Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/68/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú: O. X., I. X.Ň. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: W. - B.. W. X., I. X.F. XX.XX.XXXX, G. Z.: L. X, Z. G..Č.. Z. W. XX, Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners, s.r.o., so sídlom: Jozefská 3, Bratislava a T. - R.. B. X., I. X. XX.XX.XXXX, G. Z.: N. XX, Z., zastúpený Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom: Pribinova 20, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. apríla 2021, č. k. - 68, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. apríla 2021, č. k. - 68, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 21.04.2021, č. k. - 68, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s W. O. X., I.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s W. O. každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 10:00 hod do 19:00 hod a každý týždeň v kalendárnom mesiaci v stredu v čase od 16:30 hod do 19:00 hod. Otec si maloletú v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že otec maloletej sa návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 23.03.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd umožnil stretávať sa s maloletou každý párny víkend v kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 10:00 hod do 19:00 hod a každý týždeň v kalendárnom mesiaci v stredu v čase od 16:30 hod do 19:00 hod., pričom si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky. Návrh odôvodnil tým, že aktuálne je na súde prvej inštancie pod sp. zn. vedené konanie o rozvod manželstva a na návrh matky bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré upravuje iba výživné na maloletú, a teda styk otca s maloletou nie je doposiaľ upravený. Pretrvávajúce konflikty s matkou maloletej viedli k tomu, že približne v júli 2020 otec opätovne opustil spoločnú domácnosť a počas nasledujúcich mesiacov dopytoval matku a žiadal ju o informácie o maloletej a umožnenie stretávania sa s maloletou, avšak bezvýsledne. Matka styk otca s maloletou podmieňovala úhradou výživného a ďalších nákladov, ktoré vznikali v domácnosti, hoci otec už v domácnosti s nimi nežil. Od júla 2020 bol otcovi povolený kontakt s maloletou len raz v marci 2021, a to až po dopyte otca na M. X. K.Š. s tým, že sú mu zatajované informácie o jeho dcére. Otec platí na spoločný byt hypotéku v plnej výške a matka neprispieva žiadnou čiastkou a evidentne zámerne bráni styku otca s maloletou a bráni prístupu k spoločnému bytu, kde sa maloletá nachádza. Matka s otcom už dlhodobo riadne nekomunikuje. Otec nemá o maloletej informácie už takmer 6 mesiacov, a to aj napriek tomu, že otec matku neustále kontaktuje s tým, aby mu umožnila kontakt s maloletou a uviedla mu, ako sa maloletá má, v akom je zdravotnom stave a umožnila im stretnúť sa, avšak bezúspešne. Otec argumentuje tým, že je takisto rodič a má právo sa s maloletou stretávať presne v takom rozsahu,

ako aj matka. Poukazuje na skutočnosť, že styk otca s maloletou nie je upravený, čo pre otca znamená, že v otázke styku s maloletou je odkázaný na vzájomnú dohodu s matkou. V prípade, ak súd neodkladné opatrenie nevydá, matka s najväčšou pravdepodobnosťou neumožní otcovi styk s maloletou až do právoplatného rozhodnutia súdu, prípadne mu ho umožní len v krátkom čase, čo skutočne naruší pekný vzťah otca a maloletej, ktorý aktuálne majú.

3. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca okrem iného uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že ešte aj počas spolužitia v jednej domácnosti bol otec do výchovy a najmä starostlivosti o maloletú minimálne involvovaný, nakoľko sám nejavil osobitný záujem participovať, považuje za nevyhnutné, aby sa v súčasnosti styk maloletej s otcom uskutočňoval za osobnej prítomnosti matky. Poukázala zároveň na skutočnosť, že maloletá s otcom od svojho narodenia trávi čas sporadicky a nie je medzi nimi vytvorený taký vzťah dôvery, aby bolo možné ponechať ju od počiatku s otcom samú. Doposiaľ bola pri ich stretnutí matka vždy prítomná alebo sa stretnutia konali v domácnosti matky (bývalej spoločnej domácnosti), teda pre maloletú v dôvernom a známom prostredí. Matka je presvedčená, že uvedený postupný model zavedenia pravidelného osobného styku otca s maloletou je za súčasných okolností pre maloletú vhodnejší. Spochybnila, či je otec schopný sa sám postarať o maloletú s náležitým bezpečím počas takmer celého dňa. Pokiaľ ide o otcom navrhovaný rozsah styku počas každej párnej soboty v kalendárnom mesiaci v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod., tu matka navrhuje spočiatku upraviť a skrátiť dĺžku stretnutí otca s maloletou tak, aby sa tieto konali v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, nakoľko denný režim maloletej zahrňuje pravidelný obedňajší/popoludňajší spánok a maloletá nie je zvyknutá spávať mimo domu a v cudzom prostredí. Zároveň maloletá je stále dojčená a matkou navrhnutý rozsah stretnutí lepšie odráža jej návyky a potreby. Maloletá by sa takto stretávala s otcom vždy po zobudení z popoludňajšieho spánku. Zároveň s ohľadom na zavedený denný režim a potreby maloletej vo večerných hodinách, matka považuje za vhodnejšie trvanie stretnutí do 18:00 hod., aby sa následne maloletá stihla v pokoji navečerať, okúpať a pripraviť na večerný spánok o 20:00 hod. Vzhľadom k tomu matka navrhovala, aby rozsah stretnutí otca s maloletou dcérou bol upravený každý párny víkend v kalendárnom mesiaci v čase od soboty od 15:00 hod. do soboty do 18:00 hod. za prítomnosti matky a každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, pričom otec si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , a , , , , , , čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a vecne tým, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, nakoľko rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a neuzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletou, pričom matka umožňuje otcovi styk s maloletou len výnimočne. Súd prvej inštancie považoval za potrebné určiť presný režim stretávania sa otca s maloletou. Zdôraznil, že v záujme maloletej je, aby bol styk s otcom dočasne upravený, prebiehal v pravidelných intervaloch a dieťa tak úplne nestratilo citové väzby na svojho otca. Poukázal na to, že maloletá má právo na kontakt s rodičom, rovnako ako má právo rodič v tomto prípade otec na kontakt s dieťaťom. Z návrhu otca, ako aj z vyjadrenia matky bolo zrejmé, že bez autoritatívneho zásahu zo strany súdu k rozvoju stretávania sa otca s maloletou dcérou by nedochádzalo a kontakt by zostal naďalej pod výlučným rozhodovaním zo strany matky. Súd prvej inštancie určil rozsah styku v neodkladnom opatrení v súlade s návrhom otca, nakoľko mal za to, že je primeraný veku dieťaťa, pričom nevidel dôvod na zúženie styku, resp. jeho podmienenie prítomnosťou matky. Vzhľadom na vek maloletej (v čase rozhodovania 2 roky 2 mesiace) nepovažoval argumenty matky o dojčení za relevantné. Mal za to, že je potrebné poskytnúť otcovi možnosť stretávať sa s maloletou, zabrániť tak ďalšiemu narušovaniu citovej väzby medzi otcom a dcérou a naopak, postupne túto väzbu obnovovať, do takej miery, aby bolo možné prijať takú úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, ktorá umožní otcovi riadne sa podieľať na osobnej starostlivosti o dieťa a jeho výchove.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , keď namieta nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a navrhuje upraviť styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 15:00 hod . do 18:00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., a to vždy za prítomnosti matky, pričom otec si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky. Matka v odvolaní opätovne spochybňuje rodičovské kompetencie otca, ktorý po opustení spoločnej domácnosti nezabezpečoval osobnú starostlivosť a/alebo výchovu maloletej. Otec začal javiť záujem o maloletú evidentne až približne

