Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/19/2021

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti súdu o maloletého: W. L., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátny občan SR, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: J. L., W. XX.XX.XXXX, M. F. Š. X, XXX XX W. F., štátny občan SR a otca: N. I., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. XXXX/XX, XXX XX V., E. F. S. XX, XXXX A., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 001 949, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 18.06.2021 bol súdu doručený návrh otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým tak, že maloletý W. bude v osobnej starostlivosti otca 10x ročne celý víkend, a to tak, že 2 týždne vopred oznámi matke, kedy si príde po maloletého, pričom preberanie a odovzdávanie bude prebiehať v bydlisku matky. Ďalej otec žiadal, aby mal maloletého v osobnej starostlivosti 2 týždne počas letných prázdnin, počas vianočných sviatkov každý nepárny rok a počas jarných prázdnin každý párny rok, pričom preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať vždy v bydlisku matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletého mu znemožňuje styk s maloletým a bráni mu v kontakte. Vo svojom návrhu uviedol, že maloletý je dieťaťom nezosobášených rodičov, ktorí žili spolu v harmonickom vzťahu vo Švajčiarsku. Tento vzťah už roky nefunguje, rodičia maloletého žijú oddelene a maloletý je vo výlučnej starostlivosti matky. Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého sa nevedeli dohodnúť na úprave styku, podal otec návrh na úpravu styku s maloletým, o ktorom rozhodlo mesto Zürich, Úrad na ochranu detí a dospelých (KESB) Komora III, a to tak, že otec je oprávnený mať maloletého v osobnej starostlivosti každý utorok od 12:00 hod. do 18:00 hod. Matka uvedené rozhodnutie ignorovala a nariadený styk podľa tvrdenia otca nedodržiavala. Bez jeho vedomia opustila Švajčiarsko a presťahovala sa s maloletým na Slovensko, čím mu absolútne znemožnila styk s maloletým. Otec sa snažil prostredníctvom svojho právneho zástupcu s matkou maloletého uzavrieť mimosúdnu dohodu, pričom bol ochotný za matkou aj vycestovať a podmienky dohody prebrať osobne. Matka maloletého si výzvu otca zo dňa 15.04.2021 na mimosúdnu dohodu neprevzala a dňa 24.05.2021 zaslala otcovi maloletého vyjadrenie, v ktorom uviedla, že otcovi nikdy v styku s maloletým nebránila a rešpektuje aj právo syna na stretávanie sa so svojím otcom a nebráni sa mimosúdnej dohode. K osobnému stretnutiu uviedla, že toto nepovažuje za nevyhnutné vzhľadom na pandemickú situáciu a s návrhom otca sa môže oboznámiť aj písomnou formou. Otec maloletého uviedol, že matka maloletého nemá záujem sa mimosúdne dohodnúť a jej vyjadrenie sa dá považovať len za „prázdne“ za účelom natiahnuť čas a znemožniť otcovi styk s dieťaťom. V návrhu sa otec maloletého vyjadril, že sa plánuje na Slovensko presťahovať a má veľký záujem na tom, aby bol v pravidelnom kontakte so svojím synom. Otec maloletého na podporu svojich tvrdení k návrhu priložil neúradný preklad Rozhodnutia mesta Zürich, Úradu na ochranu detí a dospelých (KESB), Komora III zo dňa 08.9.2020, výzvu-pokus

o zmier zo dňa 15.04.2021, predžalobnú výzvu zo dňa 17.05.2021 a vyjadrenie matky maloletého zo dňa 24.05.2021.

