Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K3-20C-26-2023.pdf
PDF · 112.39 KB
No categories available
K3-20C/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcov: 1/ A. B. C. D., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., 2/ B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DEMKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX F., 2/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX F., obaja zast.: Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., IČO: 36 861 855, so sídlom v Košiciach, Mudroňova 29, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobca v 1/ rade a žalobkyňa v 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemku parc. reg. „C“ č. 373/2, o výmere 33m2, záhrada, nachádzajúci sa v kat. úž. F. K. L., obec F. K. L., M. F. - M., ktorý vznikol odčlenením z pôvodnej parcely reg. „C“ č. 673, o výmere 349 m2, záhrady, evidovaným Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, na LV č. XXX, kat. úž. F. K. L., obec F. K. L., M. F. - M., v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 17.03.2023, úradne overeného dňa 27.03.2023, č. G1 350/2023, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1.
II. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovaným v 1/ a 2/ rade s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2023, zmenenou na pojednávaní konanom dňa 07.11.2023 (v podstatných skutkových okolnostiach) domáhali určenia vlastníckeho práva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely č. 675, pričom tento pozemok susedí s pozemkom parcely č. 673, majiteľom ktorého sú žalovaní. Z dôvodu nesprávne zakreslenej vlastníckej hranice medzi pozemkami 675 a 673 v katastri nehnuteľností doručili žalobcovia Okresnému úradu Košice – okolie, katastrálnemu odboru dňa 29.10.2019 žiadosť, v ktorej žiadali o opravu chybne zakreslenej vlastníckej hranice medzi pozemkami 675 a 673 podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. V spojitosti s vyššie uvedenou žiadosťou – návrhom žalobcov Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor vydal dňa 11.12.2019 pod sp. zn. OU- KS-KO1-X-93/2019 Ox Rozhodnutie, ktorým návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte podaný žalobcami zo dňa 29.10.2019 zamietol. Po vydaní a doručení Rozhodnutia sa žalobcovia snažili vo viacerých osobných rozhovoroch so žalovanými nájsť konštruktívne riešenie problému dohodou. Vzhľadom k tomu, že žalovaní zastávali stanovisko, že oplotenie v teréne by malo správne prebiehať podľa zakreslenej katastrálnej mapy, sa žalobcovia rozhodli pre bližšie preskúmanie príčin existencie tohto problému obrátiť so žiadosťou o prešetrenie hranice medzi pozemkom 673 a 675 na katastrálnu inšpekciu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky („katastrálna inšpekcia“). V nadväznosti na to katastrálna inšpekcia zaslala žalobcom oznámenie, v ktorom potvrdila, že hranica medzi pozemkami 673 a 675 je vo vektorovej katastrálne mape číselnej zobrazená nesprávne, táto
chyba vznikla pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním v rokoch 1993 až 1995 a v súlade s meračským náčrtom č. 363 a geometrickým plánom č. 11/76 by hranica medzi uvedenými parcelami mala byť určená existujúcim oplotením. Týmto katastrálna inšpekcia výslovne potvrdila, že vlastnícka hranica medzi pozemkami 673 a 675 je zakreslená nesprávne, mala by prebiehať po existujúcom oplotení, pričom tento stav je výsledkom chyby pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním. Žalobca v 1/ rade preto znovu oslovil a v osobnom stretnutí dňa 09.08.2022 žalovaným vysvetlil závery katastrálnej inšpekcie a požiadal žalovaných znovu o súhlas s opravou katastrálnej mapy, a to v podobe podpísania spoločnej písomnej žiadosti o opravu chyby v katastrálnom operáte, adresovanej OÚ Košice – okolie, katastrálnemu odboru, ktorej písomný návrh žalovaným na tomto stretnutí predložil. Žalovaní však takúto súčinnosť poskytnúť odmietli. Vzhľadom na nesprávne zakreslený priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami 675 a 673 v katastrálnej mape oproti jej skutočnému priebehu v teréne, ktorý priebeh hranice zodpovedá existujúcemu oploteniu medzi pozemkami 675 a 673, nechali žalobcovia pre účely tejto žaloby vypracovať geometrický plán znázorňujúci skutočný priebeh vlastníckej hranice pozemkov 675 a 673 a z ktorého je zistiteľná sporná plocha, o ktorej žalobcovia tvrdia, že patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Geometrický plán na oddelenie p. č. 673/2 vyhotovil dňa 17.03.2023 C. G., geodet, Košický Klečenov 26, IČO: 37 641 174, pričom tento geometrický plán bol úradne overený Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom dňa 27.03.2023 pod číslom overenia: G1- 350/2023. Uzavreli, že na podaní tejto žaloby majú naliehavý právny záujem.
