Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/65/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Anna Mozolíková, advokátka so sídlom E. XXXX, D., a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. H. XXXX/X, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -107 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. -114 zo dňa 13. apríla 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -107 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. -114 zo dňa 13. apríla 2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 160 Eur mesačne a na výživu maloletého A. výživným vo výške 140 Eur mesačne od 08.11.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom II. určil, že otec je povinný uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 08.11.2022 do 31.03.2023 v celkovej výške 280 Eur na maloletú A. a v celkovej výške 235 Eur na maloletého A., pričom mu povolil uvedený nedoplatok splácať v splátkach po 25 Eur na každé maloleté dieťa mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku; výrokom III. návrh matky vo zvyšnej časti na zvýšenie výživného zamietol; výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -30 zo dňa 13.12.2018 v časti úpravy výšky výživného na maloleté deti; výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), až 5 , a a súd prvej inštancie považoval vykonaným dokazovaním za preukázané, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. -30 zo dňa 13.12.2018, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú vo výške 100 Eur mesačne a na maloletého výživným vo výške 90 Eur mesačne. Matka bola v čase posledného rozhodnutia okresného súdu na rodičovskej dovolenke s maloletým, jej príjem predstavoval len rodičovský príspevok a prídavky na

deti. V čase aktuálneho rozhodovania je matka zamestnaná od 24.10.2022 v spoločnosti APIS Plastic Slovakia s. r. o., kedy v daný mesiac mala príjem v sume 157,07 Eur, v 11-12 mesiaci mala priemerný príjem 763 Eur, v rámci konania poukazovala na to, že býva často práceneschopná alebo na OČR s maloletými deťmi, ktoré bývajú často choré. Matka má zhoršený zdravotný stav, berie lieky na srdce a tlak, musí mať spreje na dýchanie kvôli astme, na ktoré vynakladá sumu 15 Eur mesačne. Pracovný potenciál otca bol vzhľadom na jeho onkologické ochorenie v čase posledného rozhodovania okresného súdu obmedzený, nemohol riadne pracovať, jeho príjem z práce bol približne 100 Eur mesačne a poberal invalidný dôchodok v sume 188 Eur mesačne. Aktuálne je otec poberateľom invalidného dôchodku vo výške 231,80 Eur mesačne a jeho príjem z práce je v priemere 1.160 Eur mesačne. Otec ako onkologický pacient sa musí stravovať zdravšie, výdavok na stravu predstavuje sumu 300 Eur mesačne, uhrádza lieky v hodnote 20 Eur za mesiac a musí užívať aj výživové doplnky. Celkovo za lieky dáva okolo 60 Eur mesačne. Má výdavky na bývanie, kde žije s priateľkou a prispieva jej sumou 110 Eur mesačne na bývanie, za elektriku 15 Eur, internet 27 Eur. Ďalšie náklady mu vznikajú na kredit 20 Eur mesačne a na cestu do práce vynakladá 60 Eur mesačne, na oblečenie 100 Eur mesačne, obuv 50 Eur mesačne, hygienické potreby 25 – 30 Eur mesačne. Maloletá bola v čase posledného rozhodnutia súdu žiačkou 3. ročníka základnej školy, aktuálne je žiačkou 7. ročníka základnej školy, nosí dioptrické okuliare, ktoré boli naposledy menené v roku 2019. Aktuálne vznikla potreba výmeny dioptrických okuliarov, pričom tento výdavok predstavuje jednorazovú sumu 100 Eur. Maloletá navštevuje fotografický krúžok, za ktorý sa neplatí. Matka v konaní uvádzala, že maloletá