Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_71C-31-2023.pdf
PDF · 104.53 KB
Case nature
Area
Subarea
71C/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F. A. F. G., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Nám. Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX F. A. F. G., právne zastúpený JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so sídlom Beckovská Vieska 623, 916 31 Kočovce, o zaplatenie 31.255,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 05.10.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.500,- Eur z titulu náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že: „ Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území F. A. F. G., okres Nové Mesto nad Váhom, obec Nové Mesto nad Váhom, vedených na LV č. XXXX, a to: pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 82 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemku s parc. č. XXX o výmere 347 m2, záhrada. Žalovaná nadobudla pozemky do svojho výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.08.2015, spis. zn. konania o vklade: V - 1798/2015 za cenu 19.000,-€. Pred kúpou pozemkov žalovanou žalobca, jeho vtedajšia manželka (dcéra žalovanej), pani A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXXX/XX, F. A. F. G., uzavreli dohodu, na základe ktorej si žalovaná ponechá minimálne 5 rokov pozemky vo svojom vlastníctve a následne sa predajú. Dôvodom tejto dohody bola skutočnosť, že o kúpu pozemku mali záujem prioritne žalobca s manželkou, avšak v danej dobe nedisponovali sumou potrebnou na kúpu pozemku, čo bola suma 19.000,-€. Žalobca s manželkou a žalovaná však boli dohodnutí, že po uplynutí minimálne 5 rokov odo dňa kúpy pozemku, pozemok predajú a získanú cenu si rozdelia tak, že žalovanej sa vráti suma 19.000,-€ a žalobca s manželkou získajú zostatok kúpnej ceny. Doba minimálne 5 rokov bola dohodnutá z dôvodu, že až po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti nemá predávajúci povinnosť uhradiť daň z príjmu z rozdielu medzi nadobúdacou cenou a predajnou cenou. Zo strany žalovanej malo ísť o istú formu finančnej pomoci žalobcovi a manželke. Žalovaná za takúto pomoc od žalobcu a jeho manželky nežiadala nič len vrátenie ňou investovanej sumy 19.000,-€. Dohoda o tom, že predpokladaný zisk z predaja pozemku bude patriť žalobcovi s manželkou vychádzala z toho, že nápad na zárobok kúpou pozemku a jeho následným predajom mal žalobca, rovnako žalobca obstaral príležitosť na kúpu konkrétnych pozemkov, keďže v tom čase pracoval
v realitách. Žalobca obstaral aj príležitosť kúpiť dané podmienky za veľmi výhodnú cenu (nižšiu, ako bola vtedajšia trhová cena), pretože v tom čase ako realitný maklér zabezpečoval predaj susedného rodinného domu s veľkým pozemkom, na ktorý síce našiel kupcov, ale títo nemali dostatok finančných prostriedkov na kúpu daných nehnuteľností (chýbalo im 19.000,-€). Žalobca ako sprostredkovateľ/ realitný maklér dohodol s predávajúcimi, že predávané pozemky rozdelia geometrickým plánom s tým, že oddelenú časť kúpi žalobca za sumu 19.000,-€. Predávajúci aj kupujúci s týmto plánom súhlasili. Žalobca teda komunikoval s predávajúcimi, zabezpečil a zaplatil geometrický plán k pozemkom k rozdeleniu pozemkov ako bolo dohodnuté, zabezpečil a zaplatil zmluvnú dokumentáciu. Žalobca tiež uhradil správny poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca sa po celý čas po kúpe sa o pozemky staral sám, napríklad pozemky pravidelne kosil, čím ich udržiaval v dobrom stave pre dosiahnutie čo