Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-56-2020.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, C. XXX, okr. D. E. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, právne zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44250029, o zaplatenie 2.020,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove pod č.k. 12CoCsp/35/2022, v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu žalobkyňa navrhla súdu, aby zaviazal žalovanú vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 2020,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanej (pozn. sudcu: teda od 30.4.2020, nakoľko žaloba došla súdu dňa 29.4.2020) do zaplatenia sumy 2020,20 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V petite II. žaloby žalobkyňa navrhla aby súd vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve zmluve o zabezpečení č. 120113349 zo dňa 13.9.2011 v časti Spoločné ustanovenia v citovanej forme za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tiež navrhla zaviazať žalovanú nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu.
2. Nakoľko v zmysle § 166 Civilného sporového poriadku žalovaným petitom II., II. žalobkyňa žalovala nároky, ktoré sa na spojenie nehodili, súd žalovaný petit II. o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vylúčil na samostatné konanie. Ďalej tak v tomto civilnom sporovom konaní súd konal len o petite I. žaloby, t.j. o vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 2020,20 eur s príslušenstvom a náhrade trov konania.
3. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej súd ďalej konal, žalobu odôvodnil tak, že s právnym predchodcom žalovanej, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, uzavrela spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorou je Zmluva a Zmluva o zabezpečení č. 120113349, z 13.9.2011. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla. Kúpna cena motorového vozidla bola 8 700,- eur. Pri kúpe motorového vozidla zaplatila akontáciu 2349 eur. Zvyšná časť kúpnej ceny, t.j. 6351 eur bola zaplatená poskytnutým úverom. Podľa úverovej zmluvy mal byť poskytnutý úver vo výške 6962,27 eur, avšak v skutočnosti bol poskytnutý úver vo výške 6351 eur. Suma 611,27 eur nikdy nebola poskytnutá a právny predchodca žalovanej si túto sumu vo formulárovej zmluve definoval ako náklady spojené s poskytnutím
pôžičky. Úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 232,40 eur, ročnou úrokovou sadzbou 13,07 %, RPMN 13,07 %, priemernou RPMN 14,38 % a počtom splátok 36.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), - celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ).
5. V úverovej zmluve je uvedený nesprávne údaj o celkovej výške úveru 6 962,27 eur, keďže mne bol v skutočnosti poskytnutý úver len vo výške 6 351 eur, na doplatenie zvyšku kúpnej ceny motorového vozidla.
6. O uplatnenom nároku Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol rozsudkom sp. zn. 10Csp/56/2020-172 zo dňa 31.05.2022 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
7. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 12CoCsp/35/2022-203 zo dňa 15.11.2022 tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia po vznesenej námietke premlčania žalovanou sa zaoberal iba začatím plynutia a plynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorej plynutie posúdil správne, teda že začala plynúť od prvej porady žalobkyne s jej právnym zástupcom (ods. 14 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia). Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie však nevyplýva ako súd prvej inštancie posudzoval a ako vyhodnotil objektívnu premlčaciu dobu v predmetnom prípade, teda nie je zrejmé či sa žalobkyňa domáhala svojho práva aj v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby alebo až po jej uplynutí (ods. 15 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia KS PO).
9. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, že absencia uvedenia termínu konečnej splatnosti v spotrebiteľskej zmluve hodnotená súdom prvej inštancie a záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku nie je správny. V posudzovanej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený korektným spôsobom.
10. Nie je správny ani záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k nezahrnutie nákladov za poskytnutie úveru vo výške 611,27 eur do celkovej výšky úveru, a teda aj do výpočtu RPMN. RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľov len vtedy, keď je uvedená v nižšej výške ako je skutočná výška, pretože v takomto prípade sa poskytnutý úver javí spotrebiteľovi výhodnejší z pohľadu jeho relatívnej nákladovosti. V tomto kontexte v odôvodnení odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/294/2019 zo dňa 28.02.2022 (ods.18 odôvodnenia zvyšujúceho uznesenia KS PO).
