Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-89-2020.pdf
PDF · 117.13 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/89/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky M.. C. W., rod. W., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom C. XXX/XXX, L., v konaní zastúpenej doc. B.. J. M. T., O.., advokátkou so sídlom W. X-X, K. a manžela navrhovateľky T.. M. W., štátneho občana A. republiky, trvale bytom R. XXX, L., v konaní zastúpeného B.. A. M., advokátkou so sídlom P. XXX/ XX, T., v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu Q. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom X. práce, sociálnych vecí a rodiny E., pracovisko T. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov M.. C. W., rod. W. a T.. M. W. , uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev M. úradu L., vo zväzku T.., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, s a r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„ Maloletá Q. W., nar. XX.XX. XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletú Q. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Q. sumou vo výške 200,-Eur mesačne , ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. “
Súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode je dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou Q. nasledovného znenia :
„ Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou Q. v každom týždni v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod.. a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v každom párnom týždni v roku v sobotu od 14:30 hod. do 18:00 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v nedeľu od 14:30 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska matky, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.
Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.“
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom. Maloletú Q., ktorá pochádza z ich manželského vzťahu, navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia a zároveň navrhla otca zaviazať vyživovacou povinnosťou k maloletej vo výške 200,- Eur mesačne. Styk otca s maloletou Q. najprv navrhla upraviť každý štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky a každú nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky v mieste bydliska matky. Po zúčastňovaní sa konzultácii a poradenstva v CDR boli obaja rodičia schopní dohodnúť sa na úprave styku otca s maloletou Q., pričom na pojednávaní uzavreli vyššie uvedenú rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Q. a o úprave styku s maloletou. Navrhovateľka uviedla, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 08.12.2018 pred Matričným úradom L.. Z manželstva pochádza maloletá Q.. Navrhovateľka a manžel sa spoznali v roku XXXX po predchádzajúcom rozvode navrhovateľky, kedy mala navrhovateľka jeden a pol ročnú dcéru G. W., nar. XX.XX.XXXX. Vzťah bol spočiatku harmonický. Po čase sa manžel nasťahoval k navrhovateľke do jej X-izbového bytu, kde žili spolu s dcérou navrhovateľky, ktorá ho vnímala ako svojho otca. Navrhovateľka uviedla, že po uzatvorení manželstva v roku 2018 sa ich vzťah začal zhoršovať. U manžela sa podľa navrhovateľky začali prejavovať prehnané majetnícke sklony a trval na prerušení kontaktov navrhovateľky s jej rodinou. Manžel sa podľa navrhovateľky začal vulgárne vyjadrovať na adresu jej rodičov a sestru, hoci boli vždy nápomocní a podľa navrhovateľky sa nikdy nestarali do ich vzťahu. Navrhovateľka v dôsledku správania manžela zažívala počas tehotenstva časté stresové situácie, výčitky a hádky. Manžel mal navrhovateľke neustále vyčítať, že trávi čas so svojou rodinou, mal žiarliť na dobré vzťahy staršej dcéry navrhovateľky so starými rodičmi (rodičmi navrhovateľky), kde trávili viac času vzhľadom na príjemné rodinné prostredie (rodinný dom, bazén, zvieratá). Aj napriek pokusom o zlepšenie situácie návštevou manželskej poradne sa situácia nezlepšila. Navštívili psychologičku z O. K., ktorej záverom bolo podľa vyjadrenia navrhovateľky, že vzťah je patologický a manžel má veľa problémov, ktoré by si mal riešiť pomocou