Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/68/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Strategic Sourcing spol. s r.o., so sídlom Marhuľová 1903/2, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 747 203, zast. Advokátska kancelária Žitňanský s.r.o., so sídlom M. Hricku 1833/32, 911 01 Trenčín, IČO: 52 020 991 proti žalovanému MAGNA SLOVTECA, s.r.o., so sídlom Ľ. Podjavorinskej 16, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 103 236, zast. Kinstellar, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833 o zaplatenie 16.473,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. -411 zo dňa 10. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. -411 zo dňa 10. novembra 2022 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia žalobu zamietol. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.473,85 Eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poradenskej činnosti (ďalej aj „Zmluva“) uzavretej medzi stranami sporu dňa 11.04.2018 poskytoval žalobca žalovanému za dohodnutú odmenu služby vymedzené v zmluve za dohodnutých podmienok a všetky faktúry boli žalovanému zaslané elektronicky. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1801008 na sumu 3.600,- Eur so splatnosťou dňa 25.06.2018, faktúru č. 1801010 na sumu 6.000,- Eur so splatnosťou dňa 29.07.2018, faktúru č. 1801012 na sumu 3.873,85 Eur so splatnosťou dňa 16.10.2018 a faktúru č. 1801013 na sumu 3.000,- Eur so splatnosťou dňa 19.11.2018, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobcovi boli uvedené faktúry vrátené dňa 21.02.2012 s oznámením, že žalovaný ich zamieta. Žalobca počas novembra a decembra 2018 opakovane zdôvodňoval žalovanému žalobcom poskytnuté služby, a to zamestnankyni žalovaného p. A. – vedúcej nákupu, ktorá však nemohla zhodnotiť poskytnuté služby, pretože v rozhodnom čase u žalovaného nepracovala, nakoľko nastúpila po predchodcovi p. B., ktorý z titulu svojej pozície u žalovaného vo funkcii vedúceho nákupu práce od žalobcu pre žalovaného preberal, potvrdzoval dodanie služieb a zadával žalobcovi požiadavky na poskytnutie týchto služieb a k plneniu nemal žiadne výhrady. Až do nástupu p. A. žalovaný teda odsúhlasil a potvrdil, že dohodnuté a vyfakturované služby žalobcom boli riadne dodané a nemá k nim žiadne výhrady. V priebehu konania reagujúc na procesnú obranu žalovaného žalobca popieral, že by Zmluva mala charakter rámcovej dohody a ani bližšie vymedzenie služieb nemuselo byť v písomnej forme. Bližšie vymedzenie činností, kompetencií a zodpovednosti žalobcu bolo dohodnuté a odsúhlasené najmä na stretnutiach, pohovoroch, mítingoch, poradách, telefonicky, e-mailom a zo strany žalovaného toto vymedzenie úloh odsúhlasovalo jeho vedenie. Podľa žalobcu nešlo o čiastkové objednávky alebo o nové zadania, ale

o špecifikáciu a bližšie vymedzenie dohodnutých služieb. Rozsah činností bol jasne a zrozumiteľne dohodnutý, obidvom zmluvným stranám známy, čo potvrdzuje akceptácia a úhrada faktúr, ktorých prílohou bol vždy prehľad činností za daný mesiac. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nárok žalobcu popieral. Potvrdil uzavretie Zmluvy medzi stranami sporu s tým, že záväzkom žalobcu ako poradcu bolo poskytovať žalovanému ako klientovi poradenstvo v oblastiach uvedených v prílohe č. 1 k Zmluve na základe požiadaviek žalovaného. Žalovaný bol povinný podľa článku 2.3 Zmluvy pravidelne reportovať o svojej činnosti podľa požiadaviek žalovaného. Zmluva mala rámcový charakter a vyžadovala si ďalšie implementačné dohody. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že tento si dohodnuté povinnosti splnil a služby dodal. Žalobca neuviedol faktúru č. 1801006 zo dňa 15.05.2018 na sumu 6.000,- Eur, ktorá bola jediná žalovanému doručená, pokiaľ u žalovaného pracoval p. B. a táto bola aj zaplatená. Ostatné faktúry boli doručené žalovanému v čase, keď p. B. u žalovaného nepracoval, a to dňa 19.11.2018. Z uvedeného dôvodu ich p. B. nemohol podpísať a ani schváliť a e-mail od p. B. potvrdzuje, že žalobca žiadne úspory nevykonal, keď jeho úlohou bolo nájsť dodávateľov, ktorí by žalovanému boli schopní dodávať komoditu die casting za nižšiu cenu, pričom žalobca predložil tri ponuky, avšak všetky s vyššou cenou. Žalobcom predložené faktúry žalovaný namietal a žalobca odmietol poskytnúť akékoľvek podklady potrebné na ich úhradu. Informácie o faktúrach poslal žalobca žalovanému až 09.01.2019 a po internom preverovaní žalovaný dňa 12.02.2019 žalobcovi oznámil dôvody ich rozporovania. Žalobca nepreukázal dodanie služieb žalovanému a dôvodnosť vystavenia faktúr a preto je jeho nárok nedôvodný. Žalobca mal poskytovať žalovanému poradenstvo na základe požiadaviek žalovaného, keď tieto požiadavky nemuseli mať osobitnú formu, avšak museli byť dostatočne špecifické a určité, aby boli zrejmé konkrétne úlohy, ktoré je potrebné plniť. Dôkazné bremeno či služby boli žalovaným požadované, v akom rozsahu a či aj boli poskytnuté, zaťažuje žalobcu, ktorý nepreukázal dodanie služieb podľa zadania, rozsah týchto služieb, ani dôvodnosť vystavenia faktúr. Tvrdenie žalobcu, že p. B. nemal výhrady k plneniu žalobcu, keď toto plnenie mal preberať, je podľa žalovaného nepodložené a bez dôkazov. 4. Po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu konateľa žalobcu a svedkov C. B. a D. E. F. dospel okresný súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 11.04.2018 bola medzi žalobcom ako poradcom a žalovaným ako klientom uzatvorená na dobu 6 mesiacov Zmluva o poradenskej činnosti, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytovať poradenstvo žalovanému v oblastiach definovaných v prílohe č. 1, t.j. zostavovanie modelov pre reporty pre SW Power Bl, školenie zamestnancov pre prácu s dátovými modelmi, ostatné úlohy na základe požiadaviek klienta. Podľa prílohy č. 1 bol odhadovaný rozsah poradenskej činnosti 50 konzultačných hodín. Tento rozsah mali strany sporu právo po dohode upraviť akýmkoľvek smerom. Podľa čl. II. Zmluvy mal žalobca zabezpečovať žalovanému podnikateľské a organizačné poradenstvo, iné poradenstvo na základe individuálnych požiadaviek žalovaného v sídle žalobcu alebo žalovaného, alebo na inom mieste podľa dohody. Poradenstvo mohlo byť poskytované aj písomne alebo elektronicky. Podľa čl. 2.3 Zmluvy bol žalobca povinný pravidelne reportovať o svojej činnosti podľa požiadaviek žalovaného. Podľa čl. IV. Zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi dohodnutú dennú sadzu vo výške 500,- EUR bez DPH a bez ďalších nárokov na kompenzáciu akýchkoľvek iných nákladov. Konzultačným dňom sa rozumie jeden manday, t.j. v rozsahu minimálne 8 hodín bez zarátania cesty do miesta poskytovania služieb. Žalobca mal vypracovať pre žalovaného za poskytnuté služby raz za mesiac faktúru s odpočtom vykonaných konzultačných dní a túto mal doručiť do sídla žalovaného najneskôr do druhého dňa po ukončení mesiaca osobne alebo prostredníctvom elektronickej pošty. 6. Faktúrou č. 1801008 vystavenou dňa 11.06.2018 splatnou dňa 25.06.2018 vyúčtoval žalobca žalovanému odmenu za služby v zmysle Zmluvy - „model prehľadu spendu nákupu 6 dní x 500,- EUR“ v celkovej sume 3.600,- EUR. 7. Faktúrou č. 1801010 vystavenou dňa 15.07.2018 splatnou dňa 29.07.2018 vyúčtoval žalobca žalovanému odmenu za služby v zmysle Zmluvy - „vyhľadávanie dodávateľov pre diely Die casting, 10 dní x 500,- EUR“ v celkovej sume 6.000,- EUR. 8. Faktúrou č. 1801012 vystavenou dňa 02.10.2018 splatnou dňa 16.10.2018 vyúčtoval žalobca žalovanému odmenu za služby v zmysle Zmluvy - „vyhľadávanie dodávateľov pre diely Die casting“ v celkovej sume 3.873,85 EUR. 9. Faktúrou č. 1801013 vystavenou dňa 05.11.2018 splatnou dňa 19.11.2018 vyúčtoval žalobca žalovanému odmenu za služby v zmysle Zmluvy - „vyhľadávanie dodávateľov pre diely Die casting“ v celkovej sume 3.000,- EUR.