potrebuje strojček, na vyšetrenie sú objednaní s maloletou v máji 2023, preto okresný súd na tento výdavok neprihliadol, keďže v čase jeho rozhodovania ešte neexistoval. Za ZRPŠ matka hradila 20 Eur na školský rok. Súd prvého stupňa za primerané výdavky na oblečenie a obuv považoval sumu 55 Eur mesačne, výdavky na školské pomôcky 10 Eur mesačne, náklady maloletej na mobil 18 Eur mesačne, hygienické potreby 30 Eur mesačne, na stravu 100 Eur mesačne. Okresný súd ustálil mesačné výdavky na maloletú v sume približne 232 Eur. Maloletý v čase posledného rozhodnutia súdu navštevoval materskú školu, aktuálne je žiakom 3. ročníka základnej školy, mal by nosiť dioptrické okuliare a pre nedostatok finančných prostriedkov matka ich kúpu nezrealizovala. Maloletý používa lieky do očí, na ktoré sa dopláca 4,50 Eur, maloletému bolo diagnostikované ADHD s čím súvisí užívanie liekov, čo mesačne predstavuje sumu 25 Eur, mal by nosiť fixný aparát, ktorý nenosí, nakoľko je ešte len na vyšetrenie objednaný. Na začiatku školského roka mu vznikli náklady vo výške 100 Eur, ZRPŠ sa platilo vo výške 20 Eur. Čo sa týka oblečenia za primerané náklady okresný súd považoval výdavky vo výške 40 Eur mesačne, hygienické potreby 15 Eur mesačne, za stravu 90 Eur mesačne. Aktuálne výdavky maloletého súd ustálil na sume 197 Eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu, najmä s prihliadnutím k zvýšenému príjmu otca, dospel okresný súd k záveru, že je dôvodné, aby došlo k zvýšeniu výživného, nie však v takom rozsahu ako navrhovala matka. Zmenu pomerov súd prvej inštancie konštatoval na strane všetkých účastníkov konania. Na strane maloletého ide o nástup na základnú školu, u maloletej ide o nástup na 2. stupeň základnej školy a za zmenu považoval aj celkový telesný rast maloletých detí vo vzťahu k základným nárokom ako sú oblečenie, obuv, stravovanie. Zdravotný stav maloletých je obdobný ako pri poslednom rozhodovaní súdu, avšak u maloletého bolo diagnostikované ADHD. Zmena pomerov nastala na strane matky, ktorá pracuje a jej príjem je v rozmedzí od 511 do 763 Eur mesačne rovnako tak v príjme otca, ktorý je zamestnaný s príjmom cca 1.168 Eur mesačne a poberá invalidný dôchodok vo výške 231 Eur mesačne, t.j. príjem otca je v sume 1.399 Eur. Otec si vyživovaciu povinnosť nad rámec určeného výživného neplní, s maloletými deťmi sa nestretáva. Matke vznikajú výdavky na nájom 270 Eur, elektrika 50 Eur, internet a televízia 34 Eur, paušál 45 Eur. Výdavky na smeti na matku a jej tri maloleté deti predstavujú sumu 87,84 Eur ročne. Za stravu matka uviedla výdavok okolo 250 Eur na ňu a aj na maloleté deti. Matka má ešte maloletého syna, ktorému otec na výživu prispieva po ich vzájomnej dohode nákupmi vo výške 100 – 150 Eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu do 31.03.2023 okresný súd určil vo výške 280 Eur na maloletú a 235 Eur na maloletého, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 25 Eur mesačne na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka proti všetkým výrokom tohto rozhodnutia, pričom namietala odvolacie dôvody podľa ods. 1 písm. f), h) a ods. 1. Podľa jej názoru určená výška výživného nezodpovedá majetkovým pomerom otca a je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí podstatne vyšším výživným ako bolo určené napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. V konaní riadne preukázala, že u maloletých detí nastala podstatná zmena pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú v konaní bolo preukázané, že tieto výdavky sa od posledného rozhodnutia podstatne zvýšili,