2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že nedisponujú s geometrickým plánom č. 592 z roku 1976 ani s meračským náčrtom č. 363. Dňa 25.07.2001 uzavreli s J. F. kúpnu zmluvu k parcelám č. 672 a č. 673. Ak by súd rozhodol v prospech žalobcov a z parcely č. 673 by povolil navrhované oddelenie parcely č. 673/2, o výmere 33m2, došlo by k porušeniu ich vlastníckych práv. Uzavreli, že neiniciovali túto situáciu, pričom sa nechcú pripraviť o nehnuteľnosť, ktorú vlastnia. Súčasne navrhli, aby im súd náhradu trov konania neuložil, vzhľadom na ich sociálne postavenie dôchodcov.
3. Žalobcovia v replike zopakovali, že hranica medzi parcelami č. 673 a 675 je zakreslená nesprávne vo vektorovej katastrálnej mape. K chybe došlo pri obnove katastrálneho operátu. Mali za to, že výmera parciel č. 672 a 673 je nepodstatná pre riešenie problému chybného zakreslenia hranice. Nesúhlasili ani s možným použitím ust. § 257 CSP, keďže žalovaní odmietli vec mimosúdne vyriešiť a im neostala iná možnosť, ako sa so žalobou obrátiť na súd.
4. Žalovaní v duplike uviedli, že vlastnícke právo žalovaných je preukázané, nesporné a právne platné. Žalovaní ako vlastníci pozemku č. 673 sú oprávnení predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Užívanie ani oplotenie samo o sebe nezakladá vlastníctvo tohto pozemku. Právny stav je k tomuto pozemku je evidovaný na LV č. XXX. Žalobcovia svojim konaním, a to odmietaním posunutia plotu v súlade s platným právnym stavom neoprávnene zasahujú do ich vlastníckych práv.
5. Súd doručil dupliku žalovaných žalobcom na vedomie.
6. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 07.11.2023, ktorého sa zúčastnili žalobcovia aj ich právny zástupca. Dostavila sa žalovaná v 2/ rade a jej právny zástupca. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 1/ rade. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. Súčasne žalobcovia uviedli, že nehnuteľnosť nadobudli titulom kúpy. Podľa názoru súdu tak doplnili podstatné rozhodujúce skutočnosti, ktoré súd posúdil ako zmenu žaloby, o ktorej na pojednávaní na návrh žalobcov i rozhodol. Následne pojednávanie odročil na účelom doplnenia dokazovania.
7. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 30.11.2023 reagovali na uskutočnené pojednávanie a uviedli, že celý pozemok (vrátane v zmysle predloženého geometrického plánu aj navrhovaná parcela č. 673/2) je v teréne správne ohraničený existujúcim oplotením, ktoré je v súlade s vlastníctvom a užívaním tohto pozemku žalobcami a od jeho prvotného zamerania (vzniku) v roku 1976 na podklade geometrického plánu č. 11/1976 právnymi predchodcami žalobcov (ktorých pôvodné právo osobného užívania bolo neskôr zákonom transformované na vlastnícke právo). Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k celému pozemku, a teda aj k spornej časti neskôr geometricky určenej parcelou 673/2 na podklade Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.07.2017 (z ktorej bol Rozhodnutím Okresného úradu F. – M., katastrálneho odboru dňa 14.08.2017 pod číslom konania: V 3807/2017 povolený vklad vlastníckeho
práva žalobcov k parcele č. 675 a 674) od predchádzajúcej vlastníčky pani J. K., a to v rozsahu užívania celého pozemku touto predchádzajúcou vlastníčkou (v poradí prvou užívateľkou a vlastníčkou od vzniku celého pozemku) a neskôr žalobcami v skutočných a správnych hraniciach celého pozemku podľa existujúceho oplotenia. V Geometrickom pláne č. 11/76 je výslovne uvedené, že nové hranice pozemkov boli v prírode označené plotom. Zároveň významnou je skutočnosť, že oba pozemky mali v mieste sporného lomového bodu (ktorý je dnes vo vektorovej katastrálnej mape číselnej nesprávne zakreslený) rovnaké omerné miery, a to každý z nich zhodne po 10,44 m. Po ukončení mapovania a miestneho šetrenia so zameraním vznikla chyba pri tvorbe vektorovej katastrálnej mapy číselnej, do ktorej bola nesprávne zakreslená hranica pozemkov parc. č. 675 a 673. To, ale nezaložilo a nemohlo založiť vlastnícke právo žalovaných, keďže zákon nadobudnutie vlastníckeho práva novým mapovaním (bez ohľadu na chybné zakreslenie hranice) neumožňoval. Avšak dnes vektorová katastrálna mapa číselná uvádza šírku pozemku 675 iba 8,10 m a nie 10,44. resp. 10,30 m a súčasne táto mapa uvádza šírku pozemku 673 až 12,70 a nie iba 10,44 m, resp. 10,50 m. Táto skutočnosť je dôkazom toho, že dnes je zakreslenie priebehu hranice pozemkov parc. č. 675 a 673 vo vektorovej katastrálnej