10. Okresný súd poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným z obdobia od 12.09.2018 do 12.02.2019, týkajúcu sa žalobcom vykonaných činností a požiadaviek žalovaného na zdôvodnenie vystavenia faktúr. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 21.02.2019 žalobcovi vrátil vystavené faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania. 11. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, ktorá nie je osobitne upravená v (ďalej aj „“). Zmluvné vzťahy medzi stranami sporu bolo možné posúdiť podporne podľa ustanovení o zmluve o dielo, keďže predmetom záväzku žalobcu bolo v prevažnej miere vykonanie určitých činností pre žalovaného a predmetom záväzku žalovaného bolo zaplatenie ceny za ich vykonanie a odkázal pritom na ustanovenie a . 12. Podľa okresného súdu si zmluvné strany v Zmluve dohodli rozsah činností, ktoré mal žalobca vykonávať, všeobecne vychádzajúc z prílohy č. 1 Zmluvy. V Zmluve nebol stanovený presnejší popis modelov pre reporty, ktoré mali byť žalobcom zostavené, rozsah školení, ktoré mal žalobca poskytovať v súvislosti s prácou s dátovými modelmi a preto bolo potrebné vychádzať z toho, akým spôsobom, kým a v akom rozsahu boli práce pre žalobcu zadávané. Podľa okresného súdu Zmluva mala rámcový charakter a konkrétne zadávanie požiadaviek zo strany žalovaného malo byť robené následne po jej uzavretí. Nebolo vylúčené ani to, aby pokyny boli žalobcovi zadávané aj ústne. Z výsluchu konateľa žalobcu a svedka p. B. vyplýva, že zadávanie konkrétnych požiadaviek bolo realizované práve svedkom B., pracujúcim v tom čase vo funkcii vedúceho nákupu u žalovaného, avšak len do 25.06.2018, kedy bol s ním rozviazaný pracovný pomer. Podľa okresného súdu nebolo preukázané, kto mal byť konkrétnou osobou za žalovaného, ktorá mala zadávať úlohy žalobcovi. Ani konateľ, ani prokurista žalovaného, ktorí zmluvu podpísali, priamo pri výkone činnosti žalobcu s týmto nespolupracovali. Podľa okresného súdu nebolo preukázané, kto bol skutočne oprávnený zadávať pokyny alebo úlohy pre žalobcu, teda čo mal žalobca konkrétne pre žalovaného realizovať. Takouto osobou mohol byť aj svedok B. vo funkcii vedúceho nákupu, pokiaľ sa jednalo o činnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Samotný svedok p. B., pracujúci u žalovaného pôvodne vo funkcii vedúceho nákupu, však nevedel uviesť, kto ho takouto činnosťou konkrétne poveril. Spolupráca so žalobcom podľa svedka p. B. vyplývala z jeho pozície vedúceho nákupu. Vzhľadom na zaplatenie jednej zo žalobcom vystavených faktúr č. 1801006 počas vykonávania funkcie vedúceho nákupu p. B. u žalovaného, okresný súd dospel k záveru, že svedok B. mohol byť oprávnený žalobcovi zadávať úlohy a sčasti mohol vykonávať kontrolu vykonávania činností žalobcom, avšak výpoveď svedka B. bola všeobecná. Podľa okresného súdu nebolo bez pochybností preukázané, že svedok p. B. bol osobou, ktorá preberala plnenie od žalobcu a kontrolovala vykonávanie jeho činnosti. Svedok p. B. potvrdil, že v čase vykonávania funkcie vedúceho nákupu u žalobcu schvaľoval faktúry, k faktúre bol však priložený nejaký podklad, aby mohol vyhodnotiť relevantnosť účtovanej sumy. Podľa okresného súdu v čase, kedy vykonával u žalovaného túto funkciu, k takémuto postupu zrejme dochádzalo, keďže bola uhradená faktúra č. 1801006 vystavená žalobcom. 13. Okresný súd dospel k záveru, že za predpokladu pokiaľ svedok p. B. bol oprávnenou osobou zadávať žalobcovi požiadavky na výkon činnosti podľa Zmluvy a následne plnenia od žalobcu aj preberať, potom tak mohol robiť len do momentu, kedy u žalovaného pracoval, t.j. len do 25.06.2018. Okrem jedinej faktúry č. 1801008, ktorá je predmetom tohto konania, všetky ďalšie faktúry boli vystavené až po termíne ukončenia činnosti svedka u žalovaného. Všetky faktúry boli však žalobcovi doručené až dňa 19.11.2018, teda v čase, keď svedok p. B. už reálne u žalovaného nepracoval. Nie je teda vylúčené, avšak ani bez pochybností preukázané, že práce žalobcovi zadával svedok p. B., avšak ich schválenie po ich vykonaní už svedok vykonať nemohol. 14. Vo vzťahu k faktúre č. 1801008, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 3.600,- Eur za model prehľadu spendu nákupu za 6 dní po 500,- Eur, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že tento model spendu bol objednaný, žalobca ho urobil a ďalej bol povinný preukázať čas, ktorý strávil pri jeho tvorbe, pretože cena bola stanovená za deň vo výške 500,- Eur, avšak jeden dohodnutý manday znamenal minimálne 8 hodín práce bez zarátania cesty. Okresný súd zdôraznil, že hoci žalobca uvádzal, že prílohou každej faktúry bol rozpis činností, ani táto faktúra a ani ďalšie, ktoré boli predmetom konania, takýto prehľad neobsahujú. Samotný konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že sa domnieva, že prílohou každej faktúry bol prehľad prác. Okresný súd potom dospel k záveru, že vzhľadom na absenciu takéhoto prehľadu prác nemal možnosť zistiť rozsah vykonaných prác. K rozsahu prác bol predložená len e-mailová komunikácia, z ktorej však konkrétny rozsah prác nebolo možné jednoznačne ustáliť, aj keď podľa okresného súdu bolo nepochybné, že určité práce žalobcom vykonané boli, čo potvrdila svedkyňa p. F.. Táto vo svojej výpovedi potvrdila, že model spendu nákupu bol vytváraný v rámci zavádzania databázy Power B1 a na tomto projekte so žalobcom spolupracovala, tento projekt bol odovzdaný ako funkčný, bolo urobené aj školenie o jeho používaní, avšak školenie trvalo podľa svedkyne asi hodinu

a pri vypracovávaní tohto projektu so stretla so žalobcom päť alebo šesťkrát, ktoré stretnutie nikdy netrvalo viac ako hodinu. Svedkyňa však nevedela uviesť, aký čas pri tvorbe projektu strávil žalobca, keďže so žalobcom len prešli dáta a žalobca pracoval na programe doma. Podľa svedkyne žalobca priniesol vyhotovený program na vlastnom notebooku, mohlo sa s ním pracovať, avšak využívaný nebol. Okresný súd však zdôraznil, že z mailovej komunikácie, konkrétne zo dňa 12.02.2019 vyplýva, že už vo faktúre č. 1801006 bola žalobcovi zaplatená suma 6.000,- Eur za model prehľadu spendu nákupu, teda za rovnakú položku, akú si žalobca uplatnil voči žalovanému v tomto konaní podľa faktúry č. 1801008. Podľa okresného súdu ostalo sporné, na základe koho pokynu žalobca model vypracovával, o aký model išlo, či o jeden alebo viaceré, v akom rozsahu bola práca vykonaná, koľko času na tvorení modelu strávil, pričom bolo povinnosťou žalobcu podľa článku IV. bod 4.2 Zmluvy vypracovať pre žalovaného raz za mesiac faktúru s odpočtom vykonaných konzultačných dní. Túto povinnosť si žalobca nesplnil. Nebolo preto možné rozsah prác skontrolovať a preveriť. Okresný súd zdôraznil, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, t.j. aby preukázal v akom rozsahu, za aký čas vytvoril model. Toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol a nemohla byť preto ním uplatnená suma podľa faktúry č. 1801008 priznaná, aj keď nespochybnil, že určitý rozsah prác žalobca vykonal. 