Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6Tk-1-2020.pdf
PDF · 248.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tk/1/2020
Rozhodnutie
Senát Okresného súdu Banská Bystrica v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Šnajderovej a z prísediacich V.. J. Ť. a Q.. Q. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.06.2021 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
M. V., nar. XX.XX.XXXX v I., Y. E., štátny príslušník Y.T. E., bytom Ž. O. Č.. XXX, t.č. B. Ú. U. Ú. O. O.
je vinný,
že dňa 23.08.2019 v presne nezistenom čase medzi 15:00 - 17:00 hod. v obci Železná Breznica, okres Zvolen, v rodinnom dome súp. č. XX v priestoroch kuchyne, za presne nezistených okolností sa v stave ovplyvnenia alkoholom, dostal do fyzického konfliktu s poškodeným U. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. O. Č.. XX, ktorého následne kuchynským nožom s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby s celkovou dĺžkou 33 cm, dĺžkou čepele 20 cm a maximálnou šírkou čepele 4,25 mm opakovane porezal, čím mu spôsobil viacnásobné rezné poranenia na tvári, najmä vpravo nad a pod okom, na líci, pri nose, na hornej pere a na prstoch pravej a ľavej ruky a opakovane ho trikrát aktívne a cielene s mimoriadnou prudkosťou a silou bodol do oblasti hrudníka, z čoho dve bodné poranenia s dĺžkami bodných kanálov 15 cm a 4 - 5 cm boli bez preniknutia do pohrudnicových dutín, pričom pri poslednom bodnutí s bodným kanálom 20 cm mu nechal nôž zapichnutý až po rukoväť v oblasti srdca, kde bezprostrednou príčinou smrti bol šok z vykrvácania do hrudníka pri jednom penetrujúcom bodnom poranení ľavej strany hrudníka, prenikajúcim do ľavej pohrudnicovej dutiny s prebodnutím horného laloka ľavých pľúc osrdcovníkového vaku a ľavej komory srdca, ktorým smrteľným zraneniam poškodený na mieste podľahol, po čom obžalovaný z miesta činu ušiel,
teda
iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku
čím spáchal
obzvlášť závažný zločin „Vražda“ podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., v spojení s § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.,
a za to mu súd
ukladá
podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvadsať rokov.
Súd podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
- kuchynský nôž s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby o celkovej dĺžke cca 33 cm s označením výrobcu noža „SOLINGEN“ na bočnej ploche čepele, s dĺžkou čepele noža cca 20 cm
- kuchynský nôž s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby o celkovej dĺžke cca 19 cm s označením výrobcu „AMBITION KYOTO 3,5 STAINLESS STEEL“ s dĺžkou čepele cca 9 cm.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému X. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Ž.A. O., trvale bytom Q.. Y. Č.. XXXX/XX, G., škodu vo výške 26.857,76 €.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta č. 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 23,70 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 19.02.2020 obžalobu voči obžalovanému pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin „Vražda“ podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. e) Tr. zák. (č.l. 597). Súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 15.06.2020, 16.07.2020, 15.10.2020, 18.06.2021 a 25.06.2021 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 735) uviedol, že nič nepočuje, je mu jedno, keď „zdochne“. Nevie, čo má povedať, nevie aké slová má použiť, v hlave nič nemá. Je mu ľúto, čo sa tam stalo, nepamätá si ani ako prišiel domov. Vzhľadom na postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, súd na návrh prokurátora v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný v prípravnom konaní (č.l. 74) ku skutku uviedol, že dňa 23.08.2019 okolo 10:30 hod. odišiel spolu so svojím psíkom z jeho chatky do potravín v Železnej Breznici. Nevie ako sa tento obchod volá, avšak v Železnej Breznici sú len jedny potraviny. Po príchode do obchodu priviazal psíka o poštovú schránku. Potom vošiel do potravín, kde si kúpil vianočku, pohár utopencov, horčicu, dve plechovky nealkoholického radlera a jablká. Išiel zaplatiť, pričom pred ním stál jeden počerný a neoholený pán, ktorého pozná len z videnia. Tento pán platil za jednu pol litrovú fľašu vody a jeden uzavretý poldecák vodky. Keď tento pán zaplatil, odišiel von a potom zaplatil aj on. Celý nákup si vložil do ruksaku. Vyšiel von z potravín, odviazal psíka a išiel k tomu počernému chlapovi, ktorý pred ním platil a ktorý stál na rohu pri potravinách pri veľkom strome. Tomuto mužovi, ktorého meno nevie uviesť, dal postrážiť svojho psíka a on sám od seba išiel kúpiť dva jednorázové poldecáky vodky, pre seba a toho muža. Keď kúpil tie poldecáky, vyšiel pred obchod a spolu vypili tie poldecáky. Počas toho ako pili vodku, jeho psík sa retiazkou zamotal okolo nôh toho počerného pána, preto psíka odmotal a medzitým k nim prišiel jeho sused Dušan a ešte jeden pán s fúzikmi a prešedivelými vlasmi, myslí si, že bol starší od neho. Tohto pána osobne nepoznal, nevie ani ako sa volal. Akurát si spomína, že tohto prešedivelého pána s fúzikmi stretával okolo 11:00 hod., keď chodil do potravín v Železnej Breznici. Potom, bez toho, aby ho o to niekto požiadal, išiel kúpiť štyri uzatvorené poldecáky vodky do potravín. Keď vyšiel von z potravín, všetci štyria vypili ním prinesené poldecáky. P. aj s tým starším pánom s fúzikmi pili k tomu aj pivo. Potom ako vypili tie poldecáky, prišiel k nim ďalší muž a on znova bez toho, aby ho niekto o to požiadal, išiel kúpiť do potravín štyri uzatvorené poldecáky vodky a jeden poldecák borovičky, pretože ten pán, ktorý ku nim prišiel, pil borovičku. Nič iné nepili len to, čo doniesol on. Následne, keď všetko vypili, chceli ísť preč. On však povedal, že v potravinách je ešte taška a spýtal sa ich, či niekomu nepatrí. Po túto tašku sa vrátil pán s fúzikmi. Medzitým on išiel ešte do obchodu a za posledných 5,- € kúpil pollitrovú fľašu vodky. Zaplatil a ako vychádzal z obchodu, P. s tým starším pánom odchádzali preč. Nevie, či odišiel aj ten počerný pán a ten, čo pil borovičku. On si zobral psíka a vybral sa za P. a tým starším pánom. Oni išli pred ním niekoľko krokov, pretože mal psíka, ktorého musel viesť. Išli po ulici a prišli k domu. Oni dvaja vošli cez bráničku do dvora, on za nimi o chvíľu vošiel a cez dvere, avšak už si nepamätá, cez ktoré, vošli dovnútra domu a po chodbe sa za nimi dostal do kuchyne, kde si sadol na stoličku chrbtom ku oknu. Po jeho pravej ruke sedel P. a oproti nemu sedel ten starší pán s fúzikmi. P. musel sedieť po jeho ľavej ruke, pretože po pravej ruke bol gauč, stará kuchynská linka a rádio. Vedľa P. ten starší pán položil tanierik, do ktorého jeho psíkovi nalial vodu. Potom vybral z ruksaku, ktorý mal položený na tej strane, kde sedel P., pollitrovú fľašu vodky a položil ju na stôl. Už nevie kto ju otvoril, ani nevie, kto dal na stôl tri štamperlíky. Vie však, že tú vodku nalieval do pohárikov P.. Pri tom ako vypili tú vodku prvýkrát,
ešte rozprával, že sa mu páčilo zariadenie tej kuchyne a vravel, že by bolo dobré ju vymaľovať, že mu pomôže. Potom ešte vypili po jednom štamperlíku a z ruksaku vybral utopence, ktoré kúpil a položil ich na stôl. Nevie, kto tie utopence otvoril a ani nevie, či ich vôbec jedol. Potom si už nepamätá nič. Vnímať začal až vtedy, keď si uvedomil, že stojí, oproti sebe videl otvorené dvere, napravo od neho bol ruksak, ktorý zobral a dal si na chrbát. Potom sa otočil doľava a zbadal ako ten starší pán s fúzikmi sedel pri stene na podlahe. Obžalovaný sa hneď odvrátil, pričom na stole zbadal položený mobilný telefón, na ktorom nevie prečo začal stláčať tlačítka. Ako tieto tlačítka stláčal, pocítil, že ho niečo boli na prstoch a tak ten mobil pustil na stôl a ihneď odišiel smerom napravo okolo stola preč tými istými protiľahlými dverami a vyšiel von z kuchyne a potom aj von z domu. Potom ako vyšiel von z domu, vedel, že musí ísť domov smerom hore a tak sa nejako dostal k nejakému plotu, cez ktorý však nevedel prejsť a tak musel ísť naokolo. Tam našiel dieru v plote, cez ktorú prešiel. V tom zbadal na dvore zaparkované susedove auto pred chatkou. Je to sused, ku ktorému chodieva jeho psík hrávať sa s jeho psíkom. Potom prišiel domov, mohlo byť okolo 15:00 hod. Bolo vidno. Po príchode domov sa povyzliekal a veci nechal pri práčke. Potom si obliekol druhé oblečenie, išiel strihať jablone, pričom si všimol, že u P. svieti televízor a tak išiel k P. do chatky. V tejto potom s P. pozeral televízor, ale nie dlho, pretože v televízore spievali nejakí chlapi a keď títo dospievali odišiel preč. Myslí si, že u P. bol 10 minút. Ako sa vrátil domov od P., začal strihať jablone a na obidvoch rukách mal rukavice. Potom začalo pršať a tak utekal do chatky. Za ním prišiel aj jeho pes, ktorého keď strihal jablone pri sebe nevidel. Myslel si, že bol pri tom druhom psíkovi pri bielom aute. Ostal vo vnútri, pozeral televízor a potom išiel spať. Na druhý deň ráno v sobotu sa zobudil okolo 06:00 hod. až 06:30 hod., dal si kávu, nakŕmil psíka a do automatickej práčky dal všetko prádlo, ktoré bolo vedľa práčky a bolo pripravené na pranie. Práčku zapol na 60 stupňový ohrev, nasypal prášok. Potom okolo 08:00 hod. až 08:30 hod. išiel strihať jablone, počas toho práčka prala. Jablone strihal asi do 10:00 hod. Potom zapol drvičku na konáre a začal drviť nastrihané konáre. Drvička sa začala prehrievať, musel ju vypnúť, aby vychladla a on medzitým sedel na schodíkoch do kôlne. Potom už prišli policajti, s ktorými išiel na políciu. Obžalovaný ďalej uviedol, že v deň spáchania skutku ráno užil lieky, ktoré má užívať ráno. Alkohol pije len občas. Niekedy si kúpi arménsky koňak Ararat, ktorý je liečivý na srdce a väčšinou na obed si dá štamperlík, viac nie. Nevie prečo v deň spáchania skutku pil toľko alkoholu. Na začiatku kúpil len jeden poldecák a potom to nejako vyplynulo zo situácie. Nerozmýšľal nad tým. Pána, u ktorého popíjal v kuchyni nepozná, nevie koľko má rokov, len sa mu páčil. Myslí si, že tento starší pán bol starší od neho. Keď ho videl u neho v dome ležať na zemi, nič zvláštne si na ňom nevšimol. Jeho telo si nevšímal. Nevie uviesť, kedy z domu odišiel P.. Keď odchádzal on, už tam nebol. Dvere, ktorými z domu odchádzal, boli otvorené, tieto po svojom odchode nezatváral. Cestou ako išiel z domu nikoho nevidel. Na oblečení, ktoré si povyzliekal, keď prišiel domov, nič zvláštne nevidel. Nevie ako došlo k jeho zraneniu na pravej ruke. Keď strihal jablone, v rukavici pocítil, že má krv. Potom išiel domov si to ošetriť. Teraz už vie, že to bolo porezané. Povedal mu to doktor, ktorý mu to ošetroval. V piatok večer, keď bol na návšteve u P., mal na pravej ruke rukavicu, pretože sa chystal strihať jablone a túto ruku už mal ošetrenú. Obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie (č.l. 61) uviedol, že na skutkové okolnosti týkajúce sa usmrtenia U. Ž. si nepamätá a k veci sa ďalej nevyjadroval. Poškodený X. Ž., brat nebohého U. Ž., na hlavnom pojednávaní (č.l. 736) v zhode s jeho výpoveďou z prípravného konania (č.l. 88) uviedol, že deň po spáchaní skutku si išiel po auto do garáže, ktorá je vedľa domu a pred bránou stáli W., Š. a nejaká Rómka. W. ho zastavil a povedal mu, že brat je mŕtvy, že ho niekto zabil a že má zapichnutý nôž v hrudi. Potom mu povedal, že už volali záchranku, aj políciu. Ešte mu povedal, že bol vo vnútri domu a že našiel brata, že ho chytil za ruku a bol studený. Brat mal hlavu opretú o radiátor, tak ho W. potiahol. Manipuloval s telom. Nešiel dnu, von čakali záchranku aj políciu. W. mu povedal, že deň predtým boli v obchode a niečo popili a že potom on s obžalovaným išli spolu k bratovi, kde jedli utopence, alebo niečo také, ktoré si predtým kúpili. Brat si mal ísť potom ľahnúť a oni dvaja odišli. Ráno, že sa zastavil, keď išiel do obchodu, po brata, vošiel dnu, dom bol otvorený a tam ho našiel. Potom mu povedal, že tam bol nejaký Rus, že on ho ani nepozná, že sa musel vrátiť a že to musel urobiť on. Brat trpel chorobou DNA, mal výrastky na rukách a nohách, nebol veľmi pohyblivý, ešte mal aj rakovinu prostaty. Niekedy v apríli bol na kontrole, kde sa dočítali z lekárskej správy, že zdravotný stav je stabilizovaný a tento sa nezhoršuje. Na ďalšiu kontrolu mal ísť niekedy v septembri, alebo v októbri. Pred kontrolou sa snažil dodržiavať životosprávu, avšak niekoľkokrát sa mu sťažoval, že W. ho furt otravuje, že donesie fľašku a búcha mu do dverí. Klope mu na okno, kým neotvorí. Životosprávu sa snažil upraviť, ale kvôli W. sa mu to nedarilo. S bratom sa stretávali, pri jeho dvore parkoval auto v garáži. Vždy keď si išiel po auto, sa stretli a porozprávali sa a vždy mu pomáhal, keď mal nejaké problémy. Požičal mu aj peniaze, ktoré mu vždy vrátil. Na hornom konci má chalupu, v ktorej v lete bývajú. Občas keď išiel do obchodu, sa zastavil. Snažil sa mu aj dohovárať, aby sa zdržal alkoholu. On mu na to vždy povedal, že
