Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.06.2021, v trestnej veci obžalovaného C. S., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 06.02.2020, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe Obžalovaný C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, B. A., Y.. K.,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 25.04.2018 v čase okolo 13.00 hod. bez dovolenia vošiel do bytu na ulici R. XXXX/XB M. K., v ktorom býva jeho bývalá družka Q. V., nedbal na jej opakované slovné výzvy, aby odišiel preč, pričom jej hovoril, aby mu dala 10 minút, že si chce s ňou užiť, mať s ňou pohlavný styk, zatláčal ju ďalej do bytu, čo poškodená Q. V. odmietla a opäť ho slovne vyzvala, aby odišiel preč, načo on nedbal, kľakol si pred ňou a rukami sa jej dotýkal v oblasti bokov a na nohách, snažil sa jej vyhrnúť šaty, pričom mu poškodená Q. V. opakovala, aby jej dal pokoj a išiel preč a bránila mu v tom, aby jej vyzliekol šaty a odsúvala ho od seba, až kým sa poškodenej Q. V. nepodarilo vybehnúť preč z bytu a nasadnúť do taxíka, pričom jej týmto svojím konaním nespôsobil poranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, t e d a

neoprávnene vnikol a zotrval v obydlí iného,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 324 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň ruší výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 11.02.2019, právoplatný dňa 02.04.2019, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. S..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného C. S. v bode 1/ rozsudku vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.04.2018 v čase okolo 13.00 hod. zazvonil na dvere bytu na ul. R. Č.. XXXX/XB M. K., v ktorom býva jeho bývalá družka poškodená Q. V., následne na to, ako poškodená Q. V. otvorila dvere, bez jej pozvania a dovolenia vošiel dnu a nedbal na jej opakované slovné výzvy, aby odišiel preč, a v byte aj napriek jej nesúhlasu a proti jej vôli zotrval. Za to súd uložil obžalovanému podľa § 324 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 11.02.2019, právoplatný dňa 02.04.2019, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.

Naproti tomu okresný súd napadnutým rozsudkom v bode 2/ rozsudku oslobodil obžalovaného C. S., spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku, č. -66 zo dňa 05.08.2019 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že - po tom ako dňa 25.04.2018 v čase okolo 13.00 hod. vošiel do bytu na ulici R. Č.. XXXX/XB M. K., v ktorom býva jeho bývalá družka poškodená Q. V.Y., jej povedal, aby mu dala 10 minút, že si chce s ňou užiť, mať s ňou pohlavný styk, zatláčal ju ďalej do bytu, čo poškodená Q. V. odmietla a opäť ho slovne vyzvala, aby odišiel preč, načo on nedbal, kľakol si pred ňu a prosil ju zo zopätými rukami, aby išli do kúpeľne, že to bude len chvíľka a že sa to nikto nedozvie, dotýkal sa jej v oblasti bokov a na nohách, snažil sa jej vyhrnúť šaty, pričom mu poškodená Q. V. opakovala, aby jej dal pokoj a išiel preč a bránila mu v tom, aby jej vyzliekol šaty a odsúvala ho od seba, až kým sa poškodenej Q. V. nepodarilo vybehnúť preč z bytu a nasadnúť do taxíka, z ktorého keď vystúpila v Kežmarku na ul. Starý trh, tak jej obžalovaný C.Š. S., ktorý ju prenasledoval vo svojom aute, vynadal, že mu nedala, pričom jej týmto svojím konaním nespôsobil poranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote tak obžalovaný C. S., ako aj okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnili. V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaného podaného prostredníctvom obhajcu tento uviedol, že s rozhodnutím o uznaní viny pre prečin porušovania domovej slobody podľa a v náväznosti na to s uloženým súhrnným trestnom nesúhlasí, toto rozhodnutie je podľa jeho názoru nezákonné, nakoľko vykonané vyšetrovanie tak v prípravnom konaní, ako aj dokazovanie na hlavnom pojednávaní pred súdom žiadnym spôsobom nepreukazuje spáchanie skutku obžalovaným tak, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu v Kežmarku. Okresný súd v Kežmarku rozsudkom vyhláseným dňa 06.02.2020 kladie obžalovanému za vinu to, že mal porušovať domovú slobodu poškodenej v byte na adrese K., L. R. XXXX/XB, dňa 25.04.2018 okolo 13.00 hod.. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, podľa jeho názoru, žiaden hodnoverný dôkaz, že sa takto malo udiať. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku uvádza, že v rámci dokazovania neuveril tvrdeniam obžalovaného, že skutok porušovania domovej slobody nespáchal, a to na základe výpovede svedkyne poškodenej a na základe znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, z ktorého vyplýva, že obžalovaný mal v daný deň poslať SMS svedkyni poškodenej. Táto SMS komunikácia, podľa názoru odvolateľa, nijakým spôsobom nepotvrdzuje spáchanie prečinu porušovania domovej slobody obžalovaným. Ide iba o dohad súdu v hodnotení dôkazu. Svedkyňa poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že jej mal volať obžalovaný, ale pri dvojnásobnom otváraní dverí, t. j najprv vchodu do bytovky a potom vchodových dverí do

