Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-91-2019.pdf
PDF · 94.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/91/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Nitriansky samosprávny kraj, IČO: 37 861 298, so sídlom Nitra, Rázusova 2915/2A, zast.: JUDr. Róbert Spál, advokát, so sídlom Trnava, Paulínska 24, proti žalovanému: Nemocnice s poliklinikami n.o. v likvidácii, IČO: 45 732 205, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 69, o zaplatenie sumy 116.872,38 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu zamieta.
II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 116. 872,38 eura spolu s 5,15 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 116.872,38 eura od 19.5.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť CS - SALVUS spol. s.r.o. uhrádzala nájomné za užívanie nebytových priestorov neziskovej organizácii bez právneho dôvodu , čím je daný právny základ pre priznanie nároku žalobcovi spočívajúcom vo vrátení nájomného z titulu bezdôvodného obohatenia a to za roky 2010 až 2017.
2.Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 12C/91/2019-72 zo dňa 19.11.2019, proti ktorému podal žalovaný odpor, kde okrem iného vzniesol námietku premlčania.
3.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na písomne podanej žalobe, pridržiava sa ostatných podaní. Domáha sa od žalovaného zaplatenia sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Išlo o plnenie bez právneho titulu, kto sa na úkor žalobcu obohatil, že to bol žalovaný sa žalobca dozvedel v čase podania prihlášky 18.5.2018. Jedná sa o obchodno-právny vzťah. Okrem toho nárok žalovaných uznal, toto uznanie bolo ústne. Inštitút premlčania je obsiahnutý aj v Obchodnom zákonníku v súvislosti s bezdôvodným obohatením.
4.Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení na podanom odpore, nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa o plnení dozvedel až v máji 2018. Už v roku 2016 prebiehala kontrola, kde boli tieto platby vytknuté. Žalobca mal od začiatku o existencii týchto platieb vedomosť, teda od marca 2010. Bol zriaďovateľom neziskovej organizácie. Nehnuteľnosti, ktoré sa objavili v nájomnej zmluve, text nájomnej zmluvy vypracoval samosprávny kraj. Finančné prostriedky nemali ísť na účet samosprávneho kraja, ale na účet neziskovej organizácie. Bolo to takto dohodnuté z toho dôvodu, že samosprávny kraj nebude musieť dotovať nemocnice, neziskovú organizáciu. Bola to účelová dotácia. Tretí subjekt, ktorý si prenajal majetok od samosprávneho kraja, platil nájomné
neziskovej organizácii. Takto to bolo aj v r. 2005-2010. Keď bolo nájomné vyplácané na účet cudzej neziskovej organizácie. Žalobca teraz nemôže tvrdiť, že 15 rokov netušil, že platby z prenájmu plynú na účet cudzieho subjektu bez jeho súhlasu. Jeho tvrdenie, že sa to dozvedel v máji 2018, je zavádzajúce. Žalovaný trvá na vznesenej námietke premlčania. Nájomné sa platilo v období marec 2010 až máj 2017. Každá jedna splátka sa premlčala samostatne v 2 ročnej premlčacej dobe. Posledná splátka sa premlčala v máji 2019, žaloba bola na súd doručená 24.10.2019. Čo sa týka uznania dlhu aj to bolo predmetom rokovaní, predmetom rokovaní bol aj vzájomný zápočet pohľadávok avšak žiadny doklad, ktorý by spĺňal zákonom požadované náležitosti o uznaní dlhu neexistuje. Likvidátor nemohol uznať dlh uznaný ústne. Listy bývalej riaditeľky nespĺňajú náležitosti uznania dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka. Iné písomné uznanie dlhu nebolo, preto nemôžeme hovoriť o predĺženej premlčacej lehote. Navrhol žalobu zamietnuť pre premlčanie. K argumentom žalobcu, že nehnuteľnosť nemohla byť vyňatá zo zmluvy, pretože prebiehali súdne spory a exekučné konanie, tak takýto stav nebol v r. 2010 kedy sa so žalovaným uzatvárala nájomná zmluva. Takýto stav nastal až neskôr po 3-4 rokoch.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi Nemocnica s poliklinikou LEVICE ako prenajímateľom a spoločnosťou CS - SALVUS spol. s r.o. ako nájomcom bola dňa 20.7.2004 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 11/2004-N zo dňa v znení dodatku č. 1 zo dňa 14.5.2018, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov o výmere 1.413,21 m2 nachádzajúcich sa v areáli všeobecnej nemocnice v Leviciach v budove so súp. č. XXXX na pozemku parcele registra KN-C č. XXXX a v budove so súp. č. XXXX na pozemku parcele registra KN-C č. XXXX zapísaných Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom na LV č. XXX v k.ú. J.. Zmluva bola schválená uznesením Zastupiteľstva NSK č. 172/2004 na dobu určitú 20 rokov.
