Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/158/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: KSR - Kameňolomy SR, s. r. o., Neresnícka cesta 3, Zvolen, IČO: 31 559 123, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Ulianko & Partners, s. r. o., Námestie SNP 37, Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti: Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, Klemensova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca - KSR - Kameňolomy SR, s.r.o., Neresnícka cesta 3, Zvolen, IČO: 31 559 123 (ďalej len ako „žalobca"), podal dňa 28.04.2011 na Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu, Bratislava (ďalej aj ako „stavebný úrad") návrh na povolenie obnovy konania vo veci rozhodnutia, ktorým stavebný úrad povolil stavebníkovi Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo Klemensova 8, Bratislava, stavebným povolením Č.j.: 6299/07-ŠSÚ/S - Dr zo dňa 03.03.2008, uskutočniť časť stavby dráhy ŽSR Modernizácia železničnej trate E. A. E. K. - Z. ŽKM 100, 500-159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. etapa a to stavbu č. PS/SO: SO 34-32-03. Stavebné povolenie bolo doručované verejnou vyhláškou. V návrhu na povolenie obnovy konania žalobca žiadal, aby stavebný úrad postupom podľa ust. § 63 zákona o správnom konaní, v predmetnej veci uskutočnil nové konanie. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 28.04.2008. 2. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu, Bratislava č. 2150/2011 - S4/Dr.Hr zo dňa 05.05.2011 bol zamietnutý návrh na obnovu konania z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienky pre uznanie za účastníka konania v zmysle ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok") v spojení s ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len ako „stavebný zákon"). Na stavbu podchodu bolo dňa 02.03.2011 vydané užívacie povolenie. 3. Proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu, Bratislava č. 2150/2011 - S4/Dr.Hr zo dňa 05.05.2011, žalobca podal odvolanie v súvislosti s ktorým,

bol vyzvaný na predloženie dokladov osvedčujúcich jeho nárok na priznanie postavenia účastníka predmetného stavebného konania. 4. Rozhodnutím č. 5057/11-S4/S-Dr zo dňa 30.09.2011, stavebný úrad žalobcovi nepriznal postavenie účastníka stavebného konania na stavbu dráhy ŽSR Modernizácia železničnej trate E. A. E. K. - Z., vydaného pod č. 6299/07-ŠSÚ/S-Dr dňa 03.03.2008. 5. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 5057/11-S4/S-Dr zo dňa 30.09.2011, žalovaný - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094 (ďalej len ako „žalovaný"), rozhodol rozhodnutím č. 26104/2011/SŽDD/62231 zo dňa 28.11.2011 tak, že ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. 6. Rozhodnutím č. 6405/11-S4/S-Dr zo dňa 21.12.2011, stavebný úrad žalobcovi opätovne nepriznal postavenie účastníka stavebného konania na predmetnú stavbu. 7. Proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 6405/11-S4/S-Dr zo dňa 21.12.2011, žalobca podal odvolanie na základe ktorého, žalovaný nové rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka zrušil a to rozhodnutím č. 8394/2012/SŽDD/8511 zo dňa 08.02.2012 tak, že vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. 8. Rozhodnutím č. 812/12-S4/S-Dr zo dňa 07.03.2012, stavebný úrad opätovne zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu, že nebolo preukázané, že po nadobudnutí právoplatnosti predmetného stavebného povolenia vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mali podstatný vplyv na vydané stavebné povolenie, rovnako nebolo preukázané, že žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní, nakoľko oznámenie o začatí stavebného konania ako aj samotné rozhodnutie boli doručované verejnou vyhláškou. Tvrdenie žalobcu, že ako účastník správneho konania sa o ňom nedozvedel, považoval za právne irelevantné. 9. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 812/12-S4/S-Dr zo dňa 07.03.2012, žalovaný rozhodol rozhodnutím č. zo dňa 07.05.2012 tak, že vec vrátil stavebnému úradu na nové konanie z dôvodu nedostatku výroku rozhodnutia, ktorý neobsahoval ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého bol návrh zamietnutý, ďalej, že odôvodnenie rozhodnutia bolo zmätočné, navzájom si protirečilo, nebolo v ňom uvedené na základe čoho dospel stavebný úrad k predmetným záverom, zároveň, že nebolo preukázané, že by žalobca mal byť účastníkom stavebného konania a taktiež nebolo preukázané, aké nové skutočnosti alebo dôkazy bral do úvahy správny orgán. 10. Rozhodnutím č. 3305/12-S4/S-Dr zo dňa 21.06.2012 stavebný úrad zamietol návrh na obnovu stavebného konania z dôvodu, že žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania bolo riadne doručené cestou verejnej vyhlášky tak oznámenie o začatí stavebného konania, ako aj rozhodnutie o povolení stavby. V stavebnom konaní neboli z jeho strany vznesené žiadne námietky. Predmetné železničné priecestie bolo zrušené na základe právoplatného rozhodnutia ešte v roku 2003, jeho zrušenie teda nie je možné považovať za novú skutočnosť ako dôvod na povolenie obnovy konania. Spochybnil tvrdenia žalobcu, že návrh na obnovu konania bol podaný v rámci trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá mala plynúť od polovice februára 2011, nakoľko z obsahu návrhov uvedených v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp. zn. vyplýva, že žalobca mal už v roku 2010 vedomosť o zrušení železničného priecestia a to bol dôvod na podanie návrhu, ktorým sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín domáhal umožnenia užívania inej cesty v k. ú. A. B. E. K., čo mu bolo znemožnené dopravným obmedzením. Vzhľadom na podanie návrhu na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty a skutočnosť, že neexistujú zákonné dôvody na obnovu konania, bol návrh na obnovu konania zamietnutý. 11. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný rozhodnutie stavebného úradu č. 3305/12-S4/S-Dr zo dňa 21.06.2012 o zamietnutí návrhu na obnovu konania, zrušil rozhodnutím č. zo dňa 31.08.2012 a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia nebolo uvedené, na základe ktorého zákonného ustanovenia bol návrh zamietnutý s poukazom na ust. § 63 Správneho poriadku upravujúceho konanie o obnove. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania nebola odňatá možnosť realizovať práva účastníka konania, čo bolo v rozpore so zisteniami z ústneho pojednávania a ďalej, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, na základe akých skutočností prvostupňový orgán k tomuto zisteniu dospel. Žalovaný uložil prvostupňovému orgánu zistiť skutočný stav veci, vysporiadať sa s otázkou, či žalobca bol alebo nebol účastníkom správneho konania a aplikovať právnu úpravu rozhodovania o návrhu na obnovu konania. 12. Rozhodnutím stavebného úradu sp. zn.: /S-Dr zo dňa 08.11.2012 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie") žalovaný opätovne zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy

stavebného konania na stavbu dráhy ŽSR, Modernizácia železničnej trate E. A. E. K. - Z. žkm 100,500 159,100 na traťovú rýchlosť 160 km/hod. - IV. etapa, a to stavbu č. PS/SO: SO 34-32-03, názov: J. J. - B. E.„ železničný zvršok - demontáž. Rozhodnutie oprel o zistenie, že stavebné konanie vo veci líniovej stavby v rámci, ktorého boli písomnosti doručované verejnou vyhláškou v zmysle ust. § 61 ods. 4 stavebného zákona, bolo ukončené vydaním stavebného povolenia Č.j.: 6299/07-ŠSÚ/S - Dr zo dňa 03.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.04.2008, pričom v konaní neboli zo strany žalobcu vznesené žiadne námietky ani pripomienky. Návrh na obnovu konania bol zamietnutý z dôvodu, že bol podaný v rámci objektívnej lehoty, ale po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty a z dôvodu, že žalobca nebol účastníkom stavebného konania, nakoľko povoľovaná stavba je na pozemkoch, ktoré nemajú spoločnú hranicu s pozemkami navrhovateľa, nie je ani susednou stavbou, nakoľko medzi ňou a povoľovanou stavbou sa nachádzajú pozemky patriace tretím osobám, derivačný kanál K., účelové komunikácie povodia K. a teleso diaľnice. 13. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu sp. zn.: /S-Dr zo dňa 08.11.2012, žalovaný ako odvolací orgán rozhodol rozhodnutím sp. zn.: 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013 (ďalej aj ako „druho-stupňové rozhodnutie") a to tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 14. Žalovaný zastával názor, že postupom stavebného úradu, v konaní neboli porušené právne predpisy a skutkový stav bol riadne a objektívne zistený. K odvolacej námietke odvolateľa (žalobcu) a to, či mal byť účastníkom konania, uviedol, že podľa ust. § 14 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Osobitné predpisy majú v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v správnom poriadku. Z uvedeného vyplýva, že na vymedzenie účastníkov stavebného konania sa vzťahuje stavebný zákon, ako osobitný predpis. Podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Pod pojmom susedný pozemok sa podľa § ust. 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona rozumie taký pozemok, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa má uskutočniť stavba. Pod pojmom susedná stavba sa podľa ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona rozumie najbližšia stavba, a to aj keď nemá s navrhovanou stavbou spoločnú hranicu. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva LV č. 2708, ktorých vlastníkom je obchodná spoločnosť KSR - Kameňolomy SR, s.r.o., nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, na ktorých je umiestnená povolená stavba a rovnako nie sú ani susednou stavbou, nakoľko medzi nimi a povolenou stavbou sa nachádzajú pozemky patriace tretím osobám, derivačný kanál Váhu, účelové komunikácie Povodia Váhu a stavba diaľnice. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť KSR - Kameňolomy SR, s.r.o., nemohla mať v stavebnom konaní postavenie účastníka stavebného konania. Ďalej k námietke týkajúcej sa doručovania verejnou vyhláškou, odvolací orgán uviedol, že doručovanie oznámenia o začatí stavebného konania na predmetnú stavbu ako aj stavebného povolenia bolo v súlade so zákonom. Podľa stavebného zákona začatie stavebného konania o povolení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov, stavebný úrad účastníkom stavebného konania oznámi verejnou vyhláškou. Obdobným spôsobom sa oznamuje vydanie stavebného povolenia v prípadoch líniových stavieb, ako aj rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti. V týchto prípadoch sa za deň doručenia rozhodnutia považuje 15. deň po dni vyvesenia vyhlášky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací orgán konštatoval, že nie je dôvod na zrušenie (zmenu) napadnutého rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba

15. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.03.2013, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd" alebo aj ako „krajský súd") dňa 19.03.2013, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie"), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému

rozhodnutiu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7650/12-S4/S-Dr zo dňa 08.11.2012 a preskúmavané prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 16. V žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy ako stavebným úradom zo dňa 08.11.2012, bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy stavebného konania na stavbu dráhy ŽSR, Modernizácia železničnej trate E. A. E. K. - Z., ŽKM 100, 500 - 159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. etapa a to stavbu č. PS/SO: SO 34-32-03 „J. J., B. E. K., železničný zvršok - demontáž", t.j. vo veci stavebného povolenia č. 6299/07/ŠSÚ/S-Dr zo dňa 03.03.2008. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.01.2013 bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu (stavebného úradu) potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Žalobca navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 17. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko v ňom absentuje riadne odôvodnenie, pričom aj časť rozhodnutia označená ako odôvodnenie, je vnútorne rozporná a zmätočná. 18. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo mu neumožňovalo primerane reagovať na nedostatky napadnutého rozhodnutia, argumentovať, prípadne namietať jeho skutkové a právne závery. 19. Žalobca zdôrazňoval, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Správou katastra Ilava, nachádzajúcich sa v okrese U. v obci B. E. K., k. ú. B. E. K., zapísaných na LV č. XXXX. Na nehnuteľnostiach je vybudovaný areál štrkovne, ktorý je v jeho vlastníctve. V štrkovni teda v dobývacom priestore vykonáva spoločnosť žalobcu banskú činnosť. Jediným možným prístupom k štrkovni bola cesta prechádzajúca cez železničné priecestie v miestnej časti Z., obce J. J.. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím sú priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy a to tým, že zrušením železničného priecestia v km 133,820 (Z.) mu bol odňatý jediný možný prístup pre nákladné vozidlá v štrkovni, čím došlo k obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorú v areáli štrkovne vykonáva. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad ako aj žalovaný sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberali, nakoľko si nemohol uplatniť v správnom konaní svoje práva ako účastník konania. Zastával názor, že podľa ust.§ 14 ods. 1 Správneho poriadku je v danej veci účastníkom správneho konania (stavebného konania). 20. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri doručovaní verejnou vyhláškou mohlo dôjsť k porušeniu zákonných kogentných pravidiel, čo môže mať za následok procesnoprávnu neúčinnosť doručovania. Uviedol, že tým, že mu nebolo ako účastníkovi konania doručené oznámenie o začatí stavebného konania a ani rozhodnutie o stavebnom povolení, stavebný úrad s ním nekonal ako s účastníkom konania. Stavebný úrad tak porušil viaceré ustanovenia právnych predpisov. Zároveň žalobca uviedol, že nie je vylúčené, že mohlo dôjsť aj k porušeniu jeho ústavného práva na právnu ochranu a teda celé konanie ako aj rozhodnutie je zaťažené závažnou vadou, ktorá musí mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že doručovať možno v danom konaní iba účastníkom konania a keďže ho stavebný úrad a ani žalovaný v tom čase nepovažoval za účastníka konania, nemohli mu byť verejnou vyhláškou ako účastníkovi konania ani účinne doručované písomnosti súvisiace s týmto správnym konaním. 21. Na základe uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.05.2013, ktoré súdu doručil dňa 07.05.2013 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu sa v celom rozsahu nestotožňuje, nakoľko stavebný úrad pri oznamovaní začatia stavebného konania postupoval v súlade s ust. § 61 ods. 4 stavebného zákona a oznámenie o začatí stavebného konania doručoval účastníkom konania verejnou vyhláškou v súlade s citovaným ustanovením, a preto nikomu nebola odňatá možnosť zúčastniť sa na stavebnom konaní. Účastníci konania alebo tí, ktorí tvrdia, že sú účastníkmi konania podľa ust. § 14 Správneho poriadku, mohli vzniesť svoje námietky najneskôr do ústneho pojednávania. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo neboli uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada. Poukázal na to, že žalobca nevzniesol svoje námietky v riadnej lehote. 23. Podľa názoru žalovaného, obnovy konania sa nemôže úspešne domáhať ten, kto si nedostatočnú účasť v konaní zavinil sám, napríklad tým, že sa bezdôvodne nezúčastnil na ústnom pojednávaní, miestnej obhliadke alebo inom úkone, hoci bol riadne správnym orgánom prizvaný. Tento postup nebol spochybnený zo strany odvolacieho orgánu ani zo strany orgánov vykonávajúcich kontrolu zákonnosti postupu správnych orgánov. Zastával názor, že v danom prípade nebola splnená podmienka dôvodu obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku.

24. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca taktiež nesplnil podmienku zachovania lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a to subjektívnu trojmesačnú lehotu podľa ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázal na to, že žalobca mal už v roku 2010 vedomosť o zrušení železničného priecestia v súvislosti so stavbou. Návrh na obnovu konania bol doručený stavebnému úradu až dňa 28.04.2011. Podľa názoru žalovaného, žalobca taktiež nesplnil podmienku aktívnej legitimácie, t.j. nebol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia. Dôvody, pre ktoré nebol žalobca účastníkom stavebného konania, sú podrobne uvedené v rozhodnutí stavebnému úradu. Žalobca mal postavenie účastníka len v rámci konania o povolení obnovy konania, nie však v samotnom stavebnom konaní. Stavebný úrad preto správne zamietol žalobcovi návrh na obnovu konania, pretože nebol jeho účastníkom. Stavebný úrad upozornil žalobcu aj na rozdiel v predmete a možnosti podávania námietok medzi stavebným a územným konaním. Tvrdenia žalobcu, že vydaním stavebného povolenia a zrušením železničného priecestia boli dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy nepreukazujú, že je účastníkom stavebného konania. Žalobca mohol vzniesť pripomienky v územnom konaní. Podľa ust. § 61 ods. 1 tretia veta stavebného zákona, na pripomienky a námietky, ktoré boli, alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Informácia, že uskutočnením stavby, teda zrušením železničného priecestia, mohli byť poškodené práva a právom chránené záujmy žalobcu, nie je novým dôkazom v stavebnom konaní, pretože o námietkach vo veciach priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, sa rozhoduje v územnom konaní. Nie je preto splnená ani podmienka na obnovu konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. IV. Pribratie účastníka do konania

25. Uznesením č.k. -31 zo dňa 11.09.2013, Krajský súd v Bratislave pribral v zmysle ust. do konania účastníka správneho konania, Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2013. Pribratý účastník sa k podanej žalobe nevyjadril. V. Predchádzajúce súdne rozhodnutia

26. Vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7650/12-S4/S-Dr zo dňa 08.11.2012, bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -42 zo dňa 06.03.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. -55 zo dňa 05.05.2014 tak, že krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd" alebo aj ako „kasačný súd"), uznesením sp. zn. zo dňa 17.02.2016 tak, že uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.02.2016 vyplýva právny záver: „Krajskému súdu je treba vytknúť, že pri skúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných dôvodov (odňatie práva na spravodlivý proces v nadväznosti na upretie práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, nevysporiadanie sa s otázkami sporného účastníctva, riadneho doručovania a nemožnosti iného prístupu do štrkovne v rámci stavebného konania) vo vzťahu k právnej úprave v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c) Správneho poriadku) neodôvodnil vyslovený záver o nepreukázaní žiadnej z dvoch zmieňovaných podmienok, resp. dôvodov pre obnovu konania. Je možné, že z vysloveného záveru o nevzniknutí účastníctva v stavebnom konaní krajský súd mohol vyvodzovať nepreukázanie odňatia možnosti konať v stavebnom konaní ako dôvodu v zmysle ust. . Nijako sa nevysporiadal s právnou úpravu a judikatúrou slovenských súdov k námietke, že napriek neexistencii spoločnej hranice štrkovňa žalobcu spĺňa podmienky pre uznanie za „susednú nehnuteľnosť" v zmysle ust. stavebného zákona, ako kritérium účastníctva v stavebnom konaní, pričom samozrejme nemožno opomenúť povinnosť majiteľa tvrdenej susednej stavby preukázať, že užívanie tejto stavby môže byť navrhovanou stavbou dotknuté a následnú povinnosť tak správnych orgánov, ako aj súdu tieto tvrdenia právne vyhodnotiť. Za danej situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za pochybenie, aj to, že krajský súd si postupom v zmysle ust. nevyžiadal okrem administratívneho spisu vo veci obnovy konania aj administratívny spis týkajúci sa vecne súvisiaceho stavebného konania (ktorý nevyhnutne musel byť podkladom pre rozhodovanie o obnove konania), ktorý je zásadným podkladom pre vyvodenie záverov o dôvodnosti priznania i postavenia účastníka konania,

preukazovaní nedoručovania v stavebnom konaní ako dôsledku upretia postavenia účastníka správneho konania, ale napríklad aj včasnosti podania návrhu na obnovu konania." 27. Vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7650/12-S4/ S-Dr zo dňa 08.11.2012, bolo opätovne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -84 zo dňa 06.10.2016, ktorý zrušil rozhodnutie žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7650/12-S4/S-Dr zo dňa 08.11.2012 podľa ust. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že stavebným úradom boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia o správnom konaní, a preto uložil žalovanému, aby opakovane posúdil právne postavenie žalobcu v pôvodnom stavebnom konaní a aby opätovne rozhodol vo veci návrhu o obnovu konania s ohľadom na ust. stavebného zákona v spojení s ust. Správneho poriadku. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaným, preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti a rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.05.2020 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -84 zo dňa 06.10.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.02.2016 vyplýva právny záver: „Z ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že ak sa má obnova konania povoliť, dodatočne musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom musí ísť o také dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a navyše sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo síce mal vedomosť o týchto skutočnostiach, avšak nemohol ich uplatniť bez svojho zavinenia. Novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti vznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania. Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. V každom prípade je potrebná existencia objektívneho dôvodu, ktorý znemožnil účastníkovi konania uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v príslušnom správnom konaní (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.01.2016). Podľa ust. Správneho poriadku účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal (napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo bez jeho viny sa nemohol vykonať. Jednou zo základných otázok pre vyriešenie prejednávanej veci je to, či žalobca bol resp. mal byť účastníkom konania vo veci návrhu na vydanie stavebného povolenia na stavbu „Modernizácia železničnej trate E. A. E. K. - Z., žel. km 100,500 - 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h" - IV etapa (UČS 33 - 36), podaného na Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, Bratislava, ako vecne príslušný stavebný úrad dňa 30.11.2007. Vzhľadom na to, že sa jedná o druh stavby „stavba dráhy", ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia 28.04.2008 sa v zmysle ust. stavebného o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona) jednalo o líniovú stavbu. K tomu treba uviesť, že všeobecne sú účastníkom stavebného konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, aj zrevidovaného právneho názoru krajského súdu vysloveného v rozsudku -84 zo dňa 06.10.2016, žalobcovi zo zákona (vzhľadom na vlastníctvo susediacej nehnuteľnosti vzniklo) právne postavenie účastníka konania o povolení stavby, s celým komplexom oprávnení umožňujúcich mu domáhať sa ochrany svojich práv. V návrhu na obnovu konania žalobca uvádzal aj to, že v čase rozhodovania o stavebnom povolení nemal vedomosť ani o priebehu stavebného konania, ani o jeho výsledku. V tejto súvislosti zdôraznil, že v prípade líniových stavieb, teda logicky v prípadoch veľkého a nie nutne presne známeho okruhu účastníkov, práve za účelom zabezpečenia ochrany práv všetkých účastníkov správneho konania zákon vyžaduje doručovanie písomností verejnou vyhláškou, čo bolo v prípade predmetného konania splnené. Formou verejnej vyhlášky (, stavebného zákona) bolo doručované oznámenie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy o začatí stavebného konania a nariadení ústneho pojednávania Č. j.: 6299/06-ŠSÚ/S-Dr./ozn. zo dňa 13.12.2007, formou verejnej vyhlášky bolo doručované stavebné povolenie č. j.: 6299/07-ŠSU/S-Dr zo dňa 03.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.04.2008.

Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že krajský súd predčasne a v rozpore so zákonom oprel svoje rozhodnutie o vrátení veci na ďalšie konanie stavebnému úradu len o záver v otázke, že bol nesprávny postup stavebných orgánov, ktoré sa opakovane vyjadrovali o tom, že vzhľadom na neexistenciu spoločnej hranice pozemku žalobcu so stavebným pozemkom nemal žalobca právo na priznanie postavenia účastníka konania, aj keď zároveň poukazovali na doručovanie formou verejnej vyhlášky. Žalobca (naviac ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť v danej lokalite) nepochybne mal objektívnu možnosť dozvedieť sa o konaní, zúčastniť sa v ňom a v rámci tohto konania si uplatňovať prípadné právo na ochranu svojich záujmov." Najvyšší súd zároveň zdôraznil, že v súlade s požiadavkou riadne odôvodneného rozhodnutia absentuje vyhodnotenie vierohodnosti vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k včasnosti návrhu na obnovu konania (subjektívna lehota) podaného dňa 28.04.2011, vzhľadom na skutočnosť popísanú aj v rozhodnutí stavebného úradu č. 3305/12-S4/S-Dr zo dňa 21.06.2012, ktorým zamietol návrh na obnovu stavebného konania aj z tohto dôvodu. Stavebný úrad spochybnil tvrdenia žalobcu, že návrh na obnovu konania bol podaný v rámci trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá mala podľa žalobcu plynúť od polovice februára 2011, nakoľko z obsahu návrhov uvedených v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp. zn. vyplýva, že už v roku 2010 mal žalobca vedomosť o zrušení železničného priecestia a to bol dôvod na podanie návrhu, ktorým sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín domáhal umožnenia užívania inej cesty v k. ú. A. B. E. K., čo mu bolo znemožnené dopravným obmedzením v nadväznosti na povolenú stavbu. Podľa vysloveného názoru kasačného súdu, správny súd nesprávne posúdil prejednávanú vec (záver o ujme na právach účastníka stavebného konania) a naviac nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, zdôrazňujúceho potrebu zabezpečenia podkladov (a logicky aj ich vyhodnotenia) pre vyvodenie záverov v otázke spornej včasnosti podania návrhu na obnovu konania. Poukázal na potrebu primerane zohľadniť pri rozhodovaní aj zásadu vigilantibus iura scripta sunt. Na základe uvedeného a aj vzhľadom na vyslovený záver o dôvodnosti kasačnej sťažnosti a spôsob rozhodnutia krajského súdu, kasačný súd postupom v zmysle ust. vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že vec znovu komplexne prejedná a vo veci vydá nové, riadne odôvodnené rozhodnutie.

VI.

Právne posúdenie veci

29. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení , , vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 24.06.2021 ( ) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 30. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného rozhodnutia žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7650/12-S4/S-Dr zo dňa 08.11.2012. 31. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 32. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti (ďalej len ako „OSP") podaním žaloby na súd dňa 20.07.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti . 33. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím postupoval podľa , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil s poukazom na prechodné ustanovenie ods. l a ods. 2 , podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia , ak by boli v neprospech žalobcu. 34. Podľa ods. l (ďalej len „"), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 36. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). 37. Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 38. Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . 39. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 42. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. 43. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak sa v tomto zákone používa pojem c) „susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 44. Podľa Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 45. Podľa Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 46. Podľa a Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 47. Podľa Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; 48. Podľa Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. 49. Podľa Správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

50. Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. 51. Podľa § 63 ods. 4 Správneho poriadku, po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. 52. Správny súd opakovane preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj obsahom písomných podaní účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 53. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd poukazuje na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.05.2020 (časť V. tohto rozsudku), z ktorého o. i. vyplýva, že žalobcovi vzniklo zo zákona (vzhľadom na vlastníctvo susediacej nehnuteľnosti) právne postavenie účastníka konania o povolení stavby a ďalej, že podmienkou pre povolenie obnovy konania je dodržanie lehoty v zmysle ust. § 63 ods. 3, 4 Správneho poriadku a následne preukázanie vecných dôvodov obnovy konania v zmysle ust. § 62 Správneho poriadku. 54. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo vzhľadom na rozsah žalobných dôvodov a procesnú obranu žalovaného ako aj na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.05.2020, skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia komplexne a to najmä, posúdiť otázku dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania žalobcom v zmysle ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku s ohľadom na jeho prípustnosť. 55. V konaní bolo ustálené, že žalobca je účastníkom správneho konania vo veci stavebného konania, ktorým stavebný úrad povolil stavebníkovi Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo Klemensova 8, Bratislava, stavebným povolením Č.j.: 6299/07-ŠSÚ/S - Dr zo dňa 03.03.2008, uskutočniť časť stavby dráhy ŽSR Modernizácia železničnej trate E. A. E. K. - Z. ŽKM 100, 500-159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. etapa, t.j. stavbu č. PS/SO: SO 34-32-03 a to s ohľadom na uvedený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený sp. zn. zo dňa 28.05.2020 a ktorý uviedol, že žalobcovi vzniklo zo zákona právne postavenie účastníka konania o povolení stavby, nakoľko je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, a preto sa žalobca ako účastník konania, mohol v zmysle zákona domáhať sa ochrany svojich práv. 56. V konaní bolo sporné, či bol včas podaný návrh na povolenie obnovy konania, t. j. v súlade s ust. § 63 ods. 3, 4 Správneho poriadku. 57. Správny súd zistil z obsahu administratívneho spisu, že žalobca podal dňa 28.04.2011 návrh na povolenie obnovy konania, v ktorom sa uvádza, že Úrad pre reguláciu železničnej dopravy ako stavebný úrad, povolil stavebníkovi Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo Klemensova 8, Bratislava, stavebným povolením Č.j.: 6299/07-ŠSÚ/S - Dr zo dňa 03.03.2008, uskutočniť časť stavby dráhy „ŽSR, Modernizácia železničnej trate E. A. E. K. - Z., ŽKM 100, 500 - 159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. etapa, UČS 34. traťový úsek J. J. - B. E. K., SO 34-32-03 TÚ J. J. - B. E. K., železničný zvršok - demontáž". Žalobca návrh na obnovu konania odôvodnil tým, že mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní a ktoré mohlo mať podstatný vplyv na rozhodovanie a nebolo možné ani urobiť nápravu v odvolacom konaní, keďže sa o rozhodnutí a jeho obsahu dozvedel žalobca až vo februári 2011. Žalobca tvrdil, že nesprávnym postupom správneho orgánu mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť aktívne sa zúčastniť stavebného konania a účinne v ňom brániť svoje práva a právom chránené záujmy, čo malo podstatný vplyv na rozhodnutie, že stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav, keďže nemal možnosť podávať odvolania, návrhy, ani vyjadrenia. Ďalej žalobca v návrhu na obnovu konania tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. B. E. K., evidované na LV č. XXXX, na ktorých je vybudovaný areál štrkovní v jeho vlastníctve a vykonáva v ňom svoju podnikateľskú činnosť. Uviedol, že jediným možným prístupom k štrkovni bola cesta prechádzajúca cez železničné priecestie v miestnej časti Z., obce J. J. a zrušením železničného priecestia v km 133,820 mu bol odňatý jediný možný prístup pre nákladné vozidlá k štrkovni, čím došlo k obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti. Tvrdil, že dôvodom na obnovu konania sú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a tiež spochybňoval doručovanie verejnou vyhláškou. Žalobca v návrhu na povolenie obnovy konania žiadal, aby stavebný úrad v predmetnej veci uskutočnil nové konanie postupom podľa ust. § 63 Správneho poriadku.

