Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-60-2020.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu A.. Š. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, A., občan SR, zastúpeného JUDr. Mariánom Havrilom, advokátom, Nám. slobody 13, Michalovce, IČO: 52 733 351 proti žalovanému ZEKON, akciová spoločnosť Michalovce, Štefana Tučeka 23, Michalovce, IČO: 31 687 814, zastúpenému CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, Košice - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 857 416, o určenie, či tu právo je t a k t o
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že prevod akcií na ktoré je rozvrhnuté základné imanie žalovaného v počte: 587 ks, druh: kmeňové, podoba: listinné, forma: akcie na meno, menovitá hodnota: 200,- eur nie je obmedzený súhlasom predstavenstva žalovaného.
II. Súd v prevyšujúcej časti, a to v rozsahu 1.918 akcií návrh žalobcu z a m i e t a.
III. Súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 31.07.2020 žiadal, aby súd určil, že prevod akcií na ktoré je rozvrhnuté základné imanie žalovaného v počte: 2.505 ks, druh: kmeňové, podoba: listinné, forma: akcie na meno, menovitá hodnota: 200,- eur nie je obmedzený súhlasom predstavenstva žalovaného, a to na tom základe, že žalobca je akcionárom žalovaného a vlastní 587 ks akcií druh: kmeňové, podoba: listinné, forma: akcie na meno, menovitá hodnota každej akcie: 200,- eur, ktoré akcie žalobca mal v úmysle previesť na tretiu osobu. Právne svoj návrh odôvodnil citáciou § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka s tým, že stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti musia ustanoviť aj dôvody pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote; pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4. Právo na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.
2. Dôvody pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu vzhľadom k vyššie uvedenému pritom musia byť v stanovách uvedené objektívne a určito tak, aby nemohlo dôjsť k svojvôli akciových
spoločností pri udeľovaní súhlasov s prevodom akcií a tým fakticky k vylúčeniu prevoditeľnosti akcií, čo je platnou právnou úpravou zakázané. Podmienky obmedzenia prevoditeľnosti akcií žalovaného sú v uvedené v ustanovení článku. 7 ods. 4 stanov žalovaného, ktorý odsek znie takto: Na akcie vydané spoločnosťou sa vzťahuje obmedzenie ich prevoditeľnosti. Previesť akciu na inú osobu možno len so súhlasom predstavenstva. Predstavenstvo môže odmietnuť súhlas na prevod akcie z dôvodu, ak by sa významne mohli zmeniť rozdelené počty akcií v jednotlivých skupinách akcionárov podľa zakladateľskej zmluvy zo dňa 10. marca 1994, čl. V. Rozdelenie základného imania, bod 2 alebo, ak by výkon práva zo strany nadobúdateľa bol alebo mohol byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. O žiadosti akcionára o udelenie súhlasu na prevod akcie je predstavenstvo povinné rozhodnúť do 60 dní odo dňa predloženia žiadosti a spoločnosť je povinná rozhodnutie písomne oznámiť akcionárovi do 10 dní.
3. Žalobca uviedol, že vyššie uvedené ustanovenie stanov žalovaného, ktorého cieľom malo byť obmedzenie prevoditeľnosti akcií je neplatné, a to z dôvodu neurčitosti dôvodov pre ktoré môže predstavenstvo súhlas s prevodom akcií neudeliť. Z citovaného článku 7 ods. 4 stanov žalovaného vyplýva, že neudeliť súhlas s prevodom akcií je možné za 1/ ak prevodom akcií by sa významne mohli zmeniť rozdelené počty akcií v jednotlivých skupinách akcionárov podľa zakladateľskej zmluvy zo dňa 10. marca 1994, 2/ prevodom akcií by výkon práv zo strany nadobúdateľa akcií bol alebo mohol byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V ďalšom texte žalobca poukázal na to, že na strane žalovaného neexistujú žiadne skupiny akcionárov. Ak by však skupiny akcionárov existovali, tak z ustanovenia stanov nie je vôbec zrejmé, čo sa myslí pod významnou zmenou rozdelenia počtu akcií v skupinách akcionárov. Významná zmena rozdelenia počtu akcií v jednotlivých skupinách akcionárov pritom nie je definovaná ani v žiadnom inom ustanovení stanov žalovaného, zakladateľskej zmluvy žalovaného alebo akéhokoľvek iného dokumentu žalovaného. Je tak podľa neho zrejmé, že tento dôvod neudelenia súhlasu k prevodu akcií je neurčitý.