nevie ako sa býva na dedine. Mal takých kamarátov, akých mal. So ženou sa snažili ho zavolať na obed, niečo mu doniesť, alebo ho vozil do Banskej Bystrice na kontrolu. Mali normálne vzťahy. Nemal nikoho, iba jeho. Brat žil sám. Bol na dôchodku, žil z dôchodku. Z dôchodku si vždy dokázal odložiť peniaze na ďalší mesiac, pretože potreboval lieky. Keď nemal, tak mu pomohol. Brat užíval iba spodnú časť domu. Vrchné poschodie bolo prázdne ako sa dom postavil. Spodný byt si plánovali rodičia, on mal bývať na vrchu. V zime musel vykurovať celý dom. Brat mal kamarátov Š. a W.. Zo začiatku chodil aj brat k nemu na chatku. Všetci tí starí mládenci v dedine sa stretávali v obchode. Brat nemal s nikým problém. Všetci oslovovali jeho brata „I.“. Keď W. našiel jeho brata, išiel ku susedom X., pretože sa mu vybil mobil. Oni zavolali záchranku. W. a jeho kamaráti odišli preč, keď čakali záchranku. W. hovoril, že obžalovaného nepozná a že tam bol obžalovaný prvýkrát, že tam predtým nebol. Určite sa s ním nekamarátil. Nevedel, že obžalovaný žije v Železnej Breznici. Poškodený ďalej uviedol, že po tejto udalosti dobre nespáva. Videl svojho brata znetvoreného na pohrebe a má to pred očami. Nevie, čo to bola za urážka, že ho musel nejaký človek zabiť. Poškodený si uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody a to výdavky na pohreb vo výške 857,76 € a nemajetkovú ujmu vo výške 26.000,- €. K nemajetkovej ujme uviedol, že sa musí starať o záhradu. Chodí kontrolovať dom po každej búrke, musel kúpiť kosačku a starať sa o okolie domu, s čím sú spojené výdavky a starosti. Dom, v ktorom býval jeho brat, zdedil spolu so svojim synovcom. Záhrada je nevysporiadaná, ale musí sa o ňu starať. Má 1100 m2. Synovec polovicu, ktorú zdedil, už stihol predať. Dvor má 740 m2 a dom má 120 m2. Svedok Y. W. na hlavnom pojednávaní (č.l. 759) uviedol, že v deň spáchania skutku pracoval na chate. Robil na svojom pozemku prístupový chodník. V priebehu dňa prišiel ku nemu obžalovaný, ktorý bol celý zakrvavený a na dlani mal rezné rany. Utieral si do seba krv. Spýtal sa ho, čo sa stalo a nechcel tomu uveriť. Potom ho tam nechal samého. Pracoval ďalej a obžalovaný odišiel. Na druhý deň, keď prišli policajti, mu svitlo, čo sa stalo, ale on proste tomu neveril. Policajti sa ho pýtali, čo videl, tak im povedal všetko, čo zažil. Obžalovaný, keď bol s ním sa vysťažoval, že čo sa stalo, ale on tomu neveril. Obžalovaný mu vtedy povedal, že bol zavolaný do nejakého domu, že ho treba vymaľovať a že tam došlo k nejakej potýčke. Keď obžalovaný povedal, že došlo k potýčke, tak rozhadzoval rukami a nebolo mu rozumieť. On vlastne ani nepovedal, že došlo k potýčke, svedok to len vydedukoval aj z toho čo sa stalo. Trval na tom, že obžalovaný mu nič nepovedal, teda ak mu aj povedal, tak on tomu neporozumel. Tomu, že mal obžalovaný vymaľovať nejaký dom, nevenoval žiadnu pozornosť, nevie ani o aký dom malo ísť. Obžalovaný prišiel za ním v poobedňajších hodinách medzi 16:00 - 17:00 hod. Prvýkrát ho vzhliadol ako išiel k sebe do chaty a potom prišiel a vrátil sa k nemu. Bolo to tak za 10 - 20 minút, viac nie. Obžalovaný bol opitý. Bolo mu ťažko rozumieť. Niečo mu ani neporozumel. Vyzeral zarmútený, niečo sa mu prihodilo. Mal obväzom zaviazanú ruku, zrejme aby zastavil krvácanie. Videl aj rezné rany. Keď išiel prvýkrát do svojej chatky, mal na sebe ruksak, potom keď prišiel k nemu, ruksak už nemal. Oblečené mal pracovné nohavice, niečo zelené, obuté mal hnedé topánky, na vrchu mal biele tričko. Osobu menom P. W. pozná. Má chatu pod ním. Jeho v ten deň nevidel. Obžalovaného stretol v piatok, presný dátum však nevie uviesť. V sobotu tam bola tá invázia. Pred policajtom vypovedal v sobotu. Vtedy hovoril pravdu, avšak boli tam veci, ktoré nepovedal a objavili sa v spise. To sa dozvedel na druhom výsluchu. Mal vtedy povedať, že obžalovaný mu povedal, že ho pichol, avšak to určite nepovedal. Obžalovaného pozná 5 - 6 rokov, stretávali sa cez víkendy. Vie, že užíval lieky, aj si vypil, ale nemôže povedať, že by bol dennodenne opitý. Obžalovaného sa spýtal čo sa mu stalo, či spadol. Ukázal mu ruku, na ktorej mal rezné rany. On aj čosi povedal, ale mu neporozumel. Obžalovaný ho v minulosti požiadal, aby mu pomohol zabudovať bojler. Obžalovaný bol nekonfliktný, všade pomáhal. Vie, že obžalovaný mal nejaké zdravotné problémy. Vtedy prišla aj záchranka. Mal nejaké lieky na depresiu, z počutia to evidoval, ale nevie čo mu bolo. Po tom ako prišla po obžalovaného záchranka, s obžalovaným sa museli rozprávať inak. Človek mu musel povedať veci po lopate. Často odbočoval od témy. Nevedel uviesť, aký mal obžalovaný vzťah s U. Ž. a P. W.. Súd v súlade s návrhom prokurátora, ktorý poukázal na konštantnú judikatúru súdov (rozh. NS SR vo veciach sp.zn. 5To 13/2015, sp.zn. 1Tdo 53/2014 a sp.zn. 6To 9/2013) prečítal výpoveď svedka Y. W. z prípravného konania, ktorú však učinil ešte pred vznesením obvinenia obžalovanému. Dôvodom takéhoto postupu je nevyhnutnosť posúdenia hodnovernosti tohto svedka na hlavnom pojednávaní. Svedok v prípravnom konaní, ešte pred vznesením obvinenia obžalovanému (č.l. 132) po zákonnom poučení o.i. uviedol: Zostal som zhrozený a spýtal som sa ho, že čo sa stalo. Všimol som si, že je zjavne opitý. Odpovedal mi, že išiel na návštevu k tomuto I., s tým, že mu ide vybieliť dom a vymaľovať. Z jeho reči som ďalej vyrozumel, že u toho poškodeného bol aj s P. W., s ktorým všetci traja pili, ale P. odišiel skôr a on tam zostal aj s poškodeným, medzi ním a I. potom došlo k zápasu, že vtedy sa porezal na ruke. Ďalej mi
povedal, že I. zapichol, že je tam zapichnutý, že zomrel, že mu volal aj záchranku aj policajtov a požiadal ma, aby som aj ja zavolal policajtov, že nechodia. Ja som tomu nevenoval vážnosť, lebo som sám neveril tomu, čo som od X. počul a celé mi to došlo až dnes, keď som počul zvoniť na kostolnej veži umieráčik a spojil som si jeho slová s tým, keď som videl policajtov. Súd umožnil svedkovi, aby sa k tejto výpovedi vyjadril, pričom svedok pripustil, že asi to tak povedal, keď to podpísal. Nevymýšľal si vtedy. Pokiaľ sa veci jeho osobne netýkajú, nevenuje tomu žiadnu pozornosť. Obžalovaný mu určite povedal to, čo je uvedené v zápisnici. Súd ďalej vzhľadom na zistené rozpory medzi výpoveďami svedka prečítal na hlavnom pojednávaní časť zápisnice o výsluchu svedka Y. W. z prípravného konania (učinenej po vznesení obvinenia obžalovanému). Svedok v prípravnom konaní (č.l. 136) na otázku vyšetrovateľa „vo svojej výpovedi zo dňa 24.08.2019 ste okrem iného uviedli, že ste z jeho reči vyrozumel, že medzi ním a I. došlo k zápasu, že vtedy sa pozeral na ruke, kde vám uviedol, že I. zapichol, že je tam zapichnutý, že zomrel, že mu volal aj záchranku aj policajtov a požiadal Vás, aby ste zavolali policajtov, že nechodia. Vy ste tomu nevenoval vážnosť, lebo ste sám neveril tomu, čo ste od X. počul a celé Vám to došlo až neskôr, keď ste počul na kostolnej veži umieráčik“ svedok uviedol, že toto určite nepovedal, teda, že zapichol on I., lebo ani nevie ako sa volá ten dotyčný. Po upozornení svedka zo strany súdu na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol, že keď bol prvýkrát (ešte pred vznesením obvinenia) vypočutý, tak hovoril pravdu. Nevedel uviesť, prečo pred policajtom povedal, že to určite nepovedal. Vzhľadom na odstup času si to už nepamätá. Svedok X. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 761), v zhode s jeho výpoveďou z prípravného konania (č.l. 139) uviedol, že dňa 23.08.2019 popíjali v Železnej Breznici pred obchodom Pod gaštanom. Obžalovaný vtedy prišiel z autobusu, pristavil sa pri nich a teda popíjali štyria. On, P. W., nebohý I. a obžalovaný. Pili pivo, boli tam asi hodinu, možno dve. Odišiel, keď už mal dosť vypité, ostatní zostali. Doma si ľahol, lebo mal vypité. Na druhý deň ráno bol smädný a tak okolo 08:00 hod. išiel na pivo. Tam stretol P. W., ktorý sa pýtal na I. brata. P. mu vtedy povedal, že I. je mŕtvy. Nechcel tomu uveriť, išli teda k I. do jeho domu. Dvere boli otvorené. I. ležal na chrbte, nôž mal v hrudníku a druhý držal v ruke. W. mu povedal, že ho takto našiel. Videl to vo vzdialenosti asi 2 metrov, bližšie nešiel. Išiel von, nedalo sa na to pozerať. Potom prišli policajti, tak ho zastavili, ale on si musel ísť dať. Potom išiel vypovedať na políciu. Svedok ďalej uviedol, že pod gaštanom sa popíja v rôznych pároch, po troch, po štyroch. Obžalovaného pozná asi 5 rokov. Býva v záhradkárskej osade. Obžalovaný s nimi píjaval málo, tak dva až trikrát, odkedy ho pozná. V ten deň, keď spolu pili všetci štyria, tak sa bavili o ženách, o politike. Obžalovaný sa vtedy s nebohým pochytili kvôli politike. Popíjanie platil každý. Rúnd muselo byť dosť. Ak zobral každý, boli minimálne 4 rundy. Pil aj obžalovaný. Obžalovaný bol dobrý maliar. Maľoval steny v škôlke, stretávali sa málo. Nevie, aký bol, ani nevie, či má obžalovaný nejaké zdravotné problémy. V deň, keď pili, mali všetci traja vypité. U. mal asi 70 rokov. Obžalovaný má možno 60 rokov. Obžalovaný je Ukrajinec alebo Rus a teda mali rozdielne názory na ruskú a slovenskú politiku, spomínali aj Nemecko, prvú svetovú vojnu. Vedeli sa kvôli tomu vadiť. Obžalovaný aj poškodený hovorili o zbraniach, munícii. Každý si obhajoval svoje. Svedok X. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 762) v zhode s jeho výpoveďou z prípravného konania (č.l. 183) uviedol, že k veci nevie veľa uviesť. Na podnet P. W. zavolal záchranku. Deň po spáchaní skutku, ráno o 08:40 hod. zastal autom, prišiel za ním P.U. W. a povedal mu „volaj záchranku s I. je zle, je celý v krvi“. Potom zavolal záchranku. Ešte sa ho spýtali, či dýcha, či nedýcha. Povedal im, že nevie, že volá záchranku na podnet iného. Potom naviedol policajtov na miesto, kde sa poškodený nachádzal. Viac nevedel nič uviesť, pretože deň predtým nebol doma. K osobe poškodeného uviedol, že 40 rokov s ním bývali v susedstve, nikdy nemali ani náznak konfliktu. Z dverí jeho domu videl priamo do jeho dverí. Vždy, keď ho videl, sa usmial, podebatoval, bol to skvelý sused. Všetci ho volali I.. Na návšteve u neho v minulosti často nebol. Za celú tú dobu, čo tam býva, to bolo asi len päťkrát. Vie, že I. užíval spodnú časť domu. Jeho dom má dva vchody. Častejšie užíval ten vchod od nich. Chodili k nemu aj kamaráti. Najčastejšie k nemu chodil W., ten tam bol skoro stále, tento mu aj pomáhal. W. k nemu chodil aj z predného aj zo zadného vchodu. W. býva od neho blízko, vidí jeho chatku. Vzdialenosť medzi W. chatkou a domom I. mohla byť asi 200 - 250 metrov, chôdzou je to tak 3 minúty. Obžalovaného nikdy nevidel, nepozná ho. Bývalý starosta mu povedal, že tam býva už 8 rokov. Keď mu W. prišiel povedať, aby zavolal záchranku, tak potom niekde odišiel, ale vie, že keď prišla záchranka, tak už tam bol. Svedkyňa Z. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1130) v zhode s jej výpoveďou z prípravného konania (č.l. 178) uviedla, že s poškodeným žili v susedstve odvtedy ako sa nasťahovali do rodinného domu. Poškodeného pozná od detstva. Ich dom susedí priamo s domom poškodeného, pričom ich pozemky sú oplotené mriežkovaným nízkym plotom. Vidia si na pozemky ako aj do vchodových dverí. V dedine