odborníkov na psychoterapiu. O. podľa navrhovateľky uviedla, že párová terapia ešte neprichádza do úvahy, pretože najprv by manžel mal absolvovať individuálne psychologické sedenia. Aj psychológ z E. sa mal podľa vyjadrenia navrhovateľky vyjadriť, že by manžel mal nejaké veci riešiť psychoterapeuticky. Úvaha navrhovateľky o psychických problémoch manžela pramení z neúmerných reakcií, ktoré boli počas ich vzťahu, kedy aj dcéra navrhovateľky vnímala agresiu manžela, keď jej rozbil dvere na izbe, vnímala krik a pod. Navrhovateľka uviedla, že už dávnejšie boli situácie, kedy chcela vzťah ukončiť, ale vždy manžel urobil niečo, prečo ten rozchod oddialila a myslela si, že kvôli deťom zachránia rodinu. Spočiatku manžel podľa navrhovateľky mal snahu vypočuť jej potreby, ale časom sa to všetko vytratilo a už si nemali čo povedať. Manžel sa zavrel večer do izby a nekomunikoval s ňou a tak to bolo každý večer. Postupne sa takto vytratilo to partnerské puto, vytratila sa komunikácia. Takto sa časom odcudzili, manžel nevnímal potreby navrhovateľky, nekomunikovali. Navrhovateľka dodala, že manžel nebral do úvahy jej názory ani pri staršej dcére G., čo jej taktiež vadilo, a rovnako je to teraz pri maloletej Q.. Manželia od júla 2020 už definitívne spolu nežijú. Teda podľa navrhovateľky je manželstvo naozaj vážne narušené, rozvod je jediným východiskom z tejto situácie. Navrhovateľka teraz býva v rodinnom dome s deťmi a jej matkou, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve vo veľkosti 1, kde náklady bývania predstavujú 250,- Eur mesačne, ktoré hradí jej matka a otec. Navrhovateľka je s maloletou Q. na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 370,- Eur mesačne a poberá ešte prídavok na dve deti spolu vo výške 49,90 Eur mesačne. Navrhovateľka vlastní 3-izbový byt v L., kde náklady spojené s užívaním predstavujú 111,- Eur mesačne a navrhovateľka platí hypotekárny úver vo výške 96,- Eur mesačne. Tento byt aktuálne nikto neužíva. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Počas trvania manželstva nenadobudli do BSM žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletej Q. má matka vyživovaciu povinnosť k staršej dcére G. pochádzajúcej z jej predchádzajúceho rozvedeného manželstva. Otcovi uvedeného dieťaťa bolo na ňu určené výživné vo výške 100,- Eur mesačne, neplatí ho a matka ho ani nevymáha. Maloletá Q. používa plienky + vlhčené utierky cca 25,- Eur mesačne. Dostáva vitamíny, inak je zdravá, ale navštevuje očného lekára pre podozrenie na strabizmus, na čo jej matka dáva kvapky preplácané poisťovňou. Maloletá bola taktiež na alergiologickom vyšetrení. Predtým s ňou matka chodila na plávanie a cvičenie, ale tie boli kvôli koronakríze zavreté. Vzhľadom na to, že podľa navrhovateľky manželstvo bolo už len formálne a neplnilo svoju základnú spoločenskú funkciu a nebolo možné obnovenie s poukazom na bezvýsledný pokus o záchranu manželstva a návštevu poradne, pričom manželstvo zároveň nevytváralo vhodné prostredie a zázemie pre výchovu dvoch dcér, navrhovateľka zotrvala na rozvode manželstva.
2. Manžel navrhovateľky sa vyjadril k návrhu tak, že on by sa najradšej pokúsil o zachovanie manželstva, ale keďže navrhovateľka trvala na rozvode, akceptoval ho a súhlasil s ním. Pre prípad rozvodu súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok budú oprávnení obaja rodičia. Výšku výživného navrhol určiť na sumu 150,- Eur mesačne. Spočiatku žiadal upraviť jeho styk s maloletou počas pracovných dní v párnom týždni v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, august a september vždy v pondelok, stredu a piatok v čase od 16:00 hod. do 20:00 hod., v párnom týždni v mesiacoch január, február, marec, október, november a december vždy v pondelok, stredu a piatok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., v nepárnom týždni v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, august a september vždy v utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 20:00 hod., v nepárnom týždni v mesiacoch v mesiacoch január, február, marec, október, november a december vždy v utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a