Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-54-2024.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/54/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Čadci, trvale bytom C. XXX, ktorú podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/38/2024 zo dňa 14.06.2024 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa celý výrok o uloženom treste zákazu činnosti.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74T/38/2024 zo dňa 14.06.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pretože
dňa 2. decembra 2023 asi o 17.30 h riadil osobné motorové vozidlo značky Peugeot 206, evidenčného čísla D., po ceste číslo III/1947, v smere od obce Visolaje na Dolný Lieskov, kde v úseku cesty pred obcou Dolný Lieskov, okres Pov. Bystricu, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, dostal s vozidlom na zasneženej vozovke šmyk, prešiel do protismeru, kde zadnou časťou vozidla narazil do pravej prednej časti oproti idúceho osobného motorového vozidla značky Toyota Yaris, evidenčného čísla D., ktoré riadil vodič E. D.. Pri dopravnej nehode spolujazdkyňa vo vozidle E. D., F. D. utrpela zlomeninu VI. a VII. rebra vľavo vpredu bez posunutia úlomkov, bez krvácania do hrudníka vľavo a bez poranenia pľúc, vyvrtnutie krčnej chrbtice, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 02.12.2023 v trvaní 31 dní, spočívajúcom v bolestivosti zranení a v obmedzení od fyzickej záťaže. Obvinený porušil ustanovenie § 16 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov.
Bol za to odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l), n), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l), n), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne obžalovaný odvolanie len čo do výroku o treste zákazu činnosti.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu opätovne zdôraznil, že ho naozaj úprimne mrzí, že sa stal účastníkom dopravnej nehody, pričom zavinenie bolo na jeho strane a úprimne sa k tomu priznal a toto oľutoval. Nemôže sa však zmieriť so skutočnosťou, že mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Takýto trest je pre neho viac ako likvidačný, vzhľadom na jeho vek,
ako aj zdravotný stav. Je síce pravdou, že svojmu synovi vypomáha vo firme bez nároku na odmenu, ale jeho pomoc pre firmu je viac ako nevyhnutná a potrebuje k tomu vodičské oprávnenie. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že jeho priateľka sa lieči na chorobu (diabetes melitus), čo nie je dôvodom, aby mu mohol byť odpustený trest zákazu činnosti, prihliadnuc aj na jeho predchádzajúci život, tak s takýmto záverom nesúhlasí. Jeho družka už niekoľkokrát doma dostala glykemický šok a len to, že ju mohol okamžite odviesť na lekárske ošetrenie, jej zachránilo život. Je si samozrejme vedomý svojich pochybení z minulosti, ale nevie sa celkom stotožniť s tým, že to má mať vplyv aj pri posudzovaní tohto nedbanlivostného trestného činu. Požiadal odvolací súd o zhovievavosť v tom smere, aby tento po zvážení všetkých okolností zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste zákazu činnosti.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné, pretože má za to, že uloženie aj trestu zákazu činnosti obžalovanému je opodstatnené, a to aj vo výmere, ktorú určil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, · obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržal konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania s tým, že obžalovaný vedie už 8 rokov riadny život a poškodení, pokiaľ ide o ich nároky, boli v celom rozsahu uspokojení zo strany poisťovne, · obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca. Dodal, že to nespravil naschvál.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o uloženom treste zákazu činnosti), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Podstatou odvolania obžalovaného bola len neprimeranosť uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
Súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku uloženie trestu zákazu činnosti odôvodnil nasledovne (citácie):