najvyššej ceny pri predaji. Na pozemku s parc. č. XXX/X je malá hospodárska budova, ku ktorej mal kľúč po celý čas len žalobca, žalovaná do hospodárskej budovy prístup nemala a ani ho nežiadala. Žalovaná sa po nadobudnutí pozemkov do vlastníctva o pozemky nijako nestarala, nezaujímala sa o ne a nijako s nimi nenakladala. Žalobca bol celý čas presvedčený, že niekedy po uplynutí 5 rokov od kúpy a po náraste ceny pozemkov, dôjde k predaju pozemkov a vyplateniu zisku žalobcovi s manželkou. Na jar 2020 sa žalobcovi ozvala žalovaná, aby začal hľadať na pozemky kupca, keďže doba 5 rokov čoskoro uplynie a že by pozemky rada predala. Žalobca nato pristúpil k hľadaniu záujemcu o kúpu, avšak v júli 2020 podala manželka žalobcu návrh na rozvod ich manželstva v dôsledku čoho žalovaná prestala so žalobcom ohľadom predaja pozemkov komunikovať a odmietla mu poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. V roku 2020 navyše presvedčila bývalá manželka žalobcu, aby podpísal ňou navrhnutú a pre žalobcu nevýhodnú dohodu o vysporiadaní BSM, čo žalobca urobil, pretože v tom čase trpel duševnou poruchou, ktorá mu znemožňovala relevantné posúdenie obsahu dohody, resp. spôsobila, že žalobca nemal spôsobilosť na uzavretie takéhoto právnemu úkonu a nedokázal posúdiť jeho následky. Keď sa žalobcov stav na jar v roku 2021 zlepšil, uvedomil si popri tom, že podpísal dohodu o vyporiadaní BSM aj to, že nedošlo k vyriešeniu dohody ohľadom pozemkov, či už predajom pozemkov, alebo vyplatením odplaty žalobcovi za to, že nebude na predaji pozemkov trvať. Žalobca sa pokúšal o veci komunikovať so žalovanou, ale najmä s bývalou manželkou ako dcérou žalovanej, avšak postoj žalovanej sa zmenil v tom zmysle, že odmietla predaj pozemkov a rovnako odmietla aj alternatívne návrhy žalobcu na vysporiadanie tejto záležitosti. Skutočnosť, že pôvodným zámerom žalobcu a jeho manželky v roku 2015 bolo nadobudnutie pozemku do ich vlastníctva, nie do vlastníctva žalovanej a skutočnosť, že uvažovali nad tým, ako získajú potrebné finančné prostriedky na kúpu je zrejmá z SMS komunikácie žalobcu a žalobcovej bývalej manželky - dcéry žalovanej z 16.02.2021, kedy žalobca začal túto otázku riešiť. Bývalá manželka žalobcu, pani C. C. v SMS píše, že rodičia žalobcu im v tom čase finančné prostriedky neposkytli a banka by im nepožičala, keďže žalobca s exmanželkou už mali hypotéku. Nedodržaním dohody uzavretej medzi žalobcom, jeho manželkou a žalovanou o predaji pozemkov, teda nedodržaním povinnosti žalovanej pozemky predať žalovaná zmarila žalobcovi možnosť dosiahnutia zisku, ktorý by vznikol z rozdielu medzi nadobúdacou cenou, ktorá by sa vrátila žalovanej a predajnou cenou. Tým žalobcovi vznikla škoda. Žalobca si uplatňuje náhradu škody vo výške 1/2 možného zisku z predaja nehnuteľnosti. Žalovaná nadobudla pozemky za cenu 44,30 €/m2 (19.000,- €/429 m2). Aktuálna cena stavebného pozemku v porovnateľnej kvalite a v porovnateľnej lokalite je medzi 190 - 200,-€/m2. Pozemok o výmere 429 m2 by tak bolo možné predať za cenu od 81.510,- € do 85.800,-€, čiže za sumu o cca 62.510,-€ až 66.800,-€ vyššiu oproti nákupnej cene, čo súčasne predstavuje možný zisk žalobcu a bývalej manželky. Pozemky vo vlastníctve žalovanej sa nachádzajú v zastavanej časti F. A. F. G. medzi zástavbou rodinných domov a v širšom centre mesta. Majú priamy prístup z ulice.“
2. Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 06.12.2023. Uviedol, nasledovné: „Žalobu považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom k vzniku škody na strane žalobcu nikdy nedošlo. Nie je možné si nárokovať zisk z majetku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve iného človeka bez právneho titulu a taktiež uplatňovať si nárok na náhradu škody zo zisku z predaja cudzieho majetku, ku ktorému v konečnom dôsledku nikdy nedošlo, toto zo strany žalobcu považujeme za absurdné a nehorázne. Žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva predmetné nehnuteľnosti v roku 2015 (kúpna zmluva z 25.3.2015) tak ako sa v žalobe uvádza, a to na základe odporúčania bývalého zaťa – žalobcu, ktorý v tom čase občasne vykonával predajcu - sprostredkovateľa predaja - realít a vyskytla sa príležitosť zakúpenia stavebného pozemku, čo je z finančného hľadiska dobrá investícia (prvotne Žalobca oslovil svojich rodičov, ale tí túto kúpu odmietli). Druhí kupujúci podľa sprostredkovaných informácií od bývalého zaťa - žalobcu - nemali vraj dostatok finančných prostriedkov na kúpu celej nehnuteľnosti - domu aj s priľahlým pozemkom, a tak sa
rozdelila nehnuteľnosť na dve časti. Z tohto dôvodu musel žalobca ako realitný maklér, zastupujúci predajcu. zabezpečiť vypracovanie geometrického plánu na rozdelenie nehnuteľností. Logicky preto investícia na zabezpečenie geometrického plánu bola urobená v záujme samotného predajcu alebo sprostredkovateľa predaja, tj. realitnej kancelárie- a nie v záujme žalovanej, a preto sa ona ako kupujúca ani nepodieľala na financovaní geometrického plánu. Žalobca ho taktiež nefinancoval zo svojich osobných finančných prostriedkov, ale ho ako realitný maklér len sprostredkoval. Žalovaná sa po nadobudnutí pozemku nikdy netajila tým, že nemajú s manželom do budúcna plány využiť pozemok pre seba, ale keďže ide o stavebný pozemok, mohli by ho v budúcnosti využiť ich vnuci - synovia žalobcu a jej dcéry, napríklad na postavenie domu. Keďže má žalovaná len jediné dieťa – dcéru, bývalú manželku žalobcu, uvažovala aj o možnosti, ak by žalobca, ako bývalý zať a jej dcéra v budúcnosti nutne potrebovali nejaké finančné prostriedky, napr. na zveľadenie domu, môže pozemok predať a peniaze darovať dcére. Medzi žalobcom a žalovanou nikdy k žiadnej záväznej dohode o tom, ako sa naloží s pozemkom v budúcnosti, nedošlo. To, že žalobca, ako bývalý zať, chodil počas manželstva s dcérou žalovanej v letných mesiacoch pozemok kosiť, ako člen rodiny, ho nijako neoprávňuje nárokovať si na vlastníctvo nehnuteľností, ktoré mu nepatria, ani na žiadne finančné prostriedky z nich. Je predsa v každej normálnej rodine bežné. že si členovia rodiny pomáhajú a aj jemu sa na oplátku dostalo nemálo pomoci od žalovanej a jej manžela v rôznej forme. Pre žalovanú je stále nepochopiteľné, z akého titulu si po rozvode s jej dcérou žalobca ako bývalý zať - realitný maklér - robí nárok aj na „prípadný" zisk z tejto nehnuteľnosti, ktorý by žalobca očakával v prípade jej predaja. Táto nehnuteľnosť nebola nikdy predaná, stále je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a je len na vôli vlastníka, ako s nehnuteľnosťou naloží. Je pravda, že tak ako z iných finančných prostriedkov. ktoré žalovaná s manželom dcére i jej rodine poskytli, vznikol úžitok aj žalobcovi, ako manželovi dcéry žalovanej, a vznikol by mu aj z pozemku, ak by tvorili naďalej rodinu, avšak žalovaná, ako bývalá svokra, nemá žiadnu právnu povinnosť vyplácať bývalého zaťa zo zisku z predaja majetku, ktorý je v jej výhradnom vlastníctve, a preto nemohol a ani nevznikol žalobcovi nárok na škodu z dôvodu nevyplatenia zisku z niečoho, čo mu nikdy nepatrilo a bolo a stále je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a tomu, že žaloba o náhradu škody nespĺňa základné predpoklady pre vznik škody a jej prípadnú náhradu, máme za to, že sme v našom vyjadrení preukázali neoprávnenosť a absurditu žaloby, a preto žiadame súd, aby zamietol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške - 100%.“