2. Súd požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica (ďalej len „úrad“) o sociálne šetrenie pomerov. Zo správy úradu zo dňa 23.06.2021 vyplýva, že matka sa s maloletým zdržuje na území Slovenska od 01.03.2021, pričom momentálne žije u svojej matky. Matka uviedla, že minulý týždeň bola spolu s maloletým vo Švajčiarsku, o čom údajne informovala aj otca maloletého, za účelom stretnutia s maloletým. Podľa tvrdenia matky, otec maloletého na to nijakým spôsobom nereagoval. Matka zároveň uviedla, že otec maloletého bol voči nej vždy agresívny, požíval drogy a k maloletému nemá údajne vybudovaný žiadny vzťah. Z vyjadrení matky vyplýva, že na Slovensku plánuje zotrvať, pričom sa chce presťahovať na Malú Lehotu, neďaleko Novej Bane, nakoľko tam má už kúpený byt a maloletý tam navštevuje materskú školu. Matka sa vyjadrila, že otec a ani jeho rodina maloletého nevideli v období jeho troch až piatich rokov. Otec podľa tvrdení matky údajne nikdy maloletého nechcel. Otec má platiť na maloletého výživné vo výške 650 frankov, ktoré však za neho uhrádzal exekučný úrad. Od doby ako sa matka s maloletým presťahovala na Slovensko, exekučný úrad prestal výživné posielať. Matka tiež uviedla, že otec maloletého jej mal povedať, že jej bude vždy robiť problémy s maloletým. Podľa slov matky ho však nezaujíma, čo je s dieťaťom. Maloletý s otcom nechce údajne chodiť ani na výlety. Sociálni pracovníci konajúci vo Švajčiarsku neodporučili, aby bol otec s dieťaťom viac ako pár hodín denne, nakoľko nehľadí na potreby maloletého. Matka zároveň uviedla, že maloletý sa stretol s otcom naposledy vo februári. Taktiež dodala, že otcovi nikdy nebránila v kontakte s maloletým a aj napriek tomu, že otec má s maloletým upravený styk, možnosť kontaktu s maloletým nevyužíva. Sociálne pracovníčky úradu po súhlase matky vypočuli aj maloletého W., ktorý uviedol, že momentálne býva s maminou a starkou, s ocinom sa nestretáva a nevie, kedy s ním bol naposledy, lebo to bolo už dávno. Maloletý v súčasnosti nechce chodiť k otcovi ani cez týždeň, ani cez víkend a nechce u neho ani prespávať. Napriek tomu, že sa maloletý s otcom teraz nestretáva, zvyknú si občas zavolať. Úrad v závere správy uviedol, že podľa zistených skutočností nevznikli dôvody na vydanie neodkladného opatrenia a preto navrhol, aby súd návrh otca zamietol a úpravu styku otca s maloletým prejednal v riadnom konaní.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že otec a matka maloletého spolu s maloletým dlhodobo žili vo Švajčiarsku a naposledy o úprave práv k maloletému rozhodol dňa 08.09.2020 Úrad na ochranu detí a dospelých (KESB) Komora III mesta Zürich, súd sa najskôr zaoberal otázkou právomoci slovenského súdu na rozhodnutie vo veci starostlivosti o maloletého. Súd na daný vzťah s cudzím prvkom aplikoval Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 (ďalej len „Dohovor“),

4. Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťaťa svoj obvyklý pobyt.

5. Podľa článku 5 ods. 2 Dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

6. Podľa článku 15 ods. 1 Dohovoru, pri výkone právomoci podľa ustanovení kapitoly II použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

7. Podľa článku 15 ods. 3 Dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa do iného zmluvného štátu, od okamihu tejto zmeny sa podmienky vykonávania opatrení prijatých v štáte bývalého obvyklého pobytu dieťaťa spravujú právom štátu nového obvyklého pobytu.

8. Podľa článku 16 ods. 3 Dohovoru, rodičovské práva a povinnosti, ktoré existujú podľa práva štátu, kde má dieťa trvalý pobyt, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu do iného štátu.

9. Právomoc súdu sa určuje podľa kritérií, ktoré existujú v čase začatia konania. Podľa článku 5 Dohovoru majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku justičné alebo správne orgány štátu, kde má dieťaťa svoj obvyklý pobyt. V prípade ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na území iného štátu, nadobudnú právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa. Smerodajným je v tomto prípade pojem „obvyklý pobyt“ dieťaťa, ktorý však v medzinárodnom práve

nie je bližšie definovaný. Obsah tohto pojmu nemožno vykladať podľa toho, kde je účastník evidovaný podľa predpisov o evidencii obyvateľstva (adresa trvalého alebo prechodné pobytu), ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a úmysel občana sa v danom mieste zdržovať po dlhší čas. Obvyklému pobytu maloletého dieťaťa zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, pričom je potrebné zohľadniť trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území daného štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Súd sociálnym šetrením zistil, že maloletý sa momentálne zdržiava v meste Nová Baňa a neďaleko v obci Malá Lehota navštevuje aj materskú školu. Matka maloletého spolu s maloletým od 01.03.2021 žije na Slovensku a podľa jej vyjadrení na Slovensku aj plánuje zotrvať, nakoľko tu má už stabilnú prácu a kúpený byt. Súd lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne zistil, že matka maloletého je od 15.03.2021 zamestnaná vo firme so sídlom v Nitre. Súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v súlade s medzinárodným právom má právomoc na rozhodovanie vo veci návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a v zmysle článku 15 ods. 1 Dohovoru aplikoval na konanie slovenské právo ako právo rozhodné.

10. Podľa , (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa (ďalej len „“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

18. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

19. Podľa článku 5 o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

21. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Tieto skutočnosti je navrhovateľ povinný osvedčiť, preto zákon v ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť k návrhu všetky listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Rodičovské práva a povinnosti patria zásadne obidvom rodičom. Ak rodičia žijú spoločne, predpokladá sa, že ich vykonávajú na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Ak nastane situácia, že rodičia prestanú spoločne žiť alebo sa rozvedú, je potrebné, aby sa upravil aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V prípade, že k dohode medzi rodičmi nedôjde, rozhodne súd, pričom vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Právo dieťaťa na styk rodiča s dieťaťom je jednou z esenciálnych zložiek výkonu rodičovských práv.