15. Pri posudzovaní nároku žalobcu z faktúry č. 1801010 okresný súd uviedol, že touto faktúrou vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného podľa zmluvy – činnosti za „vyhľadávanie dodávateľov pre diely die casting, 10 dní x 500,- Eur“ v sume 6.000,- Eur. Ani k tejto faktúre žalobca nepripojil výkaz o vykonaných prácach, pričom podľa žalobcu jej predmetom bola úhrada za činnosť pri vyhľadávaní dodávateľov pre p. G., ktorý pracoval ako nákupca u žalovaného. Aj túto činnosť však podľa žalobcu riešil so svedkom p. B. a jej predmetom bolo vyhľadávanie potencionálnych dodávateľov a výrobcov tlakových foriem. Okresný súd poukázal na výpoveď svedka p. B., podľa ktorého cieľom činnosti die castingu bolo nájsť lacnejšieho dodávateľa, pričom nevedel uviesť, či predmetom bola aj nejaká úspora. Potvrdil len to, že žalobca na činnosti die castingu pracoval, nevedel však potvrdiť, kto túto požiadavku zadal a ani ako bolo dohodnutá odmena. Ani v tomto prípade žalobca nesplnil povinnosť podľa čl. 4.2 Zmluvy vypracovať pre žalovaného raz mesačne faktúru s odpočtom vykonaných konzultačných dní a preto nebolo možné rozsah prác skontrolovať a preveriť. Podľa okresného súdu aj v tomto prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, t.j. preukázať, kto ho na činnosť die castingu poveril, čo bolo jeho povinnosťou, čo pre žalovaného vykonal, komu výsledky práce odovzdal a podľa čoho si cenu účtoval. Aj keď žalobca poukazoval, že celá služba bola o dôvere voči klientovi, bolo povinnosťou žalobcu podávať žalovanému správy o svojej činnosti, aby žalovaný mohol vyhodnotiť, či boli činnosti reálne vykonané. Pri nároku z tejto faktúry však podľa okresného súdu nebolo zrejmé ani to, kto žalobcu činnosťou poveril, čo bolo náplňou jeho činnosti a čo malo byť výsledkom tejto činnosti. Pokiaľ žalobca uvedenú faktúru vrátil a neuznal, bolo na žalobcovi, aby preukázal tieto skutočnosti, čo však neurobil. Z toho dôvodu ani z tejto faktúry žalobcom uplatnená suma nemohla byť súdom priznaná. 16. Vo vzťahu k nárokom uplatneným z faktúry č. 1801012 a č. 1801013 sa podľa okresného súdu jednalo o vyúčtovanie odmeny za služby podľa zmluvy – „vyhľadávanie dodávateľov pre diely Die casting“ v sume 3.873,85 Eur a 3.000,- Eur. Podľa žalobcu však pri týchto faktúrach išlo o vyúčtovanie za kombináciu viacerých činností, napr. školenie v Power BI, vytvorenie spendu aj vzorky krabíc a dopyt na die casting. Podľa okresného súdu z predložených faktúr však vôbec nebolo zistiteľné, za čo si žalobca týmito faktúrami uplatňuje odmenu. Na jednej strane účtuje v týchto faktúrach odmenu za vyhľadávanie dodávateľov pre diely die casting a na druhej strane tvrdí, že išlo aj o ďalšie iné činnosti, pričom bolo povinnosťou žalobcu preukázať, aké činnosti si žalovaný u žalobcu objednal, kto ho nimi poveril, že práce boli reálne vykonané a bol povinný preukázať rozsah týchto prác. Napriek výsluchu žalobcu ako aj svedkov sa podľa okresného súdu nepodarilo dospieť k odpovediam na uvedené otázky. Žiadnu prílohu k faktúram o prehľade činnosti žalobca nepredložil, z jeho výsluchu nebolo možné jednoznačne identifikovať odpovede na vyššie uvedené otázky, t.j. rozsah činností, spôsob ich vykonávania. Ani zo žalobcom zaslaného prehľadu e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu nevyplýva, kto práce objednával, aký bol ich charakter a rozsah a čo skutočne žalobca pre žalovaného vykonal. Podľa okresného súdu si v rámci e-mailovej komunikácie strany skôr vyjasňovali, čo sa malo robiť a čo sa reálne robilo, avšak ku konsenzu nedošlo. Ani výsluch svedka B. neprispel k objasneniu sporných skutočností vzhľadom na všeobecný charakter jeho výpovede, ktorý síce potvrdil existujúci projekt na úsporu kartónových obalov, kde snahou bolo zníženie ceny produktov, avšak bližšie skutočnosti k tomu neuviedol. Tento projekt pokračoval, avšak v čase, keď on už pracovný pomer ukončil. K prácam na die castingu svedok uviedol, že pravdepodobne na ňom žalobca pracoval, avšak nevedel kto zadal požiadavku na túto činnosť a ako bola dohodnutá odmena. Nevedel potvrdiť, či sa jednalo o odmenu z úspory, avšak vyplatená mala byť odmena na základe pracovného dňa, čo však vyplývalo zo zmluvy. Podľa okresného súdu preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, kto, v akom

rozsahu si práce od žalobcu objednal, o aké práce išlo, aké práce boli vykonané a čas, ktorý na týchto prácach žalobca strávil. 17. Z týchto dôvodov preto podľa okresného súdu nebolo žalobe možné vyhovieť. Žalobca bez pochybností nepreukázal, kto bol oprávnený zadávať mu pokyny k jednotlivým úlohám, nepreukázal, čo mal pre žalovaného vykonávať, nepreukázal, ak práce vykonal, v akom rozsahu ich vykonal a kedy, nepreukázal kto mal práce od neho preberať, komu ich odovzdal a nepreukázal ani to, čo a za akú sumu urobil, keď v tomto smere bol žalobca v dôkaznej núdzi, keďže žalovaný poprel rozsah žalobcom dodatočne uvádzaných prác. 18. Podľa okresného súdu to bol žalobca, ktorý si nesplnil zmluvnú povinnosť podľa čl. IV. bod 4.2 Zmluvy zasielať každý mesiac faktúry za vykonané činnosti spolu s odpočtom vykonaných konzultačných dní a ak žalobca zaslal žalovanému faktúry naraz so značným časovým odstupom, sám sa vystavil riziku, že žalovaný práce nepotvrdí. Okresný súd síce konštatoval, že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že u žalovaného žalobca bol, nebolo však preukázané, že určité práce boli objednané, že sa reálne pracovalo na zadaní a že sa zadanie aj plnilo. Z predložených faktúr nevyplýva ani to, v akých dňoch sa uskutočnili konzultácie, pričom dôkazné bremeno nebolo na žalovanom, ale na žalobcovi, ktorý požadoval plnenie zo zmluvy. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol a preto okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 19. Návrh na dokazovanie zo strany žalobcu, a to zabezpečenie daňového priznania a kontrolných výkazov, okresný súd nepovažoval za významný z hľadiska preukázania žalobcom tvrdených skutočností. Samotné zaúčtovanie faktúry neznamená, že činnosti, za ktoré požaduje odmenu, boli aj reálne vykonané. 20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval okresný súd podľa a žalovanému ako strane úspešnej priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 21. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . V ňom uviedol, že na základe ním predložených faktúr na celkovú sumu 16.473,85 Eur sa domáhal voči žalovanému zaplatenia odmeny za dve činnosti, a to vyhľadávanie dodávateľov pre diely Die casting a za model prehľadu spendu nákupu. V odvolaní zopakoval tvrdenia o e-mailovej komunikácii medzi stranami sporu v období novembra a decembra 2018 týkajúcej sa poskytnutia vysvetlenia pre žalovaného za vykonané činnosti žalobcom. Pokiaľ si svedok p. B. vo svojej výpovedi už nespomenul na presné detaily, jedná sa o pochopiteľnú skutočnosť vzhľadom na čas, ktorý ubehol medzi jeho pôsobením u žalovaného a jeho výpoveďou. V odvolaní uviedol, že súd jeden rok nekonal z dôvodov na strane súdu, avšak takéto okolnosti, ktoré žalobca nespôsobil, nemajú byť na úkor žalobcu vo forme záveru o neunesení dôkazného bremena. Výpoveď svedka p. B. je potrebné vnímať v kontexte s jeho e-mailom, v ktorom v čase, keď vykonával u žalovaného funkciu vedúceho nákupu, bola preukázaná medzi žalobcom a žalovaným bezproblémová spolupráca, žalobca si plnil zadané úlohy riadne a včas a nedožadoval sa plnenia za činnosti, ktoré by nevykonal. Žalobca preukázal, že uvedené činnosti mu zadal žalovaný na základe uzavretej zmluvy, preukázal, čo bolo predmetom činnosti, aké práce vykonával, v akom rozsahu a aj to, že tieto práce žalovanému odovzdal. 