Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-80-2023.pdf
PDF · 142.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/80/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E. F., zastúpený: IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo SPOU-PO-PK-79/2019 z 26.11.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SPOU-PO-PK-79/2019 zo dňa 26.11.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
III. Žalovanému súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru číslo 178 zo dňa 25.09.2019, prevzatým žalobcom dňa 27.09.2019, bol žalobca prevedený podľa § 35 ods. 1 písm.a) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 01.10.2019, z funkcie staršieho referenta špecialistu Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol žalobca odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
2. Proti personálnemu rozkazu prezidenta Policajného zboru číslo 178 zo dňa 25.09.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo SPOU-PO-PK-79/2019 zo dňa 26.11.2019 tak, že odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu prezidenta Policajného zboru číslo 178 zo dňa 25.09.2019 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
II.
Žaloba
3. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.01.2020 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného SPOU-PO-PK-79/2019 zo dňa 26.11.2019. Domáhal sa súčasne priznania úplnej náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 24.9.2019 bol vykonaný pod č. PPZ-NKA-108-010/2019-P pohovor so žalobcom vykonávajúcim funkciu staršieho referenta špecialistu expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, v súvislosti s pripravovanými organizačnými zmenami účinnými od 1.10.2019, ku ktorému žalobca podal vyjadrenie z 26.9.2019. Personálnym rozkazom Prezidenta policajného zboru č. 178 z 25.9.2019 bol žalobca prevedený z uvedenej funkcie na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a bol odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie (§ 35 ods., 8 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov) s tým, že ustanovenie do novej funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V personálnom rozkaze sa uvádza, že postup bol vopred prerokovaný v OZP SR (podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov) s tým, že žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie (podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov) a súčasne bol žalobcovi odňatý odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA. Personálnym rozkazom Riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 705 zo dňa 30.9.2019 bol žalobca ustanovený do funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Bratislava. Proti personálnemu rozkazu č. 178 z 25.9.2019 podal žalobca odvolanie zo dňa 25.9.2019. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného SPOU-PO- PK-79/2019 z 26.11.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi 2.12.2019, bolo odvolanie zamietnuté a odvolaním napadnutý personálny rozkaz potvrdený. Žalobca vyjadruje nesúhlas s argumentáciou, že mu boli zo strany nadriadených ponúkané nejaké alternatívy zaradenia, ba ani nebol vyrozumený, že by si nejaké voľné miesto mal sám hľadať. Personálne rozkazy majú samozrejme výrazne negatívny dopad aj na výšku príjmu a sociálne zabezpečenie osoby žalobcu a rodiny. Žalobca to vníma ako krivdu a nepochopiteľný trest za obetavo a dobre vykonanú prácu a nespravodlivý prepad svojej profesionálnej kariéry.
4. Napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, pretože je nedostatočne odôvodnené a podľa žalobcu nebol reálne naplnený dôvod organizačnej zmeny, ani k nej fakticky nedošlo. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva explicitne, ktorá funkcia a akou náplňou činnosti sa zrušila, a akou funkciou a náplňou činnosti bola nahradená. Je to pochopiteľné, pretože podľa žalobcu k tomu reálne nedošlo. Model systému sa v podstate nezmenil, došlo iba k premenovaniu niektorých jeho súčastí a presunu kompetencií riadiacich funkcií, ale na najnižších výkonných riadených článkoch k zmenám nedošlo. Reálne na základe dokazovania nebolo citovaným personálnym rozkazom ani napadnutým rozhodnutím preukázané, že došlo k zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Podľa názoru žalobcu orgány prvého aj druhého stupňa pri rozhodovaní odignorovali ust. § 238 cit. zákona týkajúce sa dokazovania. Neboli vykonané dôkazy listinami - rozkaz žalovaného č. 13/2019, prehľad pôvodných a nových tabuliek funkcií pred a po tzv. organizačných zmenách, ich obsadenosť, prehľad náplne služobnej činnosti jednotlivých tabuľkových pozícií na funkcii starší referent pred a po organizačných zmenách, prehľad výsledkov služobnej činnosti žalobcu a jeho hodnotenie apod. Žalobca má poznatky, že k obsahovým zmenám nedošlo a niektoré pozície zostali neobsadené. Obchádzaniu účelu zákona nemožno poskytovať súdnu ochranu. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
III.