bytu sa ani raz nepresvedčila, komu vlastne otvára dvere aj napriek jej tvrdeniu, že mala vedomosť, že ju kontaktoval obžalovaný. Takéto konanie svedkyne poškodenej nedáva žiadnu logiku, môže len vysvetľovať skutočnosť, že svedkyňa poškodená sa necítila pri otváraní dverí nijako ohrozená. Ako nepravdivé vyznie podľa odvolateľa tvrdenie svedkyne poškodenej, že v daný deň mala s obžalovaným telefonáty. Ich počet neuviedla, ale uviedla, že mala zmeškané hovory od obžalovaného. Zo znaleckého posudku z odboru kriminalistiky vyplýva, že z internej pamäti mobilu svedkyne poškodenej bolo zistených 24 záznamov a hovorov zo dňa 25.04.2018 a z toho len dva od obžalovaného v čase o 9.21 hod. a 13.05 hod.. Na základe týchto skutočností, keď svedkyňa poškodená uviedla, že" mala zmeškané hovory, t. j. z gramatického výkladu minimálne dva, nemohla už mať žiaden iný hovor od obžalovaného, pretože závery znaleckého posudku z odboru kriminalistiky dané tvrdenie svedkyne poškodenej jednoznačne vyvracajú. Konštatovanie prvostupňového súdu v rozsudku, že obžalovaný mal niekoľkokrát vyvolávať svedkyni poškodenej, aby s ňou mal sexuálny pomer, je vzhľadom na vyššie uvedený odsek podľa odvolateľa úplne vyvrátené, pretože svedkyňa poškodená nemohla mať zmeškané hovory od obžalovaného a zároveň aj telefonáty. Svedok T. V., ktorý v ten deň šoféroval taxík a odviezol svedkyňu poškodenú z miesta jej bydliska na adresu Starý trh nevidel ani vychádzať svedkyňu poškodenú z jej vchodu bytovky. Uviedol, že svedkyňa poškodená ho už čakala pri jeho taxíku. Svedok nevidel v mieste bydliska ani obžalovaného, nevidel ho ani vychádzať z vchodu, kde býva svedkyňa poškodená, dokonca ho nevidel ani v okolí, keď prišiel ku svojmu taxíku. Svedok nebol priamym svedkom žiadneho incidentu medzi svedkyňou poškodenou a obžalovaným. Všetko, čo vypovedal ohľadom údajného incidentu v mieste bydliska svedkyne poškodenej, vie iba od svedkyne poškodenej, a preto takúto jeho výpoveď nie je možné považovať za hodnovernú. Svedok uviedol iba, že za ním išlo nejaké modré vozidlo, ktorého značku ani typ nevedel uviesť. Takisto nevedel odkiaľ kam išlo dané vozidlo za ním a ani kto šoféroval dané vozidlo. Svedkyňa D. K. vo svojej výpovedi uviedla, že nebola svedkom incidentu, ktorý je kladený obžalovanému za vinu. K tomuto údajnému incidentu, ktorý sa mal odohrať v bydlisku svedkyne poškodenej, sa vedela vyjadriť len z rozprávania svedkyne poškodenej, takže nebola priamym svedkom údajného incidentu. Svedkyňa uviedla, že bola len svedkom, keď svedkyňa poškodená vyšla von z butiku a poslala obžalovaného preč, pričom on sa jej pýtal na auto a následne odišiel preč. