Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Er-264-2014.pdf
PDF · 69.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/264/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: OTP Faktoring Slovensko, s. r. o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45730008, proti povinnému: 1/ A. Z., nar. XX.X.XXXX, E. V. R. S. M. A., XXX XX L. O. V. W. R., 2/ E. Z., nar. XX.X.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX Z. v konaní o vymoženie 22 307,38 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad Košice, Hlavná 68, 040 01 Košice vo výške 11,21 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 22 307,38 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, č. II/2013-562 zo dňa 30.12.2013. Súdny exekútor JUDr. Zuzana Papcunová požiadala súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Pred udelením poverenia, súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu podanie oprávneného zo dňa 29.11.2019, ktorým zobral návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť a navrhol exekučné konanie zastaviť. Súdny exekútor tiež oznámil, že trovy exekučného konania si uplatňuje vo výške 51,04 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 38 ods. 3 EP ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekučné konanie zastavil.
6. O trovách oprávneného rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nemá právo na náhradu trov konania, pretože späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie zavinil zastavenie konania.
7. Podľa § 47 ods. 3 EP, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
8. 13. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 47 ods. 3, § 203 ods. 1 EP a v súlade s § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,21 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
9. Súd nespochybňuje skutočnosť, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov. Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Je zrejmé, že exekútor tieto momenty v svojom vyjadrení nerozlišuje. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď cit. § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017), nie exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.
10. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla, a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri zastavení exekučného konania. Cit. § 47 ods. 3 EP priamo upravuje iba otázku výšky trov exekúcie, resp. exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného konania hradiť. Aj keď z § 47 ods. 1 prvá veta EP sa nepriamo natíska úvaha, že trovy exekúcie, resp. exekučného konania pri úhrade pohľadávky najneskôr v lehote na podanie námietok proti exekúcii platí povinný (čo vyplýva z vyššie uvedenej všeobecnej zásady, že trovy exekúcie znáša povinný a zo skutočnosti, že ak povinný plnil pohľadávku, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo exekučné konanie, resp. exekúcia začatá oprávnene), nemusí to platiť bezvýhradne. Posúdenie, kto má povinnosť nahradiť trovy exekúcie, resp. exekučného konania závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná, teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v každom takomto prípade.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa ktorého si exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd preto odmenu vo výške 33,19 eur súdnemu exekútorovi nepriznal.
12. Súd priznal exekútorovi trovy exekučného konania iba vo výške 11,21 eur s DPH predstavujúce poštovné vo výške 9,34 eur a DPH z tejto sumy vo výške 1,87 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.