Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. - C. C., D. C. XXXX/XX, proti žalovanému: Architekti on:off, s. r. o, Sobotské námestie 1769/41, Poprad, IČO: 46 887 849, zastúpenému JUDr. Petrom Behúňom, advokátom, s. r. o., Námestie sv. Egídia 44, Poprad, IČO: 52 461 092, o náhradu škody vo výške 3.200,- eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -107 zo dňa 21.9.2022, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 50,-- eur zastavuje. II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.150,-- eur zamieta. III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia , , , , , a (ďalej aj „“).

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody vo výške 3.200,- eur, nakoľko konaním žalovaného jej vznikla škoda, pretože má už dva roky pozastavenú stavbu, ktorá má postavené múry, ale nemá vrchnú deku a stavba sa znehodnocuje. So žalovaným mala uzavretú ústnu zmluvu, na základe ktorej mal urobiť nejaké dizajnérske úpravy a za spracované zmeny mu zaplatila sumu 2.750,- eur. Spolupráca so žalovaným bola ukončená 4.6.2021 podpísaním protokolu o odovzdaní tovaru a postúpením autorských práv. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nechcel urobiť ďalšie zmeny v projekte, kvôli ktorým jej susedia E. podávali námietky v stavebnom konaní, odmietol sa dostaviť na Mestský úrad v Poprade, odbor výstavby, aby vysvetlil nedôvodnosť námietok, čím spôsobil, že jej pôvodná žiadosť bola zamietnutá, musela dávať novú žiadosť a konanie o tejto žiadosti trvalo viac ako dva roky. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že jej žalovaný aj zle naprojektoval schodište, ktoré je veľmi úzke. Z týchto dôvodov požadovala vrátenie sumy 2.750,- eur za vypracovaný projekt, ktorý je pre ňu nepoužiteľný, ďalej náhradu škody za rozšírenie úzkych schodov vo výške 300,- eur, pretože minimálne v takejto výške bude mať náklady na opravu schodišťa a sumu 150,- eur z titulu zaplateného poplatku za konanie na Mestskom úrade Poprad, odbor výstavby, ktoré vôbec nemuselo byť. V podaní z 25.4.2022 zmenila sumu 150,- eur na 100,- eur, pretože aj tak by platila poplatok 50,- eur za zmenu stavby, ale kvôli námietkam E. sa to prekvalifikovalo na dodatočné povolenie stavby, za ktoré sa platí poplatok 150,- eur.