ho všetci volali I.. Bol to dobrý človek, nikomu neublížil, žil sám v rodinnom dome. Cez týždeň sa s poškodeným viac menej nevideli, vídavali sa najmä cez víkendy a to v sobotu. Vždy sa pekne prihovoril, zvykli sa porozprávať o bežných veciach. Ich pozemok, vrátane pozemku poškodeného susedí so záhradkárskou osadou, kde sa nachádzajú záhradné chatky. Vie o tom, že pravidelne zo záhradkárskej osady z prvej chatky vychádzal P. W., ktorý prechádzal cez záhradu poškodeného a pravidelne ho z domu vylákal z dôvodu, aby si išli spoločne vypiť. Viackrát videla poškodeného sedieť pred obchodom s nejakými občanmi - pijanmi z dediny. Poškodený bol neškodený človek, za tie roky nevidela, že by sa vôbec s niekým hádal. Do domu poškodeného vedú dvoje vstupných dverí. Jedny od nich, jedná sa o hlavný vchod a druhé dvere od susedov z druhej strany. Dvere od nich mával poškodený stále zamknuté. Dňa 23.08.2019 mala dovolenku, bola doma. Jej manžel bol pomáhať kmotrovi. Cez deň riadila, chodila po dvore, bola v záhrade za domom, pričom počas dňa poškodeného nevidela. Len v popoludňajších hodinách počula hlasy, že prišli. Počula hlas poškodeného a P. W.. Nevidela ich, pretože stála za domom, kde sú nasadené tuje. Pomyslela si, že si pred obchodom vypili a idú k poškodenému. Mohlo byť medzi 14:00 hod. až 15:00 hod. V čase okolo 16:40 hod. odišla z domu na autobusovú zastávku, pretože išla k synovi, ktorý odchádzal do Talianska. Zhruba do 16:00 hod. bola na dvore, kde bol kľud. Do Železnej Breznice sa vrátila okolo 21:00 hod., pričom cestou ako išla domov bol všade pokoj, nikoho nepočula. Jej manžel bol doma, pozeral televízor. Poškodený sa zdržiaval v jeho dome v jednej miestnosti, mal tam kuchyňu, jedáleň, aj tam spal, tam si aj varil. Táto kuchyňa sa však nachádza z druhej strany domu, teda od susedov. Keď prišla domov, nič podozrivé si nevšimla, podľa jej názoru v dome nikto nesvietil. V sobotu ráno okolo 08:00 hod. jej manžel cez okno zakričal, aby zavolala záchranku, pretože W. mu povedal, že poškodený je pri radiátore a okolo neho je kaluž krvi. Zľakla sa a povedala manželovi, že ani tú záchranku nevytočí. Nakoniec záchranku zavolal jej manžel. Vtedy jej prebehlo hlavou, že to má na svedomí P. W., že si vypil, poškodený sa opitý pošmykol a spadol, kde si udrel hlavu o radiátor. Obžalovaného nikdy pred tým nevidela. Poškodený sa jej nezmienil, že by chcel vymaľovať dom. Svedok P. W. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1131) uviedol, že si pamätá, že bola sobota. S I. boli dohodnutí, že mu príde pomôcť okolo 09:00 hod. pozametať a pohrabať okolo domu. Mala sa tam robiť cesta. Keď prišiel k I. chatke, kričal naňho „I., I. čo je“, avšak on neotváral dvere. Dvere boli otvorené. Zakričal, vošiel do miestnosti a videl ako I. ležal na zemi. Chytil ho za ruky a bol studený. Vedel, že sa niečo stalo. Vyšiel von, bol tam sused a povedal mu, aby zavolal sanitku, lebo nemal pri sebe telefón. Potom išiel za I. bratom, šiel do dediny, kde stretol pri obchode X. Š. a spolu išli za bratom I.. Ten však nebol doma. Bránička bola zavretá. Deň predtým sa stretli s I. o 09:00 hod. pri obchode, takto sa tam stretávali pravidelne. Zišiel k nemu cez záhradu, pri obchode si dali po pive a zopár poldecákov. Najskôr boli sami dvaja, on išiel zobrať. Potom svedok išiel zobrať a zasa rovnako. Pili borovičku alebo vodku a zapíjali to pivom. Potom prišiel X. Š., ten taktiež zobral pre seba aj pre nich a potom prišiel obžalovaný a ten tiež zobral pre seba a pre nich. Boli tam zhruba do 11:00 hod, mali už vypité a on, I. a obžalovaný išli domov. Prišli domov k I. a povedal mu, aby si išiel ľahnúť, lebo bol opitý. Svedok nevedel uviesť, či u I. vypili po štamperlíku, nepamätá si to. Následne ako uložil I. spať, išiel domov do svojej chatky, najedol sa a zaspal. Obžalovaný tiež išiel domov. V ten deň večer okolo 18:00 hod., resp. 19:00 hod. mu niekto búchal na dvere. Myslel si, že je to I., ale bol to obžalovaný, ktorý sa ho spýtal, či nemá pohárik. Obžalovaný prišiel k nemu, spolu debatovali, pozerali správy, pričom mohol odísť okolo 21:00
- 22:00 hod. Keď obžalovaný prišiel k nemu bolo ešte vidno. Keď odišiel, bola tma. Nezaregistroval, čo mal obžalovaný oblečené, keď k nemu prišiel. Pokiaľ ide o I., videl ho spadnutého na zemi, hlavu mal zalomenú na spodnej rúre pri radiátore a zbadal nožík na ľavej strane hrudníka. Nevidel, či tam bol aj malý nožík. I. žil v kuchyni, mal tam televízor, spával tam, varil si tam. Svedok v zadnej miestnosti nikdy nebol. U I. nič nejedli. Svedok jedol až doma. I. mával vedľa kredenca položené nože, veľký aj malý nôž. Veľký bol na viditeľnom mieste, pričom ten malý nôž mával na stole a používal ho pri jedle. Keď chodil ku I., tak nikdy nešiel cez jeho predný vchod, ale cez zadný. I. sa vždy zamykal, avšak v to ráno mal odomknuté. Boli veľmi dobrí kamaráti. Pomáhali si, chodieval k nemu. Cez víkend však nechodieval. Keď dlhšie neprišiel, I. tiež prišiel k nemu na chatu. Keď sa stretávali, zvykli si v obchode kúpiť pivo. S obžalovaným sa nestretávali. Niekedy sa rozprávali vonku, vie, že maľoval škôlku. Obžalovaný bol u I. jedenkrát, nevie o tom, že by tam chodil. Obžalovaný do obchodu často nechodil, on nezvykol vôbec kupovať. Nevie o tom, že by I. mal záujem vymaľovať dom. O tom nebola reč. Keď v deň spáchania skutku prišli k I., I. bol viac opitý. Bolo to na ňom vidno. Na obžalovanom nebolo vidno, či je opitý. Rovnako v ten deň nebol náznak konfliktu medzi I. a obžalovaným. Keď uložil I. spať, nevnímal v okolí chatiek iné osoby, vrátane Y. W.. Neregistroval, či obžalovaný vošiel alebo nevošiel do chatky, keď odišli od I.. Obžalovaný rozprával po rusky aj po slovensky. Debatovali o tom, odkiaľ obžalovaný pochádza, ako sa tam žije. Obžalovaný sa správal normálne, nebolo na ňom vidno, či mal vypité. Keď človeka nepozná, nevie to posúdiť. Nevie sa vyjadriť k tomu, či keď boli u I. niekto držal nožík v ruke. I. nemal
žiadne zranenia v ten deň a na obžalovanom si všimol len tú rukavicu večer, ale predtým si nič nevšimol. Obžalovaný po dedine nechodil, nevie ako sa správal, nikto ani nehovoril, že by zle robil. Keď aj maľoval obrazy išli si ich k nemu zobrať. Nevie, či bolo v dome u I. niečo iné, keď tam prišiel na druhý deň. Ani si nevšimol, čo bolo na stole. Keďže svedok v prípravnom konaní vypovedal sčasti odlišne, prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prečítať nasledovné časti výpovede svedka z prípravného konania: Svedok v prípravnom konaní (č.l. 158, 159) o.i. uviedol, že:
- Poškodený žil v tom dome sám, bol starým mládencom. Spoločne všetci traja sme teda prišli do tejto miestnosti, tam má stôl, štyri stoličky, posadali sme si, I. má svoju stoličku, kde sedával stále, s kožušinkou. Takto sme si postupne nalievali, vypili sme celú pollitrovku vodky. I. mal už dosť vypité, ja som mu povedal „I. choď si už ľahnúť“, ja som ho zobral za ruku a pomohol som mu ľahnúť si na posteľ, ktorá sa nachádzala hneď vedľa stola. Na stole sme mali tri poháriky, dá sa povedať, že všetci sme pili rovnakým dielom. Ja som si otvoril pivo a pálenku som zapíjal pivom, taktiež pivom zapíjal pálenku I.. Neviem sa vyjadriť k tomu, či aj čečenec zapíjal pálenku pivom. Neviem sa vyjadriť presne k tomu, ako dlho sme sa tam zdržali, nebolo to však veľmi dlho, lebo I. už mal dosť vypité, keď sme išli z obchodu. Väčšinou sa tam rozprával I. s čečencom, rozprávali sme sa hlavne o tom, odkiaľ čečenec pochádza. On mu to vysvetľoval. I. chcel, aby mu to čečenec ukázal aj na mape, avšak mapu nenašiel. K žiadnej hádke, ani k roztržke tam nedošlo, nemali sme sa o čom hádať. Ako som už uviedol, I. už mal dosť vypité, preto som ho odšikoval do postele. Ja som čečencovi povedal: „I. išiel spať, my poďme domov“ a spoločne sme išli domov. V dome u I. Ž. sme sa mohli zdržať možno 30 min. až 1 hod., presne to uviesť neviem.
- Ako vošiel ku mne do chatky, automaticky sa posadil na gauč. X. čečenec mi niečo rozprával, ja som mu polovicu z toho nerozumel, ja som mu len prikyvoval. Keď prišiel X. čečenec ku mne, všimol som si, že na pravej ruke mal plátenú rukavicu, ktorá bola špinavá. Ja som sa ho aj chcel spýtať, že čo robil, avšak nechal som to tak.
- Prišiel som k nemu a trochu som ho potiahol za nohy, nakoľko mal zalomenú hlavu na hrudi. Potom som ho chytil za ruku a cítil som, že má ruku studenú. Zľakol som sa, v tom som zbadal, že v pravej ruke držal malý nožík. Spanikáril som a vybehol som z domu von. Po upozornení svedka zo strany prokurátora na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol, že je pravda to, čo povedal v prípravnom konaní. Pre odstup času si na podrobnosti nepamätá. Svedkyňa K. W., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní (č.l. 1133) v zhode s jej výpoveďou z prípravného konania (č.l. 162) sa vyjadrovala k osobe obžalovaného. Obžalovaný žije na Slovensku približne od roku 2000, pričom najskôr býval pri nej v Banskej Bystrici. O dva roky neskôr sa presťahoval do Slovenskej Ľupče, kde mu jeho vtedajší zamestnávateľ poskytol ubytovanie. Tam žil asi do roku 2010. V roku 2011 sa obžalovaný presťahoval do Železnej Breznice, kde si zabezpečil vlastné bývanie. V roku 2016 mal obžalovaný mozgovú príhodu, po ktorej bol hospitalizovaný v nemocnici a do roku 2018 bol práceneschopný. Po mozgovej príhode sa nevedel zorientovať, nespoznával ľudí, ani miesta, kde sa nachádza. S obžalovaným bola v pravidelnom kontakte až do jeho porážky. Keď ho prepustili z nemocnice, navštívila ho na Slovensku a zistila, že obžalovaný jej nerozumie. Z tohto dôvodu začala častejšie komunikovať s F. O., susedou obžalovaného, ktorá ju informovala o jeho zdravotnom stave. Počas stretnutí s obžalovaným nikdy nepožívali alkoholické nápoje. Má vedomosť, že pred porážkou si obžalovaný príležitostne vypil, po porážke nepil vôbec. Obžalovaný je učiteľ rysovania a kreslenia. Aj po porážke sa venoval kresleniu. Naposledy bola s obžalovaným v kontakte v marci 2019. Vtedy zistila, že jeho zdravotný stav sa zlepšil, avšak nevedel sa dobre vyjadrovať. Keď mu niečo rozprávala, po krátkej chvíli sa ho opýtala, či jej rozumie, na čo sa obžalovaný len usmial a kývol plecami, teda nevedel o čom rozprávala. Nebolo to však stále, niekedy jej rozumel. Nespomína si už, v akom jazyku komunikovali, avšak prevažne komunikujú tak, že používajú aj slovenské aj ruské slová. Nemohla však na neho zvýšiť hlas, pretože ostal zmätený, stratený. Dňa 24.08.2019 jej F. O. oznámila, že ľudia hovoria, že obžalovaný zabil človeka. Nemohla tomu uveriť a doteraz si nevie predstaviť, že by to obžalovaný mohol urobiť. Obžalovaný nikdy nebol agresívny, veľmi málo rozprával. Obžalovaného bola navštíviť vo väzbe, píšu si aj listy. Keď bola za ním vo väzbe, obžalovaný jej povedal, že si vypil štamperlík a prišlo mu zle. Vyšiel von, nevedel kde je a potom len zbadal strechu a dostal sa domov. Obžalovaný je veľmi kľudný človek, maľuje obrazy a aj v súčasnosti, obrazy, ktoré jej posiela z väzby, nepôsobia agresívne. Obžalovaný je uzavretý, nemal veľa kamarátov, nechodil do dediny. Má vedomosť, že na obžalovaného robili nátlak od rána do večera, aby sa priznal. On len potom prikyvoval. Vie o tom aj starostova dcéra a sused. Neverí, že to mohol urobiť. Obžalovaný sa nevie ani brániť, ani rozprávať. Svedkyňa F. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1134) v zhode s jej výpoveďou z prípravného konania (č.l. 167) uviedla, že obžalovaného pozná asi osem rokov, t.j. odvtedy ako si kúpil chatku v Železnej Breznici. Chatka obžalovaného priamo susedí s ich pozemkom. Ich vzťah bol kamarátsky, navzájom si pomáhali
ako susedia, pravidelne sa navštevovali. Nikdy nemali medzi sebou žiadny konflikt. Obžalovaný je kľudný človek, umelec, maľoval obrazy. Vymaľoval aj miestnu materskú školu. Aj s ostatnými susedmi vychádzal dobre. Niekedy v apríli 2016 mal obžalovaný mozgovú príhodu. Spolu s manželkou mu zavolali záchranku a následne bol obžalovaný odvezený do nemocnice, kde bol aj hospitalizovaný na neurológii. Po jeho prepustení z nemocnice mu spoločne s manželom zabezpečili doliečenie v liečebni Zelený sen v Banskej Bystrici, kde bol asi tri týždne. Po tom, ako bol prepustený do domáceho liečenia, horšie počul, aj horšie rozumel. Pohybovo bol na tom dobre. Komunikovali spolu rusko - slovensky. Niekedy jej rozumel úplne všetko, niekedy jej povedal, že jej nerozumie. Po porážke boli s obžalovaným každý víkend, keďže počas pracovného týždňa sa zdržiavala v Banskej Bystrici. Obžalovaný pokračoval v maľovaní a venoval sa stavebným činnostiam. Pred porážkou požíval obžalovaný alkoholické nápoje len príležitostne. Nikdy ho nevidela opitého. Po porážke alkohol odmietal, keďže užíval lieky a nemohol piť. S obžalovaným bola naposledy dva týždne pred skutkom. Správal sa normálne, bol priateľský, usmievavý. Následne bola hospitalizovaná v nemocnici a s obžalovaným len telefonovala. O vražde sa dopočula od suseda, ktorý má chatu nad obžalovaným. Nechce veriť tomu, že by to spáchal obžalovaný, bol kľudný a slabučký. U. Ž. a X. Š. nepozná. P. W. pozná z videnia, vie, že požíva alkoholické nápoje, avšak s obžalovaným sa nestretával. Obžalovaný je perfektný človek, skromný umelec, vždy usmievavý. Pravidelne ho chodila navštevovať do väzby. Obžalovaný je teraz apatický, nekomunikuje. Keď za ním chodila, komunikoval rusko-slovensky, ale bola to ťažká komunikácia, niekedy nepočul. S inými ľuďmi v dedine sa nerozprával. Bál sa, že nebude rozumieť. V čase spáchania skutku spolu dva týždne neboli, obžalovaný sa nemal s kým porozprávať a preto ho asi zlanárili. On nepil, lebo užíval lieky. Na návšteve vo väzbe jej povedal, že mu dali štamperlík a nič si nepamätá, len zelenú strechu, čo znamená, že išlo o jeho dom. Okrem porážky mal problém s prostatou, bol na operácii a bolievala ho hlava. Počula, že policajti na obžalovaného robili krik, povedali mu, že ho on zabil a obžalovaný len prikývol. Aj ľudia hovoria, že to on nemohol urobiť. Svedok Y. W. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1135) v zhode s jeho výpoveďou z prípravného konania (č.l. 173) uviedol, že obžalovaného pozná zo Železnej Breznice, kde sa obžalovaný približne pred siedmimi rokmi nasťahoval do chatky, ktorá susedí s jeho chatkou. S obžalovaným bol preto v pravidelnom kontakte. V roku 2016 mal obžalovaný mozgovú príhodu. Ostal bez práce a finančných prostriedkov, preto sa mu snažil pomôcť. Pred porážkou mal obžalovaný problém s komunikáciou len v slovenskom jazyku, ale dalo sa s ním pomerne dobre porozprávať. Po porážke sa jeho stav zhoršil, ako keby sa mu neobnovila tá schopnosť dobre komunikovať po rusky. Začal rozprávať rusko - slovensky. Veľmi ťažko chápal otázku. Jeho stav sa však postupne zlepšil. Obžalovaného nikdy nevidel opitého, príležitostne však nejaký alkohol vypil, hlavne keď mal návštevu z Ruska alebo ho prišli navštíviť nejakí susedia. Po porážke mal alkohol zakázaný, pretože užíval lieky. Dozvedel sa však, že občas nejaký alkohol vypije, keď ide do obchodu. Obžalovaný je mierny človek, bol nápomocný, maľoval obrazy. So susedmi vychádzal dobre, vždy sa usmial, pristavil, nebol to priečny človek. S P. W. sa obžalovaný pravidelne nestýkal. Párkrát sa pristavil pri obchode, kde P. W. často postával. U. Ž. nepoznal. Obžalovaného bol navštíviť vo väzbe, bola s ním ťažšia komunikácia, hovoril, že nevedel kde má ísť, taktiež vravel o zelenej streche a to, že hľadal psa. Keď nerozumel, povedal, že nepočuje, pričom toto je jeho klasický spôsob komunikácie. H.. P. F., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, sa na hlavnom pojednávaní odvolala v plnom rozsahu na závery svojho odborného vyjadrenia č. 161/2019. Súd preto v zmysle § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. prečítal predmetné odborné vyjadrenie. Z odborného vyjadrenia (č.l. 389 - 399) vyplýva, že bilančným prepočtom bol vypočítaný interval koncentrácií 1,06 - 2,32 g/kg, v ktorých sa mohol obžalovaný nachádzať dňa 23.08.2019 v čase medzi 15:00 hod. a 17:00 hod., ak by požil 4,47 dcl až 4,87 dcl vodky (36 - 40 %) v čase od 10:30 hod. do 14:00 hod. Znalkyňa ďalej uviedla, že pri koncentrácii 1,06 - 2,32 g/kg by mohlo ísť o ľahký stupeň opitosti až ťažký stupeň opitosti. Ak k ukončeniu pitia došlo o 14:00 hod., tak v čase medzi 15:00 hod. až 17:00 hod. by mal byť obžalovaný v eliminačnej fáze alkoholemickej krivky. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní (č.l. 1129) doplnila, že u obžalovaného nie je presne možné určiť stupeň opitosti z toho dôvodu, že u neho bol veľmi dlhý časový interval od začatia pitia alkoholu. Z tohto dôvodu musela využiť elimináciu alkoholu od 0,12 do 0,2. Od prijatého alkoholu odpočítala resorbčný deficit, ktorý predstavuje tú časť alkoholu, ktorá sa nezasorbuje. Vychádzala z resorbčného deficitu 10%, pretože obžalovaný uvádzal, že pil len vodku a to na lačno. V prvom kroku vypočítala teoretickú hodnotu, akú by mohol mať v krvi, keby ešte neelimimovala. Zároveň keď začne piť, alkohol síce resorbuje, ale zároveň dochádza hneď k eliminácii, ktorá je však pomalšia ako resorbcia.
Q.. G. S. a Q.. Y. J., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sa na hlavnom pojednávaní odvolali v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 77/2019 a 88/2019. Súd preto v zmysle § 268 ods. 2 veta druhá Tr. por. prečítal predmetný znalecký posudok. Zo znaleckého posudku (č.l. 323 - 377) mal súd preukázané, že obžalovaný netrpí žiadnym duševným ochorením v užšom slova zmysle, t.j. psychózou, ani prechodnou duševnou poruchou, ktorá by mala podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Znalkyne u obžalovaného zistili emočne nestabilnú poruchu osobnosti (abnormne štruktúrovaná osobnosť s prevažujúcimi rysmi emočnej nestálosti, nezdržanlivosti a impulzivity), ktorá je z forenzného hľadiska považovaná za poruchu trvalú, liečbou neovplyvniteľnú, aktuálne s miernymi organickými zmenami verifikovanými psychodiagnosticky nie klinicky. U obžalovaného ďalej zistili symptomatický abúzus alkoholu a v dobe spáchania skutku jednoduchú opitosť. Obžalovaný v čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované a ovládacie schopnosti boli v dôsledku požitého alkoholu forenzne nevýznamne znížené. Obžalovaný v súčasnej dobe chápe zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska znalkyne nepovažujú za nebezpečný pre spoločnosť. Vzhľadom na diagnostické závery nenavrhujú obžalovanému uložiť žiadne ochranné opatrenie. U obžalovaného neboli zistené znaky závislosti od alkoholu. Rovnako nebola zistená závislosť od iných návykových látok. Znalkyňa Q.. G. S. na hlavnom pojednávaní (č.l. 908) doplnila, že pri vypracovávaní znaleckého posudku mali vedomosť o tom, že obžalovaný prekonal mozgovú príhodu. K dispozícii mali lekárske správy od psychiatra z júla 2016 a augusta 2016. V týchto správach sú popisované organické zmeny osobnosti ťažkého stupňa, pričom v správe z júla 2016 bola obžalovanému odporučená terapia. Z druhej správy je zrejmé výrazné zlepšenie stavu obžalovaného vrátane jeho kognitívnych schopností a bola mu diagnostikovaná organická porucha mierneho stupňa s tým, že psychiatrička už obžalovanému neodporučila psychiatrickú liečbu, pretože stav obžalovaného sa výrazne zlepšil. Regeneračné schopnosti mozgu sú veľmi dobré a môžu sa obnoviť, aj keď v prípade obžalovaného mohlo mať na to negatívny vplyv požívanie alkoholu. Q.. B. Č. v rámci psychologického vyšetrenia u obžalovaného zistila mierne organické zmeny, ktoré mohli súvisieť práve s požívaním alkoholu. Nevylučuje však, že to mohlo byť v dôsledku prekonanej cievnej príhody. Aj bežné starnutie môže ovplyvňovať určité organické zmeny, avšak u obžalovaného okrem požívania alkoholu iný faktor nebol zistený. Pri znaleckom vyšetrení obžalovaný na niektoré otázky odpovedal spontánne bez prekladu, pri niektorých sa tváril, že nerozumie. Niektoré otázky si nechal pretlmočiť, niektorým rozumel. S obžalovaným bol ťažší kontakt, keď mu boli kladené otázky týkajúce sa skutku, čo vyhodnotili ako jeho účelové správanie. Aj z iných častí spisu vyplývalo, že obžalovaný sa správal podobným spôsobom. Ak by bol obžalovaný organicky narušený, jeho správanie by bolo stále rovnaké. V závere vyšetrenia, keď bol obžalovaný unavený a nervóznejší, rozprával spontánne. Nepredpokladá, že stav obžalovaného sa mohol od vypracovania posudku výrazne zmeniť. Pri vypracovaní posudku brali do úvahy aj výpovede svedkov, ktoré sa týkali samotného skutku. Znalecký posudok vypracovávala spoločne s Q.. Y. J., pričom ich závery boli zhodné. Znalecké vyšetrenie trvalo dve až tri hodiny, čo považovali za dostatočné. Pri vyšetrení obžalovaného teda zistili mierne organické zmeny centrálneho nervového systému a to na základe psychologického vyšetrenia, ktoré sú však forenzne nevýznamné na konanie obžalovaného. Pokiaľ ide o somatické choroby, tak obžalovaný mal v minulosti úraz, keď mu spadla škridla na očnicu, taktiež mal cievnu mozgovú príhodu v roku 2016 a bol u neho zistený symptomatický abúzus alkoholu. Znalkyňa nevedela uviesť, či mali k dispozícii lekárske správy od Q.. O., ale ak ich aj mali k dispozícii a na ne nepoukázali, tak ich nepovažovali za dôležité. Nevie o tom, že by obžalovaný v čase skutku užil nejaké lieky, avšak vie, že bol pod vplyvom alkoholu. V čase, keď bol obžalovaný znalecky vyšetrovaný, užíval nejaké lieky, ale nekonkretizoval aké. Obžalovaný uviedol, že vypil jeden až dva poháriky, avšak zo spisu vyplýva, že vypil viac. Nevie však, koľko alkoholu bolo namerané v krvi obžalovaného. Pokiaľ by aj mala túto informáciu, nemalo by to vplyv na jej závery. Znalkyňa Q.. G. S. ďalej uviedla, že sa oboznámila so znaleckým posudkom W. D., pričom s jeho závermi nesúhlasí. Nie je však v jej kompetencii hodnotiť závery iného znalca a nevie, akým spôsobom tento došiel k takýmto záverom. Pri vypracovaní znaleckého posudku mali aj psychológa a teda závery robili v kontexte iných skutočností. Jednak z toho psychologického vyšetrenia, ďalej vychádzali zo zdravotnej dokumentácie, z výpovedí svedkov, ktorí opisovali správanie obžalovaného, rovnako aj zo záznamu ústavu na výkon väzby ohľadom toho ako obžalovaný funguje v podmienkach výkonu väzby. Ďalej uviedla, že pokiaľ je človek emočne labilný a do toho užíva alkoholické nápoje, vznikajú u neho osobnostné zmeny. U obžalovaného určite zistili emočnú labilitu a keďže žil samotárskych spôsobom života nemal možnosť sa kde prejaviť. V čase spáchania skutku sa však obžalovaný mohol dostať do takej situácie, že jeho emočná labilita v spojení s požitým alkoholom sa odbrzdila a mohlo dôjsť
k takémuto skutku. Nemá vedomosť o inom agresívnom správaní obžalovaného. U obžalovaného ide o poruchu osobnosti, ktorá je trvalá a liečbou neovplyvniteľná. Obžalovaný je senior a je teda ťažko predpokladať, že dôjde u neho k nejakej náprave alebo zmene osobnosti. Ochranné liečenie nenavrhli z dôvodu, že porucha osobnosti je neliečiteľná a liečba by nemala žiadny zmysel. Znalkyňa Q.. G. S. napokon uviedla, že správanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, mohlo byť účelové. Obžalovaný sa v podstate takto správal aj pri vyšetrení a je možné, že by sa dokázal takýmto spôsobom správať aj dlhšie časové obdobie, ak by chcel niečo dosiahnuť. Znalkyňa Q.. Y. J. sa na hlavnom pojednávaní (č.l. 910) v plnom rozsahu pridržala výpovede znalkyne Q.. G. S.. Doplnila, že pri vypracovaní znaleckého mali k dispozícii správy o tom, že obžalovaný prekonal v roku 2016 cievnu príhodu, následne obžalovaný absolvoval dve psychiatrické vyšetrenia. Pre znalca je nepodstatné, čím obžalovaný trpel pred troma rokmi. Zaujíma sa o aktuálny psychický stav. Pre nich boli podstatné výpovede jednotlivých svedkov, ktorí potvrdili, že obžalovaný aj po prekonaní cievnej príhody samostatne fungoval, varil, pral, chodil po dedine. Z výpovedí svedkov teda vyplýva ako sa obžalovaný správal. Obžalovaný taktiež vypovedal, avšak pokiaľ ide o moment skutku, tam má pamäťový výpadok. Pokiaľ ide o požívanie alkoholu, závislosť nebola u obžalovaného zistená. Zo záznamu ústavu na výkon väzby vyplýva aké je vystupovanie a správanie obžalovaného vo výkone väzby. Pokiaľ by obžalovaný trpel ťažkou organickou poruchou, tak by musel byť umiestnený do sociálneho zariadenia a nebol by schopný samostatnej existencie, čo je v rozpore s tým, ako sa správa vo výkone väzby. Pokiaľ ide o skutočnosť, že svedkovia uvádzali, že komunikácia s obžalovaným bola ťažká, tak takto to bolo bezprostredne po cievne príhode. Bol tam najmä artikulačný problém, avšak neskôr v tomto smere došlo k zlepšeniu. Pri znaleckom vyšetrení obžalovaný ihneď reagoval na ich otázky v slovenčine. Niekedy zaváhal a dal si otázku preložiť, avšak vtedy tak konal, lebo získaval čas. Obžalovaný im dával adekvátne odpovede na otázky, aj keď je pravda, že na niektoré veci sa ho pýtali viackrát. Obžalovaný sám povedal, že je užívateľom alkoholu. Q.. B. Č.A., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých sa na hlavnom pojednávaní odvolala v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 82/2019. Súd preto v zmysle § 268 ods. 2 veta druhá Tr. por. prečítal predmetný znalecký posudok. Zo znaleckého posudku (č.l. 323 - 377) vyplýva, že obžalovaný má priemerne intelektovo vybavenú osobnosť so spoľahlivo fungujúcimi percepčno - kognitívnymi funkciami plne rešpektujúcimi realitu. Obžalovaný cielene podáva nižší, najmä pamätový výkon, ako sú jeho reálne schopnosti. Osobnosť obžalovaného je menej emočne diferencovaná, so súženým rozhľadom, menším prehľadom, rigidne zotrvávajúca na daných okolnostiach a s neschopnosťou chápať hľadisko druhých. Je psychicky nevyrovnaný, labilný, senzitívny, v duševnom vývoji disharmonicky vyvinutý smerom k abnormnejšej štrukturácii. Vyššie city a empatia nie sú rozvinuté, je menej citlivý voči morálnym problémom. Je egocentricky zameraný, v životnom štýle prevládajú momenty vlastného záujmu, neúspech ťažko toleruje. Osobnostná nezrelosť s vyšším sebavedomím i zvýšenými ašpiráciami so snahou zdôrazniť, presadiť sa, sa pohybuje skôr v obraze prianí a túžob ako reálnych možností. Je nedôsledný, sebapreceňujúci sa, ľahkomyseľnejší, labilnejší, ale tiež nepružný, rigidný, ťažko prispôsobujúci sa, zvýšene kritický, impulzívny s derektívnejšími a manipulatívnymi, účelovými tendenciami. Psychologické vyšetrenie t.č. nepotvrdzuje známky hlbšej duševnej psychopatológie v zmysle závažného duševného