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nevšimla na svedkyni poškodenej žiadne známky poranenia. Jedine čo uviedla bolo, že svedkyňa mala na pravom ramene také začervenané, ale toto poranenie si spôsobila, kedy sa šuchla alebo buchla o dvere jej butiku, keď vchádzala dnu. K znaleckému posudku vypracovanému znalkyňou z odboru psychológia vyplýva, že u svedkyne poškodenej je prítomný veľký afektívny náboj, je impulzívna, k sklonom k výbušnosti a je náladová. Správanie je energické v afektívnych napätých situáciách sa môže objaviť agresivita, najmä na verbálnej úrovni. Znalkyňa ďalej uvádza, že svedkyňa poškodená nemá tendenciu k vymýšľaniu si. Svedkyňa nemusí mať podľa názoru odvolateľa tendenciu k vymýšľaniu si, ale takýto záver nijako nevyvracia, že svedkyňa z času na čas môže, ako každý jeden človek, zaklamať alebo povedať nepravdu. V prípravnom konaní ako aj v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nebol prezentovaný žiaden hodnoverný dôkaz svedčiaci o tom, že by mal obžalovaný akýmkoľvek spôsobom porušovať domovú slobodu svedkyne poškodenej. Naopak aj z výpovede samotnej svedkyne poškodenej podľa odvolateľa vyplýva, že táto buď klamala v časti svojej výpovedi, alebo uviedla nepravdy. Poukázal na to, že v daný deň boli realizované dva telefonáty z mobilu obžalovaného na mobil svedkyne poškodenej a táto tvrdila, že mala zmeškané hovory od obžalovaného, preto nie je v súlade jej výpoveď so znaleckým dokazovaním z odboru kriminalistiky. Takisto svedkyňa poškodená uvádzala, že svedok T. V. videl obžalovaného, keď mala vybehnúť z bytovky. Tento svedok vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného nevidel pri bytovke svedkyne poškodenej, ani vybiehať z jej vchodu, dokonca ho v daný deň ani nevidel. Vzhľadom na tieto klamlivé tvrdenia, resp. nepravdivé tvrdenia vo výpovedi svedkyne poškodenej, nie je možné podľa názoru odvolateľa považovať jej výpoveď ako hodnovernú. Ďalej obžalovaný v odvolaní uviedol, že okresný súd v Kežmarku pri vyhodnotení všetkých zabezpečených dôkazov, tieto dôkazy nevyhodnotil jednotlivo i v súhrne, ale tieto dôkazy vyhodnotil len jednostranne, len v smere v neprospech obžalovaného C. S., čo nie je zákonným postupom súdu. Skutočnosti, o ktoré pri dokazovaní a odôvodnení rozhodnutia o vine súd oprel svoje rozhodnutie, nie je možné považovať za dôkazy svedčiace pre vinu obžalovaného. Ďalej uviedol, že ak si položíme otázku, ktorá z týchto skutočností priamo ako dôkaz preukazuje, že by sa obžalovaný dopustil toho, čo mu je kladené za vinu, a teda toho, že mal porušiť domovú slobodu svedkyne poškodenej, je zrejmé, že žiadna z týchto skutočností nie je priamym a hodnoverným dôkazom a ani nesúvislá reťaz nepriamych dôkazov a súdom vytvorených dohadov tak, ako ich súd popísal v odôvodnení rozsudku, nepreukazuje v žiadnom prípade a nemôže za daného stavu odôvodniť náležíte rozhodnutie o vine tak, ako to uvádza prvostupňový súd v odsudzujúcom rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby odvolací súd po dôslednom preskúmaní obsahu vykonaného dokazovania v