22. Vo vzťahu k prvej činnosti, a to modelu prehľadu spendu nákupu tvrdil, že zadanie tejto činnosti v konaní sporné nebolo. Vykonanie tejto činnosti bolo preukázané s ohľadom na e-mailovú komunikáciu, ktorú však súd vykonal len čiastočne, s ohľadom na výpoveď konateľa žalobcu, ktorú žalovaný nerozporoval a nespochybnil v zmysle, že by spochybňoval konkrétnu časť výpovede alebo jeho argumenty, avšak najmä na základe svedeckej výpovede p. F., ktorá potvrdila, že žalobca tento model riadne vykonal a dodal a žalovaný ním disponuje. Táto výpoveď navyše dokazuje aj to, že p. A. vo svojej e-mailovej komunikácii klamala, pokiaľ uvádzala, že žalobca tento model nedodal. Z týchto dôkazov podľa žalobcu vyplýva aj rozsah poskytnutých služieb a činností. 23. Vo vzťahu k činnosti vyhľadávania dodávateľov pre diely Die casting žalobca uviedol, že ani zadanie tejto činnosti nebolo medzi stranami sporu v konaní sporné. Vykonanie tejto činnosti bolo preukázané, vzhľadom na predloženú e-mailovú komunikáciu, ktorá však súdom bola vykonaná len čiastočne, vzhľadom na výpoveď konateľa žalobcu, ktorú žalovaný nerozporoval, ani nespochybnil, vzhľadom na predloženú e-mailovú komunikáciu s potencionálnymi dodávateľmi Die casting, ktorá ako dôkaz zo strany súdu nebola vykonaná ani čiastočne. Z týchto dôkazov vyplýva aj rozsah poskytnutých služieb a činností. Dosiahnutie úspory nebolo viazané na nárok na odmenu, čo potvrdil aj súd v napadnutom rozhodnutí. Žalobca preto preukázateľne vykonal a dodal objednanú dohodnutú činnosť v rozsahu, v akom si uplatňuje nárok na odmenu a žalovaný ju neuhradil. 24. Súd žalobcom predložené dôkazy vykonal buď len čiastočne vo vzťahu k e-mailovej komunikácii medzi stranami sporu alebo nevykonal vôbec vo vzťahu k e-mailovej komunikácii medzi žalobcom a potencionálnymi dodávateľmi Die casting a ku kontrolným výkazom DPH žalovaného. Napriek

vykonanému dokazovaniu okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, kto mu zadal jednotlivé úlohy, čo mal pre žalovaného vykonávať, kto mal práce od neho preberať a v akom rozsahu, v akom rozsahu a za aký čas žalobca práce dodal, a teda že neuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak konštatoval, že žalobca nepreukázal svoj nárok. 25. Žalobca v odvolaní poukazoval na ustanovenie a na požiadavku zákona, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu bolo presvedčivé, dostatočne odôvodnené, v opačnom prípade dochádza k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces. Poukázal na rozporuplnosť napadnutého rozhodnutia, keď na jednej strane podľa súdu žalobca nepreukázal rozsah vykonaných činností a služieb, za ktoré si uplatňuje náhradu, teda neuniesol dôkazné bremeno, avšak zároveň súd konštatuje a nespochybňuje, že určitý rozsah prác bol žalobcom vykonaný. Okresný súd však v napadnutom rozhodnutí neuviedol aký rozsah prác, z akého dôvodu údajne časť vykonaných prác preukázal a časť nie a na základe akých dôkazov. 26. Podľa žalobcu sa okresný súd nedostatočne zaoberal rozpormi medzi vyjadreniami žalovaného pred súdnym konaním v rámci e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu a vyjadreniami svedkov v súdnom konaní, ktoré spochybňujú tvrdenia žalovaného, že by si žalobca uplatňoval odmenu za činnosti, ktoré nedodal. Okresný súd sa nevysporiadal ani s tým, že žalovaný výpoveď svedkov, ale najmä konateľa žalobcu nerozporoval, ani nespochybnil v tom zmysle, že by spochybnil konkrétnu časť týchto výpovedí alebo argumentov. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal žalobca preukazovať, kto bol za žalovaného oprávnený zadávať mu úlohu a preberať od neho plnenie, keďže sa jedná o internú záležitosť žalovaného a žalobca preukázal, že rokoval so zástupcami žalovaného, ktorí boli oprávnení na takéto úkony v jeho mene. Okresný súd preto neodôvodnil napadnuté rozhodnutie podľa požiadaviek tak, aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu náhradu trov konania. 27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.01.2023, v ktorom poprel skutkové tvrdenia žalobcu v odvolaní a napadnutý rozsudok považoval za správny. Žalobca založil odvolanie na tvrdení, že preukázal všetky podstatné skutočnosti, a to zadanie žalobcom tvrdených úloh podľa Zmluvy, predmet týchto úloh, rozsah vykonaných činností a aj odovzdanie ich výsledku žalovanému. Podľa žalovaného však žalobca tieto skutočnosti len tvrdí a nikdy ich nepodložil relevantnými dôkazmi. Svedčí o tom aj výsluch konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že „si myslí, že prílohou každej faktúry bol prehľad prác, ktoré boli vykonané a na základe tohto prehľadu vystavoval faktúru“. Z predloženej e- mailovej komunikácie však vyplýva opak a žiaden prehľad vykonaných prác žalobca k predmetným faktúram nepredložil. 28. Žalobca namietal nečinnosť súdu po dobu jedného roka z dôvodu dlhodobej PN konajúceho sudcu a protipandemických opatrení, avšak žiadnym spôsobom neurgoval urýchlenie postupu súdu a preto nemôže klásť výsledok dokazovania za vinu súdu pre jeho nečinnosť. 29. Podľa žalovaného svedecká výpoveď p. B. sa týkala spôsobu spolupráce v období nesúvisiaceho s nárokom uplatneným v žalobe a je preto irelevantná a potvrdzuje len to, že žalobca žiadnymi dôkazmi nedisponuje. Ani bývalí zamestnanci žalovaného, o ktorých žalobca tvrdil, že s nimi na zadaných úlohách spolupracoval, nepotvrdili jeho tvrdenia. 30. Vo vzťahu k činnosti prehľadu nákupu „spendu“ žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že zadanie tejto úlohy nebolo sporné. Žalovaný zadanie tejto úlohy pri každom svojom úkone rozporoval. Podľa žalovaného sa žalobca odvolával na to, že tieto úlohy mu zadával p. B., ktorý však vo svojej výpovedi uviedol, že si nespomína na zadávanie úloh žalovanému a prácu žalobcom na ním tvrdených úlohách nevedel potvrdiť. Keďže svedok p. B. od 25.06.2018 u žalobcu nepracoval, žiadne úlohy žalobcovi zadať ani nemohol. Okresný súd práve z tohto dôvodu v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nebolo preukázané, kto mal byť konkrétnou osobou za žalovaného, ktorý mal žalobcovi zadávať úlohy. Ak teda svedok p. B. nevedel potvrdiť zadanie úloh pre žalobcu a podľa žalobcu mal byť práve svedok osobou zodpovednou za ich zadanie, potom žalobca nepreukázal, že mu práca vôbec zadaná bola. 31. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nespochybnil výpoveď konateľa žalobcu, odkázal žalovaný na zápisnicu z pojednávania zo dňa 13.10.2022, v ktorej žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal dodanie služieb, v jeho popise sú diskrepancie a návrh považuje za nedôvodný. 32. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o klamstvách zo strany p. A., keďže z predloženej e- mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca sa snažil za tento model spendu fakturovať viackrát, čo p. A. odmietla a poukázala na už predtým uhradenú faktúru č. 1801006 vo výške 6.000,- Eur za rovnaký