11. Rovnako za korektný považuje aj spôsob uverejnenia a výpočtu RPMN v úverovej zmluve (ods. 19 zrušujúceho uznesenia KS PO).
12. Za úlohu prvoinštančného súdu po zrušení a vrátení veci dáva opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania bezdôvodného obohatenia, najmä vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe a ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nie je, tak opätovne posúdiť ňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, najmä s dôrazom na existenciu obligatórnych náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na to, či došlo k dostatočnému skúmaniu bonity žalobkyne pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Zároveň zaviazal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (ods. 21, 22 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia KS PO).
13. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
14. Podľa § 396 ods. 3 CSP, Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
15. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom prvoinštančný súd, súc viazaný právne záväzným právnym názorom nadriadeného súdu vyjadrenom v zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 CSP) vec opätovne preskúmal, doplnil dokazovanie o listinné dôkazy, ktoré pribudli do spisu po odvolacom konaní, ako aj zopakoval listinné dôkazy vzťahujúce sa k veci v súlade so záväzným pokynom nadriadeného súdu. A to: listina označená ako Report Dáta dopytu z databázy klientskych informácii banky ako príloha vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej z 10.01.2023, ďalej kúpna zmluva o prevode vlastníctva hnuteľnej veci medzi RS CARS s.r.o. a A. B. z 13.09.2011, Zmluva a zmluva o zabezpečí Quatro CAR č. 120113349 uzavretá medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a A. B. ako dlžníkom, resp. klientom.
16. Z vykonaného dokazovania v pôvodnom prvom inštančnom konaní ako aj konaní po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, súd zistil skutkový stav veci identický ako v pôvodnom konaní (ods.21 napadnutého rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou 10Csp/56/2020-172 zo dňa 31.05.2022 - ďalej len „napadnutý rozsudok“).
17. Po doplnenom dokazovaní k otázke skúmania bonity žalobkyne pred poskytnutím jej úveru zo strany žalovanej súd zistil tento skutkový stav preukázaný žalovanou listinnými dôkazmi:
Žalovaný pri posudzovaní bonity žalobkyne zohľadňoval okrem výšky príjmu aj osobný stav, počet vyživovaných osôb, iné úvery a iné záväzky, predchádzajúcu história splácania úverov a pod. Žalobca uviedol výšku príjmu 1.200 eur ako SZČO, IČO: 45 255 181, obchodné meno: A. B., ktorého overenie už vzhľadom na odstup času a to viac ako 10 rokov od jeho vykonania žalovaný nemá možnosť preukázať. Žalobca uviedol Rodinný stav: vydatá a počet vyživovaných osôb: 2. Žalovaný vykonal dopyt do úverového registra, konkrétne NRKI - nebankový register klientskych informácií. Zo správy vyplynulo, že žalobca nesplácal úvery v iných finančných inštitúciách. Žalovaný zároveň overil výdavky žalobcu aj interne, čím bolo zistené, že žalobca mal celkovo 6 aktívnych úverových zmlúv, s celkovou úhrnnou splátkou vo výške 193,80 eur. História splácania žalobcu, teda od poskytnutia prvého úveru bola 71 mesiacov (takmer 6 rokov), pričom za toto obdobie mal žalobca celkovo 14 zmlúv, na základe ktorých mu boli poskytnuté úvery. Z týchto zmlúv bolo 6 aktívnych a 8 už splatených. História splácania žalobcu bola vyhodnotená ako kladná. Posúdenie schopnosti splácať prebehlo nasledovne: Príjem: 1.200 eur, Mesačné finančné náklady: 193,79 eur, Iné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón...): 0 eur, Životné minimum na žiadateľa 189,83 eur, Počet nezaopatrených osôb: 2, Životné minimum pre nezaopatrené deti: 173,30 eur, Mesačné splátky uvedené v registri NRKI: 0 eur. Po preverení príjmov a výdavkov prebehol výpočet schopnosti splátok porovnaním príjmov (1200 eur) a výdavkov/nákladov obsahujúcich mesačné výdavky klienta, finančné výdavky a životné minimá a splátka žiadaného úveru (556,92 eur). rozdiel príjmov a výdavkov predstavoval sumu 643,08 eur. Príjem žalobcu po vyššie uvedenom odbornom posúdení bol dostatočný za účelom preukázania schopnosti splácať žiadanú pôžičku.
18. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval identické právne normy ako v napadnutom rozsudku (ods. 23 až 53, 59 až 62 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V zmysle záväzného pokynu nadriadeného súdu sa prvoinštančný súd zvlášť zameral na posúdenie bonity.
19. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, platného v čase uzavretia úverovej zmluvy (13.09.2011): (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
20. A to v kontexte posúdenia možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, v prípade porušenia, respektíve hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.
21. Okrem toho súd v súlade s právne záväzným právnym názorom nadriadeného súdu opätovne posúdil uvedenie obligatórnych náležitostí podľa ZoSÚ v úverovej spotrebiteľskej zmluve.
22. Po opätovnom posúdení uplatneného nároku žalobkyne v súlade a súc viazaný právne záväzným právnym názorom a uloženým pokynom nadriadeného súdu, súd vec takto právne hodnotí:
a) K skúmaniu existencie obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, ktoré uložil nadriadený súd v zrušujúcom uznesení, súd po vrátení konštatuje, že v zásade všetky obligatórne náležitosti prehodnotil vo svojom odôvodnení samotný odvolací súd v zrušujúcom uznesení tak, že zmluva všetky obligatórne náležitosti obsahovala, a to korektným spôsobom. Tomuto prisvedčil aj právny zástupca žalovaných vo svojom prednese na pojednávaní dňa 25.04.2024 a žalobkyňa uvedené nenamietala.
Osobitne by sa súd vyjadril iba k zahrnutiu, resp. nezahrnutiu nákladov za poskytnutiu úveru vo výške 611,27 eur do výpočtu RPMN v kontexte ods. 18 ods. odôvodnenia Krajského súdu v Prešove (ďalej len „KS PO“). Tu KS PO sa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) 7Cdo/294/2019 zo dňa 28.02.2022. V tomto kontexte súd po vrátení veci poukazuje na ods. 15 až 22 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NS SR. NS SR tu cituje § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010, Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb (ods. 17 odôvodnenia rozhodnutia NS SR). V zmysle tohto rozhodnutia NS SR poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zákon č. 129/2010. Teda aj tieto obligatórne parametre zmluvy sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené, resp. vypočítané korektne.
b) K otázke premlčacej doby, na ktorú poukázal KS PO vo svojom zrušujúcom uznesení Odvolací súd v ods. 29 nariadil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania bezdôvodného obohatenia len vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe.
Pokiaľ ide subjektívnu premlčaciu dobu, v ods. 14 zrušujúceho uznesenia sa súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že plynutie subjektívnej doby začína plynúť od prvej porady žalobkyne s jej právnym zástupcom, kedy došlo aj k podpísaniu plnej moci na zastupovanie v tomto spore. Na základe uvedeného tak správne dospel súd prvej inštancie k záveru o nepremlčaní nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej premlčacej dobe. Súd sa tak zameral predovšetkým na otázku skúmania prípadného premlčania nároku v objektívnej premlčacej dobe. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov, od ktorej súd prvej inštancie nevidí dôvod sa odkloniť, má súd za to, že táto objektívna premlčacia doba je 10-ročná, nakoľko posudzuje vznik bezdôvodného obohatenia na strane dodávateľa finančnej služby súd ako úmyselný, bez nutnosti spotrebiteľa preukazovať tento úmysel zo strany dodávateľa finančnej služby. Tu súd poukazuje na rozsudok NS SR 7Cdo/26/2021, rozhodnutie č. 13 Občiansko-právneho kolégia NS SR z 22.06.2022 a rozsudok KS PO 5CoCsp/44/2022 z 19.01.2023. Žalobkyňa so žalovanou, resp. právnym predchodcom žalovanej Consumer Finance Holding spotrebiteľskú úverovú zmluvu uzavrela dňa 13.09.2011, od uzavretia ktorej začala riadne platiť dohodnuté splátky. Žaloba na súd bola podaná 29.04.2020, to znamená, že k premlčaniu nároku v objektívnej premlčacej dobe dôjsť nemohlo ani čiastočne. Samozrejme, len za predpokladu, že nejaký nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyne voči žalovanej vznikol.
