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení s akým obsahom záverov tohto hodnotenia, založil orgán verejnej správy svoje konštatovania a závery. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy vymedzené nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek odstraňovať a dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a dopĺňať obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, čo v pomeroch prejednávanej veci, keďže ide o rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení, kde sa
úprava správneho poriadku na konanie správnych orgánov neuplatní (§ 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), vyplýva z úpravy § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
15. Na základe oboznámenia sa s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a generálneho riaditeľa SP správny súd konštatuje, že odôvodnenia týchto rozhodnutí nespĺňajú práve vyššie vymedzený atribút preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pretože neobsahujú takú kvalitu a rozsah dôvodov, ktorý by vytváral pre správny súd priestor pristúpiť k vecnému prieskumu zákonnosti v týchto rozhodnutiach prijatých záverov o ustálení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a v nadväznosti na to zákonnosť záveru o rozsahu zvýšenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 5 % a v nadväznosti na to preskúmať vo vecnej rovine zákonnosť záverov vo vzťahu ku konkrétnej sume zvýšenia invalidného dôchodku žalobkyne podľa týchto rozhodnutí.
16. Správny súd považuje za potrebné primárne zdôrazniť, že nespochybňuje tvrdenie žalovaného, podľa ktorého posudzovanie odborných otázok týkajúcich sa vyhodnocovania zdravotného stavu pre potreby ustálenia vymedzenia hlavného zdravotného postihnutia žalobkyne a ustálenia percentuálneho vyjadrenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, resp. jej zvýšenia oproti poslednému posudzovaniu pri určení invalidného dôchodku žalobkyne, je výlučnou kompetenciou posudkových lekárov a neprináleží ani orgánom verejnej správy a ani správnemu súdu riešenie týchto odborných otázok prehodnocovať. Uvedený záver je už ustálený i rozhodovacou praxou (napr. podľa záverov rozsudku NS SR sp. zn. 7 So/52011). V rozpore s uvedeným záverom však nie je požiadavka, aby i výsledky takéhoto posúdenia odborných otázok a záverov na to sa viažucich, ktoré prijali posudkoví lekári v predložených posudkoch, ktoré boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i odvolacieho správneho orgánu, boli vyhodnocované vo vzťahu k relevantným sporným otázkam i správnymi orgánmi, a to z toho hľadiska, či sú tieto posudkové závery dostatočne presvedčivé, či sa vysporadúvajú so skutočnosťami týkajúcimi sa relevantných otázok komplexne a vo všetkých potrebných súvislostiach ako aj z hľadiska úplnosti vo vzťahu k zadaniu, teda k predmetu posúdenia a či reagujú na všetky relevantné súvislosti týkajúce sa konkrétnej prejednávanej veci, kedy pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne bolo nevyhnutné i zo strany spracovateľov posudkových záverov presvedčivo zdôvodniť zmenu a rozsah tejto zmeny, vrátane intenzity dopadov, prípadne vplyvu na stabilitu zdravotného stavu. Takéto hodnotenie realizované správnymi orgánmi v rámci administratívneho konania vo vzťahu k záverom posudkových lekárov, ktoré boli obsiahnuté v ich posudkoch, ktoré boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a riaditeľa SP, v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a riaditeľa SP obsiahnuté nie je. Správny orgán prvého stupňa ani odvolací správny orgán okrem samotného prevzatia záverov posudkových lekárov neuviedli v odôvodnení žiadne vlastné úvahy svedčiace o podrobení posudkových záverov obsiahnutých v lekárskych posudkoch, ktoré boli podkladom ich rozhodnutí. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejedná o absenciu posúdenia odborných otázok, ale o absenciu vlastnej posudzovacej činnosti správnych orgánov a absenciu výsledkov takéhoto posúdenia vo vzťahu k podkladu rozhodnutia správnych orgánov z hľadísk tak ako je uvedené vyššie, vrátane vymedzenia dostatočného množstva väzieb a súvislostí medzi posudkovými závermi a prijatým rozhodnutím, na základe ktorého obsahu odôvodnenia rozhodnutia administratívnych orgánov by pre adresáta týchto rozhodnutí bol vytvorený priestor na to, aby prijatým záverom porozumel, pričom práve takýto obsah odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov by bol spôsobilý presvedčiť adresáta rozhodnutia o správnosti prijatých záverov vo vzťahu k posudzovaným otázkam. V danom prípade ide o vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, ktoré nie je v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov premietnuté dostatočne a náležito. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnom type administratívneho konania tkvie podstata rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy práve v uvedenom, čo zároveň neneguje výlučnú kompetenciu posudkových lekárov pri posudzovaní relevantných odborných otázok.