Vyjadrenie žalovaného
5. Vo vyjadrení zo dňa 22.06.2020 žalovaný uviedol, že personálny rozkaz o prevedení žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. bol v súlade s ustanovením § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., a zároveň boli dodržané všetky zákonne postupy. Je nepochybné, že prevedenie žalobcu na
inú funkciu bolo nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, a to organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.10.2019 (ďalej len „opatrenie“). Toto opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry agentúry. O organizačných zmenách rozhodla ministerka vnútra Slovenskej republiky, z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a kvalitnejšieho výkonu štátnej služby v agentúre. Pri vykonaní organizačných zmien nadriadený s personálnou právomocou nie je povinný vykonať s dotknutým príslušníkom Policajného zboru pohovor o jeho prevedení resp. preložení na inú súčasť. Táto povinnosť nie je uložená žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Samostatná úloha vyplýva z článku 3 ods. 8 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na roky 2019 - 2020, podľa ktorého je úlohou nadriadeného s personálnou právomocou navrhované organizačné zmeny prerokovať s predsedom odborového zväzu alebo ním poverenou osobou. Táto povinnosť bola v zákonnej lehote dodržaná a Odborový zväz polície v Slovenskej republike s návrhom agentúry na vykonanie organizačných zmien súhlasil. Riaditeľ agentúry so žalobcom vykonal informatívny pohovor a ponúkol mu voľné miesta v rámci krajských riaditeľstiev. V prípade, ak by s navrhovaným služobným zaradením nesúhlasil, bola mu daná príležitosť, aby si v rámci svojich možností našiel adekvátnejšie miesto zaradenia. To značí, že žalobca mal dostatok času pre nájdenie iného miesta služobného zaradenia a túto možnosť nevyužil.
6. V súlade s princípom dobrej verejnej správy v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Uplatňovanie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci funkcionári žalovaného preukazovali a dokladovali potrebu vykonania každej organizačnej zmeny vo vzťahu k dotknutým príslušníkom Policajného zboru, je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, to znamená, že sa podriadi potrebám Policajného zboru na jeho zaradenie. Vzhľadom k tomu, že doterajšia funkcia žalobcu bola zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, daným opatrením bola príslušným nadriadeným uložená úloha zabezpečiť jeho realizáciu. V tomto prípade riaditeľ s ustanovovacou právomocou ustanovil žalobcu do voľnej funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené treba zdôrazniť, že príslušník Policajného zboru sa podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje do „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej“, resp. „adekvátnej funkcie“. Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa § 11 až § 15 zákona č. 73/1998 Z. z. na zaradenie do siedmej platovej triedy nezaručuje žalobcovi, rovnako ako žiadnemu inému príslušníkovi Policajného zboru, že mu vzniká právny nárok byť do takejto funkcie aj zaradený. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. Zákon v prípade takejto zmeny organizácie u žalovaného nepozná žiadne výnimky ani poľahčujúce hľadiská, ktoré by s ohľadom na existenciu bezpečnostnej previerky, výsledky psychofyziologického overenia pravdovravnosti, odborné predpoklady alebo doterajšie disciplinárne odmeňovanie policajtov vylučovali uplatnenie organizačnej zmeny vo vzťahu k vybraným príslušníkom Policajného zboru.