4. Čo sa týka druhého dôvodu neudelenia súhlasu žalobca uviedol, že v samotných stanovách žalovaného a zakladateľskej zmluve, ani v akomkoľvek inom dokumente žalovaného nie je stanovené pri akom nadobúdateľovi akcií by došlo alebo mohlo dôjsť k výkonu práv akcionára, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poctivý obchodný styk pritom ani žiadnym spôsobom nesúvisí so subjektom konania, ale s jeho predmetom, preto žalobcovi nie je vôbec zrejmé ako môže súvisieť s osobou nadobúdateľa akcií. Opätovne takto ide o neurčitý dôvod, ktorého obsah nemožno určiť ani žiadnym spôsobom výkladu.
5. Všetky dôvody pre ktoré môže v zmysle stanov predstavenstvo žalovaného neudeliť súhlas s prevodom akcií sú takto zásadným spôsobom neurčité, že pod ich obsah by mohlo byť zaradené prakticky čokoľvek, a to len podľa uváženia predstavenstva. Úpravou obmedzenia prevodu akcií v stanovách žalovaného tak v skutočnosti dochádza k vylúčeniu prevoditeľnosti akcií, čo je v rozpore so zákazom stanoveným Obchodným zákonníkom a k zásadnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ako aj ostatných akcionárov žalovaného.
6. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že má naliehavý právny záujem na výsledku sporu a na určení, že akcie žalovaného sú prevoditeľné bez obmedzenia, a to ochranou svojho vlastníckeho práva k akciám. Žalobca má záujem previesť akcie na tretiu osobu, pričom oprávnenie nakladať s predmetom vlastníckeho práva patrí výlučne žalobcovi ako vlastníkovi týchto akcií. Údaj o obmedzení prevoditeľnosti akcií je uvedený aj vo výpise z obchodného registra týkajúceho sa žalovaného, kde je uvedené, že obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno je prevoditeľné len so súhlasom predstavenstva. Žalobca takto ustanovenia článku 7 ods. 4 stanov žalovaného považuje za neplatné vzhľadom k jeho neurčitosti. Žalovaný aj napriek upozorneniu zo strany žalobcu a jeho výslovnej žiadosti takýto súhlas žalobcovi k prevodu akcií nedal. Naliehavý právny záujem žalobcu na predmetnom určení je tak bez akýchkoľvek pochybností daný ochranou jeho vlastníckeho práva k akciám, nakoľko žalovaným tvrdené obmedzenie prevoditeľnosti akcií, no aj napriek neplatnosti tohto obmedzenia zásadným spôsobom obmedzuje výkon jeho vlastníckeho práva k akciám, ktoré vlastní.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2020 na č. l. 41 - 42 spisu uviedol, že podľa jeho názoru dôvody pre ktoré môže predstavenstvo odmietnuť udelenie súhlasu na prevod akcií uvedené v článku 7 ods. 4 stanov sú dostatočne určité. Prvým dôvodom je významná zmena rozdelenia počtu akcií v jednotlivých skupinách akcionárov podľa zakladateľskej zmluvy zo dňa 10. marca 1994, článok V. Rozdelenie základného imania bod 2. Uvedené ustanovenie je podľa žalovaného určité a zrozumiteľné.