Uznesením Zastupiteľstva NSK č. 276/2005 bola príspevková organizácia Nemocnica s poliklinikou Levice, spolu s NsP Komárno a NsP Topoľčany zlúčená do rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok so sídlom Dvorčianska 629/61, 949 05 Nitra. Rozpočtová organizácia Správa záväzkov a pohľadávok bola zrušená rozhodnutím Zastupiteľstva NSK k 30.9.2011 a všetky práva a povinnosti z rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok a teda aj práva, ktoré prešli na túto rozpočtovú organizáciu z príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou Levice, prešli jej zánikom na jej zriaďovateľa a to na žalobcu - Nitriansky samosprávny kraj.
Spoločnosť CS - SALVUS spol. s r.o. uhrádzala nájomné od r. 2010 do r. 2017 na účet neziskovej organizácie konkrétne Rok 2010 - 11 147,47 Eur, 2011 - 15 021,00 Eur, 2012 - 15 167,00 Eur, 2013 - 16 100,80 Eur, 2014 - 16. 298,24 Eur, 2015 - 16 298,24 Eur, 2016 - 16 209,85 Eur, 2017 - 10 629,78 Eur, Spolu za roky 2010 až 2017 = 116.872,38 eura.
Výška nájomného bola dohodnutá v zmysle čl. II ods. 1 Zmluvy vo výške 8,298 EUR/m2/rok počas celej doby trvania nájmu. K zvyšovaniu nájomného zo strany prenajímateľa dochádzalo v súlade s čl. III ods. 4 Zmluvy z dôvodu valorizácie na základe ročnej mieri inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien, zverejnenej Štatistickým úradom SR za hodnotiaci rok v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Žalobca v žalobe tvrdil, že úhrady nájomného na účet neziskovej organizácie sa diali na pokyn neziskovej organizácie a že oznámenia o aktuálnej výške nájomného vypočítaného podľa zmluvy zasielala spoločnosti CS-SALVUS spol. s.r.o. nezisková organizácia, ktorá zároveň tejto spoločnosti oznámila aj číslo účtu, na ktoré má úhrady nie za nájom ale za podnájom zasielať.
K vypovedaniu nájomných zmlúv uzatvorených s neziskovými organizáciami v Leviciach a v Topoľčanoch došlo v roku 2010.
Od 15.9.2017 začala spoločnosť CS SALVUS spol. s r.o. uhrádzať nájomné žalobcovi. Podľa žalobcu Spoločnosť CS - SALVUS spol. s r.o. uhrádzala nájomné za užívanie nebytových priestorov neziskovej organizácii bez existencie zmluvného vzťahu, došlo k plneniu bez právneho dôvodu, čím je daný právny základ pre priznanie nároku NSK spočívajúcom vo vrátení nájomného z titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalobca prihlásil svoje pohľadávky voči žalovanému prihláškou zo dňa 18.5.2018.
Odpoveď zo strany likvidátora bola doručená dňa 1.7.2019 s odmietnutím uhradiť nájomné vo výške 116.872,38 € od r. 2010 na základe rozhodnutia Správnej rady neziskovej organizácie.
Zo správy o výsledku kontroly č. 21/2016 Útvaru hlavného kontrolóra žalobcu vyplýva, že subjekt kontroly
- žalovaný nebol účastníkom Zmluvy, nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol žiadne dispozičné práva z nej vyplývajúce, a tak jeho konanie pri prijímaní nájomného od nájomcu spoločnosti CS-SALVUS spol. s r.o. na svoj účet bez zmluvného základu, čiže bez právneho dôvodu je konaním bez právneho dôvodu a jeho následné použitie ako verejných prostriedkov, nakladaním s verejnými prostriedkami je v rozpore s § 31 ods. 1 písm. k) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, t.j. porušením finančnej disciplíny.
Riaditeľka žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 2.3.2017 k Správe o výsledku kontroly č. 21/2016 potvrdila, že všetky úhrady nájomného boli od určitého času (apríla 2010) poskytované zo strany nájomcu (spoločnosti CS SALVUS spol. s r.o.) na účet žalovaného.
Nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 12.2.2010 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom pripravoval podľa vyjadrenia žalovaného žalobca. Ďalej uviedol, že úhrady nájomného na účet žalovaného sa nediali na jeho pokyn žalovaného ako to tvrdí žalobca, ale práve na pokyn žalobcu. Žalovaný len oznámil spoločnosti CS-SALVUS spol. s r.o., že má uhrádzať toto nájomné na jeho účet.