- psychotického ochorenia. V záťaži sa u neho môžu objavovať rôzne psychosomatické ťažkosti - náladovosť, nespavosť, neprimerane reaguje na rôzne druhy podnetov a ťažko nadobúda stratenú rovnováhu, správa sa výbušnejšie, teatrálne, nepredvídateľne, ale je si plne vedomý dôsledkov svojho konania a správania. Rigidná, abnormná osobnosť je riziková z pohľadu otvoreného agresívneho správania sa v psychicky náročných, konfliktných a stresových situáciách a pod vplyvom návykových látok. Obžalovaný bol a je schopný správne a úplne vnímať sledované a prežité udalosti, zapamätať si ich a následne reprodukovať. Sklony k sugestibilite a fantazijnému spracovaniu skutočností u obžalovaného neboli zistené, tendenčnosť ponúkaných odpovedí v zmysle skresľovania jednotlivých okolnlstí a manipulatívneho správania je prítomná, preto klamstvo, účelové a alibistické spracovanie situácie nemožno vylúčiť a je vysoko pravdepodobné. Sebapreceňujúca sa osobnosť má výraznú tendenciu zapôsobiť, snahu javiť sa v lepšom svetle, aby naplnila svoje potreby a dosiahla stanovený, pre neho dôležitý, cieľ. S vysokou pravdepodobnosťou je možné vylúčiť patologickú pohnútku spáchania uvedeného činu. Motivácia trestnej činnosti vyplýva z jeho abnormne štrukturovanej osobnosti, ktorá nefunguje dostatočne v nekonfliktných a zmysluplných ľudských vzťahoch, o ľudí nemá hlbší záujem, ani citlivosť voči nim. Agresitiva a direktivita, sebapresadzovanie sa v správaní voči vonkajšiemu svetu je prítomná, javí sa ako relatívne významná osobnostná črta psychopaticky uplatňujúcej sa osobnosti. Má problémy s prispôsobovaním sa, kontakt s ľuďmi je pre neho stresujúci a traumatizujúci. Rigidná, abnormná osobnosť je riziková z pohľadu otvoreného agresívneho správania
sa v psychicky náročných, konfliktných a stresových situáciách a pod vplyvom návykových látok. Je možné, že pod vplyvom alkoholu a prípadnej hádky, resp. nepríjemnej reakcie zo strany obete, došlo k vyprovokovaniu nekontrolovanej agresie u obžalovaného. Na samotnom čine sa teda podieľali osobnostné i situačné premenné s významnou úlohou alkoholu. Chýbajúca empatia, menšia citlivosť voči morálnym problémom, zameranie na dosahovanie vlastného záujmu, netolerovanie neúspechu, neschopnosť preberať za seba zodpovednosť, poukazujú na rizikové osobnostné faktory, ktoré sa môžu v budúcnosti podieľať na prípadnej možnej recidíve. Táto je menej pravdepodobná pri abstinencii obžalovaného od alkoholu. Vzhľadom na vyšší vek obžalovaného s vyformovanou osobnostnou štruktúrou s emočnou plochosťou, nerozvinutosťou vyšších citov s absenciou empatie, je jeho účelové správanie predstierajúce pamäťový výpadok a duševné ťažkosti v súvislosti s činom, skôr prejavom sebaľútosti nad svojim osudom a prežívaním vlastného ohrozenia, nie prebratím zodpovednosti zaň a oľutovaním činu, či prejavením ľútosti nad stratou života obete. Preto je menej pravdepodobné očakávať významnejšiu nápravu pri uložení trestu odňatia slobody a možno predpokladať, že takýto trest u neho nebude plniť výchovný účel. Znalkyňa Q.. B. Č. na hlavnom pojednávaní (č.l. 913) doplnila, že pri znaleckom vyšetrení vychádzala aj z rozhovoru s obžalovaným a teda z jeho subjektívnych odpovedí. Aj na základe skúseností vie znalec posúdiť typ správania posudzovaného. Celý rozhovor obžalovaného si prečítala niekoľkokrát a môže zhodnotiť, že správanie obžalovaného je účelové a manipulatívne. Pokiaľ obžalovaný uvádza, že zdochne a má podobné prejavy, tak je to len tým, že obžalovaný si dobre uvedomuje dôsledky svojho správania. Podľa jej názoru si obžalovaný veľmi dobre uvedomoval okolnosti skutku. Rovnako si to uvedomuje aj teraz. Pokiaľ ide o vyšetrenie, tak obžalovaný bol najskôr usmievavý, spoločenský, avšak keďže vyšetrenie je zdĺhavé, tak ku koncu bol unavený a už nebol schopný kontrolovať svoje správanie. Potom sa už nekontroval, komunikoval úplne spontánne a prirodzene. Obžalovaný si uvedomuje čin, ktorý spáchal a hlavne jeho dôsledky aj v súvislosti s vekom. Pri psychologickom vyšetrení použila viacero techník, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku. Niektoré tieto techniky sú zamerané aj na to, či došlo u obžalovaného k organickým zmenám. Obžalovaný spolupracoval na vyšetrení tak ako mu to vyhovovalo, napr. kreslil, lebo to ho bavilo, ale keď mal skladať kocky, tak tieto neskladal. Osoba, ktorá má organickú poruchu ťažkého stupňa by takúto kocku skladala aj keby sa jej to nedarilo. Obžalovanému vyšiel intelektový test na 98 bodov, avšak pamäťové testy mu vyšli na 52. To znamená, že podal cielene nižší výkon, lebo vedel, o čo ide. Keby vyšetrovala obžalovaného krátko po cievnej príhode, záver vyšetrenia by bol zrejme iný, avšak v prípade mozgu môže dochádzať k obrovskej regenerácii a teda aj k zmenám stavu osoby. Pokiaľ uvádzala, že obžalovaný má agresívne správanie, tak v tejto súvislosti poukázala na to, že v závere vyšetrenia dochádzalo k impulzivite v jeho správaní, obžalovaný začal kričať. Agresivita môže byť verbálna, avšak môže sa prejavovať aj pasivitou. Pokiaľ uvádzala, že v prípade obžalovaného možno predpokladať v budúcnosti možnú recidívu, tak poukázala na osobnosť obžalovaného a situačné premenné, pričom ak sa dostane takáto osobnosť do situácie, kedy je znížená rozumová kontrola, môže dôjsť aj k rovnakému správaniu obžalovaného. Myslí si, že obžalovaný si je toho vedomý a je to možno aj dôvod, pre ktorý žil takýmto spôsobom života. Pokiaľ obžalovaný nemá záznam v registri trestov a nespáchal žiadny priestupok nič to nemení na záveroch znaleckého posudku. Doplnila však, že nie je známe ako obžalovaný žil predtým ako prišiel na Slovensko. Existujú nejaké informácie, že mohol mať problémy vo vzťahoch. Obžalovaný nemá takú osobnosť, že by sám vyvolával konfliktné situácie. Nevedela odpovedať, či by ku skutku došlo keby obžalovaný nebol vyprovokovaný. Bol pod vplyvom alkoholu a teda mal zníženú rozumovú kontrolu. Každý človek však môže reagovať v niektorých situáciách prekvapivo pre seba aj pre svoje okolie. Uznesením zo dňa 03.07.2020 (č.l. 743) súd pribral do konania W. D., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na podanie znaleckého posudku ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, a to za účelom zistenia, či obžalovaný v súčasnosti má duševnú poruchu alebo duševnú chorobu a či chápe zmysel trestného konania. Z celkového postoja a správania obžalovaného v konaní pred súdom totiž vyplývalo, že tento nerozumie slovenskému ani ruskému jazyku, na otázky riadne nereaguje, súvisle sa nevyjadruje, resp. uvádza, že nič nevie. Keďže súd nemohol objektívne vyhodnotiť správanie obžalovaného, bolo potrebné odborne posúdiť, či obžalovaný v súčasnosti má duševnú poruchu a či chápe zmysel trestného konania. Dňa 23.07.2020 bol súdu doručený znalecký posudok znalca W. D. ohľadom duševného stavu obžalovaného. W. D., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sa na hlavnom pojednávaní odvolal v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 1/2020. Súd preto v zmysle § 268 ods. 2 veta druhá Tr. por. prečítal predmetný znalecký posudok.
Zo znaleckého posudku (č.l. 775 - 813) mal súd preukázané, že obžalovaný má duševnú poruchu, a to organickú poruchu osobnosti ťažkého stupňa a symptomatické užívanie alkoholu bez jednoznačných prejavov psychickej a fyzickej závislosti. Organická porucha osobnosti predstavuje nezvratné zmeny v oblasti emotivity, impulzov, kognitívnych funkcií a potrieb u posudzovanej osoby, ktoré vznikli v dôsledku prekonanej náhlej cievnej ischemickej mozgovej príhody v apríli 2016. Duševná porucha u obžalovaného existuje minimálne od 09.04.2016, kedy prekonal náhlu cievnu ischemickú mozgovú príhodu. U obžalovaného ide o ťažký stupeň závažnosti tejto poruchy. Charakterizuje ju deteriorácia mnestických kognitivých, exekutívnych a symbolických funkcií, porucha súdnosti a logického uvažovania, neadekvátne prejavy hnevu, dráždivosť, emočná nestabilita s tendenciou k impulzívnym reakciám, úbytok sociálnych schopností a prispôsobivosti, strata sebakontroly, sebaovládania, strata náhľadu na spoločensky nevhodné konanie, znížená tolerancia psychickej a fyzickej záťaže, znížená tolerancia účinkov alkoholu, znížená psychická a fyzická výkonnosť, nekritickosť. Zistená organická porucha osobnosti ťažkého stupňa závažne znižuje schopnosť obžalovaného ovládať svoje správanie a v rôznej miere, najmä pri konštelácii iných faktorov ovplyvňuje aj jeho rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný nie je schopný chápať zmysel trestného konania. Znalec W. D. na hlavnom pojednávaní (č.l. 911) uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku zobral do úvahy dve lekárske správy od psychiatra. Ide o správy z vyšetrení obžalovaného, ktoré absolvoval po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Prekonanie cievnej mozgovej príhody je podkladom pre organickú poruchu osobností. V dôsledku prekonanej cievnej mozgovej príhody došlo k poškodeniu mozgu, čo bolo zrejmé z vyšetrení obžalovaného. Obžalovaný bol dezorientovaný, zmätený, správal sa agresívne, pričom tieto prejavy psychopatológie mali súvis práve s cievnou príhodou. Po porážke bol vyšetrený ambulantným psychiatrom, ktorý skonštatoval u obžalovaného organickú poruchu osobností ťažkého stupňa. Je pravda, že s odstupom času sa stav obžalovaného zlepšil, avšak nebolo tam uvedené, že by zlepšenie bolo výrazné. Diagnóza obžalovaného nebola zmenená, bola len zmenená na mierny stupeň. Znalec sa oboznámil so znaleckým posudkom znalkýň Q.. G. S. a Q.. Y. J., avšak nie je v jeho kompetencii hodnotiť tento ich znalecký posudok. Sú tam však niektoré časti, ktoré aj on pri vyhotovení znaleckého posudku použil. Nepredpokladá, že prejavy poškodenia mozgu u obžalovaného môžu odznieť úplne. Zotrval na svojich záveroch, že obžalovaný v súčasnosti trpí organickou poruchou osobností ťažkého stupňa. Pokiaľ ide o zistenú chorobu obžalovanému, tak v jeho prípade je skôr tendencia k zhoršeniu stavu a to najmä s poukazom na vek obžalovaného. Obžalovaný po mozgovej príhode nebol schopný postarať sa sám o seba. Neskôr sa jeho stav zlepšil a dokázal žiť sám a postarať sa o seba. Stupeň závažnosti organickej poruchy osobnosti môže byť kolísavý, stav sa môže aj zlepšiť. V čase, keď ho vyšetroval, skonštatoval ťažký stupeň organickej poruchy osobnosti. Pri takomto stupni poškodenia ako má obžalovaný, sú ovládacie schopnosti závažne znížené. Obžalovaný je emočne labilný, je tam prítomná zvýšená impulzivita, pričom obžalovaný nedokáže potlačiť negatívne prejavy. Väzba na obžalovaného nemá rozhodný vplyv. Porucha obžalovaného vyžaduje ambulantnú psychiatrickú liečbu. Ak by mal obžalovaný organickú poruchu ľahkého stupňa, teoreticky by mohol chápať zmysel trestného konania. Obžalovaný pri vyšetrení nebol schopný rozprávať, nebol schopný rozumieť čo čiastočne spĺňa kritéria dementného syndrómu. Takúto diagnózu však neuviedol, pretože zo správy ústavu na výkon väzby nebolo zrejmé nejaké hrubé správanie obžalovaného, alebo neschopnosť komunikácie, resp. že by si jeho stav vyžadoval pomoc nej osoby. Vzhľadom na protichodné závery znaleckých posudkov ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného súd v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. pribral do konania znalecký ústav na podanie kontrolného znaleckého posudku ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného (č.l. 931), ktorý bol súdu doručený dňa 21.05.2021 (č.l. 993). Súd na hlavnom pojednávaní (č.l. 1128) so súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného (keďže obžalovaný na otázku súdu nereagoval) v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal kontrolný znalecký posudok ohľadom posúdenia duševného stavu obžalovaného. Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu forensic.sk (č.l. 993 - 1085) mal súd preukazné, že znalecký ústav potvrdil závery znaleckého posudku znalkýň Q.. G. S. a Q.. Y. J. a zároveň nepotvrdil závery znaleckého posudku znalca W. D.. Obžalovaný netrpel v čase spáchania skutku a ani v súčasnosti netrpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Obžalovaný v minulosti trpel duševnou poruchou
- organickým psychosyndrómom ťažkého stupňa po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody. Jednalo sa o prechodnú duševnú poruchu, ktorej časové ohraničenie je od 09.04.2016 do 06.08.2016. Rozpoznávanie schopnosti obžalovaného boli v čase skutku zachované. Jeho ovládacie schopnosti boli v čase skutku znížené v malej (nepodstatnej, forenzne - psychiatricky nevýznamnej) miere. Toto malé zníženie ovládacích schopností bolo u obžalovaného zapríčinené výlučne účinkami požitého alkoholu. Obžalovaný v tom čase poznal nepriaznivé účinky alkoholu a tieto bol schopný predpokladať.