mape číselnej nesprávne a nemá oporu v geodetických podkladoch. Správne omerné miery pozemkov parc. č. 673 a 675 určené Geometrickým plánom č. 11/76 a neskôr potvrdené Meračským náčrtom č. 363 zodpovedajú v teréne miestu, kde sa nachádza a vždy nachádzal plot. Pokiaľ ide o postupnosť jednotlivých užívateľov a (neskôr po zmene spoločenských pomerov) vlastníkov, ktorí užívali celý pozemok v jeho skutočných hraniciach, teda v zhode s nikdy nezmeneným a od počiatku existujúcim oplotením, táto postupnosť je nasledovná: Prvými užívateľmi celého pozemku boli manželia I. K. a J. K.. Užívacím titulom bola Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorú uzavreli dňa 25.10.1977 s Miestnym národným výborom v Družstevnej pri Hornáde vo vzťahu k parcele č. 592/34.Títo užívatelia sa neskôr stali vlastníkmi celého pozemku, a to v súlade s ustanovením § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po smrti svojho manžela I. K., pani J. K., ako výlučná vlastníčka pozemku, odpredala žalobcom celý pozemok do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to na podklade Kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2017, z ktorej vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 675 a 674 v prospech žalobcov bol povolený Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom dňa 14.08.2017. Od roku 2017 žalobcovia užívajú celý pozemok v intenciách pôvodne existujúceho a nikdy nezmeneného oplotenia (tak ako ich právni predchodcovia), teda v zhode so skutočným priebehom hranice sporných pozemkov vyplývajúcim z relevantných geodetických podkladov, ktorými sú Geometrický plán č. 11/76, Výkaze výmer a Vyvlastňovacom súpise k geometrickému plánu č. 11/76 a Meračský náčrt č. 363. Napokon žalobcovia uzavreli, že pokiaľ žalovaní vo vzťahu k vzniknutej situácii ponúkli žalobcom ako mimosúdne riešenie odkúpenie spornej časti pozemku o výmere 33 m2 za kúpnu cenu 3.500 €, zakladá to pochybnosť v tom smere, že cieľom žalovaných je iba finančné obohatenie a nie skutočná potreba vlastniť pozemok vo výmere, ktorú si podľa svojej mylnej predstavy kúpili a stále ňou tvrdošijne chybne argumentujú.
8. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 07.11.2023, ktorého sa zúčastnili žalobcovia aj ich právny zástupca. Dostavila sa žalovaná v 2/ rade a jej právny zástupca. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 1/ rade. Súd na pojednávaní uviedol predbežné právne posúdenie, strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach, ďalšie dôkazy navrhované neboli.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobcovia sa voči žalovaným domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku parc. reg. „C“ č. 373/2, o výmere 33m2, záhrada, nachádzajúci sa v kat. úz. F. K. L., obec F. K. L., M. F. - M., ktorý vznikol odčlenením z pôvodnej parcely reg. „C“ č. 673, o výmere 349 m2, záhrady, evidovaným Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, na LV č. XXX, kat. úz. F. K. L., obec F. K. L., okres Košice - okolie, vytvoreného v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 17.03.2023, úradne overeného dňa 27.03.2023, č. G1 350/2023 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2017, pričom ho nadobudli od predchádzajúcej vlastníčky J. K. a to v rozsahu užívania celého pozemku (teda aj spornej časti). Prvými užívateľmi celého pozemku (ako ho žalobcovia neskôr kúpili) boli I. K. a J. K. a užívacím titulom bola Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorú uzavreli dňa 25.10.1977. Od roku 2017 žalobcovia užívajú celý pozemok v intenciách pôvodne existujúceho a nikdy nezmeneného oplotenia. Pri obnove katastrálneho operátu v roku 1995 došlo k chybe pri zakreslení vlastníckej hranice medzi pozemkami č. 675 a 673, pričom túto skutočnosť
potvrdil i Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý uviedol, že hranica medzi pozemkami by mala byť určená oplotením. Žalovaní nesúhlasili s podanou žalobou, mali za to, že veľkosť ich parcely zodpovedá stavu, ako ju kúpili. Úrad geodézie takisto hovorí, že obnova operátu novým mapovaním nezakladá vlastnícke právo k novo zameraným nehnuteľnostiam a nový vlastník môže nadobudnúť iba toľko vlastníckych práv ako mal pôvodný vlastník. Pôvodný vlastník mal toľko práv, ako sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností, nenadobudol viacej týchto práv, na základe podkladov, z ktorých sa stále vychádza. Z týchto dôvodov žiadali žalobu zamietnuť.