zmysle zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného v plnom rozsahu podľa , oslobodil spod obžaloby pre skutok, a to prečin porušovania domovej slobody podľa , pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal a mal ho spáchať obžalovaný C. S..

Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že čo sa týka skutkových zistení vo vzťahu k pokusu znásilnenia, z ktorých vychádzal súd vo svojom rozhodnutí, tieto sa odchyľovali od skutkových zistení z prípravného konania, a to vo vzťahu k výsluchu jedinej svedkyne

- poškodenej Q. V.. Poškodená Q. V. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá dňa 15.10.2019, pričom spočiatku vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, následne na doplňujúce otázky ohľadom agresivity a správania sa obvineného počas incidentu odpovedala, že to bola skôr ľútosť než agresivita, kľakol si na kolená a prosil so zopätými rukami, stále ju len prosil aby šli do kúpeľne, aby mali pohlavný styk. Počas toho ako boli v byte sa nesprával agresívne, bolo to o prosbe, agresivita nastúpila až neskôr, keď sa už nachádzala na Starom trhu a volal jej na telefón, že má vyjsť z predajne, že bude mať sekeru v aute a potom jej poslal SMS s textom: „Boha!!!“. Z výsluchu poškodenej Q. V. na hlavnom pojednávaní podľa názoru prokurátorky tiež vyplýva, že ako prvá vybehla z bytu, následne za ňou odišiel aj obvinený, na čo poškodená Q. V. byt zamkla a z bytovky odchádzali spolu. Vo vzťahu k prečinu porušovania domovej slobody vypovedala zhodne, že do bytu prišiel bez jej súhlasu, vyzývala ho, aby jej byt opustil, čo odmietal. Za takto zmenenej skutkovej situácie prokurátorka súhlasila s rozhodnutím okresného súdu v tom zmysle, že obžalovaný bol uznaný vinným len z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. Konanie obvineného, kedy si kľakol pred poškodenú na kolená a prosil ju o pohlavný styk, nie je možné kvalifikovať ako pokus zločinu znásilnenia, aj z následného správania sa poškodenej po skutku, kedy čakala kým opustí jej byt, aby mohla zamknúť vyplýva, že zo strany obvineného nebolo použité žiadne násilie, ani hrozba násilia. Má však za to, že v rozsudku okresného súdu došlo k procesnému pochybeniu, kedy pôvodný skutok obžaloby spočívajúci v jednočinnom súbehu dvoch trestných činov rozdelil okresný súd na dva samostatné skutky, a následne z jedného skutku obžalovaného oslobodil a z druhého skutku ho uznal vinným, na základe čoho bolo podané aj odvolanie prokuratúry. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátorka navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. -272 zo dňa 06.02.2020 vo všetkých výrokoch a podľa sám rozhodol o vine obžalovaného zo skutku uvedeného v obžalobe, právne kvalifikovaného ako prečin porušovania domovej slobody podľa Tr. zákona, za uloženia trestu zhodného s prvostupňovým rozhodnutím.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Krajský súd v tomto prípade nezistil v konaní okresného súdu také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Obžalovaný sa odvolal proti rozsudku, ktorým bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody, kým prokurátorka okresnej prokuratúry v podanom odvolaní namietala len postup okresného súdu, ktorý pôvodný skutok podanej obžaloby rozdelil na skutky dva, s tým, že navrhla, aby krajský súd uznal obžalovaného vinným podľa skutku tak, ako bol podaný v obžalobe prokurátora a pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku tak, ako ho ustálil okresný súd, s touto súhlasila. Po preskúmaní celého vyšetrovacieho ako aj súdneho spisu dospel krajský súd k záveru, že odvolanie prokurátorky je dôvodné, odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, obžalovaný v priebehu celého trestného konania popieral spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou, keď uviedol, že on sa v inkriminovanom čase v byte poškodenej nenachádzal, od roku 2017 do bytu poškodenej nevstúpil, v inkriminovaný deň sa stretol s poškodenou neplánovane až pri pizzerii na Starom trhu, kde naňho poškodená pritom, ako fajčila vonku, kričala, aby jej zaplatil výživné.

Túto výpoveď obžalovaného však vyvracia v celom rozsahu svedkyňa poškodená Q. V., ktorá konzistentne od prípravného konania, ako aj v konaní pred okresným súdom uviedla, že keď bola vo svojom byte a čakala na taxík, ktorým mal pre ňu prísť kolega, zazvonil zvonček, načo ona otvorila dvere bytu, pretože si myslela, že je tam jej kolega, taxikár. Do bytu však bez jej pozvania a súhlasu

vošiel obžalovaný, ktorý je jej bývalým druhom, s ktorým majú spoločnú dcéru a domáhal sa sexu, kľačal na kolenách, nebol agresívny, skôr sa doprosoval. Ona mu opakovane povedala, aby odišiel, on stále nástojil, nakoniec sa mu vyšmykla a ušla z bytu, dole ju čakal taxikár, ktorému povedala, že bol v byte bývalý druh a že ju sleduje na modrom vozidle.