u maloletej je potrebná každoročná výmena okuliarov a takisto bude potrebovať zubný strojček. Aj napriek tomu, že tieto dioptrické okuliare boli menené v roku 2019 je to len z dôvodu, že nemala dostatok finančných prostriedkov na ich výmenu, hoci výmena okuliarov je nevyhnutná každý rok vzhľadom na vývoj maloletej. Takisto je nevyhnutná aj potreba fixného aparátu pre maloletú, avšak matka si tento výdavok pre nedostatok finančných prostriedkov a neochotu otca podieľať sa na týchto výdavkoch nemôže dovoliť. Neznamená to, že takýto výdavok neexistuje a nie je potrebný, podľa jej názoru je nevyhnutný. Predovšetkým poukazovala na to, že príjem otca predstavuje sumu 1.399,80 Eur, čo je takmer dvojnásobok jej príjmu. Zdôraznila, že celú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne sama, otec sa o maloleté deti nezaujíma, nenavštevuje ich, nenakupuje im darčeky, nekomunikuje s nimi. Teda nad rámec určeného výživného sa absolútne nepodieľa na výchove ani výžive maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že príjem otca bol v čase posledného rozhodnutia tvorený príjmom zo zamestnania a invalidného dôchodku, spolu približne vo výške 288 Eur, pričom v súčasnej dobe dosahuje jeho príjem celkovo 1.399,80 Eur, zdá sa jej zvýšenie výživného na maloletú len o 60 Eur a u maloletého o 50 Eur ako neprimerané. Takisto sa jej javí vzhľadom na vek oboch maloletých detí rozdiel medzi jednotlivými výživnými len o 20 Eur ako neprimerane nízky. Nesúhlasí ani s odôvodnením súdu, že nad rámec výživného môže uspokojiť potreby maloletých detí z daňového bonusu alebo z prídavkov na deti, ktoré sú určené pre potreby detí. Daňový bonus je jednorazový príspevok a nejde o jej pravidelný príjem. Je nemysliteľné, aby namiesto toho, že súd určí primeranú výšku vyživovacej povinnosti otcovi, odkáže ju, aby uspokojila nároky maloletých detí z týchto dávok. Matka žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 Eur mesačne a na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne alebo aby rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší v celom rozsahu a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že matka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky, pričom navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a žiadnemu účastníkovi nepriznať nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Nepoprel zmenu pomerov a zvýšenie výdavkov na strane oboch maloletých detí. Sám v rámci svojho návrhu navrhol zvýšenie výživného na maloleté deti vzhľadom na jeho skutočné príjmy a nevyhnutné výdavky. Poukázal na to, že jeho príjem z pracovnej činnosti je cca 1.000 Eur vrátane rôznych bonusov, ktoré závisia od výkonu jeho práce, ktorý je častokrát ovplyvnený jeho vážnym zdravotným stavom. Druhou časťou príjmu je jeho invalidný dôchodok cca 230 Eur mesačne. Poukázal na svoj vážny zdravotný stav, pretože je onkologickým pacientom po transplantácii kostnej drene. Jeho zdravotný stav si vyžaduje prísnu životosprávu ako aj každodenné dávky medikamentov. Podľa otca matka oproti pôvodnej úprave výživného dosahuje rovnako oveľa vyšší príjem cca vo výške 700 Eur + stravné lístky. V prípade práceneschopnosti je predpoklad výplaty nemocenských dávok k dosahovanému príjmu. Ďalšou časťou príjmu matky je výživné uhrádzané z jeho strany vo výške 300 Eur mesačne spolu s prídavkami a daňovým bonusom na tri maloleté deti cca dokopy vo výške 1.600 Eur mesačne, k čomu je potrebné zohľadniť aj finančný príspevok od partnera matky vo forme nákupov potravín vo výške 100-150 Eur mesačne. Nie je pravdivé ani tvrdenie matky, že daňový bonus je jednorazový príspevok a nejde o pravidelný príjem, nakoľko sa jedná o mesačný príspevok zo strany štátu na každé vyživované dieťa do 18 rokov, maximálne vo výške 140 Eur. O tom, že matka tento daňový bonus si uplatňuje pravidelne svedčí aj potvrdenie o príjme matky od zamestnávateľa za 10. – 12. mesiac roku 2022. Z toho vyplýva, že príjem matky je oveľa vyšší ako dosahuje on. Pokiaľ matka poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, z predloženej lekárskej správy nevyplýva žiadne obmedzenie, ktoré by ju ohrozovalo pri výkone práce. Ak má matka vážne zhoršený zdravotný stav prípadne zdravotné obmedzenie, ktoré jej bráni plnohodnotne sa zamestnať, tak podľa otca má rovnako ako on právo požiadať o priznanie invalidného dôchodku, čo doposiaľ neurobila. V rámci konania matka netvrdila a nepreukazovala žiadne mimoriadne zvýšené výdavky, ktoré by opodstatňovali priznanie výživného vo výške požadovanej matkou. Účelové tvrdenie matky o potrebe výmeny okuliarov pre maloletú bolo vyvrátené samotnou matkou predložením poukazu na okuliare zo dňa 20.03.2023, z ktorého vyplýva, že okuliare boli naposledy predpísané v roku 2019. Rovnako z tohto potvrdenia nevyplýva aká skutočná výška na okuliare je potrebná, resp. matkou vynaložená. Uvedené potvrdenie svedčí len o potrebe okuliarov a je potvrdením pre zdravotnú poisťovňu, ktorá poskytuje poistencom do 18 rokov príspevok vo výške 100 Eur ako doplatok na rámy a rovnako tak aj príspevok na zubný strojček vo výške 450 Eur, ktorých potrebu u oboch maloletých detí matka rovnako nijakým spôsobom nepreukázala. Keďže je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, súd správne neprihliadal na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po