7. Žalovaný uvádza, že samotné opatrenie nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov žalovaného a Policajného zboru. Proti tomuto opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok. Opatrenie sa považuje za vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Jedná sa o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne účinky, sa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom. Rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané je na riadiacich funkcionároch tohto zboru a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Žalobca sa preto nemôže úspešne domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej alebo systemizačnej zmeny. Pri príprave organizačných zmien nadriadený nebol viazaný tieto zmeny so žalobcom konzultovať a ani mu zdôvodňovať podstatu a povahu plánovanej zmeny, z čoho vyplýva,
že žalobca nebol oprávnený sa k pripravovaným zmenám vyjadrovať. Zmeny v tabuľkách zloženia a počtov patria do výlučnej pôsobnosti ministra vnútra Slovenskej republiky a v tom čase ministerka vnútra Slovenskej republiky rozhodla zabezpečiť efektívny a kvalitnejší výkon štátnej služby v agentúre. K námietke žalobcu, že niektoré pozície v rámci agentúry zostali neobsadené, žalovaný uvádza, že nie je zákonnou povinnosťou nadriadeného s personálnou právomocou previesť policajta na inú funkciu, ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná, a to v mieste, kde vykonával štátnu službu. Ide o voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu previesť alebo preložiť z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. V tomto prípade v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení bol pre prevedenie žalobcu na inú funkciu príslušný výlučne prezident Policajného zboru. Zároveň bolo na voľnej úvahe príslušného nadriadeného rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby v rámci agentúry alebo preloží na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
8. V replike zo dňa 14.07.2020 žalobca zotrval na žalobe a jej dôvodoch s tým, že zo strany žalovaného ide o nesprávny výklad právnych predpisov a navrhol súdu, aby uložil žalovanému povinnosť založiť do spisu dôkazy o reorganizácii. Žalobca poprel, že by mu boli ponúknuté iné možnosti zaradenia, a že by mu bol daný zo strany žalovaného priestor na hľadanie si iného miesta.
V.
9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/20/2020-63 z 24.novembra 2022 podľa 191 ods. 1 písm. d), f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SPOU-PO-PK-79/2019 zo dňa 26.11.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
10. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/20/2020-63 z 24.novembra 2022 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/27/2023 z 31.októbra 2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. novembra 2022, č. k. 1S/20/2020-63 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
11. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/27/2023 z 31.októbra 2023 krajský súd pristúpil k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia po tom, čo mal preukázané, že v administratívnom spise absentuje organizačné opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 13/2019 predstavujúce kľúčový podklad pre vydanie tu preskúmavaného rozhodnutia v spojení s personálnym rozkazom z 25. septembra 2019. Ďalší dôvod, pre ktorý krajský súd zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie spočíval v jeho zistení, že tak uvedený personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného nie sú dostatočne odôvodnené. Pokiaľ mal potom krajský súd preukázané, že vo vyžiadanom administratívnom spise absentujú relevantné listiny, v tomto konkrétnom prípade opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 13/2019, na základe ktorého v dôsledku organizačných zmien bola dňom 30. septembra 2019 zrušená doterajšia funkcia žalobkyne a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, mal súd žalovaný správny orgán vyzvať na jeho dodatočné predloženie a súčasne za týmto účelom mu stanoviť primeranú lehotu a následne aj s odkazom na § 80 ods. 1 písm. a/ SSP ho poučiť o následku nesplnenia výzvy spočívajúcom v uložení pokuty. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že krajský súd takto postupoval. Pokiaľ krajský súd bez ďalšieho pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu založenom na nepredložení kompletného administratívneho spisu, takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone. Vo vzťahu k dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spočívajúceho v nedostatočnom odôvodnení podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/27/2023 z 31.októbra 2023 odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je dostatočné a nespĺňa ani základné atribúty
presvedčivého a riadne odôvodneného rozhodnutia. Možno sa teda stotožniť so žalovaným, ktorý krajským súdom formulované dôvody zrušenia druhostupňového správneho rozhodnutia považoval za vágne, nedostatočné a znemožňujúce na základe nich vykonať nové odvolacie správne konanie tak, ako k tomu bol žalovaný zaviazaný vo výroku napadnutého rozsudku.
12. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 1S/20/2020. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 3S/80/2023.
13. Po vrátení veci Najvyšším správnym súdom na konanie pred správnym súdom žalovaný na výzvu správneho súdu zo dňa 07.03.2024 predložil organizačné opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 13 zo dňa 23.07.2019, ktoré súd doručil dňa 25.03.2024 právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie.
VI.
Relevantné právne predpisy
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby.
17. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
18. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
19. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.
20. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.
21. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
22. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
23. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z., policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu (§ 20 zákona č. 328/2002 Z.z.).
24. Podľa § 48 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt má právo a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby, b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona, c) na prehlbovanie kvalifikácie.
25. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.
26. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
27. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
28. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
VII.
Posúdenie správnym súdom
29. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd dňa 25. apríla 2024 bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 137 ods. 4 SSP bolo vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke dňa 22.03.2024.
30. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo SPOU- PO-PK-79/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti personálnemu
rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 178 zo dňa 25.09.2019, ktorým žalobca služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry (ďalej len „NAKA“) Prezídia Policajného zboru podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. bol dňom 01. 10. 2019 prevedený na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a súčasne bol žalobca dňom 30. 09. 2019 podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolaný z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. 10. 2019 vykoná riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, a žalovaný napadnutý personálny rozkaz potvrdil.
31. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že dňa 23. 07. 2019 bolo ministerkou vnútra SR vydané organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým v zmysle tretej časti tohto opatrenia vykonala s účinnosťou k 01. 10. 2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na Prezídiu Policajného zboru. Uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra SR došlo v záujme zabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu štátnej služby v rámci žalovaného k organizačným a systemizačným zmenám, a to jednak zrušením, premenovaním a vytvorením niektorých organizačných súčastí NAKA, ako aj zrušením tabuľkových miest prevažnej častí funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA a ich presystemizovaním v rámci tohto útvaru, resp. ich prisystemizovaním na niektoré krajské riaditeľstvá Policajného zboru. Pri tomto postupe teda došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov Policajného zboru a k vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činnosti. V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená nielen funkcia starší referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky NAKA Prezídia Policajného zboru, ale aj celý útvar Expozitúry Bratislava, a to pri súčasnej zmene názvu na národnú protidrogovú centrálu NAKA Prezídia Policajného zboru. Všetky pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Bratislava boli súčasne z tohto zrušeného útvaru odsystemizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry Policajného zboru. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia odvolateľky (starší referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky NAKA Prezídia Policajného zboru) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.“
32. Správny súd z napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež zistil nasledovnú argumentáciu žalovaného: „Z napadnutého rozhodnutia je viac ako zrejmé, že dôvodom na prevedenie odvolateľky na inú funkciu nebola absencia odborných predpokladov na zastávanú funkciu, ale zrušenie jej funkcie v dôsledku organizačných zmien. O uvedenom svedčí aj to, že v napadnutom rozhodnutí bolo aplikované ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a) zákona a nie ustanovenie § 35 ods. 1 písm. i) zákona, prípadne § 35 ods. 1 písm. c) zákona... Ako už bolo uvedené, jediným podkladom vydania napadnutého rozhodnutia bola práve existencia organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019.“
33. Správny súd uvádza, že personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 178 zo dňa 25.09.2019, voči ktorému podal žalobca odvolanie, obsahuje odôvodnenie v tomto znení: „Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia menovanej a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).“
34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 13 zo dňa 23.07.2019 konštatuje, že z jeho obsahu vyplýva, že minister vnútra na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činností vykonal pod bodom I. organizačného opatrenia dňom 1. augusta 2019 zmeny v tabuľke zloženia a počtov Prezídia Policajného zboru s uvedením číselného kódu 10 115 01 ako aj zmeny v tabuľke zloženia a počtov ďalších celkom 22 útvarov spadajúcich do kompetencie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pod bodom II. uvedeného organizačného opatrenia sa vykonávali zmeny dňom 1. septembra 2019 v tabuľke zloženia a počtov Prezídia Policajného zboru s číselným kódom 10 115 01 ako aj zmeny v tabuľke zloženia a počtov Sekcie európskych programov MV SR. Pod bodom III. uvedeného organizačného opatrenia sa vykonávali zmeny dňom 1. októbra 2019 v tabuľke zloženia a počtov Prezídia Policajného zboru s číselným kódom 10 115 01 ako aj zmeny v tabuľke zloženia a počtov ďalších celkom 10 útvarov spadajúcich do kompetencie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
35. Správny súd zistil, že z bodov I., II. a III. organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019 nevyplýva konkrétne číselné vyjadrenie zmien, t.j. koľko príslušníkov sa organizačné opatrenie dotkne, ani to, aké konkrétne zmeny sa organizačným opatrením realizujú.