Výpoveď poškodenej je v súlade s výpoveďou svedka T. V., taxikára, ktorý uviedol, že býva oproti bytu poškodenej, ktorá, keď mu zavolala, že potrebuje taxík, zišiel dole, ona nastúpila a povedala mu, že sa jej do bytu vbíjal bývalý priateľ, ktorý ide s autom za nimi, svedok potvrdil, že celou cestou za nimi išlo modré auto, o ktorom mu poškodená povedala, že je v ňom jej bývalý priateľ S..

Následne výpoveď svedkyne poškodenej potvrdila aj svedkyňa D. K., ktorá uviedla, že do predajne za ňou došla v inkriminovaný deň poškodená, ktorá hneď, ako vystúpila z taxíka, jej povedala, že do bytu jej vošiel nečakane obžalovaný a domáhal sa pohlavného styku, ako aj že išiel za ňou, a že je vonku pred predajňou. Svedkyňa potvrdila, že videla obžalovaného vystupovať z modrého auta, poškodená vyšla von a poslala obžalovaného preč. Výpoveď tejto svedkyne spolu so svedkom V. potom vyvracia výpoveď obžalovaného, že tento sa len náhodne stretol s poškodenou, keď bol pri pizzerii.

Rovnako tak svedkyňa V. Ž. potvrdila, že stretla poškodenú spolu so svedkyňou D. K., kde poškodená bola vystrašená a rovnako aj jej povedala, že obžalovaný sa vtisol do jej bytu a chcel ju znásilniť.

Ani krajský súd preto nezistil dôvod, pre ktorý by poškodenej neuveril, keďže poškodená o skutku povedala ihneď po nastúpení do taxíka svedkovi V., ktorý potvrdil, že modré auto išlo za nimi po celý čas a aj svedkyňa K. potvrdila, že videla obžalovaného vystupovať z modrého auta po tom, čo poškodenú k predajni kde pracovala doviezol taxík.

Ani závery znaleckých posudkov z odboru psychológia žiadnym spôsobom nespochybnili výpoveď poškodenej. Snáď len vo vzťahu k pôvodne stíhanému trestnému činu znásilnenia by bolo možné uviesť, že znalkyňa uviedla, že fakt, že sa poškodená s obvineným pokúšala opakovane obnoviť vzťah, možno aj v záujme ich dcéry, i napriek tomu, že nežijú ako partneri, mali sporadicky pohlavný styk, mohlo u obvineného viesť k záveru, že má o neho stále záujem.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia kriminalistická informatika, kriminalistická fotografia a video plynie, že v telefóne poškodenej boli v pamäti nájdené štyri SMS správy zo dňa 25.04.2018 a 24 záznamov o hovoroch, znalec pripustil pri svojom výsluchu, že SMS správ mohlo byť aj viac, ale mohli byť vymazané z internej pamäte. Z oznámenia mobilného operátora Orange a. s. zo dňa 09.05.2019 na základe príkazu na zaistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, ktoré v tom čase mal používať obžalovaný, plynie, že obžalovaný dňa 25.04.2018 mal telefonovať na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré v tom čase mala používať poškodená o 9.28, 9.29,9.37, 13.04 a 13.05 hod., teda päťkrát (č. l. 188 vyšetrovacieho spisu). Teda ani tieto dôkazy nespochybňujú výpoveď poškodenej, pokiaľ táto vypovedala, že obžalovaný jej v inkriminovaný deň viackrát telefonoval alebo sa pokúšal telefonovať, kde ju mal prosiť, aby sa nakrátko stretli. Námietky odvolateľa, ktorý spochybňoval výpoveď poškodenej tvrdiac, že obžalovaný nevolal poškodenej v inkriminovaný deň viackrát, preto neobstoja a sú vyvrátené objektívnym dôkazom, a to výpisom telefonických hovorov z telefónneho čísla, ktoré mal používať obžalovaný. Práve naopak, aj tento dôkaz podporuje výpoveď poškodenej.