Na pojednávaní dňa 17.8.2022 spresnila svoje podanie tak, že berie späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 50,- eur. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že na základe ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným mal žalovaný pre žalobkyňu vypracovať zmenu už existujúcej projektovej dokumentácie, v ktorej mali byť zapracované zmeny požadované žalobkyňou a ktorá mala byť následne použitá ako podklad pre žiadosť žalobkyne o zmenu stavby pred jej dokončením. Strany nerozporovali vyhotovenie projektovej dokumentácie, jej včasné odovzdanie a skutočnosť, že bola vyhotovená podľa dohodnutých podmienok. Žalobkyňa po vznesených námietkach v rámci stavebného konania požadovala od žalovaného vykonanie ďalších zmien v jeho projekte, aby vyhovela námietkam zo strany susedov. Žalovaný s navrhovanými zmenami nesúhlasil a postúpil autorské práva na vypracovanie projektovej dokumentácie inému architektovi. Súd ustálil, že vypracovanie projektovej dokumentácie zo strany žalovaného je výsledkom duševnej činnosti a právny vzťah medzi stranami subsumoval pod režim zmluvy o dielo podľa ust. a nasl. . Žalobkyňa síce podľa súdu uplatňovala nárok na náhradu škody, ale v podstate žiadala vrátenie sumy 2.750,- eur, ktorú žalovanému zaplatila, pričom na vrátenie sumy musia existovať zákonné dôvody v podobe napr. odstúpenia od zmluvy alebo z dôvodu vadnosti plnenia v zmysle zodpovednosti za vady podľa ust. a nasl. . V prejednávanej veci žalobkyňa od zmluvy neodstúpila, naopak vypracovanú projektovú dokumentáciu prevzala a použila ako podklad na podanie žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením. Zo strany žalobkyne neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by jej umožňovali odstúpiť od zmluvy o dielo, či už v zmysle , alebo z dôvodu vadnosti vykonaného diela. Nespochybnila, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v súlade s jej požiadavkami a tiež nepreukázala, že dokumentácia odporovala nejakým technickým normám. Z vykonaného dokazovania nevyplynul ani záver tvrdený žalobkyňou, že dôvodom dlhotrvajúceho stavebného konania bola projektová dokumentácia a námietky zo strany susedov. Z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 24.4.2020 jednoznačne vyplýva, že k zastaveniu stavebného konania o zmenu stavby pred jej dokončením došlo iba z dôvodu nesprávneho osadenia stavby rodinného domu, čo spôsobilo, že stavba bola realizovaná v rozpore so stavebným povolením a táto skutočnosť žiadnym spôsobom nesúvisí s projektovou dokumentáciou vypracovanou žalovaným. Stavebný úrad jednoznačne konštatoval, že nemôže konať o zmene stavby pred jej dokončením, pokiaľ nebude rozhodnuté o dodatočnom povolení stavby. Stavebné konanie vedené stavebným úradom pod č. XXX/XXXX nie je teda vyvolané tým, že by žalovaný projektovú dokumentáciu vyhotovil v rozpore s požiadavkami žalobkyne, alebo v rozpore s nejakou technickou normou. Žalobkyňa ani pri prevzatí projektovej dokumentácie nevyčítala žalovanému, že by dokumentácia nezodpovedala dohodnutým požiadavkám a zmeny v projektovej dokumentácii požadovala až potom, čo susedia podali námietky v rámci stavebného konania. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nebolo zo strany žalobkyne preukázané, že by projektová dokumentácia vypracovaná žalovaným mala nejaké vady, ktoré by spočívali buď v nedodržaných dohodnutých podmienkach so žalobkyňou, alebo v rozpore s nejakou technickou normou. Z vykonaného dokazovania taktiež nemožno vyvodiť, že by projektová dokumentácia žalovaného mala byť dôvodom na vznik akejkoľvek škody vzniknutej žalobkyni. S poukazom na uvedené dôvody považoval prvoinštančný súd nárok žalobkyne na vrátenie dohodnutej odmeny za vyhotovenie projektovej dokumentácie za nedôvodný. Ako nedôvodnú považoval aj žalobu v časti o zaplatenie sumy 100,- eur, ako rozdielu na zaplatenom správnom poplatku za konanie o žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením a konanie o žiadosti žalobkyne o dodatočné povolenie stavby. Táto skutočnosť nesúvisela s projektovou dokumentáciou a ani s nečinnosťou žalovaného, keď mu žalobkyňa vyčítala, že sa nezúčastnil konania na stavebnom úrade. Nebolo podľa súdu preukázané, že by súčasťou dohody medzi stranami sporu bola aj inžinierska činnosť, ktorá by zahŕňala aj vybavenie stavebných povolení. Ani vada namietaná žalobkyňou ohľadom naprojektovaného schodišťa, nebola zo strany žalobkyne preukázaná, keďže z dokazovania nevyplynulo, že schodište tak, ako bolo naprojektované, bolo v rozpore s dohodnutými požiadavkami na vypracovanie projektovej dokumentácie, alebo v rozpore s technickou normou a schodište by zároveň nemohlo slúžiť svojmu účelu. S poukazom na uvedené dôvody prvoinštančný súd žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s porušením akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. (ďalej len „“) a priznal úspešnému žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že prvoinštančný súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolať sa spravodlivého procesu