17. V prejednávanej veci pri zohľadnení odvolacej argumentácie žalobkyne a k nej predloženým dôkazom - lekárskym správam MUDr. M. M. - neurologická ambulancia zo dňa 26.06.2019 a MUDr. U. E. - Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, psychiatrická ambulancia zo dňa 03.07.2019, tak ako sú prílohou pripojeného administratívneho spisu, spolu s predmetným odvolaním bolo žiaduce, aby odvolací správny orgán dôsledne reagoval na odvolaciu argumentáciu žalobcu a na základe náležitých podkladov - záverov posudkových lekárov vysvetlil, v čom spočíva zmena zdravotného stavu žalobkyne oproti jeho posudzovaniu pre potreby predchádzajúceho rozhodnutia, a to v rozsahu konkrétne ustáleného percentuálneho vyjadrenia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu
uvedenú požiadavku nenapĺňa a je len prevzatím záverov posudkového lekára podľa posudku zo dňa 28.11.2019, bez uvedenia akéhokoľvek hodnotenia týchto záverov z hľadísk, ktoré ako hodnotiace hľadiská prináleží uplatňovať orgánu verejnej správy vo vzťahu k takémuto podkladu rozhodnutia, teda z hľadiska úplnosti týchto záverov vo vzťahu ku zadaniu vrátane skutočností predostretých žalobkyňou v odvolaní, v spojení s pripojenými dokladmi k odvolaniu, z hľadiska presvedčivosti záverov tohto posudku ohľadom ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a zohľadnenia ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne a zohľadnenia v odvolaní vymedzených skutočností žalobkyňou ako vedľajšieho zdravotného postihnutia. Uvedené závery je potrebné skonštatovať i vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého podkladom ako aj prílohou písomného vyhotovenia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 10.06.2019, a to nezávisle na skutočnosti, že tento odborný posudok o invalidite z 10.06.2019 bol prílohou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a toto rozhodnutie sa naň odvoláva. Ani odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevymedzuje žiadne úvahy tohto orgánu verejnej správy, pri hodnotení posudkového záveru z hľadiska kritérií vyplývajúcich z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku (teda z hľadiska jeho komplexnosti, presvedčivosti, úplnosti vo vzťahu k zadaniu).
18. I s ohľadom na žalobnú argumentáciu žalobcu predostretú v predloženej správnej žalobe správny súd konštatuje, že sa odvolací správny orgán uspokojil s nedostatočným odôvodnením záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne podľa posudku z 28.11.2019. Práve s ohľadom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne, kde táto zdôrazňovala skutočnosť jej účasti na autonehode v roku 2014 a odvolanie doložila vyššie označeným dvoma lekárskymi správami (lekárska správa MUDr. M. M. - neurologická ambulancia zo dňa 26.06.2019 a MUDr. U. E. - Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, psychiatrická ambulancia zo dňa 03.07.2019, obe vystavené pred vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu), bolo potrebné, aby odvolací správny orgán dôsledne trval na vypracovaní takého záveru posudkového lekára, ktorý bude uvedené skutočnosti podrobne a výslovne reflektovať, zaujme k nim zrozumiteľné stanovisko, a teda bude tento posudkový záver spĺňať atribút úplnosti vo vzťahu k zadaniu v smere komplexného vysporiadania sa so skutočnosťami majúcimi relevanciu pre posudkový záver a v prípade, že tomu tak nie je, teda, že tieto skutočnosti pre posudkový záver relevantné nie sú, zaujme výslovne takéto stanovisko.
19. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne bolo 23.10.2019 odročené z dôvodu doplnenia - odborného vyšetrenia - psychologického vyšetrenia so zameraním na posúdenie depresie a pracovnej remisie (lekárska správa - zápisnica z 23.10.2019, ktorá je súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu). Podľa posudku z 28.11.2019, ktorý bol podkladom odvolacieho rozhodnutia, je toto psychologické vyšetrenie zachytené medzi enumeráciou lekárskych vyšetrení v posudku z 28.11.2019 ako vyšetrenie - psychologické vyšetrenie cielené na stupeň remisie, výkonnosť 25.11.2019 Mgr. T. FNsP Žilina: Záver: aktuálna intelektová kapacita a výkonnosť je na úrovni mentálnej subnormy. V čase sa prejavuje potreba prerušovania činnosti, aj napriek snahe pacientky o podanie dobrého výkonu. Osobnosť je premorbidne slabšie diferencovaná, aktuálne stredne ťažko až ťažko afektívne dekompenzovaná, bez dosiahnutej remisie. Stav tiež potencovaný exo činiteľmi. V rámci enumerácie lekárskych vyšetrení lekársky posudok z 28.11.2019 uvádza i lekárske správy, ktoré žalobkyňa pripojila k odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Pri vymenovaní chorôb sú uvedené: depresívna porucha, ťažká fáza bez psychotických príznakov s chronifikovaným priebehom, potraumatická stresová porucha, špecifická fóbia, chronická dorzalgia s radikulárnym iritačným syndrómom L5-S1 vpravo, dorzalgia krčnej, hrudnej chrbtice, syndróm karpálneho tunela vpravo, obmedzenie pohyblivosti ramena vpravo, otoskleróza vpravo, ľahká percepčná porucha sluchu vpravo a artériová hypertenzia I. štádium. Lekársky posudok z 28.11.2019 pri závere o ustálení rozhodujúceho zdravotného postihnutia uvádza výlučne konštatovanie, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné poruchy a poruchy správania, kapitola V, položka 3
- poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmeno b) - ťažké formy v rozsahu percentuálneho ustálenia 55 %. V označenom posudku zo dňa 28.11.2019 nie je vôbec odôvodnený záver vyúsťujúci do určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia - duševných porúch a porúch správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické, ťažké formy). Absencia takéhoto odôvodnenia posudku z 28.11.2019, ktorý bol určujúcim podkladom hodnotenia odvolacieho správneho orgánu pri posudkovom závere, mala odvolací správny orgán nevyhnutne s ohľadom na obsah odvolacej argumentácie žalobkyne v rámci administratívneho konania viesť k pochybnostiam predovšetkým o presvedčivosti záverov tohto posudku, ako aj o jeho komplexnosti v zmysle posúdenia všetkých relevantných skutočností v ich vzájomných súvislostiach. Z pohľadu kritéria komplexnosti tohto posudku, teda posúdenia všetkých
relevantných skutočností v ich vzájomných súvislostiach pri zohľadnení toho, že žalobkyňa v čase posudzovania zdravotného stavu nesporne trpela viacerými zdravotnými postihnutiami, neumožnila odvolaciemu správnemu orgánu prostredníctvom tohto kritéria náležite uvedený posudok vecne hodnotiť. I v tejto časti správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade nešlo o naplnenie požiadavky hodnotenia odborných záverov posudkových lekárov, ale o skutočnosť, že nedostatok komplexnosti posudkového záveru spôsobuje absenciu východísk pre odvolací orgán, na základe ktorých by mohol odvolací orgán vôbec v samotnej vecnej rovine náležite vyhodnotiť závery tohto posudku. Na uvedenom konštatovaní správneho súdu nič nemení skutočnosť samotného zaradenia lekárskych správ, ktoré žalobkyňa pripojila k odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa do výpočtu lekárskych vyšetrení, ktoré tvorili východiská posudku z 28.11.2019. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje obsah odvolacej argumentácie žalobkyne v rámci odvolania podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, kde to boli práve zdravotné ťažkosti neurologického charakteru zdôrazňované žalobkyňou a z jej pohľadu potencované účasťou žalobkyne na autonehode z roku 2014, ktoré ťažkosti neurologického charakteru žalobkyňa v podanom odvolaní zdôrazňovala a viazala na ne i tvrdenia o zhoršovaní jej zdravotného stavu. Bolo preto potrebné, aby posudok obsahujúci posudkový záver, ktorý bol podkladom rozhodnutia odvolacieho orgánu, k týmto skutočnostiam zaujal výslovné, zrozumiteľné a komplexné stanovisko, a to ako vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, tak vo vzťahu k určeniu na to sa viažucej už konkrétnej percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť.
