Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4Csp-50-2020.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému A., o zaplatenie 235,27 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 235,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 235,27 € od 2.9.2018 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) tunajšiemu súdu dňa 29.9.2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 235,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 235,27 € od 2.9.2018 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že uzavrela so žalovaným zmluvu č. O., v zmysle ktorej mu vypožičala SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Žalobkyňa pri uzavretí dodatku k zmluve odpredala žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v predmetnom dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou. Žalobkyňa zohľadnila pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu, resp. telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu, resp. telekomunikačného zariadenia poskytnutá. Žalobkyňa taktiež zohľadnila aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnila čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobila aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 76,27 €, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve je povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu spolu vo výške 159 €. Zmluvnú pokutu v sume 159 € si žalobkyňa uplatnila na základe dodatku k zmluve č. O.. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom 2.5 dodatku, v ktorom bola dohodnutá vo výške 159 € a na základe pravidiel jej výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve (12.3.2018) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným (6.4.2018). Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 24 mesiacov. Žalobkyňa zaslala žalovanému pokus o pokonávku, v ktorej ho vyzvala na úhradu pohľadávky. Pohľadávka voči žalovanému z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty predstavovala celkom sumu 235,27 €. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani len čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 2.9.2018.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 28.6.2021. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke dňa 21.6.2021.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 12.3.2018 k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. O., na základe ktorej žalovaný obdržal SIM kartu s prideleným telefónnym číslom, prostredníctvom ktorých žalobkyňa umožnila žalovanému využívať telekomunikačné služby v ním zvolenom účastníckom programe Mobilný internet Premium.
7. Dňa 12.3.2018 bol medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretý dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. O., predmetom ktorého bola aktivácia účastníckeho programu a dohoda o predaji mobilného telefónu Q. so zľavou zo spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 € (pričom jeho bežná maloobchodná cena bola 160 €). Poskytnutá zľava na telekomunikačné zariadenie bola dohodnutá z dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3. dodatku, teda po dobu 24 mesiacov. V prípade porušenia zmluvných povinností, a to porušenia povinnosti žalovaného včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo iný svoj peňažný záväzok voči žalobkyni alebo porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti, si účastníci dojednali v bode 2.5 dodatku zmluvnú pokutu vo výške 159 € s tým, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Ďalej sa dohodlo, že právo na zmluvnú pokutu vznikne v okamihu porušenia povinnosti žalovaným, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany žalobkyne a že zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy žalovanému zo strany žalobkyne.
8. Súd zistil, že žalobkyňa vyúčtovala žalovanému odplatu za poskytnuté telekomunikačné služby nasledovne: faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 5.4.2018 sumu 45,28 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 6.5.2018 sumu 26,99 € a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 5.6.2018 sumu 4 €. Spolu sa teda jednalo o sumu 76,27 €.
9. Pokusom o pokonávku zo dňa 23.7.2018 žalobkyňa žalovanému oznámila sumu neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby spolu vo výške 76,27 € a upozornila ho, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností je povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 159 €. Žalovaného vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 1.9.2018.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b/ ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Predmetný právny vzťahy súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ide o zmluvu, ktorú uzatvárala žalobkyňa ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
18. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje sumu 76,27 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a sumu 159 € titulom zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným. Celkovo tak od žalovaného požadovala sumu 235,27 € spolu s príslušenstvom.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný cenu služieb vo výške 76,27 € neuhradil. Žalobkyňa si svoje povinnosti z predmetných zmlúv plnila riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že jej nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 76,27 € je opodstatnený. Preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu žalobkyni.
20. Súd po posúdení ustanovení bodu 2.5 predmetného dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie sumy 159 € titulom dohodnutej zmluvnej pokuty.
21. Súd ex offo skúmal, či vyššie uvedený nárok nie je odvodený od neprijateľných zmluvných podmienok. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak neboli individuálne dojednané, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Za takéto podmienky platná právna úprava považuje najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Žalobkyňa právo na zaplatenie zmluvných pokút odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah týchto zmlúv, a teda aj ich dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V prejednávanej veci nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, žalobkyňa ako dodávateľ zmluvné pokuty so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednávala, nakoľko tieto pokuty sú súčasťou predtlačeného formulára a žalobkyňa netvrdila a ani nepreukazovala opak. Uvedené však samo o sebe neznamená neprijateľnosť (a teda neplatnosť) týchto zmluvných podmienok. Takýto záver by bol odôvodnený len v prípade, že by zmluvné podmienky spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
22. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí určite a jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.
23. Súd konštatuje, že zmluvná pokuta v danom prípade bola dohodnutá v obligatórnej písomnej forme, jej výška bola jednoznačne určená za porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, pričom toto porušenie povinnosti bolo žalobkyňou preukázané, keďže žalovaný neuhradil cenu poskytovaných služieb. Výšku zmluvnej pokuty súd považoval za dojednanú určite a zrozumiteľne a primeranú zabezpečeným povinnostiam. Za podstatné pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty súd považoval jednak skutočnosť, že základ zmluvnej pokuty 159 € sa rovnal výške zľavy poskytnutej žalobkyňou žalovanému za súčasnú kúpu mobilného telefónu podľa dodatku, ako aj to, že spôsob výpočtu zmluvnej pokuty bol dohodnutý degresívnym spôsobom, teda sa jej výška znižovala v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným. Súd je toho názoru, že vzhľadom k degresívnemu uplatneniu si zmluvnej pokuty, teda, že zmluvná pokuta sa znižuje každým mesiacom, čo účastník zotrváva v zmluvnom vzťahu a plní si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a dodatku, je takto dohodnutá a uplatnená zmluvná pokuta primeraná. Pretože súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nárok žalobkyne aj v tejto časti považoval za dôvodný.
24. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 235,27 € od 2.9.2018 až do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 2.9.2018, t.j. v deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na plnenie vo výzve žalobkyne, predstavovala 0 % ročne, v dôsledku čoho žalobkyni vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).