36. Z bodu IV. organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019 správny súd zistil, že sa ním ukladá generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržia toto organizačné opatrenie, aby zabezpečili jeho realizáciu.
37. Z prílohy k organizačnému opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019, ktorá je označená ako príloha k č.p. SSMP-OOS-139/2019-S, účinnosť od 01.10.2019, správny súd zistil, že sa ruší v Expozitúre Bratislava NAKA celkom 12 miest - funkcií s názvom „starší referent špecialista,“ pričom v prílohe je zvýraznené len zrušenie štyroch miest s názvom „starší referent špecialista.“
38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dôvodovej správy k organizačnému opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019 uvádza, že je v nej uvedené pod bodom 9, že prezident Policajného zboru navrhuje s účinnosťou od 01.10.2019 nastaviť novú organizačnú štruktúru národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru s hlavným členením na centrálne a regionálne pracoviská nasledovne: f) presystematizovať 49 policajných miest z NAKA na krajské riaditeľstvá, z toho BA (Bratislava) – 18 miest.
39. Správny súd konštatuje, že z dôvodovej správy k organizačnému opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019 nevyplýva, aké konkrétne miesta s akou funkciou sa majú presystematizovať a čo sa rozumie pod pojmom presystematizovanie, aká zmena zaradenia príslušníkov a nevyplýva z nej ani zrušenie všetkých miest príslušníkov NAKA - Expozitúra Bratislava.
40. Porovnaním údajov z bodu 9 písm. f) dôvodovej správy k organizačnému opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019 a prílohy označenej ako príloha k č.p. SSMP- OOS-139/2019-S, účinnosť od 01.10.2019 správny súd zistil, že príloha sa vzťahuje na zrušenie celkom 17 miest NAKA - Expozitúra Bratislava, z toho 5 miest je zvýraznených.
41. Správny súd uvádza, že z prílohy k organizačnému opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019 vyplýva premenovanie Národnej protidrogovej jednotky na Národnú protidrogovú centrálu NAKA, čo zodpovedá bodu 9 písm. d) dôvodovej správy k organizačnému opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019.
42. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že odkazuje vo svojom odôvodnení na prílohu k organizačnému opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019. Žalovaný vyslovene uviedol, že príloha je neoddeliteľnou súčasťou organizačného opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019.
43. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca vykonával do 30.09.2019 funkciu s prideleným kódom charakteru práce 2759, pričom od 01.10.2019 nie je na útvare NAKA systematizované žiadne tabuľkové miesto policajta, na ktorom by sa vykonávali činnosti s uvedeným kódom.
44. Správny súd zistil, že kód charakteru práce 2759 je v prílohe k organizačnému opatreniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13 zo dňa 23.07.2019 priradený k viacerým funkciám – starší referent špecialista, referent špecialista a starší referent.
45. Základom pre personálny rozkaz č. 178 z 25.09.2019 bolo organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019 z 23.07.2019. Ide o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Ide o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov s vonkajšími právnymi účinkami je však potrebné odlišovať vnútorné predpisy najmä tým, že ich právne
účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom. Sú to interné akty, ktoré nie sú všeobecne záväzné ako pramene práva, sú záväzné pre adresátov a nesmú byť v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov ani personálny rozkaz nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu (napr. rozsudok Najvyšší súd SR z 5. apríla 2011, sp. zn. 1 Sžo 264/2009). V danom prípade má personálny rozkaz charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami v štruktúre konkrétneho útvaru. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru potrebu jeho zaradenia na konkrétnu funkciu na konkrétne miesto v závislosti od potrieb Policajného zboru (rozsudok Najvyšší súd SR zo 20. augusta 2014, sp. zn. 3 Sžo 40/2013).