Za významnú zmenu možno nepochybne považovať len takú zmenu počtu akcií v jednotlivých skupinách akcionárov, ktorá by znamenala, že niekto kúpou potrebného počtu akcií ovládne skupinu akcionárov do ktorej patrí. Žalovaný pripustil, že v súčasnosti nie je možné určiť, kto tvorí akú skupinu akcionárov žalovaného, ale uvedené nespôsobuje ani neurčitosť a ani nezrozumiteľnosť tohto ustanovenia, preto je toto ustanovenie podľa jeho názoru platné.
8. Čo sa týka druhého dôvodu odmietnutia súhlasu, ktorým je skutočnosť, že by výkon práva zo strany nadobúdateľa bol alebo mohol byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Aj tento dôvod je podľa žalovaného dostatočne určitý a nemôže spôsobiť žiadnu polemiku o tom, čo už je alebo čo ešte nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ako príklad žalovaný uviedol, že v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku by mohlo dôjsť podľa názoru žalovaného, najmä v prípade, ak by nadobúdateľom bola osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin proti majetku alebo hospodársky trestný čin, resp. osoba, ktorá sa už v minulosti voči žalovanému dopustila porušenia zásad poctivého obchodného styku. Aj tento dôvod pre odmietnutie udelenia súhlasu s prevodom akcií je podľa názoru žalovaného dostatočne určitý a zrozumiteľný a jeho výklad nevytvára žiadnu právnu neistotu na strane žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení ( replika ) zo dňa 30.11.2020 na č. l. 53 spisu uviedol, že z jeho strany nie sú žiadne pochybnosti o tom, že na to, aby určitý právny úkon, resp. časť spĺňal požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti stanovené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí byť jeho obsah zrejmý pre každého jeho účastníka a adresáta právneho úkonu. Účastníkmi a adresátmi stanov žalovaného sú všetci jeho akcionári, a teda aj žalobca. V ďalšom texte poukázal na to, že nikde v stanovách nie je špecifikované, že ustanovenie článku 7 ods. 4 stanov by sa malo vykladať tak, ako to prezentoval vo svojom vyjadrení žalovaný. Výklad článku 7 ods. 4 stanov žalovaný vo svojom vyjadrení vytvoril tendenčne v priebehu súdneho konania, nakoľko sám si je vedomý jeho neurčitosti. Citovaný článok 7 ods. 4 stanov je podľa jeho názoru stále neurčitý, nakoľko nikde v stanovách alebo v akomkoľvek inom dokumente žalovaného nie je špecifikované pri akom podiele akcií v jednej skupine možno hovoriť o ovládaní skupiny. Následkom uvedeného je zrejmé, že takáto úprava je neurčitá a zároveň umožňuje svojvôľu na strane tých, čo rozhodujú o udelení súhlasu. Zároveň vo veci výkladu je tiež dôležité aj to, že nie je možné špecifikovať, čo je to skupina akcionárov. Poukázal na predchádzajúce tvrdenie žalovaného, ktorý sám uznal, že žiadne skupiny akcionárov na strane žalovaného neexistujú. Čo sa týka druhého dôvodu dania nesúhlasu v zmysle článku 7 ods. 4 stanov tak, ako ho vyložil žalovaný žalobca k tomuto uviedol, že v žiadnom prípade nemožno výkon práv akcionárov považovať za obchodný styk a podrobovať ho potom kritériám poctivého obchodného styku, nakoľko výkon práv akcionára nie je obchodným stykom a výkon práva akcionára nikdy nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to bez ohľadu na osobu nadobúdateľa akcií a jeho minulosť. Aj tento druhý dôvod uvedený v článku 7 ods. 4 stanov je podľa názoru žalobcu neurčitý. Neurčité už je to v akých situáciách môže akcionár pri výkone svojich práv konať v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca v závere opätovne poukázal na to, že o neplatnosti článku 7 ods. 4 stanov žalovaného nemôžu byť pochybnosti, čo nepriamo vo svojich vyjadreniach pripúšťa aj žalovaný.