vyhlásení rozhodnutia. Zároveň poukázal, že matka ani žiadnym spôsobom ho neinformovala, či už v súčasnosti alebo v minulosti o potrebe, aby sa podieľal na mimoriadnych výdavkoch maloletých detí. Je pravdou, že sa s maloletými deťmi nestretáva. V minulom období vyšlo najavo, že maloletý nie je jeho biologickým synom a túto skutočnosť nepoprela ani matka. Snažil sa domôcť zapretia otcovstva voči maloletému, avšak z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na zapretie otcovstva, bola jeho žaloba zamietnutá. Uvedené okolnosti spôsobili, že ochladol voči maloletému a nemá záujem sa s ním stretávať. Napriek tomu si však plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému a túto rešpektuje. Čo sa týka maloletej snažil sa s ňou viackrát skontaktovať, avšak táto ho na základe nepravdivých informácií od matky absolútne odmieta.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že rozhodnutie odvolacieho súdu ponecháva na jeho úvahe.

6. Matka v odvolacej replike uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na svojom odvolaní. Nie je pravdou, že sa snaží navodiť dojem zhoršeného zdravotného stavu, pričom na preukázanie svojho zdravotného stavu priložila lekárske správy, ktoré preukazujú jeho zhoršenie. Momentálne je taktiež práceneschopná a jej príjmom je len výplata nemocenských dávok (12,42 Eur denne). Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení uviedol, že dosahuje príjem cca 1.600 Eur mesačne, pričom podľa neho je potrebné zohľadniť aj finančný príspevok od jej partnera vo výške 100 - 150 Eur mesačne uvádza, že takýto príjem nikdy nedosahovala a príspevok, ktorý poskytuje jej partner vo výške 100 - 150 Eur mesačne, je príspevkom na výživu ich spoločného maloletého syna, preto nie je možné na tento príjem prihliadať. Otec je otcom oboch maloletých detí, pretože nikdy nebol preukázaný opak a je riadne zapísaný v rodných listoch maloletých detí. Tvrdenie, že nie je otcom maloletého, je tvrdením špekulatívnym a je snahou otca zbaviť sa povinnosti platiť výživné. Skutočnosť, že sa maloletá s otcom stretávať nechce nie je zapríčinená ňou, ale samotným otcom a jeho doterajším správaním, pretože o ňu nikdy neprejavoval žiaden záujem.

7. Otec v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Napriek tomu, že matka predložila vo svojom vyjadrení viacero lekárskych správ ani z jednej správy o zdravotnom stave nevyplýva ani v jednom vyjadrení ošetrujúceho lekára, že by matka nemohla alebo nemala pracovať, resp. že by jej práca ohrozovala zdravotný stav. Nespochybňuje, že matka má určité zdravotné problémy, avšak ani jedna lekárska správa nevykazuje výrazné zhoršenie zdravotného stavu, resp. ohrozenie života tak, ako je to v jeho prípade. Poukázal na to, že matka napriek tomu, že uvádza, že nemá dostatočný príjem, resp. nemá finančné prostriedky na zabezpečenie zubného strojčeka pre maloleté deti, resp. na kúpu okuliarov, absolvovala viaceré vyšetrenia na súkromnej klinike MEDICAL s.r.o. Oščadnica s povinnosťou platby každého vyšetrenia (viď matkou predložený pokladničný doklad) a nie u lekára, u ktorého je poskytovaná zdravotná starostlivosť krytá poistením zdravotnej poisťovne. Čo sa týka jeho otcovstva k maloletému, uvedená skutočnosť bola preukázaná súkromným znaleckým posudkom na určenie otcovstva, kde bolo jeho otcovstvo vylúčené. Pokiaľ matka tvrdí, že u maloletej A. je nevyhnutná každoročná obmena dioptrických okuliarov, toto konštatovanie je subjektívnym konštatovaním matky, pretože túto okolnosť matka riadnym spôsobom nepreukázala. Opakovane predkladá Výmenný lístok na odborné vyšetrenie, z ktorého ale nie je zrejmé, či je potrebná výmena okuliarov realizovaná v roku 2019 a vynakladanie predmetného nákladu.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s opravným uznesením bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto ho v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne cez úpravu v , v spojení s .