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla (neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky, ktorá bola zasnežená), súd považoval za potrebné uložiť mu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu podľa § 61 Trestného zákona. S prihliadnutím však na postoj obžalovaného k trestnej činnosti, jeho priznanie a oľutovanie, považoval za dostatočné uloženie trestu zákazu činnosti na samej dolnej hranici trestnej sadzby. V súvislosti s ukladaním aj trestu zákazu činnosti, ktorý je vo svojej podstate fakultatívnym trestom, súd prihliadol aj na dopravné priestupky, ktorých sa dopustil obžalovaný pred spáchaním teraz stíhanej trestnej činnosti (opakovane za rýchlosť a neuposlúchnutie pokynu z dopravnej značky). V rámci ukladania všetkých trestov, teda aj trestu zákazu činnosti, súd nemohol opomenúť ani predchádzajúci život obžalovaného, ktorého vzhľadom na množstvo predchádzajúcich nepodmienečných a aj vykonaných trestov odňatia slobody nemožno považovať za bezúhonnú osobu, ktorá by doposiaľ vo svojom živote viedla iba riadny život. U osoby obžalovaného tak podľa názoru súdu neboli zistené také osobitné (výnimočné) okolnosti vyplývajúce z jeho predchádzajúceho života, pre ktoré by mu nemal byť vôbec ukladaný trest zákazu činnosti. Takýmito okolnosťami podľa názoru súdu nie je ani obžalovaným v súčasnosti tvrdená skutočnosť, že vypomáha svojmu synovi v podnikateľskej činnosti, keďže tak robí obžalovaný dobrovoľne bez nároku na odmenu, teda táto výpomoc jeho synovi nie je zdrojom jeho príjmu a zabezpečenia si živobytia. Napokon ani samotná skutočnosť, že priateľka obžalovaného sa lieči na chorobu (diabetes mellitus), nie je bez ďalšieho podľa názoru súdu dôvodom, pre ktorý by obžalovanému s prihliadnutím na jeho osobu a predchádzajúci život vôbec nemal byť ukladaný trest zákazu činnosti. Na obžalovaného je tak podľa
názoru súdu potrebné pôsobiť aj trestom zákazu činnosti, hoci za postačujúci považoval súd trest vo výmere 1 roka (na dolnej hranici trestnej sadzby).
Odvolací súd sa však s takýmto odôvodnením súdu prvého stupňa čo do uloženia aj trestu zákazu činnosti obžalovanému nestotožnil z týchto dôvodov:
Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že podľa ustálenej súdnej praxe je uložený trest neprimeraný vtedy, ak bol uložený taký druh trestu, ktorý je zrejme v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák.
V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest má vyjadrovať napokon aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu.
Ďalej odvolací súd uvádza, že síce pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu z pohľadu individuálnej prevencie, ako aj z pohľadu všeobecnej prevencie významný účel, pričom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je jeho ukladanie v súlade s ustálenou súdnou praxou. Neuloženie tohto druhu trestu by malo prichádzať do úvahy len vo výnimočných prípadoch, po zohľadnení všetkých zásad ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák., i keď je zároveň faktom, že v prípade prejednávaného skutku (resp. jeho právnej kvalifikácie) je uloženie trestu zákazu činnosti len fakultatívne (§ 61 Tr. zák.), resp. žiadne ustanovenie Trestného zákona neurčuje súdom automaticky povinnosť ukladať páchateľovi aj (alebo len) takýto druh trestu. V tomto smere ale odvolací súd dodáva, že v súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu platí, že záujem všeobecnej prevencie pri trestaní páchateľov nemôže prevyšovať nad záujmom individualizácie trestu a skutočnými nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy.
V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že niektoré okolnosti, za ktorých došlo k vzniku dopravnej nehody, postoj obžalovaného k zavineniu dopravnej nehody, samotná osoba obžalovaného a napokon aj miera vplyvu na blízke osoby obžalovaného významne svedčia v jeho prospech v tom smere, že na jeho prevýchovu nie je nevyhnutne potrebné pôsobiť aj trestom zákazu činnosti.
Obžalovaný zavinil dopravnú nehodu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a to konkrétne neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, pričom dostal s vozidlom šmyk a prešiel do protismeru, kde zadnou časťou vozidla narazil do pravej prednej časti oproti idúceho motorového vozidla, v dôsledku čoho spôsobil spolujazdkyni sediacej v tomto oproti idúcom vozidle ublíženie na zdraví. Súčasne ale v súvislosti s okolnosťami vzniku tejto dopravnej nehody je potrebné uviesť, že príčinou tejto nehody bolo aj to, že obžalovaný za veľmi nepriaznivých poveternostných podmienok nezvládol „jazdný manéver“ na užšej zasneženej vozovke (na vozovke bol topiaci sa sneh, resp. kašovitá vrstva snehu a „vyjazdené koľaje“ od motorových vozidiel), keď dostal šmyk po tom, čo sa vyhýbal oproti idúcemu autobusu (čo potvrdili aj poškodení), pričom k zrážke vozidiel obžalovaného a poškodených došlo v čase, keď sa obžalovaný snažil svoje motorové vozidlo opätovne dostať pod kontrolu, resp. z krajnice na vozovku. Na podklade uvedeného mal krajský súd za to, že v súvislosti s okolnosťami vzniku dopravnej nehody išlo v nemalej miere aj o kombináciu nešťastných okolností, aj obžalovaným nezavinených, ktoré prispeli k spôsobenému následku na zdraví poškodenej.