3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 02.11.2018 uviedol, že: „Žalobca v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe. Žalovaná vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že kúpu pozemku a všetky potrebné dokumenty (vrátane geometrického plánu) zabezpečil žalobca. Bez toho, aby žalobca nenašiel príležitosť na takúto výhodnú kúpu a bez zabezpečenia potrebných dokumentov, by žalovaná nikdy nemala príležitosť do pozemku investovať. Rovnako žalovaná de facto potvrdila, že počítala s možnosťou predaja pozemku s cieľom finančne podporiť rodinu svojej dcéry. Žalobca zotrváva na tvrdení, že dohoda o predaji pozemku po uplynutí minimálne 5 rokov od jeho kúpy medzi stranami sporu bola záväzná a získaný rozdiel medzi kúpnou cenou a cenu, za ktorú by bol pozemok predaný (ak by žalovaná dodržala svoj záväzok), teda zisk, mal byť vyplatený žalobcovi s manželkou (dcérou žalovanej). Žalovaná aj pôvodne, podľa dohody oslovila žalobcu, keď sa blížilo uplynutie doby 5 rokov, aby začal hľadať potenciálnych kupcov, avšak nakoľko krátko na to došlo k rozpadu manželského spolužitia žalobcu s manželkou (dcérou žalovanej), žalovaná odmieta ďalej pokračovať v krokoch potrebných pre predaj pozemku. SMS z februára 2022 - je zrejmé, že žalobca sa snažil so žalovanou dohodnúť na realizácii ich dohody a navrhol jej aj alternatívu, že by on bol kupujúcim. Email z 24.03.2022 - je zrejmé, že žalobca sa opätovne domáhal predaja pozemku. Žalobca si existenciu ústnej dohody medzi ním a žalovanou „nevymyslel“ pred podaním žaloby, ale túto vec riešil so žalovanou aj v minulosti. Ako žalobca uviedol v žalobe, v rámci konania navrhuje vykonanie listinných dôkazov, ktoré pripojil k žalobe a výsluch žalobcu a žalovanej.“
4. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 13.02.2024 uviedol, že: „Nakoľko žalobca nepredložil v tomto vyjadrení žiadne nové skutočnosti súvisiace s prípadom, trváme na tom, že sme dostatočne už v predošlom vyjadrení preukázali, že žaloba je neopodstatnená, absurdná a ujma (škoda), ktorú sa snaží pomocou klamstiev žalobca vykresliť, existujú len v jeho hlave, pričom reálne k žiadnej ujme nedošlo. Naozaj sa žalobca snaží presvedčiť súd, že správy adresované žalovanej od žalobcu s posolstvom „Buď to bude ako to chcem ja alebo príde trest" boli pokusom o dosiahnutie dohody alebo vyriešenie konfliktu? Agresívne nátlakové rétorické prvky v správach ako osočovania: „oklamali ste ma o celoživotné úspory", „ty si ma obrala o môj pozemok" zastrašovanie a vydieranie:, ak mi ho nepredáš naspäť, začnem hovoriť
svoje pravdy o Lenke verejne, napríklad dám si to na Facebook, kde si cca 300 mojich priateľov a známych môže prečítať čoho je Lenka schopná. Tiež to poviem našim synom, tvojej aj mojej rodine" sú v ktorom priestore považované za pokus o dosiahnutie dohody? Faktom ostáva, že ak si niečo nekúpim zo svojich alebo zapožičaných prostriedkov a teda nevystupujem ako vlastník, tak nemám právo si nárokovať na tento majetok alebo zisk z predaja takéhoto majetku a neoprávňuje ma k tomu ani titul bývalého zaň ako sprostredkovateľa príležitosti na zakúpenie tohto majetku.
5. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že pozemok získal len svojou šikovnosťou, keď robil realitného makléra. Bolo potrebné vyplatiť 19 000,- Eur, ktoré nemal. Požiadal o to svojich rodičov. Tí mu už ale peniaze nechceli dať, nakoľko mu povedali, že majú troch synov a doteraz mu už dosť pomohli. Napr. prispeli mu na bývanie alebo aj na auto. Uvažoval o úvere, ale to sa mu zdalo nepraktické, nakoľko vybaviť úver by trvalo dlhšiu dobu a bolo by potrebné ho aj splácať. S bývalou manželkou teda oslovili žalovanú, pričom všetci traja sa streli v Reme, kde sa dohodli, že žalovaná vyplatí kúpnu cenu a po 5 rokoch sa pozemok predá. Žalovaná si zoberie 19 000,- Eur a oni si rozdelia s manželkou zisk. Pamätá si, keď mu ešte v máji v roku 2020 volala svokra a pýtala sa ho, kedy sa pozemok predá. Predbežne sa dohodli, že to bude v auguste. Situácia sa ale zmenila, keď bývalá manželka v júli podala návrh na rozvod a prakticky sa spikla aj so svorkou voči nemu. Poukazuje, že žalovaná sa na pozemok ani nikdy nedostavila a ani sa o neho nestarala a ani nemala od tohto pozemku kľúče. O pozemok sa staral výlučne on a to aj so svojím otcom. Protistrana nehovorí celkom pravdu a jej obrana je účelová, keď napr. v rámci rozvodu exmanželka tvrdila, že sa s ním nedá vydržať žiť, lebo je duševne chorý a na druhej strane pri vyporiadní BSM tvrdí, že bol úplne v poriadku. Absolútne nesúhlasí s tým, že neplatil trovy súvisiace s vyhotovením geometrického plánu. Toto riešil cez J. H., geodeta, a aj jemu zaplatil cca cez 300,- Eur, čo považoval za svoju povinnosť, keďže chcel pozemok získať. Pamätá si aj na situáciu, keď bol za ním sused a za túto parcelu mu ponúkal 40 000,- Eur. Na čo mu on povedal, že pozemok budú predávať až po 5 rokoch, pričom cena sa mu javí ako veľmi nízka.
6. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že všetko, čo je tu uvádzané, sú výmysly, ale len malá časť je pravda. Ju oslovil až vtedy, čo oslovil svoju matku a ona si vôbec nepamätá, že by to bolo v nejakej Reme, ale bolo to u nich doma. Ona tam často chodievala, nakoľko sa starala o vnukov. Tam jej bolo povedané, že kupci nemajú toľko peňazí, aby kúpili aj doma aj záhradu, a preto táto záhrada zostala voľná. Ona popiera, že by bola uzatvorená akákoľvek dohoda. Najprv s tým nesúhlasila vnútorne, ale potom si to rozmyslela. Uvažovala, že je starší človek a v budúcnosti sa jej peniaze zídu, či už na opatrovateľku alebo na nejaké sociálne zariadenie, ak sa nebude mať kto o ňu postarať. Taktiež uvažovala o tom, že to potom daruje dcére. Po zrealizovaní kúpnej zmluvy sa o tom už viac nerozprávali. Ak sa o tento pozemok žalobca staral, bolo to z jeho iniciatívy, nie na jej podnet. Absolútne poopiera, že by sa s dcérou mala na ňom spiknúť. 20 rokov žil s jej dcérou a užíval všetky benefity. Dokonca našla aj doklady, ako finančne pomáhali pri stavbe domu, ktorý sa neskôr stal predmetom vyporiadania BSM. Je presvedčená, že do neho investovali viac ako polovicu jej hodnoty. Teda ak by sa aj mali baviť o vyporiadaní BSM, tak žalobcovi by nemala byť vyplatená ani polovica z toho. Žalobca toto nespomína a nemá v sebe ani trošku charakteru alebo citu. Ona život vnímala tak, aby sa s nikým nesporila a vždy chcela len dobre, ale so žalobcom sa nedá. Písal jej nepríjemné SMS-ky alebo maily, pričom dospela až do takého štádia, že ho musela zablokovať. Za posledný polrok sa aj zdravotne horšie cíti, pričom si myslí, že za to môže aj vedenie tohto sporu. Absolútne popiera, že by v máji 2020 oslovila žalobcu, aby sa pozemok predal. Ona v tom čase nevedela, že majú medzi sebou manželské problémy. Toto sa dozvedala od žalobcu a to v auguste 2020. Trvá na tom, že sa nedohodli, že pozemok sa predá a zisk sa rozdelí.
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
8. Podľa § 442 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
9. Podľa § 51 cit. zák. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
10. Podľa § 37 ods. 1 cit. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v rámci svojej realitnej činnosti sprostredkoval žalovanému v lete 2015 kúpu pozemkov v katastrálnom území F. A. F. G. za sumu 19.000,- Eur. Sporným ostalo, či medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna dohoda, že pozemky sa po 5 rokoch predajú a kúpna cena sa rozdelí tak, že žalovaný dostane 19.000,- Eur, zvyšok sa rozdelí medzi žalobcu a jeho bývalú manželku. Žalobca svoje tvrdenie o uzavretí dohody oprel o SMS komunikáciou medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou, kde žalobca písal bývalej manželke, že celé to vymyslel a niečo by si zaslúžil. Žalovaný poprel existenciu akejkoľvek dohody.
12. Súd na podklade vyhodnotenia dôkazov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že medzi stranami sporu existovala taká dohoda, ktorá by bola dostatočne určitá, a teda, že išlo o platný právny úkon. Žalobca nepreukázal, na základe akého platného titulu má nárok na žalovanú sumu, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, kedy sa pozemky mali najneskôr predať. Bolo nesporné, že žalovaný ja stále majiteľom týchto pozemkov, teda ak by aj existoval nejaká ústna dohoda, tak žalobca nepreukázal, akým spôsobom, za akú cenu a dokedy sa pozemky mali predať. Už to svedčí o neurčitosti takejto dohody, teda žalobca v konaní nepreukázal žiadnu podstatnú náležitosť pri uplatňovaní náhrady škody a to, že žalovaný zodpovedná za túto škodu, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody (nekonaním žalovaného) a prakticky nepreukázal ani samotnú výšku škody. Žalobca ďalej nepreukázal na základe akého titulu, akým spôsobom a kedy sa mala kúpna cena rozdeliť medzi žalobcu, žalovaného a bývalú manželku žalobcu. Ak žalobca niečo tvrdí a druhá strana to popiera, dôkazné bremeno v takom prípade leží na žalobcovi, nakoľko tvrdenie voči tvrdeniu je spôsobilé vyvolať dôkaznú núdzu, ktorá v tomto prípade leží na žalobcovi. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
13. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd nevykonal výsluch svedka, bývalej manželky žalobcu, nakoľko žalobca toto nežiadal a žalovaný si tento prostriedok procesnej obrany uplatnil oneskorene, až na nariadenom pojednávaní, pričom nič mu nebránilo takýto výsluch navrhnúť už pri prvom vyjadrení k podanej žalobe.
14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).