Nájomné na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.7.2004 hradila spoločnosť CS-SALVUS spol. s r.o. na účet predošlého nájomcu a prevádzkovateľa nemocnice s poliklinikou v Leviciach a to neziskovej organizácie Nemocnica s poliklinikou Levice, n.o. a taktiež tento predmet nájmu bol zahrnutý do nájomnej zmluvy aj s týmto bývalým prevádzkovateľom, čo dokladuje aj samotný žalobca v prílohe svojej žaloby a to listom zo dňa 15.11.2005 od riaditeľa bývalého prevádzkovateľa neziskovej organizácie Nemocnice s poliklinikou Levice n.o. (IČO: 00 610 267), ktorý mal byť adresovaný aj spoločnosti CS-SALVUS spol. s r.o., kde bola vyzvaná táto spoločnosť hradiť nájomné na účet tohto subjektu ako nového prevádzkovateľa nemocnice s poliklinikou v Leviciach. Dialo sa tak aj počas obdobia prevádzkovania NsP Levice príspevkovou organizáciou Nemocnica s poliklinikou LEVICE zriadenou žalobcom, t.j. v čase od uzatvorenia nájomnej zmluvy so spoločnosťou CS-SALVUS (20.7.2004) do zániku tejto príspevkovej organizácie (rok 2005).
5.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
7.V prvom rade sa súd musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená subjektívna - dvojročná premlčacia doba a objektívna trojročná, resp. desaťročná premlčacia doba. Ich začiatok je stanovený odlišne, sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak bola vznesená námietka premlčania) a nemožno ho priznať. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor a plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. V prejednávanom spore nárok žalobcu v súvislosti s posúdením subjektívnej premlčacej doby súd považoval za premlčaný, podľa 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, tieto skutočnosti sú žalobcovi známe od samého počiatku, o existencii platieb nájomného žalobca vedel od roku 2010, nie je pravdivé jeho tvrdenie, že sa o tom dozvedel až v máji 2018, už v roku 2016 prebiehala kontrola, kde boli tieto platby vytknuté. Žalobca mal od začiatku o existencii týchto platieb vedomosť, teda od marca 2010. Žalobca vedel kto sa na jeho úkor obohatil a že dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia odo dňa vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe jednotlivých mesačných splátok nájomného, od marca 2010 do mája 2017, t.j. do doby kedy spoločnosť CS-SALVUS spol. s r o. prestala uhrádzať nájomné na účet žalovaného, od tej doby uplynuli viac ako dva roky do dňa doručenia žaloby na súd, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 25.10.2019. Dvojročná subjektívna premlčacia doba pri zaplatení nájomného za rok 2010 žalobcovi uplynula v roku 2012, za rok 2011 žalobcovi uplynula v roku 2013, za rok 2012 žalobcovi uplynula v roku 2014, za rok 2013 žalobcovi uplynula v roku 2015, za rok 2014 žalobcovi uplynula v roku 2016 za rok 2015 žalobcovi uplynula v roku 2017, za rok 2016 žalobcovi uplynula v roku 2018, za rok 2017 žalobcovi uplynula v máji roku 2019, ak by sme to počítali najneskôr od kontroly v roku 2016, uplynula v roku 2018. Na prejednávaný spor súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože mal za to, že na daný spor sa nemajú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ten sa vzťahuje s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 1 na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 2 na záväzkové vzťahy medzi subjektami verejného práva a podnikateľmi, pričom tieto podmienky v prejednávanom spore splnené nie sú. Rovnako nie je splnená ani podmienka uznania dlhu na ktorú poukazoval právny zástupca žalobcu, resp. nie sú splnené podmienky uznania dlhu tak ako to má na mysli zákon konkrétne ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o tom, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Žiadny takýto dôkaz, ktorý by spĺňal náležitosti uznania dlhu v zmysle zákona, predložený zo strany žalobcu nebol, určite takýmto platným a účinným uznaním dlhu nie je dôkaz na ktorý odkazoval žalobca a to vyjadrenie riaditeľky žalovaného k správe o výsledku kontroly č. 21/2016 zo dňa 4.4.2017, čím by sa mal podľa tvrdenia žalobcu predĺžiť premlčacia doba. Uznanie dlhu má svoje zákonom stanovené náležitosti a predpísanú formu . V zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka právny úkon uznania dlhu okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ ) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zo žalobcom predložených písomností nie je zrejmé, že by sa jednalo o uznanie dlhu so všetkými týmito náležitosťami a preto ho za takéto nemožno ani považovať. Z8stupkyňa
žalovaného vo svojom vyjadrení uviedla, že sa jedná o nájomné, ktoré hradí spoločnosť CS-SALVUS spol. s r.o. na účet žalovaného, uviedla, sa tak deje z rozhodnutia žalobcu, nie z iniciatívy žalovaného, nie je v písomnosti uvedené, že by žalovaný mal tento dlh zaplatiť. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu súd považoval za premlčanú sú žalobu zamietol a meritom veci sa ani nezaoberal.
8.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal žalovaný plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalobcovi a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.