počas víkendov v nepárnom týždni vždy v sobotu a v nedeľu a v párnom týždni vždy v nedeľu v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, august a september v čase od 13:00 hod. do 20:00 hod. a v mesiacoch január, február, marec, október, november a december v čase od 13:00 hod. do 19:00 hod. a to vždy bez prítomnosti matky. Na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o úpravu styku, je ochotný sa dohodnúť, ale trval na úprave styku bez prítomnosti matky. Potom po vykonaných konzultáciách na CDR uzavrel na pojednávaní s navrhovateľkou vyššie uvedenú rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Adele a o úprave styku s maloletou. Manžel navrhovateľky poukázal na to, že jemu išlo vždy už pred narodením maloletej Q. o to, aby fungovali ako rodina, trávili spolu všetok čas, chodili na výlety, mali spoločné zážitky, všetko prežívali spolu. Maloletú G. ľúbi ako svoju vlastnú dcéru, nesie aj jeho priezvisko. Podľa manžela však bola manželka až chorobne pripútaná k jej rodine, hlavne k matke. Doslova nedokázala byť bez nich ani jeden deň. Po skončení práce brávala navrhovateľka maloletú G. zo škôlky alebo školy a pravidelne chodila vyzdvihnúť z práce aj jej matku a potom išli k nej na chalupu, kde často ostávali až do večera, a to len preto, aby svokra nebola sama a nešla domov autobusom. Toto vyčítal manželke už v tom období, že všetku pozornosť a čas venuje svojej matke. Že manželstvo prestalo byť harmonické začal vnímať v podstate od narodenia maloletej Q., od toho novembra 2019, kedy manželka netrávila čas s ním, ale s jej rodinou. V marci 2020 vyhľadal pomoc, pretože chcel zachrániť manželstvo. Najskôr mali chodiť do poradne v T., čo však manželka odmietla z dôvodu, že je to v T.. Potom manžel vybavil psychologičku v O. K.. Navštívili ju dva krát, pričom ani nedošlo ku spoločnému sedeniu jeho a manželky. O. konštatovala, že cítila snahu o nápravu dať vzťah dohromady, no po druhej návšteve manželky, kedy bola vykonaná aj konzultácia maloletej G. na žiadosť manželky, psychologička úplne otočila vo svojom názore na vec a uviedla, že nevidí možnosť im pomôcť, a že majú kontaktovať partnerskú terapiu. Z akého dôvodu psychologička zmenila názor manžel nechápe. Pokiaľ ide o rozvrat manželstva, manžel považoval za príčinu to, že netrávili čas ako rodina, pretože navrhovateľka bola stále u svojej rodiny, či už u svojej matky alebo sestry. Keď navrhovateľka tvrdila, že večer s ňou nechcel komunikovať, poukázal na to, že kde bola navrhovateľka dovtedy, prečo spolu nekomunikovali v priebehu dňa, to je to, čo tvrdí, že netrávili čas spolu ako rodina. Poukázal na to, že už predtým do ich vzťahu neustále vstupovala manželkina rodina, preto už predtým bol vzťah narušený. Keďže navrhovateľka naďalej trávila 90 % času napriek jeho prosbám u svokry, pokiaľ chcel byť so svojou manželkou a dcérami, musel byť aj on u svokry, kde však nebol vítaný. Averzia voči jeho osobe pôsobila na ich vzťah deštruktívne a negatívne. Podľa neho byť rodinou znamená žiť s členmi rodiny a nie tráviť takmer celé dni výlučne so svojou matkou, sestrou a sestrinou rodinou. Manžel navrhovateľky potvrdil, že od júla 2020 už definitívne nežijú s manželkou spolu, manželka mu povedala, aby odišiel z bytu. On nechcel, ale keďže sa manželka vrátila s jej otcom a situácia sa vyhrocovala, odišiel. Manželka potom vymenila na byte zámky. Manžel býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v ich 3-izbovom byte a na náklady domácnosti prispieva 250,- Eur mesačne. Bol zamestnaný ako administratívny pracovník v kancelárii na dobu určitú do júla 2021. Zarábal 1.500,- Eur mesačne netto, ale keď bola odstávka, robili iba na 60 %. Spláca spotrebný úver po 60,- Eur mesačne. V BSM nemajú výraznejší majetok. On kedysi kupoval garáž, ale nevie teraz presne, na koho je písaná, pretože bol v tom čase v zahraničí. Napriek tomu, že manžel nebol stotožnený s rozvodom manželstva a robil čo sa dalo, aby ho zachránil, pokiaľ manželka nechcela vo vzťahu zotrvať, mal za to, že ju nemohol nútiť a nezostávalo mu nič iné ako s rozvodom manželstva súhlasiť.