v čase, keď bol podaný návrh na rozvod manželstva, a preto sa matka domnieva, že jeho konanie nie je ani tak v záujme maloletej, ako skôr účelové. Otec sa s maloletou stretával výnimočne z dôvodov, že sám nejavil záujem o maloletú a jej potreby ani v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Otec sa nikdy o maloletú sám mimo jej bydliska nestaral a matka v tejto súvislosti vyjadrila obavy, či by v priebehu styku s maloletou vedel pre ňu zabezpečiť vhodné podmienky mimo jej bydliska. Matka namieta, že súd prvej inštancie si bez akéhokoľvek relevantného podkladu osvojil tvrdenia otca, že matka bráni otcovi v styku s maloletou, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Rozporuje tvrdenia otca a uvádza, že práve otec sa vyhýbal kontaktu s matkou a nereagoval na jej telefonáty a následne napísal pár správ ako dôkaz, že má záujem o maloletú. Matka má za to, že uznesením nemalo byť nariadené neodkladné opatrenie, za účelom udržania citovej väzby maloletej s otcom, ale za účelom postupného budovania citovej väzby maloletej k otcovi. Uznesenie poskytuje otcovi možnosť zrazu vytrhnúť maloletú z bezpečia, pre maloletú dôverne známeho prostredia a od matky k otcovi, ku ktorému nemá vybudované citové väzby, pocit bezpečia a dôvery. Vzhľadom na uvedené potom nie je možné akceptovať uznesenie, ktorým môžu byť spáchané škody na maloletej, na jej zdravom fyzickom a psychickom vývoji. Matka namieta, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie nebral do úvahy fakt, že maloletá s otcom od svojho narodenia trávila a trávi čas sporadicky a nie je medzi nimi vytvorený taký vzťah dôvery, aby bolo možné ponechať ju od počiatku s otcom samú. Doposiaľ bola pri ich stretnutí matka vždy prítomná alebo sa stretnutia konali v domácnosti matky, teda v prostredí pre maloletú dôvernom a známom. Matka je presvedčená, že postupný model zavedenia pravidelného osobného styku otca s maloletou je za súčasných okolností pre maloletú najvhodnejší. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil ani útly vek maloletej a jej potreby z veku vyplývajúce, ktoré jej otec vzhľadom na svoje minimálne skúsenosti so starostlivosťou o maloletú nevie sám zabezpečiť. Matka v odvolaní opätovne navrhuje taký styk (najmä čo sa týka aktuálneho rozsahu), ktorý jednak odráža právo maloletej na osobný kontakt s otcom, a zároveň zohľadňuje denný režim maloletej, jej potreby a návyky. Vytýka súdu prvej inštancie, že na jednej strane opomenul vyriešiť denný režim maloletej, kedy rozhodol, že otec ma právo na styk s maloletou do 19:00 hod. bez ohľadu na útly vek maloletej (v tomto čase už je pripravovaná na spánok). Na druhej strane však súd prvej inštancie neopomenul zaujať stanovisku k dojčeniu maloletej matkou, keď argumenty týkajúce sa dojčenia vzhľadom na vek maloletej nepovažoval pre vydanie uznesenia za relevantné. Matka nežiadala z dôvodu dojčenia obmedziť styk otca s maloletou, žiadala však túto skutočnosť pri určovaní styku zohľadniť. Je toho názoru, že dojčenie má význam pre zdravý vývoj maloletej a nie je v záujme maloletej zo dňa na deň odstaviť ju.

6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka sa snaží otca vykresliť ako osobu, ktorá sa nedokáže postarať o svoje vlastné dieťa a takisto odmieta otcovi kontakt s maloletou umožniť. Reálne však matka štandardne ponecháva otca s maloletou, maloletá sa s otcom cíti dobre a uvoľnene, vôbec pri ňom neplače, otec sa o maloletú dokáže plnohodnotne postarať. Otec sa od posledného opustenia spoločnej domácnosti pokúšal s matkou dohodnúť sa na jeho stretávaní s maloletou tak, ako to vyplýva z pripojenej komunikácie medzi otcom a matkou. Otec preto vyslovene popiera to, že o maloletú dlhodobo nejaví záujem. Maloletá je už vo veku, kedy kojenie nie je nevyhnutné, pričom aj počas toho, ako otec trávi s maloletou čas v ich spoločnom byte sa maloletá kojenia nedožaduje, naopak, podľa vedomosti otca, matka kojí maloletú len občasne pri zaspávaní, počas dňa len minimálne. K aktuálnemu stavu uviedol, že matka nerešpektuje nariadené neodkladné opatrenie, keďže pri poslednom uskutočňovaní styku otca s maloletou sa matka nenachádzala na adrese jej bydliska, otcovi neodpisovala na SMS správy. Otec je nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Tak, ako vyplynulo aj z informatívneho výsluchu oboch rodičov, rodičia nemajú v rámci ich aktuálneho rozvratu vzťahov medzi sebou dobré vzťahy, pričom aj s ohľadom na to, že matka nesúhlasí s tým, aby otec s maloletou trávil čas a skutočnosť, že maloletá je tohto času zverená do jej osobnej starostlivosti, matka podľa názoru otca zneužíva túto situáciu a odmieta kontakt otca s maloletou len kvôli tomu, aby otca trestala a donútila ho súhlasiť s vysokým výživným, ktoré matka požaduje. Prítomnosť matky pri styku otca s maloletou je s ohľadom na ich narušené vzťahy neprijateľná.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo

výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (, ). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by boli len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie.

9. Podľa poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

10. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia, by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého.

13. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa a súd je povinný ju zabezpečiť aj proti vôli rodiča.

14. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca. Z opisu skutočného stavu odvolací súd nadobudol dojem, že matka takpovediac rozhoduje o tom, kedy umožní styk otca s maloletou a pokiaľ sa otec nepodrobí jej rozhodnutiu a podmienkam styku, tak matka styk otcovi s maloletou neumožní. Pri takomto konaní jedného z rodičov je vždy daná potreba autoritatívneho zásahu zo strany súdu. Matka v rámci svojho odvolania tvrdí, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil ani útly vek maloletej a jej potreby z veku vyplývajúce, ktoré jej otec vzhľadom na svoje minimálne skúsenosti so starostlivosťou o maloletú nevie sám zabezpečiť. Z týchto dôvodov navrhuje postupný kontakt otca s maloletou a súčasne podmienuje kontakt otca s maloletou svojou osobnou prítomnosťou. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že uvedený stav odsťahovania sa rodičov trvá už minimálne od júla 2020 t.j. už rok, za ktorý matka mala možnosť postupným umožňovaním styku otca s maloletou vytvoriť také podmienky otcovi, aby jeho styk s maloletou prebiehal aj takpovediac so zohľadnenými pripomienkami matky vo vzťahu k starostlivosti otca o maloletú. Ak matka však za ten rok otcovi styk umožnila iba minimálne v jej domácnosti spolu s maloletolu a maloletú postupne na styk s otcom nepripravola, nemôže teraz uvedeným argumentovať, nakoľko jej konanie odvolací súd v súčinnosti so súdom prvej inštancie musí vyhodnotiť ako bránanie v styku maloletej s otcom zo strany matky. Takéto konanie matky nie je možné vyhodnotiť ako konanie v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o argument matky týkajúci sa útlého veku maloletej odvolací súd uvádza, že dieťa vo veku cca 2,5 roka nie je už považované za dieťa útleho veku. V tomto veku deti bežne navštevujú jasle, v ktorých sú takmer celý deň počas týždňa a pobyt detí v takomto zariadení a s tým spojené aj celodenné odlúčenie od matky nemá na takéto deti žiaden negatívny vplyv. Matka v rámci svojho odvolania zároveň argumentuje tým, že maloletá nemá s otcom vybudovaný citový vzťah a navrhuje kratší model stretávania sa maloletej s otcom oproti tomu, ako

ho určil súd prvej inštancie a súčasne navrhla, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky. Odvolací súd považuje uvedenú argumentáciu matky za nedostatočnú. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že matka v rámci svojho odvolania neuviedla žiaden argument prečo by sa nemohol otec v rozsahu určenom súdom prvej inštancie s maloletou stretávať. Samotný režim maloletej t.j. poobedný spánok, ako aj starostlivosť o maloletú (dokŕmenie, prípadne prebalenie) je v schopnostiach bežného človeka (vrátane otca) a ak otec o čas strávený s maloletou má záujem a chce sa okrem hrania podieľať aj na starostlivosti o ňu, je potrebné mu túto šancu dať a ponechať rozsah stretávania sa otca s maloletou tak, ako bol určený súdom prvej inštancie, nakoľko takýto rozsah styku zatiaľ aj vzhľadom na vek W. O.L. (G. X,X L.) dáva dostatočný priestor na budovanie vzájomného vzťahu otca s dcérou, ktorý je nepochybne dôležitý v záujme zdravého psychického vývoja dieťaťa. Odvolací súd nespochybňuje, že obaja rodičia majú k dieťaťu vytvorený pozitívny vzťah, avšak vzhľadom na vek dieťaťa je potrebné kontakt s otcom rozširovať a nie zužovať a podmieňovať prítomnosťou druhého rodiča, a to hlavne z dôvodu zachovania citovej väzby otca s dcérou, ktorá nepochybne v určitej miere je vytvorená, a nie je správne ju pretrhnúť, ale naopak rozvíjať. Skutočnosť, že matka maloletú stále dojčí (maloletá má 2,5 roka a je v podstate vo veku, kedy v blízkej dobe bude navštevovať predškolské zariadenie) nie je dôvodom na obmedzenie alebo zúženie styku otca s maloletou, nakoľko dojčnie takmer 2,5 ročného dieťaťa pôsobí pre dieťa skôr ukľudňujúco, a nemá v tomto veku už veľký význam pre zdravie maloletej. Navyše matka môže maloletú dojčiť vždy večer, prípadne ráno, lebo otec zatiaľ nemá úpravu styku s maloletou počas noci. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

15. Na záver odvolací súd dáva do pozornosti matky, že samotná skutočnosť, že je dieťa vo faktickej osobnej starostlivosti matky neznamená, že by otec mal byť vo výkone svojich rodičovských práv a povinností akýmkoľvek spôsobom obmedzený a zároveň, že by matka bola tým rodičom, ktorý môže svojvoľne a autoritársky určovať intenzitu, podmienky a rozsah styku otca s maloletou dcérou, pričom otec by bol povinný sa tomuto bez ďalšieho prispôsobiť. Výkon osobnej starostlivosti o dieťa je jednou zo súčastí rodičovských práv a povinností a jeho výkonom nedochádza k tomu, že by ostatné rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča strácali na kvalite, či dôležitosti. Zároveň odvolací súd apeluje na otca, aby sa o potrebách maloletej poradil s matkou a rešpketoval jej rady, ktoré mu matka poskytne v záujme kľudného styku otca s maloletou.

16. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k W. O., hlavne ohľadom realizácie styku s otcom, nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve W. O. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).