predmet plnenia. Žalobca sa k tejto okolnosti už raz uhradenej sumy za rovnaký predmet plnenia nevyjadril. Žalobca nepreukázal zadanie predmetných činností, ani ich predmet a rozsah. 33. K ďalšej činnosti vyhľadávania dodávateľov pre diely Die casting žalovaný namietal tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ani zadanie tejto činnosti nebolo sporné. Aj zadanie tejto úlohy žalovaný rozporoval. Na tej istej úlohe pracoval aj iný zamestnanec žalovaného a simultánne zadanie tejto činnosti žalobcovi nedávalo žiadny zmysel. Ani zadanie tejto úlohy svedok p. B. pre žalobcu nepotvrdil. Aj keby bola táto činnosť žalobcovi zadaná, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ju nesplnil, keďže cieľom bolo nájsť lacnejších dodávateľov pre žalovaného, ktorých žalobca nenašiel a akékoľvek uplatnenie sumy za túto činnosť je neoprávnené. Žalobcom predložená e-mailová komunikácia s potencionálnymi dodávateľmi Die casting bola predložená bez akéhokoľvek kontextu a z ktorej nevyplýva nič z toho, čo žalobca tvrdí. Nie je úlohou súdu suplovať žalobcu a vyhľadávať za neho argumenty v jeho prospech. 34. Žalovaný nesúhlasil ani s výhradami žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s právnou stránkou veci, s argumentami sporových strán týkajúcich sa zásadných skutočností podstatných pre rozhodnutie. 35. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojho nároku. Neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, kto bol oprávnený za žalovaného zadávať mu pokyny a či mu tieto pokyny boli dané, čo mal žalobca vykonať, ak práce vykonal, aký bol ich rozsah, kto tieto práce preberal, čo a za akú sumu žalobca vykonal. Ani svedkovia p. B. a p. F. nevedeli potvrdiť nič z tvrdení žalobcu. Žalovaný preto nerozporoval tieto výpovede, pretože na to nemal dôvod. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 36. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a v senáte bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 37. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.473,85 Eur na základe štyroch samostatne vyúčtovaných faktúr č. 1801008 na sumu 3.600,- Eur, č. 1801010 na sumu 6.000,- Eur, č. 1801012 na sumu 3.873,85 Eur a č. 1801013 na sumu 3.000,- Eur. Podľa žalobcu sa jednalo o nárok na základe písomne uzavretej Zmluvy o poradenskej činnosti zo dňa 11.04.2018. Prvá z vyššie uvedených faktúr č. 1801008 predstavuje podľa žalobcu vyúčtovanú dohodnutú odmenu za model prehľadu spendu nákupu a ďalšie tri faktúry podľa ich obsahu predstavujú vyúčtovanú cenu za vyhľadávanie dodávateľov pre diely Die casting. Podľa tvrdenia žalobcu na základe uzavretej Zmluvy a predloženej e-mailovej dokumentácie žalobca na základe požiadaviek žalovaného vykonal uvedené činnosti a podľa dohodnutých zmluvných podmienok si vyúčtoval uvedenými faktúrami odmenu za žalovaným požadovanú činnosť, ktorú riadne vykonal v prospech žalovaného. Žalovaný v konaní namietal nárok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že neboli preukázané žiadne z predpokladov na priznanie uvedenej sumy žalobcovi, keď žalobca nepreukázal splnenie povinnosti podľa zmluvy predkladať prehľad činností k jednotlivým faktúram, nepreukázal predmet činnosti, za ktorú si vyúčtoval konkrétnu sumu, nepreukázal vykonanie týchto činností, ich rozsah a ani odovzdanie žalovanému. 38. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal osobu, ktorá ho za žalovaného poverila na konkrétnu činnosť, nepreukázal vykonanie a rozsah týchto činností, čas strávený pri ich vykonávaní a ani odovzdanie výsledku činností žalovanému. 39. Podľa (ďalej aj „“) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 40. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní. 41. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k žalobcovi. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím ako vecne správnym ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle odkazuje. Odvolací súd považoval skutkový stav

zistený súdom prvej inštancie za dostatočný, ktorý nevyžadoval, aby odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. 42. Nad rámec správnosti záverov okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, dodáva odvolací súd nasledovné. 43. Okresný súd správne posúdil Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako nepomenovanú zmluvu podľa . 44. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkom žalobcu bolo pre žalovaného vykonávanie poradenstva v oblastiach podľa prílohy č. 1, a to zostavovanie modelov pre reporty SW Power B1, školenie pre prácu s dátovými modelmi a ostatné úlohy podľa požiadaviek žalovaného. Okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako rámcovú s tým, že konkrétne zadávanie požiadaviek zo strany žalovaného malo prebiehať následne. Podľa odvolacieho súdu je tento záver správny a vyplýva priamo z prílohy č. 1, kde sú konkrétne činnosti, ktoré mal vykonávať žalovaný, definované tak, že ich mal vykonávať na základe požiadaviek žalovaného, ktoré sú predpokladané aj v čl. II. bod 2.1 Zmluvy. Konkretizácia a špecifikácia obsahu ako aj rozsahu činností žalovaného, mala byť teda predmetom následnej dohody na základe požiadaviek žalovaného, ako to správne uviedol aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Okresný súd správne uviedol aj to, že tieto následné požiadavky nemuseli byť len v písomnej podobe, avšak za predpokladu preukázania obsahu takýchto požiadaviek vo vzťahu k predmetu činností a ich rozsahu 45. Odvolací sú konštatuje, že žalobca v podanom odvolaní nenamietal súdom prvej inštancie právne posúdenie vzťahu medzi stranami sporu, vrátane posúdenia Zmluvy ako rámcovej, vyžadujúcej si následne konkretizáciu požiadaviek, či už v ústnej alebo inej podobe, nielen výhradne v písomnej. 46. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal úhrady nielen za zostavenie modelov pre reporty SW Power B1, ktorú vyúčtoval vo faktúre č. 1801008, ale aj za školenie zamestnancov v súvislosti s dátovými modelmi a za ďalšie činnosti, na ktoré mal byť poverený zástupcom žalovaného, týkajúce sa projektu s cieľom dosiahnutia úspory pri používaní obalov žalovaného, ako aj za činnosti týkajúce sa tzv. Die castingu, čo malo podľa žalobcu predstavovať vyhľadávanie potencionálnych dodávateľov hliníkových odliatkov pre žalovaného za účelom dosiahnutia finančnej úspory. Tieto dve posledne menované činnosti neboli výslovne predmetom písomne uzavretej Zmluvy a neboli uvedené ani v prílohe č. 1. Okresný súd preto správne posúdil, že za účelom preukázania existencie takéhoto záväzkového vzťahu bolo povinnosťou žalobcu preukázať, či došlo k zadaniu takejto požiadavky žalovaným a ak áno, kým, v akom rozsahu, za akú cenu a či tieto práce žalobcom aj vykonané boli, a to v rozsahu a vo výške odplaty uplatnenej v žalobe. Okresný súd správne dospel k záveru, že ani v jednej časti uplatneného nároku žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 47. Odvolací súd odkazuje na správne vyhodnotenie skutkového stavu po vykonanom dokazovaní, keď okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom pri ním uplatňovaných nárokoch na základe jednotlivo vystavených faktúr. 