58. Správny súd sa zaoberal otázkou včasnosti podania návrhu na povolenie obnovy konania žalobcom, čo namietal aj žalovaný, a teda, či žalobca splnil procesnú podmienku na podanie tohto návrhu podľa ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku. 59. V konaní mal správny súd preukázané, že žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 28.04.2011 a v ktorom navrhoval, aby stavebný úrad uskutočnil postupom podľa ust. § 63 Správneho poriadku nové konanie vo veci vydaného stavebného povolenia Č. j.: 6299/07-ŠSÚ/S - Dr zo dňa 03.03.2008, v zmysle ktorého, sa mala realizovať časť stavby č. PS/SO: SO 34-32-03 - dráhy ŽSR Modernizácia železničnej trate E. A. E. K. - Z. ŽKM 100, 500-159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. Etapa. 60. Správny súd dospel k záveru, že trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť v zmysle ust. § 62 ods. 3 Správneho poriadku najskôr už v roku 2007 (verejnou vyhláškou bolo dňa 13.12.2007 vydané oznámenie o začatí stavebného konania vo veci vydania stavebného povolenia) a najneskôr v roku 2010, kedy už musel mať nepochybne vedomosť o predmetnom stavebnom konaní, nakoľko vykonával podnikateľskú činnosť v tej lokalite (verejnou vyhláškou bolo dňa 03.03.2008 vydané stavebné povolenie). Uvedenú skutočnosť mal správny súd preukázanú zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , v ktorom sa žalobca domáhal umožnenia užívania inej cesty v k.ú. A. B. E. K. práve z dôvodu, že mu to bolo znemožnené dopravným obmedzením v nadväznosti na povolenú stavbu. Zároveň možno konštatovať, že žalobca mohol získať potrebné informácie aj z označenia stavby obsahujúceho identifikačné údaje v zmysle podmienok stavebného povolenia. Preto sa nemožno stotožniť s argumentami žalobcu, že v čase rozhodovania o stavebnom povolení nemal vedomosť o priebehu stavebného konania a ani o jeho výsledku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si mohol uplatniť svoje právo na ochranu svojich záujmov v zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehote podľa ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku. 61. Na základe vyhodnotenia podkladov pre vyvodenie záverov v otázke spornej včasnosti podania návrhu na obnovu konania, správny súd tak dospel k záveru, že návrh na obnovu konania podaný dňa 28.04.2011, bol podaný oneskorene, t.j. po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty. 62. Záverom správny súd zdôrazňuje, že podmienkou pre povolenie obnovy konania všeobecne je dodržanie lehoty v zmysle ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku a preukázanie vecných dôvodov obnovy konania v zmysle ust. § 62 Správneho poriadku. 63. Ohľadom doručovania písomnosti v predmetnom správnom konaní správny súd uvádza, že v prípade líniových stavieb (čo je tento prípad) nie je presne známy okruh účastníkov konania, zákon vyžaduje doručovanie písomností verejnou vyhláškou za účelom zabezpečenia ochrany práv všetkých účastníkov správneho konania. V tomto prípade doručovanie písomností (oznámenie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy o začatí stavebného konania, oznámenie nariadení ústneho pojednávania č. j.: 6299/06-ŠSÚ/S-Dr./ozn. zo dňa 13.12.2007 a stavebné povolenie Č. j.: 6299/07-ŠSU/S-Dr zo dňa 03.03.2008), bolo realizované v súlade so zákonom, a to verejnou vyhláškou v zmysle ust. § 61 ods. 4 stavebného zákona. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca, ktorému nepochybne prináležalo postavenie účastníka stavebného konania v konaní nepreukázal, že by s ním z titulu nedoručovania písomností nebolo konané ako s účastníkom konania, resp. by mu z titulu neuznania za účastníka bolo zmarené alebo sťažené uplatňovanie jeho práv. 64. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd poukazuje na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.05.2020 týkajúci sa tejto veci: „Žalobca, ktorému nepochybne prináležalo postavenie účastníka stavebného nepreukázal, že by s ním z titulu nedoručovania písomností nebolo konané ako s účastníkom konania, resp. by mu z titulu neuznania za účastníka bolo zmarené alebo sťažené uplatňovanie jeho práv. Treba pripomenúť, že otázkou doručovania písomností v konaní týkajúcom sa líniových stavieb sa zaoberal NS SR napr. v uznesení zo dňa 14.11.2011, kde uviedol nasledovné: Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4, § 61 ods. 4 stavebného zákona a § 26 Správneho poriadku). Stavebný úrad oznamuje začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby účastníkom územného konania verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4 stavebného zákona). Táto právna úprava zakotvená v § 36 ods. 4 stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 36 ods. 1 stavebného zákona („stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním"). V tomto prípade sa použije zásada lex specialis derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Preto začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby stavebný úrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk podľa § 34 ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona ako nesprávne uvádza

žalobca. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 01.10.2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21.01.2010)." 65. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky sú nedôvodné a ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnu-tím, ktoré považoval za vydané v súlade so zákonom. 66. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie zamietol. 67. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doničené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.