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu

a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu ( ).

10. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( ). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

11. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

12. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z , , , , , Zákona

o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

13. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti doposiaľ plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. -30 zo dňa 13.12.2018. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou matky, že v konaní bola preukázaná podstatná zmena pomerov na maloleté deti odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na ktorú okresný súd podľa odvolacieho súdu správne reflektoval svojím rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti otca.

14. Matka vo svojom odvolaní napáda nesprávne posúdenie mimoriadnych/zvýšených výdavkov maloletých detí vo vzťahu k ich zdravotnému stavu okresným súdom, tvrdiac, že v konaní bola riadne preukázaná potreba každoročnej výmeny okuliarov maloletej ako aj potreba nasadenia fixného čeľustného aparátu obom maloletým deťom. Pokiaľ matka apelovala na nutnosť každoročnej výmeny dioptrických okuliarov pre maloletú vzhľadom na jej vek, túto nevyhnutnosť žiadnym spôsobom, či už v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ale ani v rámci odvolacieho konania nepreukázala. Z Poukazu na okuliare a optickú pomôcku (čl. 92 spisu okresného súdu) predloženého matkou vyplýva len tá skutočnosť, že dňa 20.03.2023 bol maloletej vystavený preukaz na dioptrické okuliare, a že posledné boli zakúpené, v zmysle vyhlásenia matky ako zákonného zástupcu na poukaze v roku 2019, ale nepreukazujú nevyhnutnosť ich každoročnej zmeny (napr. že by maloletej bol každoročne vystavovaný preukaz na kompenzačnú pomôcku očným lekárom, lekárske správy o nutnosti zmeny okuliarov, a pod.). Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie správne náklady na kompenzačnú pomôcku pre maloletú zahrnul (v pomernej časti) do opodstatnených výdavkov maloletej (odsek 11 rozhodnutia súdu prvej inštancie), čím sa tento náklad premietol do celkového vyčíslenia opodstatnených výdavkov maloletej.

15. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s argumentáciu okresného súdu v odseku 11, 12 napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa potreby nasadenia fixného čeľustného aparátu pre obe maloleté deti. Zároveň odvolací súd dodáva, že procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia ( v spojení s ). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Matka v konaní žiadnym spôsobom potrebu nasadenia fixných aparátov maloletým deťom nepreukázala (napr. potvrdením ošetrujúceho stomatológa maloletých detí, predložením cenovej kalkulácie, a pod.). Ak matka v odvolaní uviedla predpokladaný termín vyšetrenia maloletých detí k otázke riešenia ich stomatologických problémov nasadením fixných aparátov v máji 2023, tak do času rozhodovania odvolacieho súdu neboli z jej strany predložené k tejto otázke žiadne závery z tohto vyšetrenia. Uvedený výdavok maloletých detí a jeho opodstatnenosť tak ostala aj v rámci odvolacieho konania iba v rovine tvrdenia zo strany matky. Za daného stavu sa teda jedná o hypotetický výdavok maloletých detí, na ktorý nie je možné prihliadnuť, pretože ním nedochádza k zmene pomerov oproti stavu, v ktorom okresný súd rozhodoval naposledy o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Rovnaký záver je možné podľa odvolacieho súdu prijať aj vo vzťahu k matkou v odvolaní uvádzaným exkurziám, výletom alebo výchovnovzdelávacím podujatiam, ktorých sa podľa matky maloleté deti pre zlú finančnú situáciu nemôžu zúčastniť. V danej otázke matka nepreukázala nielen vznik týchto výdavkov, ale ani skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať závery o neabsolvovaní školských alebo záujmových činností maloletých detí.