11. Z výpisu z LV č. XXX, kat. úz. F. K. L., vyplýva, že pozemok parc. č. 674, o výmere 114m2, ostatné plochy, parc. č. 675, o výmere 203m2, záhrada, parc. č. 676, o výmere 17m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 677, o výmere 335m2, chata, so súpisným číslom XX, postavená na parc č. 676, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v podiele 1/1, na základe kúpnych zmlúv zo dňa 14.08.2017 a zo dňa 07.09.2021.
12. Z výpisu z LV č. XXX, kat. úz. F. K. L., vyplýva, že pozemok parc. č. 672, o výmere 14m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 673, o výmere 349 m2, záhrada, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/1, na základe kúpnej zmluvy, č. z. 17/02.
13. Z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 25.10.1977 vyplýva, že Miestny národný výbor v Družstevnej pri Hornáde zriadil pre D. F. a manželku J. právo osobného užívania pozemku, parc. EN 592/35, vo výmere 360 m2, za úhradu 1.440,- KČS.
14. Z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 25.10.1977 vyplýva, že Miestny národný výbor v Družstevnej pri Hornáde zriadil pre I. K. a manželku J. právo osobného užívania pozemku, parc. EN 592/34, vo výmere 360 m2, za úhradu 1.440,- KČS.
15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2001 uzavretej medzi predávajúcou J. F. a kupujúcimi žalovanými mal súd za preukázané, že kupujúci nadobudli nehnuteľnosti zap. na LV č. XXX, kat. úz. F. K. L. a to parc. č. 672, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 14 m2, parc. č. 673, záhrada, o výmere 349 m2.
16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2017 uzavretej medzi predávajúcou J. K. a kupujúcimi žalobcami mal súd za preukázané, že kupujúci nadobudli nehnuteľnosti zap. na LV č. XXX, kat. úz. F. K. L. a to parc. č. 674, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 18 m2, parc. č. 675, záhrada, o výmere 299 m2, chatu so súp. č. XX, stojacej na parc. č. 674.
17. Z Geometrického plánu na rozdelenie parc. č. 592 č. 11/1976 zo dňa 12.08.1976, úradne overeného dňa 14.11.1977 vyplýva, že výmera pôvodnej parcely č. 592 bola 30á, 26 m2 a, že okrem iných novovzniknuté parcely č. 592/34 a č. 592/35 mali mať výmeru po 360 m2.
18. Z Geometrického plánu č. 24/2023 zo dňa 17.03.2023, úradne overeného dňa 27.03.2023, č. G1 350/2023 vyplýva, že na jeho základe vzniknú z pôvodnej parcely č. 673, o výmere 349 m2, novovytvorené parcely:
- parcela reg. „C“ č. 673/1, záhrada, o výmere 316 m2,
- parcela reg. „C“ č. 673,2, záhrada, o výmere 33 m2.
19. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie zo dňa 11.12.2019, č. k. OU-KS- K01-X-93/2019Ox vyplýva, že správny orgán prešetrením súboru geodetických informácií zistil, že v katastrálnom operáte je chyba v evidovaní hranice medzi parcelami registra „C“ č. 673 a č. 675. Táto chyba vznikla pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním, konkrétne pri tvorbe vektorovej katastrálnej mapy číselnej. Z meračského náčrtu č. 363 je zrejmé, že hranicu medzi parcelami registra „C“ č. 673 a č. 675 tvorí plot, zo Záznamu podrobného merania zmien č. 1004 vyplýva, že plot nie je totožný s hranicou evidovanou v katastrálnej mape. To, že hranica medzi parcelami registra „C“ č. 673 a č. 675 nie je v katastrálnom operáte evidovaná správne potvrdzuje aj to, že omerné miery medzi bodmi 6000030670 – 6000030656 a 6000030656 – 6000030643 uvedené v meračskom náčrte č. 363 a vo vektorovej katastrálnej mape číselnej nie sú rovnaké.