c) Súd ale konštatuje, že nárok žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol. Súd sa tu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovanej, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch druhej vety sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1. Podľa tretej vety citovaného § 11 ods. 2, Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úveru. Tú súd konštatuje, že všetky tieto povinnosti si žalovaná banka splnila. Podmienky podľa § 7 ods. 2 skúmala z údajov poskytnutých dlžníčkou, kde táto deklarovala svoj čistý mesačný príjem z podnikania 1.200 eur, deklarovala, že má 2 nezaopatrené deti, na základe čoho banka vyhodnotila nutnosť zostatku životného minima na samotnú žiadateľku v sume 189,83 eur a na deti 175,30 eur. Banka si splnila svoju povinnosť skúmania bonity aj dopytom do bankového registra klientskych informácii, kde žalovaná má celkovo 14 zmlúv, z toho 8 riadne splatených, 6 bolo aktívnych, teda finančná spoľahlivosť dlžníčky bola vyhodnotená ako kladná, teda uspokojivá, nemala žiadne omeškania, úvery splácala riadne a včas. Mesačné finančné náklady mala spolu 193,79 eur. Súd sa tu stotožňuje aj s argumentáciu banky, že pokiaľ ide o bežné mesačné náklady na iné výdavky (SIPO, náklady na telefón atď.) mohla banka skúmať predovšetkým a v zásade iba zo samotných podkladov a poskytnutých údajov samotnou žiadateľkou o úver. Banka tieto údaje svojím skúmaním bonity vyhodnotila ako nulové. Aj keby chcel súd vyžadovať aktivitu banky v tomto smere, teda reálne aby si tieto údaje banka mala vyžiadať od žiadateľky o úver a neuspokojiť sa iba s jej deklarovaním, či nedeklarovaním týchto výdajov, tak súd konštatuje, že z čistého mesačného príjmu 1.200 eur jej rozdiel príjmov a výdavkov predstavoval sumu 643,08 eur, čo celkom zrejme deklaruje jej schopnosť mesačne uhradiť všetky tieto náklady a popri tom aj zaplatiť mesačnú splátku z úverovej zmluvy v dohodnutej výške. Napokon to potvrdila aj platobná disciplína žalovanej v tomto úverovom prípade, z ktorého sa odvíja predmet sporu, že aj tu splátky splácala riadne a včas až do úplného splatenia úveru.
Keby súd túto neaktivitu banky aj chcel posúdiť ako pochybenie banky pri skúmaní úverovej bonity, tak celkom zrejme by nešlo o hrubé porušenie v zmysle cit. § 11 ods. 2, druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, teda také, ktoré by malo spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
23. Súd tak v závere hodnotí samotný úver ako korektný s korektnými podmienkami v súlade zo zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktorý žalobkyňa riadne splatila a banka sa na jej úkor bezdôvodne neobohatila. Preto súd žalobu zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. V súlade s pokynom KS PO v zrušujúcom uznesení v spojení v § 396 ods. 3 CSP, súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Dá sa povedať, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, pretože po jej odvolaní a po zrušujúcom uznesení KS PO bola v opätovnom prvoinštančnom konaní plne úspešná. Preto jej súd priznal plné trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania, t.j. v rozsahu 100%, po tom čo nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne (§ 257 CSP) trovy konania plne úspešnej strane priznať nemal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.