Z medicínskeho hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Uloženie ochranného liečenia obžalovanému nenavrhli. Obžalovaný chápe zmysel prebiehajúceho trestného konania. Zo psychiatrického hľadiska je zdravotný stav obžalovaného od času skutku, ktorý je predmetom obžaloby, až do súčasnosti nezmenený. Obžalovaný nebol v čase spáchania skutku a ani v súčasnosti nie je závislý od alkoholu, alebo iných návykových látok. V čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu, jednalo sa u neho o jednoduchú alkoholovú opitosť. Obžalovaný nebol v čase spáchania skutku pod vplyvom iných návykových látok. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom obhajcu obžalovaného (keďže obžalovaný na otázku súdu nereagoval) a prokurátora v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. vykonal dokazovanie prečítaním viacerých znaleckých posudkov a podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítaním zápisnice o výsluchu poškodenej X.. U. Q. z prípravného konania. Poškodená X.. U. Q. (č.l. 121) v prípravnom konaní uviedla, že v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poistencovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. U. Ž. vznikla poisťovni škoda vo výške 23,70 €, ktorá pozostáva z nákladov na výjazd lekárskej prvej pomoci. Poškodená si uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 23,70 €. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie č. PPZ- KEU-SL-EXP-2019/2415 (č.l. 194 - 197) mal súd preukázané, že z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných predmetov č. 1 (oter hnedočervenej farby zaistený na odberovej súprave - ster červenej tekutiny na zemi), č. 2 (oter hnedočervenej farby zaistený na odberovej súprave
- ster červenej tekutiny na zemi) a č. 3 (oter hnedočervenej farby zaistený na vatovom tampóne - ster červenej tekutiny na zemi) je zhodný s DNA profilom obžalovaného. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom krvných predmetov č. 1, 2 a 3 je obžalovaný. Osoby, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál s označením U. Ž., P. W. a X. Š. sú vylúčené ako pôvodcovia uvedených krvných predmetov. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných stôp zaistených z predmetov č. 4 (nôž - oter približne 6 cm od špičky čepele, oter približne 1 cm od špičky v hornej časti čepele) a č. 5 (nôž - oter na striebornom nite, povrch ostria čepele, nečistoty z ľavej strany, nečistoty z pravej strany, predložený oter hnedočervenej farby) je zhodný s DNA profilom U. Ž.. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom krvných stôp zaistených z predmetov č. 4 a 5 je U. Ž.. Osoby, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál označené ako P. W., X. Š. a obžalovaný sú vylúčené ako pôvodcovia uvedených krvných stôp zaistených na predmetoch č. 4 a 5. Z výsledkov DNA analýza a porovnania ďalej vyplýva, že v prípade krvných stôp zaistených z predmetov č. 4 (nôž - povrch rukoväte, oter na špičke čepele, povrch ostria noža) a č. 5 (nôž - povrch hrán rukoväte, povrch hornej časti rukoväte, povrch dolnej časti rukoväte) sa jedná o zmiešané biologické stopy, ktoré pochádzajú od dvoch osôb, pričom prítomnosť biologického materiálu od tretej osoby dokázaná nebola. Z výsledkov porovnania vyplýva, že U. Ž. a obžalovaného nie je možné vylúčiť ako pôvodcov prímesí v uvedených zmiešaných biologických stopách. Prítomnosť DNA profilu osôb, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál s označením P. W. a X. Š. nebola v uvedených zaistených krvných stopách DNA analýzou zistená. Pri štatistickom hodnotení zmiešaného DNA profilu pomocou pravdepodobnostného pomeru (LR) na základe genotypov a frekvencií zistených DNA znakov, je približne 1,77x1046 krát pravdepodobnejšie, že pôvodcami krvných stôp zaistených z predmetov č. 4 (nôž - povrch rukoväte, oter na špičke čepele, povrch ostria noža) a č. 5 (nôž - povrch hrán rukoväte, povrch hornej časti rukoväte, povrch dolnej časti rukoväte) sú U. Ž. a obžalovaný, než by pôvodcom zmiešanej stopy boli iné dve neznáme osoby. Z uvedenej pravdepodobnosti vyplýva, že hypotéza, že pôvodcami prímesi v zmiešanej biologickej stope sú U. Ž. a obžalovaný, bola prakticky dokázaná. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie č. PPZ- KEU-SL-EXP-2019/2483 (č.l. 211 - 220) mal súd preukázané, že z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných predmetov č. 49 (výtery spod nechtov z pravej ruky) a č. 50 (výtery spod nechtov z ľavej ruky) a krvných stôp zaistených z predmetov č. 44 (povrch druhej ponožky), č. 45 (obuv - všetky zaistené krvné stopy), č. 46 (trenky - všetky zaistené krvné stopy), č. 47 (montérky
- kvapka na prednej pravej strane približne 7 cm od horného okraja, kvapka na prednej pravej strane približne 36 cm od horného okraja, kvapka na zadnej ľavej strane približne 51 cm od dolného okraja, kvapka na zadnom pravom vrecku, oter na zadnej pravej strane približne 22 cm od dolného okraja) a č. 48 (košeľa - oter na prednej ľavej strane približne 8,5 cm od dolného okraja, kvapka na prednom pravom rukáve približne 20 cm od dolného okraja, oter na zadnej ľavej strane približne 5 cm od prieramkového švu) je zhodný s DNA profilom U. Ž.. Osoby, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál s označením P. W., X. Š. a obžalovaný sú vylúčené ako pôvodcovia uvedeného biologického materiálu. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že rovnaký DNA profil bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu z predmetov č. 40 (výtery spod nechtov z pravej ruky) a č. 41 (výtery spod nechtov
z ľavej ruky) je zhodný s DNA profilom X. Š.. Osoby, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál s označením P. W., U. Ž. a obžalovaný sú vylúčené ako pôvodcovia uvedeného biologického materiálu. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že rovnaký DNA profil bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu z predmetov č. 42 (výtery spod nechtov z pravej ruky) a č. 43 (výtery spod nechtov z ľavej ruky) a krvnej stopy zaistenej z predmetu č. 36 (tričko) je zhodný s DNA profilom P. W.. Osoby, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál s označením X. Š., U. Ž. a obžalovaný sú vylúčené ako pôvodcovia uvedeného biologického materiálu. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že rovnaký DNA profil krvných predmetov č. 11 až 19, 24 až 26 a biologického materiálu z predmetov č. 38 (výtery spod nechtov z pravej ruky) a č. 39 (výtery spod nechtov z ľavej ruky) je zhodný s DNA profilom obžalovaného. Osoby, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál s označením X. Š., U. Ž. a P. W. sú vylúčené ako pôvodcovia uvedeného biologického materiálu. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania ďalej vyplýva, že v prípade krvných stôp zaistených z predmetov č. 47 (montérky - kvapka na prednom ľavom vrecku približne 10 cm od horného okraja) a č. 48 (košeľa
- oter na prednej strane ľavého rukáva približne 18 cm od lemu) sa jedná o zmiešané biologické stopy, ktoré pochádzajú najmenej od dvoch osôb, pričom prítomnosť biologického materiálu od tretej osoby dokázaná nebola. Z výsledkov porovnania vyplýva, že U. Ž. a obžalovaného nie je možné vylúčiť ako pôvodcov prímesí v uvedených zmiešaných biologických stopách. Prítomnosť DNA profilu osôb, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál s označením P. W. a X. Š. nebola v uvedených zaistených krvných stopách DNA analýzou zistená. Pri štatistickom hodnotení zmiešaného DNA profilu pomocou pravdepodobnostného pomeru (LR) na základe genotypov a frekvencií zistených DNA znakov, je približne 1,77x1046 krát pravdepodobnejšie, že pôvodcami krvných stôp zaistených z predmetov č. 4 (nôž - povrch rukoväte, oter na špičke čepele, povrch ostria noža) a č. 5 (nôž - povrch hrán rukoväte, povrch hornej časti rukoväte, povrch dolnej časti rukoväte) sú U. Ž. a obžalovaný, než by pôvodcom zmiešanej stopy boli iné dve neznáme osoby. Z uvedenej pravdepodobnosti vyplýva, že hypotéza, že pôvodcami prímesi v zmiešanej biologickej stope sú U. Ž. a obžalovaný, bola prakticky dokázaná. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie č. PPZ- KEU-SL-EXP-2019/2483 (č.l. 204 - 209) vyplýva, že povrch skúmanej košele (patriacej U. V.) bol na jej prednom diele násilne mechanicky poškodený na piatich miestach. Skúmaním bolo zistené, že okrajové vlákna v miestach násilného mechanického poškodenia materiálu košele boli zakončené pomerne ostro rovno, čo je charakteristické pre bodnorezné poškodenia vytvorené jednobritým nástrojom s vybrúseným ostrím, ako aj napr. nôž a pod. Na základe výsledkov skúmania možno konštatovať, že kuchynský nôž predložený ku skúmaniu ako predmet č. 5 je druhovo zhodným nástrojom, ktorým mohli byť vytvorené bodnorezné poškodenia materiálu košele, ktorá bola predložená ku skúmaniu ako predmet č. 48. Z dôvodu, že zistené bodnorezné poškodenia materiálu košele sú nespôsobilé k individuálnej identifikácii noža, ktorým boli poškodenia vytvorené, nie je možné jednoznačne konštatovať, že kuchynským nožom predloženým ku skúmaniu ako predmet č. 5 boli bodnorezné poškodenia materiálu košele vytvorené. Zo znaleckého posudku Q.. X. S. a Q.. H. S., V.. č. 53/2019 a 10/2019, znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, mal súd preukázané, že bezprostrednou príčinou smrti U. Ž. bol šok z vykrvácania do hrudníka pri jednom penetrujúcom bodnom poranení ľavej strany hrudníka, prenikajúcim do ľavej pohrudnictovej dutiny s prebodnutím horného laloka ľavých pľúc, osrdcovníkoveho vaku a ľavej komory srdca. Na hrudníku boli zároveň zistené ďalšie dve bodné poranenia, ktoré neprenikali do pohrudnicových dutín, ani nezasahovali žiaden životne dôležitý orgán a teda neboli spôsobilé navodiť smrť. Zistené bodné poranenia si zomrelý nemohol spôsobiť sám a museli mu byť spôsobené aktívnym konaním inej osoby pri útoku bodným/boznorezným nástrojom, ktorým bol s najväčšou pravdepodobnosťou nôž zabodnutý v hrudníku priamo v bodnom kanáli smrteľného bodného zranenia. Pri vonkajšej prehliadke tela U. Ž. znalci zistili ďalšie poranenia a to dve malé povrchové rezné rany na hornom očnom viečku pod pravým obočím a na dolnom viečku pod pravým okom pri vonkajšej časti, viaceré malé povrchové rezné rany čiarovitého charakteru na pravom líci pod pravým okom, reznú ranu v časti pravého líca prebiehajúcu smerom zhora zozadu dopredu nadol, malú povrchovú reznú ranu na koži hornej pery, podkožný opuch a nevýrazný krvný výron dolného očného viečka pod vonkajšou časťou ľavého oka a zlomeninu kosti spodiny ľavej očnice, drobnú povrchovú ranu kože vzhľadu drobnej povrchovej reznej rany nad ľavých krídlom nosa, povrchovú lineárne reznú ranu na hornej pere vpravo a tiež tri bodné rany hrudníka, konkrétne bodné poranenie č. 1 - na pravej strane hrudníka vo vzdialenosti cca 2 cm od pravej prsnej bradavky dĺžky 3,5 cm šírky 2 cm s podkožným priebehom bodného kanála rany smerom šikmo do rana a mierne nahor do svalstva v oblasti pravého prsníka, bodné poranenie č. 2 - na ľavej strane hrudníka 4 cm od stredovej čiary hrudníka, nad úrovňou prsnej bradavky, približne
v strednej kľúčnej čiare smerujúce cca pod uhlom 45 stupňov šikmo nahor doľava s dĺžkou 3,5 cm a šírkou 1 cm so zakrvácaním podkožného tukového väziva, bodné poranenie č. 3 - približne 3 cm smerom šikmo nadol a doľava od ľavej prsnej bradavky a v tejto rane je zabodnutý nôž až po rukoväť, rana je šikmo orientovaná zhora zľava nadol doprava, vretenovitého tvaru dĺžky 4 cm a šírky 1 cm dolný okraj ostrý, horný tupý, nachádza sa v kolmej vzdialenosti 14 až 17 cm od stredovej čiary hrudníka. Ďalej boli znalcami zistené aj povrchová rezná rana na ľavom predlaktí, drobná rezná rana pod okrajom nechtového lôžka tretieho prsta pravej ruky a dve rezné rany na zadnej ploche druhého a tretieho prsta ľavej ruky nad hánkami prstov. Pri vnútornej prehliadke (pitve) tela U. Ž. boli zistené okrem odkrvenia svalstva a vnútorných orgánov dve bodné poranenia bez preniknutia do pohrudnicových dutín, a to bodný kanál prislúchajúci k bodnému poraneniu č. 1 prebiehal k podkožnému tuku a svalstve na pravej strane hrudníka smerujúci od vbodu na koži smerom šikmo dozadu a mierne nahor k zadnej pazuchovej čiare, kde končí a má približnú dĺžku 15 cm; bodný kanál prislúchajúci k bodnému poraneniu č. 2 je plytký, prebieha v podkožnom tuku na ľavej strane hrudníka k okraju ľavej kľúčnej kosti, kde končí, smeruje doprava a veľmi mierne nahor a je približnej dĺžky 4 - 5 cm. V nadväznosti na pitvu tela U. Ž. znalci tiež konštatovali jedno bodné poranenie prenikajúce do ľavej pohrudnicovej dutiny v mieste zabodnutia noža a to bodný kanál prislúchajúci k bodnému poraneniu č. 3, kde čepeľ noža prechádzala kožou, podkožným tukom, prsným svalstvom, štvrtým medzirebrovým priestorom medzi strednou kľúčnou a prednou pazuchovou čiarou cez svaly a pohrudnicu, horným lalokom ľavých pľúc tesne nad jeho dolným okrajom, osrdcovníkovým vakom na ľavej strane a prednou stenou ľavej komory srdca, kde hrot noža končí, približná dĺžka bodného kanála je 20 cm, bodný kanál smeruje spredu dozadu zľava doprava a takmer vodorovne. Znalci zistili prítomnosť spolu 800 ml tekutej krvi v ľavej pohrudnicovej dutine a v osrdcovníkovom vaku, čo znamená, že ďalšia krv vytiekla z hrudníka na mieste prehliadky tela pri otočení tela na pravý bok, predtým pri tele neboli rozsiahlejšie krvné stopy z rán hrudníka. Ďalej bolo zistené, že U. Ž. bol v okamihu smrti pod výrazným vplyvom alkoholu, pričom zistená hodnota koncentrácie alkoholu v krvi býva podľa zaužívaného spôsobu súdno-lekárskeho hodnotenia alkoholického ovplyvnenia hodnotená ako stav akútnej otravy alkoholom. Ak