3. Kolízny opatrovník na prvom pojednávaní, s poukazom na napätie medzi rodičmi a konfliktami medzi nimi, odporučil pojednávanie odročiť za účelom účasti rodičov na konzultáciách a poradenskom procese v Centre pre deti a rodiny. Na ďalšom pojednávaní, po uzavretí rodičovskej dohody, kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a pre prípad rozvodu manželstva ju odporučil schváliť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a manžela navrhovateľky, oboznámil návrh z čl. 1, SL, RL, rozpis výdavkov, orientačnú správu z poradensko-psychologického procesu, lustrácie v RO, lustrácie v SP, vyjadrenie manžela z č. l. 39, pracovnú zmluvu manžela, pohyby na účte, rozpis stretnutí, sms komunikáciu, vyjadrenie navrhovateľky z č. l. 93, čestné vyhlásenie z č. l. 97, psychologickú správu,
odborné vyjadrenie z č. l. 100, písomné stanovisko navrhovateľky z č. l. 101, potvrdenie o príjme manžela z č. l. 107, potvrdenie o trvalom bydlisku, RL, rozpis mesačných príjmov a výdavkov, potvrdenie o PND, pohyby na účte, platby, vyjadrenie otca z č. l. 143, rozpis styku, zápisnicu z pojednávania z č. l. 151, správu CDR E. - J., záznamy KO zo šetrenia pomerov, rozpis výdavkov, potvrdenie o RP, potvrdenie o príjme otca, obsah pripojeného spisu tunajšieho spisu sp.zn. XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku IV., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo, u manžela o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva pochádza maloletá Q. W., nar. XX.XX.XXXX.
6. Účastníci uzavreli manželstvo po sedemročnej známosti. Spoznali sa v roku XXXX, kedy už navrhovateľka mala dcéru G., nar. v r.XXXX, pochádzajúcu z jej predchádzajúceho rozvedeného manželstva a začali žiť spolu, kedy sa manžel navrhovateľky k nim nasťahoval a žili v spoločnej domácnosti v X-izbovom byte vo vlastníctve navrhovateľky. Dňa X.XX.XXXXXX uzavreli manželstvo a dňa XX.XX.XXXX sa im narodila spoločná dcéra Q.. V júly 2020 manžel zo spoločnej domácnosti na výzvu navrhovateľky odišiel a odvtedy manželia spolu nežijú. G. považuje za príčinu rozvratu manželstva to, že sa navzájom s manželom odcudzili, vytratila sa komunikácia a partnerské puto. Vytkla, že ju manžel nepočúval, neprihliadal na jej potreby a názory a správal sa voči nej a deťom majetnícky. Taktiež manžel nemal rešpektovať potreby a režim maloletej Q., vyvolával stresové a vyhrotené situácie, ktoré vplývali nepriaznivo aj na maloleté deti, spoločnú dcéru Q. a mal. G., pochádzajúcu z predchádzajúceho manželstva navrhovateľky. Manžel navrhovateľky by najradšej manželstvo zachránil. Z tohto dôvodu vyhľadal psychologičku, ktorú s navrhovateľkou navštívili. Manžel navrhovateľky nechápal, prečo psychologička uviedla, že im nevie pomôcť. Mal za to, že vzťah bol narušený z dôvodu zasahovania rodiny navrhovateľky do ich vzťahu, na ktorú bola navrhovateľka až chorobne pripútaná a trávila u svojej rodiny v podstate všetok svoj voľný čas. On chcel tráviť s manželkou a deťmi spoločný čas, a to, že navrhovateľka trávila takmer všetok čas s deťmi u jej matky a nie s ním, teda oni netrávili spolu čas ako rodina, považuje za príčinu rozpadu ich vzťahu. Ak chcel tráviť čas so svojou manželkou a dcérou, musel byť s nimi u svokry, kde nebol vítaný. Nakoľko však navrhovateľka trvala na rozvode, akceptoval jej rozhodnutie a mal za to, že ju nemôže nútiť zotrvať v manželstve, preto s rozvodom súhlasil.