20. Nakoľko, ako správny súd uviedol už vyššie, je posudzovanie odborných otázok pri skúmaní zdravotného stavu účastníka administratívneho konania - konkrétne otázka miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, zverené do výlučnej kompetencie posudkových lekárov, pokiaľ posudok, ktorý je výsledkom takéhoto odborného posúdenia a má byť podkladom rozhodnutia správneho orgánu, vykazuje nedostatky zdôvodnenia jeho záverov z hľadiska presvedčivosti, komplexnosti a úplnosti vo vzťahu k zadaniu a pri zohľadnení skutočnosti relevantnej v prejednávanej veci, kedy žalobkyňa nesporne v čase posudzovania jej zdravotného stavu pre potreby rozhodnutia odvolacieho orgánu trpela viacerými diagnózami, je potrebné v nadväznosti na to uzavrieť, že zistenia odvolacieho správneho orgánu z hľadiska skutkového stavu, o ktorom má vypovedať práve posudok, ktorý bol podkladom rozhodnutia odvolacieho orgánu, nie sú dostatočné.
21. Pri uvedených nedostatkoch posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia odvolacieho orgánu a v nadväznosti na to pri absencii dostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu z hľadiska vyhodnotenia posudku prostredníctvom kritérií, na základe ktorých je povinný takýto podklad svojho rozhodnutia odvolací orgán hodnotiť, nie je možné v pomeroch tohto konania preskúmať zákonnosť záverov prijatých odvolacím orgánom vo vecnej rovine, a to konkrétne vo vzťahu k ustáleniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a vo vzťahu k percentuálnemu vyjadreniu zvýšenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu ustálenom týmto posudkom. Z uvedených dôvodov, a teda pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu - generálneho riaditeľa SP podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na to, že žalobca navrhol zrušiť len rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu (§ 191 ods. 3, písm. a) SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). Vzhľadom na vymedzený dôvod zrušenia nevzhliadol správny súd priestor pre hodnotenie ostatných námietok obsiahnutých v predloženej správnej žalobe, nakoľko by takéto hodnotenie bolo pri skonštatovanom dôvode zrušenia rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu predčasné.
22. Úlohou odvolacieho správneho orgánu bude opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne, pričom bude dbať na to, aby záver posudkového lekára o posúdení a vyhodnotení odborných otázok relevantných pre rozhodnutie predmetnej veci obsahoval závery posudkového lekára, ktoré budú jasne, komplexne, presvedčivo, konkrétne a vo všetkých súvislostiach relevantných pre prejednávanú vec vymedzovať dôvody, z ktorých posudkový lekár vychádzal za stavu zistenia viacerých zdravotných postihnutí a diagnóz žalobkyne, ktoré posudkový lekár presne konkretizuje pri ustálení a určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a pri zahrnutí zostávajúcich zdravotných postihnutí do kategórie iných zdravotných postihnutí a tiež pri ustálení konkrétneho percentuálneho vyjadrenia zohľadňujúceho zákonné rozpätie, s dôsledným odôvodnením ustálenia tohto vyjadrenia v konkrétnej výške v rámci tohto rozpätia, pokiaľ ide o mieru zvýšenia poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, všetko v zmysle záväzných právnych názorov správneho súdu podľa odôvodnenia
tohto rozsudku a s poukazom na úpravu podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Takýto náležitý podklad predstavovaný záverom posudkového lekára obsiahnutým v posudku, ktorý bude podkladom rozhodnutia žalovaného a bude náležite ustaľovať odborné otázky súvisiace a týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne pre potreby rozhodnutia o jej žiadosti v rámci administratívneho konania, následne žalovaný podrobí hodnoteniu z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti vo vzťahu k zadaniu, komplexnosti, pokiaľ ide o posúdenie a vyhodnotenie všetkých relevantných otázok vo vzájomných súvislostiach.
23. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
24. Žalobe bolo vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca, ktorému súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.