48. Výhrada žalobcu voči postupu okresného súdu, ktorý jeden rok nekonal z dôvodu na strane súdu, keď poukazoval na to, že všeobecná výpoveď svedka p. B. je len dôsledkom uplynutia doby, odkedy prestal u žalovaného pracovať a doby vykonania jeho výsluchu, je podľa odvolacieho súdu irelevantná. 49. Bolo na žalobcovi, aby svoj nárok preukázal akýmikoľvek dôkaznými prostriedkami, t.j. nielen prostredníctvom výpovede svedka p. B., ktorý ani v prípade modelu vypracovania spendu v rámci programu Power BI, t.j. modelu reportu nákupu nepotvrdil tvrdenia žalobcu, že to bol práve svedok, ktorý ho na tieto úkony poveril a nepotvrdil ani rozsah žalobcom účtovanej odmeny za túto činnosť podľa faktúry č. 1801008. Žalobca mal možnosť preukázať svoje tvrdenie aj iným dôkazným prostriedkom, čo však neurobil. Pokiaľ v odvolaní žalobca poukazoval na výpoveď svedka, ktorý potvrdil, že počas vykonávania funkcie vedúceho nákupu u žalovaného bola táto spolupráca bezproblémová, táto časť výpovede nepotvrdzuje žalobcom uplatnený nárok, a to vzhľadom na okresným súdom správne poukázané časové súvislosti, keďže svedok p. B. prestal vykonávať činnosť vedúceho nákupu u žalovaného ku dňu 25.06.2018. Výpoveď svedka p. B. je preto relevantná len do dátumu reálneho skončenia jeho zamestnania u žalovaného, t.j. do 25.06.2018. 50. Okresný súd správne uviedol, že aj keby bolo možné svedka p. B. z titulu výkonu jeho funkcie považovať za osobu oprávnenú na zadávanie úloh a pokynov žalovanému, vrátane jeho oprávnenia na preberanie prác vykonaných žalovaným, vzhľadom na to, že predmetné faktúry boli doručené až dňa 19.11.2018, kedy svedok p. B. už reálne niekoľko mesiacov u žalovaného nepracoval, pričom k faktúram nebol doručený ani prehľad vykonaných prác a úkonov, žalobca nepreukázal rozsah vykonaných činností a čas strávený pri vytvorení tohto modelu, a to ani v prípade faktúry č. 18010008 vystavenej dňa 11.06.2018 za činnosti týkajúce sa modelu prehľadu spendu nákupu.

51. Okresný súd v súlade s ustanovením posudzoval vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k prvej faktúre č. 1801008 správne poukázal na to, že žalobca za tento predmet činnosti vyplývajúci z prílohy č. 1 už žalobcovi vystavil inú faktúru, a to č. 1801006 na sumu 6.000,- Eur, ktorú žalovaný aj uhradil, pričom sa jednalo o faktúru vystavenú a doručenú žalovanému ešte počas výkonu funkcie vedúceho nákupu svedkom p. B.. Okresný súd jeho výpoveď správne vyhodnotil, t.j. svedok p. B. sa mohol vyjadrovať len k tým okolnostiam, ktoré vyplývali z obdobia počas jeho zamestnania u žalovaného vo funkcii vedúceho nákupu ku dňu 25.06.2018, pričom do tohto dátumu faktúra č. 1801008 žalovanému doručená nebola (bod 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), čo žalobca ani v odvolaní nenamietal. 52. Okresný súd správne poukázal v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na to, že aj keď svedkyňa F. potvrdila žalobcom vykonávané práce na modele prehľadu spendu nákupu a aj to, že tento bol dodaný, avšak vzhľadom na porušenie povinnosti žalobcu, ktorý v zmysle článku IV. bod 4.2 Zmluvy nevyúčtoval faktúrou vykonané práce raz mesačne s odpočtom vykonaných konzultačných dní, potom žalobca, pokiaľ vyúčtoval faktúrou č. 1801008 ďalšiu sumu za výkon tejto činnosti (keď za totožnú činnosť už predtým vyúčtoval f.č.1801006), nepreukázal v akom rozsahu a za aký čas tento model vytvoril. Okresný súd teda správne konštatoval, že žalobca nepreukázal rozsah a čas, ktorý strávil pri vykonávaní tejto činnosti. 53. Ako správne uviedol okresný súd dôkazné bremeno zaťažuje tú osobu, ktorá tvrdí skutkovú okolnosť, ktorá je v prospech jej tvrdení. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý preukazuje oprávnenosť svojho nároku z tejto faktúry. Okresný súd správne dospel k záveru, že žiadnymi dôkaznými prostriedkami žalobca nepreukázal rozsah vykonanej činnosti na spende nákupu výrobkov podľa faktúry č. 1801008, keďže už predtým jednu faktúru za túto činnosť vyúčtoval a žalovaný ju uhradil. Žiadne žalobcom predložené dôkazy, vrátane e-mailovej komunikácie a ani všeobecné vyjadrenia svedkov nepreukazujú konkrétny rozsah žalobcom vykonanej činnosti v časti uplatneného nároku žalobcu podľa faktúry č. 1801008 v rozsahu 6 dní po 500,- Eur. 54. Z obsahu ďalších faktúr č. 1801010, č. 1801012, č. 1801013 vyplýva, že sa jedná o vyúčtovanie odmeny za činnosť „vyhľadávanie dodávateľov pre diely die casting“. Okresný súd správne uviedol, že takáto činnosť nebola v zmluve ani v prílohe č. 1 medzi stranami sporu dohodnutá a preto mohla byť vykonávaná len na základe následných požiadaviek žalovaného. Okresný súd tiež správne uviedol, že na preukázanie vzniku tohto nároku bolo nevyhnutné preukázať podstatné okolnosti, ktoré odôvodňovali rozsah a cenu účtovanú žalobcom. 55. Na jednej strane z obsahu týchto faktúr vyplýva, že sa jedná o účtovanie uvedenej činnosti za vyhľadávanie dodávateľov pre die casting, avšak ako z e-mailovej dokumentácie, tak aj z vyjadrenia samotného konateľa žalobcu vyplýva, že vo faktúrach č. č. 1801012, č. 1801013 žalobca účtoval aj ďalšie činnosti, a to súvisiace s projektom úspory pri používaní obalov žalovaného a v súvislosti so školením zamestnancov žalovaného. Na tento rozpor poukázal aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí. 56. Spoločným znakom uvedených troch faktúr je, že žalobca v nich presne určil sumu za výkon činností podľa rozsahu ich vykonania. Bez ohľadu na ďalšie závery okresného súdu (o tom, že nebolo preukázané, kto žalobcovi takýto pokyn na uvedenú činnosť zadal, ako bola dohodnutá odmena, či túto činnosť vykonal a komu jej výsledky odovzdal) podstatné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku je aj to, či žalobca preukázal základnú okolnosť odôvodňujúcu mu priznať takýto nárok, a to rozsah vykonaných činností, za ktorý si uplatnil odplatu. Žiadne dôkazy, ktorými by žalobca preukázal rozsah takto vykonávanej činnosti (podľa počtu dní alebo podľa iného spôsobu určenia ceny) žalobca nepredložil. Žalobca ani pri týchto faktúrach, ako to správne uviedol okresný súd, nepredložil prehľad činností a tvrdenie žalobcu, že práce v takomto rozsahu vykonal, je len v rovine nepreukázaného tvrdenia. 57. Odvolací súd konštatuje, že žiaden z predložených dokladov, a to e-mailová komunikácia, faktúry, výpovede svedkov a konateľa žalobcu neboli spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcu o konkrétnom rozsahu vykonávania tohto druhu činnosti. Správny je záver okresného súdu aj v tom zmysle, že pri tomto druhu činnosti nebola ustálená ani osoba, ktorá mala za žalovaného žalobcu touto činnosťou poveriť. Nebola preukázaná teda ani dohoda o rozsahu tejto činnosti a o dobe trvania jej výkonu. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena a nepreukázania žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k jeho existencii, jeho rozsahu a odovzdania výsledku činnosti žalovanému, jeho záver je správny. 58. K jednotlivým bodom odvolania odvolací súd dodáva nasledovné. Žalobca tvrdil, že preukázal zadávanie činností žalovaným na základe uzavretej Zmluvy. Okresný súd správne poukázal na to, že takouto oprávnenou osobou na zadávanie činnosti pre žalovaného podľa Zmluvy mohol byť, avšak jednoznačne to preukázané nebolo, aj svedok p. B., ktorý pracoval vo funkcii vedúceho nákupu. Okresný