16. Pokiaľ matka poukazovala na zmenu pomerov na strane otca, odvolací súd sa stotožňuje aj s úvahou súdu prvej inštancie týkajúcej sa tejto otázky. Súd prvej inštancie správne ustálil príjem otca v predmetnej veci na 1.399 Eur mesačne, čo nespochybnila ani matka maloletých detí. Tento príjem následne aj správne porovnal s príjmom 288 Eur mesačne, ktorý otec dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Samotná skutočnosť, že otcovi sa výraznejšie zvýšil príjem, v danej veci neopodstatňuje zvýšenie výživného vo vyššom rozsahu, ako ho určil súd prvej inštancie, pretože súdy sú pri rozhodovaní

o rozsahu zvýšeného výživného vždy limitované mierou zvýšenia odôvodnených výdavkov maloletých detí, ktorá bola v predmetnom konaní vyjadrená správne na 60 Eur mesačne v prípade maloletej a 50 Eur mesačne v prípade maloletého. Jedná sa o zvýšenie sumy výživného o 60% pre maloletú a o 56% pre maloletého za obdobie 4 rokov. Odvolací súd poznamenáva, že okresný súd ustálil opodstatnené mesačné výdavky maloletej na sume 232 Eur, maloletého na sume 197 Eur. Po odpočítaní prídavku na dieťa, ktorý slúži na pokrytie nákladov maloletého dieťaťa (do 31.12.2022 v sume 25,88 Eur, od 01.01.2023 v sume 60 Eur), ostáva pokryť zo strany rodičov výdavky vo výške 172 Eur (maloletá)/137 Eur (maloletý). Odvolací súd je presvedčený, že po odrátaní výšky vyživovacej povinnosti otca v novo určenej výške je v možnostiach a schopnostiach matky pokrývať zostávajúcu časť opodstatnených výdavkov maloletých detí, ktorá je rovnako osobou povinnou z vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Je nutné zároveň konštatovať, že matka nerozporovala v konaní pred súdom prvej inštancie výšku ustálených výdavkov maloletých detí, a v odvolacom konaní poukazovala len na výdavky, s ktorých „opodstatnenosťou“ sa odvolací súd vysporiadal v odseku 14 a 15 toho rozhodnutia.

17. K otázke daňového bonusu, odvolací súd uvádza, že tento je upravený o dani z príjmov, a je možné si ho uplatniť mesačne alebo ročne. Mesačne si daňový bonus môže uplatniť len zamestnanec v jeho mesačnej mzde, a to za predpokladu, že splní podmienky uplatnenia nároku. V takomto prípade daňový bonus zníži vypočítané preddavky na daň, ktoré je zamestnanec povinný odvádzať zo mzdy, čím sa mu navýši čistá mzda k výplate. Ročne si daňový bonus môže uplatniť každá fyzická osoba, ktorá splní podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, a to buď podaním daňového priznania (napríklad živnostník) alebo požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Ako vyplýva z potvrdenia o príjme matky vystaveného jej zamestnávateľom (čl. 63 spisu okresného súdu) matka si daňový bonus uplatňuje mesačne, v mesiaci 11/2022 vo výške 206,02 Eur, 11/2022 vo výške 202,52 Eur. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou matky, že daňový bonus je jednorazový príspevok a nejde o jej pravidelný príjem, keďže matka si ho uplatňuje mesačne. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s právnym názorom okresného súdu, v zmysle ktorého v konaní o výživné na maloleté deti je potrené prihliadať na skutočnosť, že úrady (inštitúcie) vyplácajú rodičom rodinné prídavky. „Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. ).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v .

19. Matka si v odvolacom konaní uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd poznamenáva, že z povahy tohto konania a ani z iných skutočností, ktoré vystali v odvolacom konaní nevyplývajú také dôvody, pre ktoré by odvolací súd nemal v otázke trov odvolacieho konania rozhodnúť v zmysle všeobecnej klauzuly ustanovenia . Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať matke náhradu trov odvolacieho konania v zmysle a matka takýto dôvod ani netvrdila.

20. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.