Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-21-2021.pdf
PDF · 86.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-13P/136/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Tomášom Minárikom vo veci starostlivosti o mal. Z. T., T.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa matky: Z. T., T.. XX. XX. XXXX, H. D. Č. XXX a otca Z. T., T.. XX. XX. XXXX, U. H. T., I. XXXX/XX, t. č. Ú. T. D.Ý. U. B. G., K. XX/XXX, W., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 150 Eur vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 09. 09. 2020.
II. Zročné výživné od 09. 09. 2020 do 25. 06. 2021 na maloleté dieťa vo výške 1.173,65 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných 50 Eurových mesačných splátkach vždy do 15.teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu.
III. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 11P/54/2015-37 zo dňa 08. 09. 2015 vo výroku o zvýšenie výživného.
IV. Štát ani žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa matka mal. Z., T.. XX. X. XXXX ( t. č. vo veku 16 r.) domáhala, aby súd odo dňa podania návrhu (9.9.2020) zvýšil výživné otca k maloletej zo sumy minimálneho výživného určenej rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11P/54/2015-37 zo dňa 08. 09. 2015 na sumu 150 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá nastúpila na strednú školu, v čoho dôsledku matka musí platiť internát, dopravu, stravu, oblečenie a školské potreby zhruba v sume 200 Eur. Navyše sa stará aj o druhú mal. dcéru.
2. Otec v písomných podaniach na č.l. 48 a na č.l. 63 spisu s podaným návrhom v plnom rozsahu súhlasil.
3. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní s podaným návrhom v plnom rozsahu stotožnil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, rozhodnutím Sociálnej poisťovne na č. l. 46, odpoveďou ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na č. l. 50, odpoveďou Sociálnej poisťovne na č. l. 67, odpoveďou na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 22. 06. 2021, odpisom z registra trestov zo dňa 20. 05. 2021, odpoveďou na lustráciu otca v Registri obyvateľov zo dňa 24. 03. 2021, odpoveďou na lustráciu
otca v ZVJS zo dňa 29. 03. 2021 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11P/54/2015-37 zo dňa 08. 09. 2015, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
5. O výživnom na mal. dieťa bolo naposledy meritórne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11P/54/2015-37 zo dňa 08. 09. 2015, ktorým súd otcovi zvýšil výživné na maloletú na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a rozhodol aj o zročnom výživnom. Pri svojom rozhodovaní pritom vychádzal zo skutočnosti, že maloletá (v tom čase vo veku 10 rokov) bývala so svojou matkou, navštevovala 5 ročník základnej školy, s čím boli spojené výdavky 13 Eur na začiatku školského roka a výdavky na obedy v sume 2 Eurá mesačne. Jej zdravotný stav bol dobrý a mala len bežné výdavky na ošatenie a hygienu. Matka poberala invalidný dôchodok v sume 106,1 Eur, dávky v hmotnej núdzi v sume 29,5 Eur a prídavok na dieťa. Otec sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a bol bez akéhokoľvek príjmu. Z výsluchu matky na pojednávaní vyplynulo, že v súčasnosti má mal. viac ako 16 rokov, navštevuje strednú školu mimo miesta jej bydliska (Lučenec), s čim sú spojené výdavky na stravu na internáte 64 Eur a ubytovanie 24 Eur mesačne. Matka jej dáva týždenné vreckové 30 Eur, za čo si musí zabezpečiť ostatnú stravu (napr. raňajky), cestovné, ošatenie a pod. Pravidelne lieky neužíva, na mobilný telefón potrebuje asi 7 až 9 Eur mesačne. Dostáva však štipendium 34 Eur mesačne. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 172 Eur (jej miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %), takisto príspevok na bývanie 84 Eur a prídavky na 2 maloleté deti (2 x 25,50 Eur). Okrem mal. Z. má vyživovaciu povinnosť aj k mal. G., T.. X.X.XXXXX (4 r.) Otec sa naďalej nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený v dôsledku nedostatku jemu vhodných pracovných miest, nemá inú vyživovaciu povinnosť, od 2.3.2017 je poberateľom invalidného dôchodku v sume 92,8 Eur, s tým, že jeho miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (ust. § 75 ods. 1 ZR).
8. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
9. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci výživného opakovane rozhodnúť (znížiť, resp. zvýšiť výživné, ktoré už bolo raz určené právoplatným rozhodnutím) je zmena pomerov, a to buď na strane rodičov, alebo na strane oprávneného (maloletého dieťaťa), alebo na oboch stranách. V zmysle platnej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak tieto môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku.
11. Ako už bol uvedené vyššie, podaným návrhom sa matka domáhala zvýšenia výživného otca k maloletej zo sumy minimálneho výživného určenej rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11P/54/2015-37 zo dňa 08. 09. 2015 na sumu 150 Eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu na súd (9.9.2020). Otec v písomných vyjadreniach so zvýšením výživného v plnej miere súhlasil. V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že otec v celom rozsahu akceptoval matkou predložený
návrh na zvýšenie výživného, a teda, že uvedenou akceptáciou došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody. Súd preskúmal obsah predmetnej dohody, pričom dospel k záveru, že predmetná dohoda je v najlepšom záujme maloletej, a to z dôvodu, že u maloletého dieťaťa došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, keď maloletá je v porovnaní s ostatnou úpravou vyživovacej povinnosti o šesť rokov staršia, nastúpila na strednú školu mimo miesta jej bydliska (Lučenec), výška jej bežných mesačných výdavkov predstavuje cca 216 Eur (strava na internáte, ubytovanie na internáte, cestovné z Lučenca a do Lučenca, strava mimo internátu, ošatenie, hygiena a mobilný telefón), okrem toho je zrejmé, že maloletá má aj iné, pravidelne sa vyskytujúce, výdavky (napr. lieky, keď je chorá, výdavky na školské pomôcky a učebnice, na školské výlety, na záujmové aktivity a pod.) a jej jediným príjmom je štipendium v sume 34 Eur. Nedošlo k podstatnej zmene pomerov u matky mal. dieťaťa, ktorej sa síce mierne zvýšil príjem, pribudla jej však ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej G.. K zmene pomerov došlo u otca mal., keď tento, hoci sa naďalej nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, bol mu priznaný invalidný dôchodok v sume 92,80 Eur. Uvedená rodičovský dohoda je tak v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a zároveň rozpovedá aj aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 236/2018 vyslovil, že „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov.“ Vzhľadom k k uvedenému súd dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca maloletej by v prípade, ak by nevykonával trest odňatia slobody, bolo okrem čiastočného invalidného dôchodku dosahovať i príjem aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy v hospodárstve SR (ktorej výška podľa § 1 písm. a/ zákona č. 663/2007 Z. z. predstavuje 663 Eur), t. j. sumu 331,5 Eur.
12. Pokiaľ sa jedná o zročné výživné za obdobie od 9.9.2020 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorého výšku súd určil na 1.173,65 Eur [120,58 Eur ako rozdiel medzi sumou minimálneho výživného (29,42 Eur) a zvýšeným výživným na sumu 150 Eur x 9 mesiacov (od októbra 2020 až do júna 2021) + 22 dní mesiaca september 2020 (22 dní x 120,58 Eur /30 dní)], v ktorej otázke účastníci konania rodičovskú dohodu neuzatvorili, toto súd otcovi povolil splácať v primeraných 50 Eur mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil výšku zvýšeného výživného, majetkové pomery otca, ako aj skutočnosť, aby zročné výživné bolo uhradené do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
13. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na maloletú, a to rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 11P/54/2015-37 zo dňa 08. 09. 2015 vo výroku o zvýšenie výživného.
14. O trovách konania jeho účastníkov rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov. Pokiaľ ide o trovy štátu, ktoré tomuto vznikli v súvislosti s pribratím tlmočníka do konania z dôvodu, že matka neovláda slovenský jazyk, ich náhradu súd štátu nepriznal s poukazom na § 155 zákona č. 160/2015 Z. z., z ktorého vyplýva, že každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
15. Po vyhlásení tohto rozsudku sa matka kolízny opatrovník vzdali práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rodičia n i e s ú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola rodičovská dohoda schválená.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.