7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
8. Podľa § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
12. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu už rok nežijú v spoločnej domácnosti. Teda nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Súd sa aj pokúšal o zmierenie účastníkov, ale bezvýsledne, pretože navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a manžel rozhodnutie navrhovateľky akceptoval, a preto súhlasil s rozvodom. Súd zdôrazňuje, že manželstvo je založené na dobrovoľnosti oboch manželov a podľa názoru súdu nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželstve. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva a navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a nemala záujem na obnovení ich manželského spolužitia, čo manžel akceptoval a súhlasil s rozvodom, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielne životné hodnoty manželov a ich rozdielne názory, ktoré im bránili viesť harmonický rodinný život.
13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
19. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. na čas po rozvode.
20. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom a táto dohoda, pokiaľ je v súlade so zákonom a v záujme maloletých detí, by mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a podlieha schváleniu súdu.
21. V danej veci rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Q. na čas po rozvode, v zmysle ktorej sa maloletá na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200,-Eur mesačne. Kolízny opatrovník tiež súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a odporučil ju schváliť. S poukazom na uvedené súd rozhodol o schválení uzavretej rodičovskej dohody, ktorá je v súlade so zákonom a záujmom maloletého dieťaťa a zodpovedá zistenému skutkovému stavu a prirodzeným vývinovým potrebám maloletého dieťaťa.
X2. M. Q. má X roky a matka je s ňou doma na rodičovskej dovolenke. Maloletá je zdravá, navštevuje očného lekára, ktorý jej predpisuje kvapky preplácané poisťovňou. M. vyčíslila výdavky na maloletú za kurz plávania ( X lekcie mesačne 40,-Eur) a cvičenie detí (4 lekcie mesačne 20,-Eur). Maloletá má ďalšie bežné výdavky primerané jej veku, napr. mesačne poistenie 6,84 Eur, za plienky a vlhčené obrúsky 25,- Eur, vitamíny, hračky, ošatenie a pod..
23. Matka dieťaťa v súčasnosti býva spolu s maloletou Q. a jej staršou dcérou G. v rodinnom dome, ktorého je ona podielovou spoluvlastníčkou a v dome s nimi býva aj jej matka. G. bývania predstavujú 250,-Eur mesačne a hradí ich jej matka a otec. Matka je s maloletou Q. na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 51,- Eur mesačne. Matka maloletej je podielovou spoluvlastníčkou domu, v ktorom býva, s podielom 1 a vlastní X-izbový byt, ktorý aktuálne nikto neužíva. Náklady na byt predstavujú 111,- Eur mesačne. Iný majetok väčšej hodnoty matka nevlastní, do BSM nenadobudli žiadny majetok väčšej hodnoty. Matka spláca hypotekárny úver v splátkach vo výške 96,- Eur mesačne. Okrem maloletej Q. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k dcére G. W., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z jej predchádzajúceho rozvedeného manželstva, ktorá bola zverená do jej starostlivosti a otcovi uvedeného dieťaťa bolo určené výživné 100,-Eur mesačne, ktoré podľa udania matky on neplatí.
24. Otec dieťaťa býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich X-izbovom byte a na náklady domácnosti im prispieva 250,- Eur mesačne. Otec maloletej je od 08/2019 zamestnaný ako administratívny pracovník u zamestnávateľa I. A. Y.-L. s.r.o. so zárobkom podľa jeho udania vo výške 1.500,-Eur mesačne netto; podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa jeho priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia od 01/2020 do 05/2021 predstavoval 1.475,60 Eur. Otec maloletej spláca spotrebný úver po 60,- Eur mesačne. Otec podľa vlastného udania kedysi pred 10 rokmi kupoval garáž, ale nevedel uviesť, kto je jej vlastníkom, pretože bol vtedy v zahraničí. Okrem maloletej Q. nemá otec inú vyživovaciu povinnosť.
25. Rodičia maloletej sa zúčastňovali aj konzultácii a poradenstva v zariadení R. pre deti a rodiny a potom na pojednávaní sa v danej veci dohodli aj na úprave styku otca s maloletou a táto dohoda sa v zmysle § 25 ods.X Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
Účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Proti výroku o schválení rodičovskej dohody nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie, pretože v zmysle § 122 CMP po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.).