46. Správny súd uvádza, že pokiaľ má mať v prejednávanom prípade personálny rozkaz v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa žalobcovi formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami v štruktúre konkrétneho útvaru, je potrebné, aby odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného malo oporu v obsahu administratívneho spisu tak, aby bolo možné verifikovať faktické vykonanie organizačných a systematizačných zmien konkrétne vo vzťahu k žalobcovi, čo však v prejednávanom prípade nenastalo.
47. Podľa čl. 19 ods. 2 písm. d) bod 3. nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, minister vnútra Slovenskej republiky vydáva tabuľky zloženia a počtov útvarov ministerstva, zariadení ministerstva, rozpočtových organizácií ministerstva, útvarov Policajného zboru, útvarov Hasičského a záchranného zboru, okresných úradov a Úradu inšpekčnej služby formou organizačného opatrenia a schvaľuje v nich zmeny.
48. Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019 z 23.07.2019 ani personálny rozkaz č. 178 z 25.09.2019 neobsahujú odkaz na žiadne prílohy ako neoddeliteľnú súčasť.
49. O prílohe k organizačnému opatreniu ministra vnútra ako o jeho nedeliteľnej súčasti sa zmieňuje až žalovaný v napadnutom rozhodnutí, avšak bez jej riadnej identifikácie, či už číselnej alebo opisnej.
50. Správny súd konštatuje, že v prílohe č. SSMP-OOS-139/2019-S k organizačnému opatreniu nie je žalobca (ako osoba dotknutá touto prílohou) identifikovateľný podľa osobného evidenčného čísla žalobcu (288682) a ani podľa označenia podľa čísla odznaku Kriminálnej polície (2277). Pokiaľ sa príloha č. SSMP-OOS-139/2019-S k organizačnému opatreniu ministra vnútra vzťahuje na žalobcu, je potrebné v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikovať, na základe akých údajov v prílohe vyplýva, že žalobca je dotknutý organizačnými zmenami.
51. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že k organizačným zmenám nepochybne došlo, avšak priamy dotyk organizačných zmien vo vzťahu k žalobcovi nie je dostatočne preukázaný.
52. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v ňom absentuje uvedenie konkrétnej prílohy napríklad špecifikáciou čísla prílohy a identifikovanie toho, ktorý údaj v prílohe sa vzťahuje na žalobcu.
53. Podľa správneho súdu je potrebné preukázať prepojenie medzi organizačným opatrením ministra vnútra a žalobcom, a to identifikovaním listiny a konkrétnej časti tejto listiny, z ktorej bude vyplývať, že organizačná zmena sa týkala žalobcu.
54. Správny súd dospel k záveru, že aj keď žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia použil správnu úvahu o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, nebola vo vzťahu k žalobcovi táto správna úvaha dostatočná ohľadom identifikácie listiny a časti listiny, o ktorú správnu úvahu opiera. Je nepochybné, že k organizačnému opatreniu ministra vnútra sa vzťahovalo viacero príloh vzhľadom na rozsah zmien zavádzaných týmto opatrením, ako aj s ohľadom na rôzne časové aspekty týchto zmien.
55. Pokiaľ text organizačného opatrenia ministra vnútra neobsahuje odkaz na prílohy, bez ktorých však nemožno organizačné opatrenie vykonať, je potrebné v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť aj odkaz na konkrétnu prílohu, ktorá sa týka zrušenia funkčného miesta žalobcu vykonávaného do 30.09.2019.
56. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že ani v návrhu na vydanie personálneho rozkazu č. PPZ-NKA-27-629/2019-P zo dňa 10.09.2019 vypracovaného riaditeľom NAKA Prezídia Policajného zboru nie je odkaz na prílohu a konkrétnu časť prílohy k organizačnému opatreniu ministra vnútra.