10. Zo žiadosti o udelenie súhlasu o prevod akcií zo dňa 02.06.2020 na č. l. 6 spisu súd zistil, že žalobca požiadal predstavenstvo žalovaného o udelenie súhlasu na prevod akcií spoločnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve, a to v počte 587 akcií, druh akcií: kmeňové, forma akcií: akcie na meno, podoba akcií: listinné, menovitá hodnota každej akcie: 200,- eur.
11. Z oznámenia predstavenstva spoločnosti ZEKON, akciová spoločnosť Michalovce zo dňa 15.06.2020 na č. l. 5 spisu súd zistil, že predstavenstvo neudelilo súhlas k prevodu 587 akcií s uvedením čísla predmetných akcií a svoj nesúhlas odôvodnilo tým, že prevodom akcií v jednotlivých skupinách akcionárov podľa zakladateľskej zmluvy zo dňa 10. marca 1994 a výkon práv zo strany nadobúdateľa akcií by bol alebo mohol byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
12. Z vyjadrenia žalobcu k neudeleniu súhlasu na prevod akcií, ktorý bol doručený žalovanému 17.06.2020 na č. l. 7 spisu súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že podľa jeho názoru k prevodu akcií súhlas predstavenstva nepotrebuje a ustanovenie článku 7 ods. 4 stanov spoločnosti, ktoré podmieňuje prevoditeľnosť akcií spoločnosti súhlasom jej predstavenstva je neurčité a ako neurčité je potom v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Poukázal na znenie § 156 ods. 9 veta druhá Obchodného zákonníka s tým, že ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno
súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. Dôvody, ktoré sú uvedené v článku 7 ods. 4 stanov žalovaného sú podľa jeho názoru stanovené neobjektívne a neurčito, čo má za následok vylúčenie prevoditeľnosti akcií, čo je platnou právnou úpravou zakázané. Z uvedených dôvodov žiadal o prehodnotenie neudelenia súhlasu predstavenstva spoločnosti ZEKON a.s. zo dňa 15.06.2020.
13. Z listu žalovaného zo dňa 23.06.2020 na č. l. 7 spisu súd zistil, že žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu k neudeleniu súhlasu na prevod akcií s tým, že stanovy žalovaného v článku 7 ods. 4 sú zrozumiteľné, určité a platné.
14. Z výpisu z obchodného registra žalovaného na č. l. 8 spisu okrem iného súd zistil, že v kolónke akcie je uvedený počet akcií žalovaného 2.505 ks, že sa jedná o kmeňové akcie v listinnej podobe a formu akcie na meno, menovitá hodnota je 200,- eur. V tomto je uvedené, že akcie sú prevoditeľné len so súhlasom predstavenstva.
15. Zo stanov ZEKON, akciová spoločnosť Michalovce na č. l. 9 - 16 spisu z článku 7 bod 4 súd zistil, že na akcie vydané spoločnosťou sa vzťahuje obmedzenie ich prevoditeľnosti. Previesť akciu na inú osobu možno len so súhlasom predstavenstva. Predstavenstvo môže odmietnuť súhlas na prevod akcie z dôvodu, ak by sa významne mohli zmeniť rozdelené počty akcií v jednotlivých skupinách akcionárov podľa zakladateľskej zmluvy zo dňa 10. marca 1994, čl. V. Rozdelenie základného imania, bod 2, alebo ak by výkon práva zo strany nadobúdateľa bol alebo mohol byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. O žiadosti akcionára o udelenie na prevod akcie je predstavenstvo povinné rozhodnúť do 60 dní odo dňa predloženia žiadosti a spoločnosť je povinná rozhodnutie písomne oznámil akcionárovi do 10 dní.