23. Súd po posúdení návrhu otca a priložených listín dospel k záveru, že otec maloletého podal neurčitý návrh, keďže nešpecifikoval konkrétne dni a čas, kedy sa chce s maloletým stretávať, a tiež nie je z návrhu ani zrejmé, kde sa má styk otca s maloletým realizovať (či na území SR alebo Švajčiarska). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať jednak všeobecné a osobitné náležitosti návrhu a taktiež opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom z petitu návrhu musí byť jasné a zrozumiteľné čoho sa navrhovateľ domáha a aké pomery žiada upraviť. V rámci všeobecných náležitostí je potrebné, aby navrhovateľ označil súd, ktorému je návrh určený, označil osobu, ktorá návrh podáva, označil vec, ktorej sa návrh týka a označil čo návrhom sleduje. Čo sa týka osobitných náležitostí navrhovateľ musí najmä pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žiada nariadiť neodkladné opatrenie, pričom tieto skutočnosti musí súdu aj hodnoverne dokázať. Petit návrhu musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Samotné opísanie skutočností a všeobecné uvedenie úpravy styku s maloletým, pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Pri úprave styku s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením je nevyhnutné súdu navrhnúť konkrétne dni a čas, kedy navrhovateľ žiada tento styk uskutočniť. Otec maloletého navyše v návrhu uviedol, že sa plánuje presťahovať na Slovensko, aby mohol byť v bližšom kontakte s maloletým. Táto informácia ale nemôže byť pre súd relevantná, nakoľko súd z návrhu nemá vedomosť o tom, kedy sa otec chce na Slovensko presťahovať a v prvom rade, či má pre maloletého zabezpečené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletého v rámci realizácie styku.

24. Pri rozhodovaní o nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené dôvodné podozrenie, že matka maloletého výrazne bráni otcovi v styku s maloletým a nemá záujem na tom, aby bol maloletý v kontakte so svojím otcom. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje samotného navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorého povinnosťou je predloženými dôkaznými prostriedkami osvedčiť existenciu dôvodov pre jeho nariadenie. Samotné opísanie situácie, tak ako ju vníma otec maloletého, pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Otec maloletého k návrhu priložil síce viacero listinných dôkazov, no z predložených dôkazov nevyplýva, že matka maloletého bráni otcovi v styku s maloletým. Súd sa nestotožňuje s tvrdením otca, že matka maloletého nemá záujem

o mimosúdnu dohodu, z dôvodu neprevzatia výzvy. Matka maloletého zaslala právnemu zástupcovi otca vyjadrenie, v ktorom uviedla, že má záujem sa mimosúdne dohodnúť na úprave styku s maloletým a tiež deklarovala, že rešpektuje právo otca na stretávanie sa so svojím synom, ako aj právo syna na stretávanie sa so svojim otcom. Matka maloletého sa vyjadrila k skutočnostiam opísaných vo výzve otca, a preto nie je dôvod domnievať sa, že matka nemá záujem o mimosúdne riešenie vo vzťahu k úprave styku s maloletým. Nakoľko tvrdenia otca a matky sú protichodné, a iné dôkazy súd nemá k dispozícii, nebolo možné dospieť k inému záveru, než k tomu, že otec maloletého neodkladnú potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia neosvedčil.

25. Vo veciach starostlivosti o maloletého berie súd na zreteľ najmä záujem maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa sleduje súd viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú celkovú psychickú a najmä fyzickú stabilitu dieťaťa. Okrem skúmania bezpečného prostredia pre dieťa, sa prihliada aj na jeho duševný, telesný a citový vývin. Okrem iného súd prihliada aj na názor dieťaťa a na vzťahové väzby, ktoré má vytvorené so svojimi rodičmi. Ako je zrejmé z rozhodnutia mesta Zürich, Úradu na ochranu detí a dospelých (KESB) Komora III, maloletý W. má regresné správanie a v noci sa napr. pomočuje alebo plače, keď ho privádza matka do materskej školy. Sociálne pracovníčky konajúce vo Švajčiarsku v rozhodnutí uviedli, že keď bol u otca, neustále hľadal bezpečie a pevne sa ho držal, rovnako to bolo aj u matky. Sám maloletý W. sa vyjadril, že u otca nechce prespávať a pôsobil neisto. Z uvedeného dôvodu mesto Zürich, Úrad pre ochranu detí a dospelých rozhodol, tak, že otec môže maloletého navštevovať vždy v utorok od 12:00 hod. do 18:00 hod. Zo samotného šetrenia pomerov súdom vyplýva, že maloletý W. nebol v poslednom období v pravidelnom kontakte so svojím otcom a momentálne k nemu nechce chodiť, ani u neho prespávať. Berúc do úvahy tieto skutočnosti súd nepovažuje za vhodné upraviť styk otca s maloletým neodkladným opatrením bez vykonania dokazovania a zistenia pomerov účastníkov konania. Súd má pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia k dispozícii len zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, preto môže takéto neodkladné opatrenie nariadiť len v prípade dôvodnej potreby neodkladnej úpravy pomerov. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti (a z časového hľadiska to ani nie je možné), ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Súd má za to, že pre rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletým W. je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie v konaní vo veci samej tak, aby bolo rozhodnutie v záujme nielen oprávneného rodiča, ale najmä v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej len „CSP“) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.