a nemal žiaden záujem dopátrať sa pravdy. Proces bol jednostranne zameraný v prospech žalovaného. Súd podľa žalovanej neprizval osobne na vypočutie najdôležitejšieho svedka pracovníka MsÚ Poprad, odbor výstavby pána F. G.. Konanie malo podľa žalovanej hlavnú vadu v tom, že sudca veril klamstvám a polopravdám žalovaného a jeho advokáta. Žiadala o vrátenie sumy 2.750,- eur za nepoužiteľný projekt, musela hľadať nového architekta a dať vytvoriť nový projekt, aby MsÚ, odbor výstavby v Poprade jej vydal nové rozhodnutie o dodatočnom stavebnom konaní. Za dôležité považuje žalobkyňa osobné vypočutie svedka F. G., nakoľko on to riešil a zmenu požadoval. V odvolaní špecifikovala dielčie uplatnené nároky 300,- eur za rozšírenie schodov, sumu 150,- eur titulom správneho poplatku za konanie o žiadosti na dodatočné stavebné povolenie. Uvedené konanie sa vôbec nemuselo uskutočniť, ak by sa F. H. (konateľ žalovaného) zachoval profesionálne, nezneužil informáciu o nesprávnom umiestnení stavby a nedal sa „spracovať“ susedmi a hlavne sa dostavil na základe pozvánky z odboru výstavby na konanie o žiadosti na zmenu stavby pred jej dokončením a obhájil správnosť časti projektu zo západnej strany, čím by sa dokázala neopodstatnenosť námietky susedov. Za podstatnú považuje žalovaná skutočnosť, že F. H. (konateľ žalovaného) zneužil informáciu u nesprávnom uložení stavby a túto oznámil susedom, ktorí vznášali námietky. Uviedla, že projekt žalovaného pre jeho úmyselnú nečinnosť, neochotu vyhovieť požiadavkám odboru výstavby na základe námietky E. je nepoužiteľný. Tým jej boli spôsobené obrovské problémy. Za vadu v konaní považuje žalobkyňa skutočnosť, že súd sa upriamil len a len na tvrdenie F. H. a jeho advokáta, že príčinou bolo zlé osadenie stavby, čo podľa nej nie je pravda. Výška vzniknutej škody je podľa žalobkyne jasná a dôvodná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni za nepoužiteľný projekt 2.750,- eur, za rozšírenie schodov 500,- eur, poplatok za konanie na MsÚ Poprad v sume 150,- eur a aj 1.000,- eur z titulu náhrady škody a zbytočných nákladov a k náhrade všetkých trov konania, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody, ani to, že ju zavinil žalovaný a nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami. Žalobkyňa podľa neho odôvodnila svoj nárok tým, že Mesto Poprad, oddelenie stavebného poriadku jej nevydalo stavebné povolenie preto, že konateľ žalovaného F. I. H. sa nedostavil na ústne prejednanie. Vykonaným dokazovaním sa podľa žalovaného preukázalo, že žalobkyni nebolo vydané stavebné povolenie z dôvodu, že stavbu začala realizovať skôr a predmetná stavba nebola v teréne osadená spôsobom uvedeným v projektovej dokumentácii. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nijakým spôsobom nezdokladovala výšku vznesených nárokov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a spravodlivé. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Podľa ust. , , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. Podľa ust. , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov vyplývajúcich z obsahu podaného odvolania, nakoľko žalobkyňa nešpecifikovala odvolacie dôvody konkrétnymi odkazmi na príslušné ustanovenia . Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa namietala, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil dovolať sa spravodlivého súdneho procesu, čo je potrebné subsumovať pod odvolací dôvod podľa ust. . Z obsahu odvolania zároveň vyplýva, že žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie neprizval na vypočutie

najdôležitejšieho svedka, pracovníka MsÚ, odbor výstavby, ktorý celú záležitosť riešil. Išlo o pána F. G. G., pričom sudca bol podľa žalobkyne osobne požiadaný. V danom prípade ide o odvolací dôvod podľa ust. . Napokon z obsahu odvolania vyplýva aj námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie uveril len klamstvám a polopravdám advokáta žalovaného a ani sa nesnažil zistiť rozhodujúce a podstatné skutočnosti žaloby. Za vadu v konaní považuje žalobkyňa aj okolnosť, že súd prvej inštancie sa upriamil len a len na tvrdenie F. H. a jeho advokáta, že príčinou bolo zlé osadenie stavby. Uvedené možno podľa odvolacieho súdu subsumovať pod odvolací dôvod podľa ust. .

11. Z ustanovenia vyplýva viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi tak, ako ich vymedzila odvolateľka a tým je zároveň obmedzená preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní s výnimkou procesných podmienok podľa .

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

13. Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

14. Podľa zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

15. Podľa od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

16. Podľa , aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal zarobiť.

17. Podľa , ak zhotoviteľa zdržali vo vykonávaní diela okolnosti na strane objednávateľa, patrí mu za to primeraná náhrada.

18. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Odvolací súd najprv posúdil dôvod odvolania definovaný odvolateľkou v zmysle , ktorý však odvolateľka nijako bližšie nešpecifikovala. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa viacero čiastkových práv, ako je právo navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k dôkazom, právo na riadne poučenie o procesných právach, rovnosť zbraní v rámci kontradiktórnosti konania, či zákaz ľubovôle, zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo na vyporiadania sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu môže ísť vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie v jeho procesnom postupe, ktoré by mohlo založiť porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolateľka mala možnosť a aj realizovala všetky svoje procesné práva, bola zo strany súdu poučená o všetkých procesných právach a povinnostiach. Tento odvolací dôvod odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnený.

21. Odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnený aj namietaný odvolací dôvod podľa , kde odvolateľka namietala nevypočutie navrhovaného svedka, pracovníka stavebného úradu. Vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaného dôkazu odvolací súd poznamenáva, že vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosť jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Aj podľa odvolacieho súdu navrhovaný dôkaz v podobe výsluchu svedka F. G. G. nebol spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Navrhovaný svedok posudzoval navrhovanú zmenu stavby podľa stavebného povolenia. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v rámci právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným titulom zmluvy o dielo, výsluch pracovníka správneho orgánu nebol ani podľa odvolacieho súdu spôsobilý ozrejmiť ďalšie skutkové zistenia. Predovšetkým postup správneho orgánu žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť absenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom tvrdenej škody a konaním žalovaného.

22. Odvolací súd taktiež vyhodnotil ako neopodstatnený aj namietaný odvolací dôvod podľa , kde odvolateľka namietala, že súd uveril len tvrdeniam F. H. a jeho advokáta a teda, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy v rámci zásady podľa ust. . V skutkových záveroch súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol znaky ľubovôle v rámci vyhodnotenia vykonaných dôkazov, keď uprednostnil výsledky dokazovania v podobe výsluchu strán sporu. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za úplný a skutkové zistenia zodpovedajúce pravidlám formálnej logiky.

23. Odvolanie nebolo podané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle odvolacieho dôvodu podľa ust. . Aj napriek tejto skutočnosti, je potrebné uviesť, že žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu škody odvolávajúc sa na zmluvu o dielo, pričom požadovala de facto vrátenie zaplatenej odmeny za vykonanie diela. Žalobkyňa aj podľa odvolacieho súdu nepreukázala porušenie žiadnej zmluvnej, či zákonnej povinnosti zo strany žalovaného, ktoré by zakladalo príčinnú súvislosť s tvrdenou škodou. Žalobkyňa výsledok činnosti žalovaného ako zhotoviteľa použila v rámci stavebného konania pri žiadosti o zmenu stavby, od zmluvy o dielo platne neodstúpila. Žalobkyňa ani v odvolaní nepreukázala, že by projektová dokumentácia odporovala konkrétnym technickým normám, alebo z iných dôvodov nemohla slúžiť účelu, pre ktorý bola vypracovaná. Z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 24.4.2020 vyplýva, že k zastaveniu stavebného konania o zmenu stavby pred jej dokončením došlo z dôvodu nesprávneho osadenia stavby rodinného domu. Uvedená skutočnosť aj podľa odvolacieho súdu nesúvisí s projektovou dokumentáciu vypracovanou žalovaným. Aj podľa odvolacieho súdu žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu hmotnoprávnych podmienok pre záver o vzniku škody, nakoľko žalovaný vykonal dielo v súlade s požiadavkou žalobkyne a táto výsledok jeho činnosti žalobkyňa aj použila v rámci stavebného konania. V tejto súvislosti odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala existenciu škody, porušenie zmluvnej, či zákonnej povinnosti žalovaného a ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a konaním žalovaného. Súd prvej inštancie aplikoval príslušnú právnu normu zhodne s obsahom samotnej žaloby a jej obsah správne interpretoval.

24. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Judikatúra súdov vrátane európskeho súd nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. a .

26. O trovách odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovaným bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému, ktorý podal v odvolacom konaní vyjadrenia, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, pričom o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

27. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).