16. Zo zakladateľskej zmluvy zo dňa 10. marca 1994 z článku V. označeného ako Rozdelenie základného imania súd zistil, že základné imanie žalovaného je rozvrhnuté do 5.100 akcií a meno, pričom menovitá hodnota jednej akcie je 200,- Sk. Základné imanie bude rozdelené tak, že 2.800 akcií znejúcich na meno je určený pre vrcholový manažment podniku, 765 akcií znejúcich na meno je určený pre stredný manažment podniku a 1.535 akcií znejúcich na meno je pre ostatných pracovníkov podniku.
17. Podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami, platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote; pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4. Právo na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.
18. Podľa § 176b ods. 2 citovaného zákona spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.
19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 137c CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Podľa názoru súdu žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko ustanovenia stanov obsiahnutých v článku 7 ods. 4 stanov žalovaného sú v rozpore s ustanovením § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, pretože toto ustanovenie je neurčité. Akciová spoločnosť môže prakticky konať v každom prípade svojvoľne, nakoľko nie sú presne určené podmienky prevodu akcií. Akciová spoločnosť bola založená ako zamestnanecká akciová spoločnosť, takže podľa názoru súdu bol článok 7 ods. 4 stanov žalovaného zakomponovaný do stanov v úplne inom úmysle a v čase, keď všetci akcionári boli zamestnancami žalovaného. Toho času sú akcionármi aj zamestnanci aj osoby, ktoré nie sú zamestnancami žalovanej akciovej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru súdu obmedzenie prevoditeľnosti akcií v rozpore aj s § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako, teda spoločnosť ani jej stanovy nemôžu svojvoľne poškodiť, resp. zvýhodňovať alebo znevýhodňovať akcionárov, a tobôž nie svojvoľne. V konaní vôbec nebolo preukázané, že akcionári žalovanej spoločnosti sú delení do akcionárskych skupín. Z uvedeného dôvodu takto nemôže dôjsť k zmene pomerov v jednotlivých skupinách. Taktiež nie je v stanovách definovaný pojem „ významne zmeniť pomery .“ Tento pomer by mal byť presne špecifikovaný v akom pomere, resp. čo sa považuje za výraznú zmenu pomerov. Neplatnosť článku 7 ods. 4 stanov vyplýva nielen z dôvodu jeho neurčitosti aj z dôvodu jeho rozporu s § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý by v prípade existencie skupín akcionárov uprednostňoval akcionárov, ktorí nepatria do žiadnej zo skupín. Stanovy umožňujú prevod akcií ak by prevodom akcií bol výkon práv zo strany nadobúdateľa akcií alebo mohol byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Akciová spoločnosť nemôže posudzovať konanie objektu do budúcna, nevie do budúcna posúdiť konanie objektu a tiež nie je oprávnená si o tomto objekte zhromažďovať údaje. Predmetné ustanovenie je preto postavené čisto na svojvôli žalovanej akciovej spoločnosti. Akciová spoločnosť si nemôže vyžiadať výpis z registra trestov a zisťovať, či nadobúdateľ akcií je alebo nie je súdne trestný a podobne.
22. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Určitosť je takou vlastnosťou právneho úkonu, ktorá je splnená len vtedy, ak je aspoň výkladom právneho úkonu zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania. Nakoľko však ani takýmto spôsobom výkladu nie je možné zistiť obsah ustanovenia článku 7 ods. 4 stanov žalovaného je toto ustanovenie stanov neurčité a z dôvodu neurčitosti je potom v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj neplatné. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
23. Čo sa týka zamietajúceho výroku, a to v rozsahu 1.918 akcií súd v tejto časti návrh žalobcu zamietol, keďže žalobca preukázateľne už podľa žalobného návrhu disponuje len 587 ks akcií a preto sa nemôže domáhať väčších práv ako mu priznáva jeho vlastnícky podiel v akciách žalovaného. Z tohto dôvodu súd žalobu v rozsahu 1.918 akcií zamietol.
24. Čo sa týka náhrady trov konania súd o týchto rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko strany sporu boli v konaní čiastočne úspešné a strany sporu ani nežiadali priznať náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).