V tejto súvislosti preto okolnosti vzniku dopravnej nehody nie sú takého charakteru, že by bolo možné vysloviť záver o tom, že u obžalovaného išlo o prejav hrubej vodičskej nedisciplinovanosti a že existuje dôvodná pochybnosť o jeho schopnosti či spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Naviac obžalovaný sa v minulosti ani nedopustil trestnej činnosti na úseku cestnej premávky, nebolo na neho pôsobené trestom či sankciou v podobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a vodičský preukaz mu doposiaľ nebol ani zadržaný.
I keď je pravdou, že obžalovaný sa v minulosti dopustil niekoľkých priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho dvakrát aj pre prekročenie dovolenej rýchlosti jazdy, takéto „prehrešky“ odvolací súd
nepovažoval za natoľko závažné (aj z pohľadu výšky ukladaných blokových pokút (10,- Eur, 50,- Eur, 10,- Eur a 30,- Eur), že by bolo možné konštatovať jeho vodičskú nespôsobilosť.
Pokiaľ ide o trestnú minulosť obžalovaného, naposledy bol súdne trestaný v roku 2016, pričom celkovo bola jeho trestná minulosť súdom prvého stupňa zohľadnená v podobe prihliadania aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. v rámci výroku o treste odňatia slobody.
Napokon sa odvolací súd stotožnil aj s odvolacími námietkami obžalovaného, že viesť motorové vozidlo nutne potrebuje kvôli pomoci pre jeho syna pri podnikaní, ako aj pre účel zabezpečenia dopravy jeho rodine, konkrétne jeho družke, ktorá je na neho ako na vodiča odkázaná vzhľadom na existenciu jej nepriaznivého zdravotného stavu. V tomto smere preto odvolací súd konštatuje, že výkon trestu zákazu činnosti by mal konkrétny vplyv na spôsob života obžalovaného a potreby jeho blízkej osoby. Pritom platí, že ak to nie je z iných dôvodov nevyhnutne potrebné, súd má uložiť páchateľovi len taký trest, ktorý má postihovať iba jeho, a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zák.), resp. tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie (§ 33a ods. 3 Tr. zák. účinného od 15.03.2024).
Tiež je potrebné z pohľadu dôvodnosti uloženia trestu zákazu činnosti zohľadniť aj to, že obžalovaný spáchal nedbanlivostný prečin v doprave, teda menej závažný trestný čin (aj ž pohľadu trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 158 Tr. zák.).
Za týchto okolností prípadu potom možno uzavrieť, že v konaní obžalovaného išlo o jeho ojedinelé vážnejšie zlyhanie ako vodiča. Obžalovaný pritom nezľahčoval mieru svojho zavinenia, bezprostredne po dopravnej nehode poskytol potrebnú súčinnosť, k spáchaniu stíhaného skutku sa od počiatku priznával a na súde prvého stupňa urobil napokon vyhlásenie o vine, ktorým „odbremenil“ prokurátora od dokazovania jeho viny.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného nie je skutočne nevyhnutné aj uloženie trestu zákazu činnosti. Tento druh trestu, uložený obžalovanému popri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, ktorého uloženie bolo v súlade so zákonnými ustanoveniami uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, posúdil odvolací súd už ako neprimeraný a nespravodlivý, uložený v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách ukladania trestov (§ 33a a § 34 Tr. zák.).
V tejto súvislosti ale odvolací súd obžalovanému pripomína, že v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody bude osobitne vyhodnocovaná aj jeho ďalšia vodičská disciplinovanosť. Vzhľadom na obžalovaným spáchanú trestnú činnosť môže aj spáchanie priestupkov v doprave viesť k premene uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný. I týmto bude zabezpečovaná jeho individuálna prevýchova vo vzťahu k vodičskej disciplinovanosti.
Preto odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného tak, že týmto uznesením (keďže sám vo veci nerozhodol) z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. len zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste zákazu činnosti. Pritom ostatné výroky uvedené v napadnutom rozsudku zostali týmto zrušením nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.