Súčasťou spisu je aj uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Kežmarok ČVS: ORP-350/VYS-KK-2017 zo dňa 20.02.2018, ktorým bolo trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona podozrivého V. S. a oznamovateľky Q. V., ktorým bola trestná vec postúpená Okresnému úradu Kežmarok na prejednanie priestupku, kde podstatou konania bolo, že podozrivý mal prísť do bytu oznamovateľky okolo 21.50 hod., ktorá mu otvorila dvere vediac, že je to on a podozrivý rozprával o vrátení nábytku, oznamovateľka ho žiadala, aby odišiel preč, že je neskoro a následne požiadala maloletú dcéru, aby privolala políciu. Trestná vec bola postúpená z dôvodu, že OR PZ malo zato, že ide vzhľadom na závažnosť skutku o priestupok, nie o trestný čin.

Prvostupňový súd teda skutkový stav, aj podľa názoru krajského súdu, ustálil správne, avšak následne okresný súd v napadnutom rozsudku pôvodne v obžalobe prokurátorky jeden skutok rozdelil na dva skutky, pričom v bode 1/ uznal obžalovaného vinným a v bode 2/ obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Pritom v bode 1/ skutku rozsudku okresný súd obžalovaného uznal vinným pre to, že :“nedbal na jej opakované slovné výzvy , aby odišiel preč, v byte aj napriek jej nesúhlasu a proti jej vôli zotrval“ a v bode 2/ rozsudku zas pre totožné skutkové okolnosti: „poškodená ho opäť slovne vyzvala, aby odišiel preč, načo nedbal“ obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Krajský súd toto pochybenie okresného súdu, keď pre to isté konanie obžalovaného v jednom bode uznal vinným a v druhom bode pre to isté konanie obžalovaného oslobodil, napravil tak, že vyhovel odvolaniu prokurátorky a obžalovaného uznal vinným pre skutok uvedený v obžalobe, ktorý však čiastočne upravil a to tak, že vypustil zo skutku okolnosti cesty taxíkom, keďže tieto nie sú trestným činom porušovania domovej slobody, ide len o okolnosti, ktoré nasledovali po tom, čo obžalovaný z bytu odišiel.

Krajský súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku rozsudku, pokiaľ tento kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného, v tomto byte nemal trvalý ani prechodný pobyt a ani nájomný či iný vzťah, ktorý by mu umožňoval doňho vstúpiť a zotrvať v ňom.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd sa aj v tomto stotožnil so súdom prvého stupňa, pokiaľ obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestnej, v tomto prípade podľa § 324 ods.1 Tr. zákona, keďže stíhaný trestný čin (porušovania domovej slobody) spáchal obžalovaný predtým, než bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. dňa 11.02.2019 pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Okrem tohto záznamu mal obžalovaný v odpise registra trestov v minulosti ďalšie dva záznamy z roku 2003 a 2010, kde došlo k zahladeniu odsúdenia, ale aj napriek zahladeniu nebolo možné vysloviť, že obžalovaný viedol v minulosti riadny život, pretože zahladením odsúdenia sa zahladzuje trest a nie skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin, navyše od posledného odsúdenia neuplynul dostatočne dlhý čas, za ktorý súdna prax považuje spravidla 10 rokov pred spáchaním trestného činu. V evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR má obžalovaný navyše 15 záznamov prevažne pre priestupky na úseku dopravy, v troch prípadoch aj pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, 02.02.2018 pre fyzické napadnutie poškodenej, čo tiež nebolo možné prehliadať pri posudzovaní otázky, či obžalovaný v minulosti viedol riadny život. Obžalovanému navyše priťažovala skutočnosť, že spáchal viac trestných činov, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest. Za zákonný a primeraný potom považoval krajský súd trest odňatia slobody vo výmere, ako ho uložil okresný súd, a to na 18 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 36 mesiacov. Zároveň krajský súd, keďže ukladal trest súhrnný, zrušil trest, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. .

Krajský súd pritom zohľadňoval účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods.1 Tr. zákona, podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, s poukazom na zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy ako aj na okolnosti prípadu. Uloženie trestu v strede trestnej sadzby je, podľa názoru krajského súdu, nutné vzhľadom na závažnosť trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil. Taktiež skúšobnú dobu 3 rokov považuje krajský súd za primeranú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom krajský súd jednomyseľne rozhodol tak, že napadnutý rozsudok postupom podľa v celom rozsahu zrušil a podľa zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolanie obžalovaného ako nedôvodné krajský súd zamietol.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.