súd správne zohľadnil vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav, že svedok reálne pracoval u žalobcu len do 25.06.2018. Žiadne ďalšie pokyny a zadávanie úloh po tomto dátume zo strany svedka p. B. preto nepripadali do úvahy a žalobca ani len netvrdil, že by iná osoba okrem svedka p. B. mu takéto pokyny zadávala. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že preukázal, že činnosti mu zadal žalovaný, preto vo vzťahu k uplatnenému nároku nebolo preukázané. Svedok p. B. síce mohol požiadať žalobcu o vykonanie konkrétnych činností ešte do dátumu 25.06.2018, dokedy bol u žalovaného zamestnaný vo funkcii vedúceho nákupu, avšak vo svojej výpovedi to nepotvrdil. 59. S otázkou subjektu oprávneného zadávať za žalovaného pokyny a úlohy žalobcovi súvisí aj predmet zadanej činnosti. Pokiaľ nebola preukázaná oprávnená osoba na zadávanie požiadaviek za žalovaného po dátume 25.06.2018, potom je správny záver okresného súdu aj o nepreukázaní konkrétneho predmetu plnenia a obsahu zadanej činnosti. 60. Ako bolo uvedené vyššie, tvrdenie žalobcu v odvolaní, že preukázal rozsah ním vykonanej činnosti nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a zistenému skutkovému stavu veci. Tvrdenie žalobcu, že preukázal odovzdanie ním vykonaných prác a činností taktiež nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že svedok p. B., ktorý mal so žalobcom rokovať ohľadne konkrétnych činností, ukončil reálne svoje zamestnanie u žalovaného vo funkcii vedúceho nákupu ku dňu 25.06.2018. Keďže okrem faktúry č. 1801008 (pri ktorej žalobca nepreukázal rozsah ním vyúčtovanej činnosti) všetky ďalšie boli vystavené a doručené žalovanému neskôr, potom žalobca nepreukázal odovzdanie a prevzatie prác, pretože svedok p. B. sa mohol vyjadrovať len k tomu rozsahu a k tým prácam, ktoré žalovaný realizoval do 25.06.2018. Pokiaľ všetky ďalšie faktúry, okrem faktúry č. 1801008, sú vystavené po tomto dátume a všetky, vrátane faktúry č. 1801008, boli doručené žalovanému až v novembri 2018, potom svedok p. B. už u žalovaného nepracoval a reálne tieto práce potvrdiť a prevziať od žalobcu nemohol. Ani toto všeobecné tvrdenie žalobcu o preukázaní odovzdania prác nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a zistenému skutkovému stavu. 61. Vo vzťahu k modelu prehľadu nákupu spendu poukazoval žalobca na výpoveď svedkyne F.. Táto síce potvrdila, že žalobca model prehľadu nákupu spendu vypracoval a odovzdal, avšak okresný súd správne poukázal na to, že za túto činnosť žalobca žalovanému už jednu faktúru č. 1801006 vyúčtoval, ktorú žalovaný zaplatil. Práve z výpovede uvedenej svedkyne vyplýva rozsah v akom sa podieľala so žalobcom na tejto činnosti, keď školenie malo trvať približne hodinu a ďalšie stretnutia so žalobcom bolo v počte maximálne 6x do jednej hodiny. O inom rozsahu, v akom sa žalobca podieľal na vytvorení tohto modelu, svedkyňa nevedela. Preto výpoveď svedkyne nepreukázala ani v tejto časti nárok na odmenu za vykonanú činnosť, a to za konkrétne vykonaný rozsah tejto činnosti. Pokiaľ preto žalobca v odvolaní tvrdil, že vykonanie tejto činnosti preukázal vzhľadom na e-mailovú dokumentáciu, na výpoveď konateľa žalobcu a svedkyne F. nezodpovedá toto tvrdenie vykonanému dokazovaniu a zistenému skutkovému stavu. Okresný súd postupoval správne, keď dospel k záveru o nepreukázaní konkrétneho rozsahu vykonania činnosti žalobcom ani v tejto časti uplatneného nároku podľa faktúry č. 1801008. 62. Podľa žalobcu je preukázané vykonanie tejto činnosti v konkrétnom rozsahu predloženou e-mailovou komunikáciou, o ktorej tvrdil, že okresný súd ju vykonal len čiastočne. Okresný súd správne uviedol, že z e-mailovej komunikácie konkrétny rozsah vykonanej činnosti podľa faktúry č. 1801008 nevyplýva, pričom žalobca nesplnil povinnosť podľa článku IV. bod 4.2 Zmluvy a nevyúčtoval konkrétne ním vykonávané práce mesačne a nepriložil k faktúre prehľad o ním vykonaných prácach, čím neumožnil verifikovať ním vyúčtovaný rozsah hodín, za ktoré sa domáhal vyplatenia odmeny, čo malo za následok oslabenie dôkazného postavenia žalobcu. 63. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že vykonal len čiastočné dokazovanie predloženou e-mailovou komunikáciou, resp. v časti e-mailovej komunikácie týkajúcej sa potencionálnych dodávateľov die casting nevykonal dokazovanie vôbec. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že civilné sporové konanie podľa je založené na zásade kontradiktórnosti konania, z ktorej vyplýva povinnosť skutkového tvrdenia a povinnosť svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi ( ). Pokiaľ mieni byť žalobca v konaní úspešný, má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznými prostriedkami preukázať svoje tvrdenia. Vo vzťahu k povinnosti tvrdenia z ustanovenia vyplýva, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pokiaľ preto žalobca v žalobe a aj v odvolaní všeobecne poukazoval na ním predloženú e-mailovú komunikáciu bez toho, aby z takto predloženej dokumentácie vyvodil konkrétne skutkové tvrdenia a závery, nie je možné v zmysle zásady rovnosti strán sporu a kontradiktórnosti súdneho konania, aby súd nahrádzal procesnú aktivitu strany sporu, t.j. aby na základe predložených listinných dokladov súd sám vyhľadával a dopĺňal skutkové tvrdenia, ktoré žalobca neuplatnil. Nie je úlohou konajúceho súdu dotvárať skutkový stav. Úlohou súdu je na základe konkrétnych skutkových tvrdení strán sporu zistiť skutkový stav a tento vyhodnotiť, nie však na základe predložených listinných dokladov strany