20. Z podania označeného Oznámenie o vybavení podania Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 13.03.2020 okrem iného vyplýva, že hranica medzi parcelami č. 673 a 675 je zakreslená nesprávne,
že hranica je zakreslená tak ako bola zameraná pri novom mapovaní v rokoch 1993 - 1995, že táto hranica by mala byť určená oplotením a, že chybný zákres hranice medzi pozemkami je od obnovy aparátu novým mapovaním.
21. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa § 132a Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991), kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
23. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
24. Podľa § 135a Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
25. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje
26. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
27. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
28. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
29. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
30. V prvom rade súd skúmal, či na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem žalobcov na tomto určení, nakoľko bez tohto určenia sa stane ich právo neistým. Navyše žalovaní ani nenamietali, že by žalobcom nesvedčal naliehavý právny záujem.
31. Súd konštatuje, že k vydržaniu dochádza priamo zo zákona, ak boli kumulatívne splnené všetky jeho zákonné podmienky, pričom dobromyseľnosť držby treba vždy posudzovať z objektívneho hľadiska a vždy je potrebné brať do úvahy, či by aj každý iný držiteľ v obdobnej situácii pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od neho vyžadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, ale stačí, ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod; v tom prípade omyl držiteľa, ale musí byť vždy ospravedlniteľný.
32. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny
prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená. Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil. Pre vydržanie je rozhodujúci stav v prírode, v akom držiteľ po zákonom predpísanú minimálnu dobu 10 rokov s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu tento pozemok v príslušných hraniciach určených v prírode vlastnícky patrí.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 25.10.1977 užívali pôvodnú parc. č. 592/34 (v súčasnosti je to parcela č. 675), pričom táto bola od parcely č. 592/35 (v súčasnosti sa jedná o parcelu č. 673, ktorú užívali právni predchodcovia žalovaných) oddelená plotom a od počiatku to takto bolo užívané. Predmetný plot stojí dodnes a v priebehu času nebol posúvaný, stojí teda na pôvodnom mieste. Právni predchodcovia žalobcov tak túto parcelu riadne a nerušene užívali po celý čas, najneskôr tak v roku 1987 túto vydržali, pričom žalovaní nespochybnili dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov a v tomto smere po vyslovení predbežného právneho posúdenia (že právni predchodcovia žalobcov vydržali žalovanú časť pozemku) nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov. Boli tak splnené zákonné podmienky vydržania.
34. Tieto parcely č. 675 a 673, ale boli zle zakreslené pri obnove katastrálneho operátu v roku 1995 a takto chybne sa to premietlo aj do katastra nehnuteľností. To, že došlo k chybe, si uvedomil a potvrdil Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vo svojich podaniach, ktorí v zhode jasne uviedli, že pri obnove katastrálneho operátu v roku 1995 došlo k chybným zákresom a, že hranicu medzi pozemkami v teréne mal (má) tvoriť plot. V dôsledku týchto vyjadrení si žalobcovia zaobstarali Geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý vychádzal z týchto zistení, po ktorých je zrejmé, že časť pozemku – parcela č. 673/2, o výmere 33 m2 (vyznačená v tomto geometrickom pláne) bola chybne zakreslená (ak by nedošlo k chybe pri obnove katastrálneho operátu v roku 1995, táto časť pozemku by bola súčasťou parcely č. 675) a že túto časť pozemku vždy užívali právni predchodcovia žalobcov ako i samotní žalobcovia od kúpy v roku 2017, keďže (aj) táto časť je pozemku je oplotená.
35. Z týchto dôvodov tak mal súd za preukázané, že časť parcely č. 673/2, o výmere 33m2 (uvedená v Geometrickom pláne č. XX/XXXX) nikdy nebola vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných a neskôr v ich vlastníctve (od roku 2001), keďže táto časť bola vždy oplotená a takto ju užívali právni predchodcovia žalobcov ako i samotní žalobcovia od roku 2017.
36. Žalobcovia sú manželmi, preto nadobudli vlastnícke právo k vyššie uvedenému pozemku do bezpodielového spoluvlastníctva.
37. Vzhľadom na uvedené, súd považoval žalobu žalobcov v celom rozsahu za dôvodnú, preto jej vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 OSP) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
42. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
43. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa aj keď sa ich žalovaní dožadovali z dôvodu, že sú dôchodcovia. Podľa názoru súdu, ale nijako neosvedčili svoje majetkové, sociálne pomery, na základe ktorých by súd mohol uvažovať o aplikácii ust. § 257 CSP. Navyše boli v spore zastúpení advokátom.
44. O nároku na náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešní žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade s tým, že o konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).