by mal zomrelý chronický návyk požívať alkohol, bolo by možné stupeň alkoholického ovplyvnenia u neho označiť ako ťažký stupeň opitosti, hraničiaci s akútnou otravou alkoholom. Zistený stav alkoholického ovplyvnenia sa všeobecne prejavuje komplexným a výrazným ovplyvnením psychických, zmyslových aj motorických pohybových funkcií človeka. V krvi U. Ž. znalci stanovili koncentráciu etylalkoholu vo výške 3,74 g/kg (promile) a v moči vo výške 3,57 g/kg (promile). K mechanizmu vzniku bodných zranení hrudníka a teda aj smrteľného zranenia znalci uviedli, že ich možno vysvetliť minimálne tromi aktívnymi prudkými a silnými bodnutiami do hrudníka zo strany inej osoby, ktoré smerovali spredu dozadu, šikmo zľava doprava z pohľadu zomrelého a mierne zdola nahor a v prípade zranenia so zabudnutým nožom takmer vodorovne. Vbody sa nachádzali v takých lokalitách a bodné kanály prebiehali pod takými uhlami a takými smermi, že je vylúčené, aby si tieto zranenia zomrelý mohol spôsobiť sám. Veľkosť vbodov a bodných kanálov koreluje s nožom zisteným v hrudníku zomrelého, najväčšej šírky čepele 4 cm a dĺžky čepele cca 22 cm, ktorý mohol spôsobiť všetky tri zistené bodné zranenia. Taktiež je takýto nôž spôsobilý spôsobiť rezné rany, aké boli zistené na tele zomrelého. Pre aktívny útok inej osoby voči zomrelému svedčí aj nález obranných zranení na jeho tele a to rezných rán na 2. a 3. prste ľavej ruky, ktoré boli na susediacich prstoch umiestnené vo vzájomne korelujúcej lokalizácii, svedčiace pre ich súčasný vznik jedným ťahom ostria noža, tiež bolo zistené drobné bodno - rezné poranenie pod nechtom 3. prsta pravej ruky a rezná rana ľavého predlakia, čo svedčí pre nastavenie rúk pred telo zomrelého chrbtovou plochou oboch rúk voči pôsobiacemu ostrému nástroju, ktorý mohol byť aj zaistený nôž. Na tele zomrelého boli zistené aj ďalšie útočné zranenia, t.j. zranenia svedčiace pre útok ostrým nástrojom a to početné rezné rany tváre, ktoré svedčia pre opakovaný kontakt ostrej hrany ostrého nástroja s kožou tváre a to prevažnej pravej strany tváre zomrelého. Vzhľadom na nález krvou znečisteného noža v pravej ruke zomrelého možno predpokladať, že sa voči útoku takýmto spôsobom bránil a že páchateľ mohol byť tiež týmto nožom zranený. Tento menší nôž zistený v pravej ruke zomrelého nemohol byť nožom, ktorý spôsobil zranenia jeho hrudníka, pretože tieto metricky nezodpovedajú jeho rozmerom. Útočník a zomrelý boli vo vzájomnom postavení oproti sebe a pravdepodobne v stoji, prípadne s natočením ľavej predobočnej strany tela U. Ž. voči útočníkovi, pričom ich vzájomný postoj sa mohol pri súboji dynamicky meniť. Útočník smeroval útok z jeho pohľadu šikmo sprava doľava a mierne nahor až takmer vodorovne, čo zodpovedá držaniu bodného nástroja v pravej ruke útočníka s čepeľou otočenou jej ostrou hranou smerom šikmo nadol a doľava, skôr držaním pod hmatom. Do hrudníka bolo bodnuté minimálne trikrát, pričom bodnutia museli byť vedené aktívne a teda cielene, pretože pre vznik zistených bodných zranení je potrebná veľká prudkosť a sila. Najmä smrteľné poranenie muselo byť spôsobené mimoriadnou silou, u ostatných
dvoch bodnutí možno pripustiť menšiu silu alebo aj skĺznutie noža po kostiach (vpravo po rebrách, vľavo po hrudnej kosti), čo prispelo k výrazne šikmému priebehu bodných kanálov a nepreniknutiu medzirebrovým svalstvom do hrudníka. Poradie bodných zranení možno ustáliť len v tom zmysle, že smrteľné poranenie - bodné poranenie č. 3 vzniklo ako posledné, keďže v ňom ostal zabodnutý nôž. Zomrelý bol pravdepodobne do niekoľko sekúnd, maximálne desiatok sekúnd od utrpenia smrteľného poranenia v bezvedomí pre náhly prudký pokles prívodu okysličenej krvi do mozgu vplyvom vnútorného krvácania. Definitívna smrť sprevádzaná vyhasnutím všetkých životných funkcií, nastala s časovým odstupom cca niekoľko desiatok sekúnd alebo aj minút po utrpení smrteľného zranenia. Smrť U. Ž. nastala pri zohľadnení všetkých zistiteľných skutočností dňa 23.08.2019 v čase medzi 12:00 hod. až 00:00 hod. Smrti U. Ž. nebolo možné zabrániť ani okamžitou laickou ani odbornou lekárskou pomocou, pretože rozsah bodného poranenia hrudníka s poranením srdca a pľúc bol smrteľný. Na smrti U. Ž. sa mohlo podieľať práve významné alkoholické ovplyvnenie a to niekoľkonásobným spomalením reakčnej doby na vonkajšie podnety, poruchou koordinácie pohybov, vrátane sťaženej kontroly rovnováhy pri postoji a chôdzi, čo mohlo viesť k zhoršeniu schopnosti aktívnej sebaobrany voči útoku zo strany inej osoby a tiež k neschopnosti úniku. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov. Zo správ MV SR, odbor kynológie a hopológie (č.l. 379 - 381, 383 - 385) vyplýva, že vzájomným porovnaním pachovej stopy č. 13 odobratej na mieste činu z noža s plastovou rukoväťou čiernej farby, zapichnutého v hrudi U. Ž. a porovnávacou pachovou stopou odobratou od obžalovaného bola zistená pachová totožnosť. Naproti tomu, pachová totožnosť nebola zistená medzi pachovými stopami z miesta činu č. 23 a 25 (zaistené na zemi pri stole v kuchyni) a porovnávacou pachovou stopou odobratou od obžalovaného. Vzájomným porovnaním pachovej stopy č. 26 odobratej na mieste činu z podlahy zo zeme spred dverí vedúcich na dvor a porovnávacou pachovou stopou odobratou od obžalovaného bola zistená pachová totožnosť. Naproti tomu, pachová totožnosť nebola zistená medzi pachovou stopou z miesta činu č. 12A (nôž v ruke U. Ž.) a porovnávacou pachovou stopou odobratou od obžalovaného. Zo správ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky (č.l. 419 - 428, 433
- 436) mal súd preukázané, že dňa 24.08.2019 v čase o 08:39:29 hod. bol na tiesňovej linke č. 112 nahlásený nález tela U. Ž.. Súčasťou správy sú aj jednotlivé prepisy hovor na tiesňovú linku. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu, vrátane fotodokumenácie (č.l. 437 - 445, 458 - 470) je zrejmé miesto spáchania trestného činu. Na mieste činu bolo zaistených 28 stôp, ktoré boli predmetom ďalšieho skúmania. Zo zápisnice o vydaní veci, vrátane fotodokumentácie (č.l. 472, 473 - 475) bolo zistené, že svedok Jaroslav Škorec vydal na skúmanie 1 pár pánskych botasiek zn. Prestige. Zo zápisnice o vydaní veci, vrátane fotodokumentácie (č.l. 476, 477) mal súd preukázané, že obžalovaný dobrovoľne vydal červené nožnice na konáre, šedooranžové nožnice na konáre, červené nožnice na trávu, oranžovú pracovnú rukavicu pravú, šedočierne pracovné nohavice zn. Ardon veľkosť 48, krátke biele tričko s potlačou a biele tričko s emblémom „Profitetwork“. Zo zápisnice o vydaní veci, vrátane fotodokumentácie (č.l. 480, 481 - 483) bolo zistené, že svedok P. W. vydal na skúmanie jeden pár športovej obuvi zn. „VM Conection“, jeden pár bielej športovej obuvi zn. „Linshi“, krátke nohavice modrej farby a tričko s krátkym rukávom zn. Adidas ružovej farby. Z lekárskej správy Q.. E. O., vrátane fotodokumentácie (č.l. 498, 500) vyplýva, že obžalovaný bol dňa 24.08.2019 v čase o 16:25 hod. privezený policajtmi na vyšetrenie. Lekár u neho konštatoval staršiu reznú ranu na prstoch pravej ruky, pričom ide o tri rany, na každom prste, na druhom prste je rana asi 1 cm hlboká - rezná. Obdobné rany lekár uvádza aj na treťom prste a štvrtom prste a konštatuje, že sú plytké, rezné a nekrvácajú. Z protokolu z toxikologického vyšetrenia (č.l. 509) mal súd preukázané, že po príslušnom spracovaní biologického materiálu, ktorý bol odobratý obžalovanému dňa 24.08.2019 (krv, moč) bol metódou plynovej chromatografie v spojení s hmotnostnou spektrometriou dokázaný a potvrdený v krvi pozitívny nález alkaloidu kofeín a v moči dokázaný a potvrdený pozitívny nález alkaloidu kofeiín a účinná látka trimekaín (MESOCAIN - anestetikum). Zo zápisov o dychových skúškach (č.l. 510) vyplýva, že obžalovaný ani svedok P. W. neboli dňa 24.08.2019 v čase okolo 11:40 hod. pod vplyvom alkoholu. Z lekársky správ na obžalovaného (č.l. 511 - 544) bolo o.i. zistené, že obžalovaný v roku 2016 prekonal cievnu mozgovú príhodu. Zo správy Obce Železná Breznica (č.l. 562) bolo zistené, že obžalovaný má trvalý pobyt v obci. Nikdy nemal žiadne konflikty so spoluobčanmi, ani nespáchal žiadny priestupok, javil sa ako kľudný, vyrovnaný človek bez náznakov agresivity. Obžalovaný bezplatne vymaľoval interiér materskej školy rozprávkovými motívmi.
Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (č.l. 1116) bolo zistené, že správanie obžalovaného vo výkone väzby je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS plní bez pripomienok, v styku s obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva a v osobných veciach si udržiava poriadok. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Z odpisu registra trestov na obžalovaného (č.l. 1150) vyplýva, že obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný. Z lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného (č.l. 1146) bolo zistené, že obžalovaný v minulosti nespáchal žiadny priestupok. Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR (č.l. 1148 - 1149) mal súd preukázané, že voči obžalovanému nie je v súčasnosti vedené žiadne iné (neskončené) trestné konanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 1147) vyplýva, že obžalovaný je poberateľom starobného dôchodku. Súd napokon na hlavnom pojednávaní v zmysle § 270 ods. 1 Tr. por. predložil stranám k nahliadnutiu zaistené vecné dôkazy (č.l. 1156), a to kuchynský nôž s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby o celkovej dĺžke cca 33 cm s označením výrobcu noža „SOLINGEN“ na bočnej ploche čepele, s dĺžkou čepele noža cca 20 cm a kuchynský nôž s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby o celkovej dĺžke cca 19 cm s označením výrobcu „AMBITION KYOTO 3,5 STAINLESS STEEL“ s dĺžkou čepele cca 9 cm, ktoré boli zaistené na mieste činu. Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu a za jeho spáchanie je obžalovaný trestne zodpovedný. Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú predovšetkým výpoveďou svedka Y. W.V., ktorý bol s obžalovaným bezprostredne po spáchaní skutku, ako aj znaleckými posudkami z pitvy U. Ž., z odvetvia biológie a genetickej analýzy a mechanoskopie, ako aj z pachových stôp zaistených na mieste činu. Okolnosti, ktoré prechádzali spáchanému skutku a ktoré nasledovali po spáchaní skutku podrobne opísali okrem samotného obžalovaného aj svedkovia X. Š. a P.U. W.. Ku skutku (vražde U. Ž.) preukázateľne došlo v rodinnom dome U. Ž. v obci Železná Breznica dňa 23.08.2019 v poobedňajších hodinách. Tomuto predchádzalo stretnutie U. Ž., P. W., X. Š. a obžalovaného pred obchodom v obci Železná Breznica v doobedňajších hodinách. Všetci štyria popíjali alkohol, po čom obžalovaný spolu so svedkom P. W. a U. Ž. odišli ku U. Ž. do jeho rodinného domu, v ktorom popíjali alkoholické nápoje. Následne svedok P. W. pomohol U. Ž. ľahnúť si do postele, pretože mal dosť vypité a spolu s obžalovaným odišli domov. Obžalovaný sa však do domu U. Ž. za nezisteným účelom vrátil. Medzi obžalovaným a U. Ž. došlo k fyzickému stretu, ktorého následkom bola smrť U. Ž.. Súd pritom nemá pochybnosť, že to bol práve obžalovaný, ktorý mal prevahu nad U. Ž.. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery znaleckého posudku z pitvy U. Ž., z ktorých vyplýva, že útočník (obžalovaný) a zomrelý (U. Ž.) boli vo vzájomnom postavení oproti sebe a pravdepodobne v stoji, prípadne s natočením ľavej predobočnej strany tela U. Ž. voči obžalovanému, pričom ich vzájomný postoj sa mohol pri súboji dynamicky meniť. Pre aktívny útok obžalovaného voči U. Ž. svedčí nález obranných mechanizmov zranení na jeho tele (viď závery znaleckého posudku z pitvy nebohého). Počas tohto fyzického konfliktu obžalovaný preukázateľne opakovane porezal U. Ž. kuchynským nožom s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby s celkovou dĺžkou 33 cm, dĺžkou čepele 20 cm a maximálnou šírkou čepele 4,25 mm, čím mu spôsobil viacnásobné rezné poranenia na tvári, najmä vpravo nad a pod okom, na líci, pri nose, na hornej pere a na prstoch pravej a ľavej ruky a opakovane ho trikrát aktívne a cielene s mimoriadnou prudkosťou a silou bodol do oblasti hrudníka, z čoho dve bodné poranenia s dĺžkami bodných kanálov 15 cm a 4 - 5 cm boli bez preniknutia do pohrudnicových dutín, pričom pri poslednom bodnutí s bodným kanálom 20 cm mu nechal nôž zapichnutý až po rukoväť v oblasti srdca. Práve posledné bodnutie vykonané s mimoriadnou prudkosťou a silou zo strany obžalovaného, spôsobilo U. Ž. v podstate okamžitú smrť. Skutočnosť, že to bol práve obžalovaný, ktorý bol v tomto konflikte iniciatívny potvrdzuje aj stupeň opojenia alkoholom U. Ž., ktorý možno hodnotiť ako stav akútnej otravy alkoholom. Práve množstvo požitého alkoholu u U. Ž. spôsobilo, že tento sa nedokázal útoku zo strany obžalovaného aktívne brániť. Súd pritom nemal pochybnosť o tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa do domu U. Ž. v deň spáchania skutku vrátil. Zo znaleckého posudku z odboru biológie a genetickej analýzy je preukázané, že na mieste činu sa okrem krvných stôp U. Ž. nachádzali aj krvné stopy obžalovaného. Biologické stopy obžalovaného sa taktiež našli na noži, ktorým bol U. Ž. zavraždený a na jeho odeve. To, že obžalovaný bol v ten deň v poobedňajších hodinách zakrvavený vyplýva jednoznačne z výpovede svedka Y. W., ktorý sa s obžalovaným bezprostredne po spáchaní skutku rozprával a ktorému obžalovaný povedal, čo sa stalo, čomu však svedok nechcel veriť. Obžalovaný mal navyše rezné poranenie na pravej ruke, ktoré mu vzniklo pri fyzickom konflikte s U. Ž. a ktoré si najskôr ošetril sám. Prítomnosť obžalovaného v deň spáchania skutku v dome U. Ž. potvrdzujú taktiež aj tam zaistené pachové stopy.