sporu bez konkrétneho skutkového tvrdenia selektívne z nich vytvárať konkrétne tvrdenia a skutkové okolnosti a takto vytvárať skutkový stav a tvrdiť konkrétne okolnosti namiesto strany sporu. Je to strana sporu, v danom prípade žalobca, ktorú zaťažuje povinnosť tvrdenia. Odvolací súd preto neprihliadol na všeobecné námietky žalobcu v odvolaní, že okresný súd len čiastočne vykonal dokazovanie e-mailovou komunikáciou alebo nevykonal ňou dokazovanie vôbec (die casting). 64. Žalobca v odvolaní tvrdil, že preukázal svoje tvrdenia výpoveďou konateľa žalobcu, ktorú výpoveď žalovaný nespochybnil. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Od podania odporu, vrátane ďalších vyjadrení, žalovaný nárok žalobcu namietal ako nedôvodný. Aj po výpovedi konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 13.10.2022 právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca nepreukázal dodanie služieb, v jeho popise sú značné diskrepancie, návrh považoval za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Aj po výpovedi konateľa žalobcu preto tvrdenie žalobcu o vzniku jeho nároku na zaplatenie konkrétne uplatnenej sumy ostalo sporné a výpoveď konateľa žalobcu túto spornosť ohľadne vzniku a výšky nároku neodstránila. Záver okresného súdu o nepreukázaní nároku žalobcu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena je preto správny. 65. Námietka žalobcu v odvolaní, že okresný súd vôbec nevykonal dokazovanie e-mailovou komunikáciou s potencionálnymi dodávateľmi die casting je z uvedených dôvodov nedôvodná. Nebol to okresný súd, ktorý bol povinný na základe množstva predloženej komunikácie vyhľadávať z tejto dokumentácie konkrétne skutkové okolnosti, pokiaľ sám žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť tvrdenia, žiadne konkrétne skutkové tvrdenia vo vzťahu k ním uplatnenému nároku z tejto dokumentácie neuplatnil. Samotná existencia e-mailovej komunikácie žalobcu voči potencionálnym dodávateľom die casting nepreukazuje konkrétny nárok žalobcu uplatnený vo faktúre č. 1801010, č. 1801012 a č. 1801013, keď navyše v rozpore s ich obsahom konateľ žalobcu tvrdil, že sa nejedná len o odmenu za túto činnosť, ale aj za ďalšie (školenie, projekt úspory obalového materiálu). Nie je úlohou okresného súdu z rozsiahlej e-mailovej dokumentácie akýmkoľvek spôsobom za žalobcu určovať a kvantifikovať rozsah činností, ktoré účtoval žalobca na ťarchu žalovaného v súvislosti s jeho e-mailovou komunikáciou voči tretím subjektom. 66. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie kontrolnými výkazmi DPH. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zabezpečenie uvedenej účtovnej dokumentácie je irelevantné. Účtovná dokumentácia, resp. správnosť alebo nesprávnosť vedenia účtovníctva nepreukazuje vznik, zmenu alebo zánik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a nárok z neho vyplývajúci. Postup okresného súdu, ktorý nevykonal toto dokazovanie, bol správny. Na vecnú správnosť záverov o neunesení dôkazného bremena žalobcu nepredloženie kontrolných výkazov DPH nemá žiaden vplyv. 67. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že na jednej strane okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal rozsah ním vykonaných činností a služieb, avšak na druhej strane súd nespochybnil, že určitý rozsah prác žalobca vykonal. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd neuviedol aký rozsah prác, z akého dôvodu žalobca v časti preukázal a v časti nie a na základe akých dôkazov. Odvolací súd sa s týmito výhradami nestotožnil. 68. Ako bolo uvedené, nie je úlohou okresného súdu nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu a jeho dispozičné oprávnenie nakladať s predmetom sporu. Je to žalobca, ktorý je povinný procesne reagovať na vývoj dôkaznej situácie a žalobcu zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno. Ak okresný súd konštatoval (bod 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) vo vzťahu k faktúre č. 1801008 týkajúcej sa činnosti pri vypracovaní modelu prehľadu spendu nákupu, že určité práce vykonané boli, to ešte neznamená, že okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Naopak okresný súd jednoznačne a zrozumiteľne odôvodnil, že aj keď nepochybne žalobca určitý rozsah prác vykonal, vzhľadom na absenciu dôkazov preukazujúcich rozsah takto vykonaných prác (po zohľadnení už predtým vystavenej a zaplatenej faktúry č. 1801006 za ten istý druh činnosti) nemohol dospieť k inému záveru, ale len k tomu, že nárok žalobcu z tejto faktúry priznať nemohol. Nie je povinnosťou súdu, aby namiesto žalobcu identifikoval, akú časť prác a v akom rozsahu žalobca vykonal. Toto je povinnosťou žalobcu, ktorého zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania svojho tvrdenia. 69. Okresný súd jednoznačne uviedol aj na základe akých dôkazov dospel k záveru, že niektoré práce vykonané boli (výsluch svedkyne p. F.) a zrozumiteľne zdôvodnil, že napriek tejto skutočnosti nárok žalobcovi priznať nemohol, vzhľadom na nepreukázanie rozsahu vykonaných prác podľa faktúry č. 1801008, ktorá je predmetom tohto konania pri zohľadnení už predtým vystavenej a zaplatenej faktúry č. 1801006 za ten istý druh činnosti. 70. Žalobca tvrdil, že nemal dôvod preukazovať, kto za žalovaného bol oprávnený zadávať požiadavky a preberať od neho plnenie, keďže toto malo byť internou záležitosťou žalovaného a žalobca preukázal, že rokoval so zástupcami žalovaného. Odvolací súd neprihliadol na tieto tvrdenia, pretože preukázanie

osoby oprávnenej v mene žalovaného zadávať úlohy a pokyny žalobcovi v zmysle uzavretej Zmluvy mohli dať odpoveď na otázku určenia povahy, rozsahu a podmienok prác a činností, ktoré mal žalobca vykonávať. Tým, že žalobca odkazoval na jednanie so svedkom p. B., ktorý však ukončil u žalovaného svoju činnosť ku dňu 25.06.2018 a jeho výpoveď a e-mailová komunikácia o riadnom vykonávaní diela zo strany žalobcu bola okresným súdom správne posúdená len ku dňu zániku vykonávania jeho činnosti (25.06.2018), potom žalobca po tomto období nepreukázal ani osobu oprávnenú za žalovaného na zadávanie konkrétnych pokynov na konkrétnu činnosť a ani rozsah a podmienky vykonávania tejto činnosti. Ako už bolo uvedené svedok p. B. síce mohol požiadať žalobcu o vykonanie konkrétnych činností ešte do dátumu 25.06.2018, dokedy bol u žalovaného zamestnaný vo funkcii vedúceho nákupu, avšak vo svojej výpovedi to nepotvrdil. Tvrdenie žalobcu, že nemá dôvod preukazovať, kto v mene žalovaného preberal plnenie je nesprávne, pretože bez preukázania riadneho vykonania činností a prevzatia ich výsledkov konkrétnou osobou nemohol žalobca preukázať svoje tvrdenie o vzniku nároku za konkrétne činnosti, ak nepreukázal či a komu ich odovzdal a či ich žalovaný prevzal a ak áno v akom rozsahu. 71. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jeho arbitrárnosť a absenciu dôvodov, s týmito výhradami sa odvolací súd nestotožnil. 72. Podľa odvolacieho súdu okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, tento správne vyhodnotil, správne právne posúdil nárok žalobcu, dal žalobcovi odpovede na dôvody zamietnutia žaloby (neunesenie dôkazného bremena o vykonaní prác, o rozsahu týchto prác a o ich odovzdaní žalovanému). Napadnuté rozhodnutie podľa odvolacieho súdu spĺňa podmienky . Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o nároku žalobcu a dôkazy aj správne vyhodnotil, keď dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu. 73. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu žalobcu považoval za správne. 74. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane druhého výroku o náhrade trov konania. Okresný súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v zmysle , keďže žalobu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd preto správne rozhodol aj v druhej výrokovej vete o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa zásady úspechu v spore. 75. Odvolací súd preto v zmysle napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne. 76. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením s použitím a žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 77. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).