57. Neušlo pozornosti správneho súdu, že z dôvodovej správy k organizačnému opatreniu ministra vnútra SR č. 13/2019 z 23.07.2019 nevyplýva zrušenie celej Expozitúry Bratislava NAKA, ako uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale len presystematizovanie 18 policajných miest z NAKA Bratislava na krajské riaditeľstvá Policajného zboru. Pokiaľ žalovaný alebo príslušný orgán, útvar alebo jeho riadiaci pracovník vydal v nadväznosti na organizačné opatrenie ministra vnútra č. 13/2019 rozhodnutie o zrušení celej Expozitúry Bratislava NAKA, takéto rozhodnutie v administratívnom spise založené nie je. Rovnako nie je obsahom administratívneho spisu žiadna listina, ktorá by preukazovala tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že keďže sa ruší celá Expozitúra Bratislava NAKA, ruší sa logicky aj miesto žalobcu. Tento údaj však nie je overiteľný z obsahu administratívneho spisu a nevyplýva ani z dôvodovej správy k organizačnému opatreniu.
58. Správny súd uvádza, že každý policajt v služobnom pomere je identifikovaný podľa čísla osobnej známky (ČOZ), konkrétne žalobcovi bolo pridelené ČOZ 288682. Ako už bolo vyššie uvedené, správny súd zistil, že ČOZ žalobcu nie je uvedené v prílohe k organizačnému opatreniu ministra vnútra č. 13/2019 z 23.07.2019. Pokiaľ mal žalovaný v úmysle identifikovať vo vzťahu k žalobcovi organizačnú zmenu nie uvedením jeho ČOZ, ale kódom charakteru práce, a pokiaľ zároveň tvrdí, že uvedenie kódu práce je postačujúce, keďže sa rušia všetky miesta s týmto kódom charakteru práce, a nie len niektoré, toto tvrdenie však nemá oporu v administratívnom spise. Navyše kód charakteru práce 2759 je priradený k viacerým funkciám.
59. Ohľadom žalobcom namietaných postupov pri prevedení na inú funkciu správny súd poukazuje uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého „...ústavný súd poukazuje na § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.“ Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.“
60. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že organizačné opatrenie ministra vnútra sa vzťahuje na žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neodkazuje na konkrétnu prílohu a konkrétnu položku uvedením identifikácie, z ktorej by bolo zrejmé, že konkrétna príloha identifikovaná svojou spisovou značkou sa v jej presne uvedenej časti týka žalobcu. Z tohto dôvodu považuje správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
61. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poznamenáva, že súčasťou administratívneho spisu by mali byť už od začiatku jeho vedenia prístupné pre žalobcu všetky relevantné listiny týkajúce sa jeho služobného zaradenia, ako sú organizačné opatrenie ministra vnútra a jeho prílohy, prípadne ďalšie listiny nadväzujúce na toto opatrenie. Takto vedený administratívny spis zodpovedá princípom dobrej verejnej správy, a to najmä, čo sa týka transparentnosti a realizovania práva osoby dotknutej organizačným opatrením na prístup k informáciám a k právu oboznámiť sa s nimi a vyjadriť sa k nim. Je povinnosťou žalovaného viesť úplný administratívny spis a je jeho zákonnou povinnosťou takto vedený administratívny spis predložiť súdu na jeho výzvu. Táto výzva súdu bola realizovaná dňa 25.05.2020. Je zjavné, že žalovaný si svoju povinnosť uloženú výzvou súdu dňa 25.05.2020 riadne nesplnil, keď vo vyjadrení zo dňa 22.06.2020 uviedol, že predkladá spisový materiál, ktorý však nebol úplný.
62. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva explicitne, ktorá funkcia a akou náplňou činnosti sa zrušila, a akou funkciou a náplňou činnosti bola nahradená.
63. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný vo veci opätovne rozhodne tak, aby obsahom odôvodnenia rozhodnutia bolo dostatok dôvodov preukazujúcich, že žalobca nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia, a to uvedením odkazu na konkrétnu listinu a jej konkrétnu časť, z ktorej bude táto skutočnosť vyplývať.
64. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP).
65. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci celkový úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. Žalovanému, ktorý bol úspešný v kasačnom konaní, náhradu trov konania súd nepriznal s odkazom na § 168 SSP, keďže sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému žiadne trovy nevznikli.
67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.