Súd v súvislosti s výpoveďou svedka Y. W. uvádza, že nemal pochybnosť o jeho hodnovernosti, a to aj napriek spôsobu, akým tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal. Je zrejmé, že svedok Y. W. prežité udalosti opísal vyhýbavým spôsobom, keď na hlavnom pojednávaní opakovane uvádzal, že obžalovanému, ktorý bol celý zakrvavený a na dlani mal rezné rany, nechcel veriť, čo mu povedal. Svedok následne tvrdil, že obžalovaný mu povedal, že došlo k nejakej potýčke, avšak vlastne mu ani nerozumel. Súd z dôvodu posúdenia hodnovernosti tohto svedka (a teda nie za účelom odstraňovania rozporov) prečítal výpoveď svedka z prípravného konania učinenú ešte pred vznesením obvinenia obžalovanému, pričom svedok potvrdil, že vtedy hovoril pravdu. Následne bola svedkovi prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania vykonaná po vznesení obvinenia obžalovanému, v ktorej uviedol, že to, že obžalovaný sa mu mal priznať k vražde U. Ž., čo uvádzal vo svojej predchádzajúcej výpovedi, určite nepovedal. Svedok po prečítaní tejto časti výpovede uviedol, že keď bol vypočutý prvýkrát hovoril pravdu, pričom nevedel uviesť, z akého dôvodu policajtovi povedal (v rámci výsluchu po vznesení obvinenia), že to určite nepovedal. Súd napokon uvádza, že rozhodnutie o vine obžalovaného nebolo založené len na výpovedi svedka Y. W., ale aj na základe ďalších vykonaných dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú, že páchateľom skutku je obžalovaný. Obrana obžalovaného na hlavnom pojednávaní spočívala v jeho pasívnom správaní. Počas celého konania pred súdom takmer vôbec nereagoval, predstieral, že nerozumie a na položené otázky neodpovedal. Aj z tohto dôvodu bol do konania pribratý znalec W. D. na posúdenie duševného stavu obžalovaného, keďže súd mal pochybnosť, že obžalovaný nechápe zmysel trestného konania. Po rozsiahlom znaleckom dokazovaní ohľadom duševného stavu obžalovaného súd s istotou uvádza, že takéto pasívne správanie obžalovaného je účelové. Rovnakým spôsobom sa správal aj pri znaleckom vyšetrení znalcami z odvetvia psychiatrie a psychológie, čo na hlavnom pojednávaní potvrdila znalkyňa Q.. G. S.. Aj znalkyňa Q.. B. Č. potvrdila, že správanie obžalovaného je účelové a manipulatívne a obžalovaný si veľmi dobre uvedomuje dôsledky svojho správania. Účelovosť pasivity obžalovaného potvrdzuje aj jeho prejav na hlavnom pojednávaní v rámci záverečnej reči, kedy obžalovaný zrazu na výzvu súdu (prvýkrát) reagoval a plynule predniesol pár viet (č.l. 1158). Obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu nepriznal (ale ani ho nepoprel), a to ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom. Obžalovaný sa vo svojej výpovedi učinenej v prípravnom konaní nevedel vyjadriť k okolnostiam smrti U. Ž., keďže na túto časť dňa si nepamätal. Súd však neakceptuje takúto obranu obžalovaného, keďže o ostatných udalostiach prežitých v ten deň pred skutkom (požívanie alkoholu pred obchodom a návšteva U. Ž. so svedkom P. W.) a po spáchaní skutku (návšteva svedka P. W. v jeho chatke) vypovedal úplne podrobne. Súd má za to, že aj v tomto prípade ide len o účelové správanie obžalovaného (čo je jeho právo), ktorý predstiera pamäťový výpadok, čo korešponduje aj so závermi znaleckého posudku ohľadom jeho duševného stavu. Vyššie uvedené konanie obžalovaného napĺňa znaky obzvlášť závažného zločinu „Vražda“ podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., v spojení s § 139 písm. e) Tr. zák. Obžalovaný iného (U. Ž.) úmyselne usmrtil a to takým spôsobom, že ho trikrát aktívne a cielene s mimoriadnou prudkosťou a silou bodol do oblasti hrudníka, z čoho dve bodné poranenia boli bez preniknutia do pohrudnicových dutín, pričom pri poslednom bodnutí mu nechal nôž zapichnutý až po rukoväť v oblasti srdca. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že U. Ž. zomrel v dôsledku bodného poranenia utrpeného pri útoku, ktoré mu spôsobil obžalovaný. Smrť U. Ž. teda nebola zapríčinená vplyvom požitého alkoholu. Požitý alkohol mal na stav U. Ž. vplyv len v tom smere, že tento mal niekoľkonásledne spomalenú reakčnú dobu na vonkajšie podnety, mal poruchu koordinácie pohybov a sťaženú kontrolu rovnováhy pri postoji. Rovnako súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím konaním naplnil aj osobitný kvalifikačný znak uvedený v § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. U. Ž. mal v čase smrti 70 rokov, o čom obžalovaný mal vedomosť, keďže ako sám tvrdí, myslel si, že je od neho starší (obžalovaný mal v čase skutku 65 rokov) a pojmom „starší“ aj U. Ž. označoval. Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný musel vedieť, že spôsobom útoku, aký voči U. Ž. viedol, mu spôsobí smrť. Obžalovaný aktívne, cielene a mimoriadne prudko bodol nožom U. Ž. do oblasti hrudníka. Takéto konanie možno preto kvalifikovať ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák. Je zrejmé, že obžalovaný, vzhľadom na spôsob jeho útoku voči U. Ž., chcel tomuto spôsobiť smrť, čo sa mu aj bezprostredne po poslednom bodnutí podarilo. V danom prípade teda smrť U. Ž. nenastala len v dôsledku nedbanlivosti obžalovaného, z tohto dôvodu nemožno konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako trestný čin „Zabitie“ podľa § 147 Tr. zák. Obhajobu obžalovaného prednesenú zo strany jeho obhajcu, že konal v nutnej obrane, súd neakceptuje. Obžalovaný sa k fyzickému stretu s U. Ž. nevyjadril a teda vlastnými slovami neopísal priebeh tohto incidentu. Skutočnosť, že to bol práve obžalovaný, ktorý vystupoval voči U. Ž. aktívne, vyplýva zo
zranení, ktoré U. Ž. utrpel. Okrem smrteľného bodného poranenia, mu obžalovaný utŕžil ešte ďalšie dve bodné poranenia a taktiež ho opakovane porezal na tvári, na líci, na nose, na hornej pere a na prstoch pravej a ľavej ruky. Naproti tomu obžalovaný mal rezné poranenie len na pravej ruke, ktoré mu mohlo vzniknúť, keď sa U. Ž. bránil. Navyše U. Ž. bol pod výrazným vplyvom alkoholu, hraničiaci s akútnou otravou, a teda mal poruchu koordinácie pohybov a sťaženú kontrolu pri rovnováhe a chôdzi. Bol to práve obžalovaný, ktorý v prípade jemu hroziacemu a trvajúcemu útoku, ktorý sa však nepreukázal, mohol od U. Ž. bezpečne odísť. Súdu sa napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu nepodarilo preukázať motív konania obžalovaného. Osobnosť obžalovaného je rigidná a abnormná, pričom v psychicky náročných, konfliktných a stresových situáciách a pod vplyvom alkoholu je riziková z pohľadu agresívneho správania. U obžalovaného môže vplyvom iných podnetov dochádzať k vyprovokovaniu nekontrolovanej agresie. Jeho konanie, ktorým inému úmyselne spôsobil smrť, korešponduje s jeho psychologickým profilom. Napokon je však potrebné uviesť, že aj keď motív konania obžalovaného nie je známy, nič to nemení na právnej kvalifikácii skutku uvedenej v podanej obžalobe, s ktorou sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Súd napokon uvádza, že odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným, a to výsluchom predavačky z obchodu, pred ktorým obžalovaný s U. Ž. a ďalšími osobami pred spáchaním skutku požívali alkoholické nápoje. Podľa názoru súdu, táto svedkyňa nepozná okolnosti spáchania skutku a jej výpoveď by nijakým spôsobom neovplyvnila rozhodnutie o vine a treste obžalovaného. Rovnako súd odmietol vykonať odborné vyjadrenie ohľadom rezného poranenia obžalovaného. Súd nemá pochybnosť o tom, že tieto zranenia vznikli obžalovanému pri fyzickom strete s U. Ž., avšak pri porovnaní spôsobených zranení U. Ž. a obžalovanému a stupňa ovplyvnenia alkoholom je zrejmé, že obžalovaný mal nad U. Ž. prevahu, v dôsledku čoho by súd neaplikoval na konanie obžalovaného ustanovenie § 25 Tr. zák. Napokon pokiaľ ide o majetkovú ujmu poškodeného, súd uvádza, že poškodený má v zmysle zákona nárok na priznanie časti nemajetkovej ujmy, ak bola trestným činom spôsobená smrť. Tento nárok preto nie je potrebné bližšie preukazovať. Z tohto dôvodu ani tento dôkaz navrhnutý obžalovaným súd nevykonal. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu. Keďže v prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na uloženie doživotného trestu odňatia slobody uvedené v ustanovení § 47 ods. 1 Tr. zák., súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí 20 - 25 rokov (§ 145 ods. 2 Tr. zák.), pričom pri rozhodovaní o výmere trestu súd zisťoval, či na strane obžalovaného existujú nejaké poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti. Súd zistil, že na strane obžalovaného existuje poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život. Naproti tomu nebola zistená existencia žiadnej z priťažujúcich okolností. Vzhľadom na prevažujúci počet poľahčujúcich okolností (1:0) súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Trestného zákona (20 až 25 rokov) o jednu tretinu, a následne ukladal obžalovanému trest v takto upravenom rozpätí trestnej sadzby (20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici pripadajúcej trestnej sadzby, keďže súd považuje takýto trest za dostatočný. Súd pritom prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a ide o jeho prvé odsúdenie za trestný čin. Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu. Súd skúmal či na strane obžalovaného nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. možno mimoriadne znížiť trest s prihliadnutím buď na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa. Vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok (smrť inej osoby), neprichádzalo do úvahy znížiť trest z dôvodov okolností prípadu. Do úvahy tak teoreticky prichádzalo len mimoriadne zníženie trestu s prihliadnutím na pomery páchateľa. Tu však treba uviesť, že v konaní pred súdom (na hlavnom pojednávaní) nebol vykonaný žiadny taký dôkaz, ktorý by preukazoval mimoriadnosť (výnimočnosť) pomerov na strane obžalovaného, vo vzťahu ku ktorým by uloženie trestu v zákonom určenom rozpätí bolo pre neho neprimerane prísne a pre zabezpečenie ochrany spoločnosti nadbytočné. Pod mimoriadnymi (výnimočnými) okolnosťami daného prípadu treba rozumieť také okolnosti (pomery) páchateľa, ktorých mimoriadnosť (výnimočnosť) je zjavná na prvý pohľad a nie je potrebné na ňu
osobitne upozorňovať. Malo by ísť o také okolnosti (pomery), ktoré sa obvykle nevyskytujú, keďže sú niečím mimoriadnym. Samotná skutočnosť, že páchateľom závažného trestného činu je osoba vyššieho veku a že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, nie je ničím výnimočná. Ovládacie schopnosti boli síce u obžalovaného znížené v nepatrnej miere, avšak len v dôsledku požitia alkoholu, čo si privodil samotný obžalovaný. Súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd uložil obžalovanému aj tzv. obligatórny ochranný dohľad v trvaní dva roky. V tejto súvislosti súd obžalovanému pripomína, že v zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák. je po prepustení z výkonu trestu povinný oznamovať a preukazovať súdu údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Plnenie týchto povinnosti bude kontrolovať probačný a mediačný úradník. Súd taktiež uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí, a to kuchynský nôž s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby o celkovej dĺžke cca 33 cm s označením výrobcu noža „SOLINGEN“ na bočnej ploche čepele, s dĺžkou čepele noža cca 20 cm a kuchynský nôž s rukoväťou z plastickej hmoty čiernej farby o celkovej dĺžke cca 19 cm s označením výrobcu „AMBITION KYOTO 3,5 STAINLESS STEEL“ s dĺžkou čepele cca 9 cm, ktoré boli preukázateľne použité na spáchanie trestného činu. Napokon súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému X. Ž. škodu vo výške 26.857,76 €, ktorá pozostáva z nákladov na pohreb poškodeného U. Ž. vo výške 857,76 € a z nemajetkovej ujmy vo výške 26.000,- €. Pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme súd prihliadal na ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. v platnom znení, v zmysle ktorého ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. V zmysle zákona č. 663/2007 Z.z. v platnom znení, v spojení s nariadením vlády č. 324/2019 Z.z. minimálna mzda za rok 2019 bola vo výške 520,- €. Z tohto dôvodu súd priznal poškodenému náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 26.000,- € (50 x 520,- €). Súd taktiež uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 23,70 €, ktorá pozostáva z nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosťou U. Ž. (výjazd lekárskej prvej pomoci).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.