Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-21-2021.pdf
PDF · 108.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletého Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky P.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX W. W., zastúpená JUDr. Ďurčeková s. r. o., so sídlom Alexandra Matušku 4490/1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 254 a otca G.. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX N., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ingrida Linkešová, s. r. o., so sídlom Kovačická ulica 15075/4, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 52 521 737, v konaní o zvýšenie výživného na maloletého Y. C. o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/48/2020-156 z 1. marca 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému Y. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „maloletý“ alebo „maloleté dieťa“) zo sumy 130,- € mesačne na sumu 215,- € mesačne počnúc dňom 1. marca 2020. Zročné výživné za obdobie od 1. marca 2020 do 1. marca 2021 vo výške 1 105,- € povolil súd otcovi splácať v 35,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vo výroku rozhodnutia konštatoval, že došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/171/2010-34 z 3. augusta 2010 vo výroku o výživnom na maloletého Adama. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 1.1 Matka podala návrh na zvýšenie výživného 5. marca 2020, kde žiadala určiť od 1. marca 2020 vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu na 300,- € mesačne z dôvodu zvýšenia životných nákladov od posledného rozhodnutia o výživnom, keďže maloletý už navštevuje 2. stupeň základnej školy. Matka nedokáže pokryť náklady na výživu maloletého z dôvodu, že je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, keď v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 bola nútená zrušiť živnostenské oprávnenie. Súd prvej inštancie posudzujúc návrh matky podľa § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) a po zistení, že o výživnom na maloletého bolo rozhodované naposledy v roku 2010, kedy mal maloletý Y. 15 mesiacov, nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie a matka nemala v tom čase zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého, príjem matky pozostával iba z rodičovského príspevku vo výške 256,- € a prídavku na dieťa v sume 21,25 € a príjem otca vykazoval v priemere 941,34 € a mal vyživovaciu povinnosť len voči maloletému Y. dospel k názoru, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 10 rokov, maloletý Adam má 12 rokov, navštevuje 6. ročník základnej školy a tým, že je vekovo starší a vyspelejší sa zvýšili matke náklady na zabezpečenie jeho bežných každodenných potrieb. Okrem toho je maloletý vedený v pedopsychiatrickej ambulancii s diagnózou ADHD, pravidelne užíva lieky, zvýšené výdavky sú spojené aj s návštevou
ortopedickej ambulancie a zakupovaním ortopedickej obuvi a vložiek. Tieto skutočnosti považoval za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom Zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorému pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Príjem otca sa zvýšil zo sumy 941,34 € na sumu 1 603,69 € (o 662,35 €) a prihliadol aj na matkou tvrdenú zmenu pomerov, že je bez akéhokoľvek príjmu potom, čo v dôsledku opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 ukončila živnosť. Súd prvej inštancie zohľadnil, že otec sa žiadnym spôsobom okrem platenia výživného na starostlivosti o maloletého nepodieľa, nenavštevuje ho, vecné plnenia neposkytuje. Návrhu matky na zvýšenie výživného až na 300,- € mesačne súd prvej inštancie nevyhovel z dôvodu nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletého, ktoré by si vyžadovali plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 300,- €, keď aj matka má k maloletému vyživovaciu povinnosť a v jej plnení jej nebránia žiadne zdravotné problémy. Za odôvodnené výdavky na maloletého okresný súd uznal 80,- € mesačne na náklady súvisiace s plnením školských povinností, náklady na zdravotnú starostlivosť 13,- € mesačne, na obuv, ošatenie, drogériu, kozmetiku a voľnočasové aktivity za primeranú sumu považoval 80,- € mesačne a domácnosť matky, ktorú zdieľajú dve osoby je možné zabezpečiť sumou 250,- € mesačne. 1.2 Zročné výživné za obdobie od 01.03.2020 do vyhlásenia rozhodnutia 01.03.2021 vyčíslil ako rozdiel medzi sumou plateného výživného otcom a určeným výživným na 215,- € mesačne. Splátky zročného výživného určil s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a celkové osobné majetkové a zárobkové pomery otca.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletého s návrhom na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo aby odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca aspoň na 250,- € mesačne a splátky zročného výživného určil sumou 50,- € mesačne. Za odvolacie dôvody označila podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) dôvody o inej vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka zdôrazňovala, že všetky vecné plnenia (náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, potreby súvisiace so školským vzdelávaním, starostlivosťou o domácnosť) v celom rozsahu zabezpečuje a poskytuje ona z dôvodu, že otec nie je ochotný sa s maloletým stretávať a vypomôcť jej v starostlivosti o maloletého. Označila za bežné v prípadoch, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, určiť vyživovaciu povinnosť povinného rodiča vyššou sumou než u rodiča, ktorý s dieťaťom trávi čas aspoň občasne cez víkendy, sviatky a prázdniny. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil dostatočne práve skutočnosť absolútneho nezáujmu otca o maloletého v takom rozsahu, že svoje dieťa nechce vídavať a vôbec maloletému neposkytuje vyživovaciu povinnosť naturálnym plnením ani osobnou starostlivosťou. Okresný súd nevzal primeraným spôsobom do úvahy, že dieťa trpí syndrómom ADHD, v dôsledku čoho má doporučené rôzne terapie, ktoré sú však finančne náročné, pretože musia byť individuálne, nakoľko kolektívne športy maloletý vzhľadom na svoju diagnózu nezvláda. Osobnú starostlivosť si maloletý vyžaduje aj z dôvodu, že zle znáša nezáujem otca o neho. Otec nezmenil svoje postoje ani potom, ako ho matka na odporúčanie psychiatra kontaktovala. Domáce zvieratko ani hypoterapiu odporúčanú lekárom si matka nemôže dovoliť. Za jednu individuálnu hodinu hypoterapie zaplatila matka 17,- €, bolo doručené takúto terapiu absolvovať dvakrát týždenne. Raz týždenne chodí maloletý Y. na individuálne cvičenie v športovom klube, ktoré mu prospieva po fyzickej aj psychickej stránke. Poplatok za jednu hodinu cvičenia predstavuje 10,- €. To je jediné, čo vie matka maloletému poskytnúť. Pri doporučených voľnočasových aktivitách nejde len o samotné náklady zaplatené priamo, ale aj vedľajšie náklady a náklady na cestu a čas, ktorý si matka musí pri svojej práci nájsť a nikto ju ani pri týchto aktivitách nemôže zastúpiť. Výživné v sume 215,- € mesačne nepovažuje matka za dostatočné vzhľadom na výšku otcovho príjmu 1 603,60 € a príjem jeho manželky 1 300,- €, i keď majú v spoločnej starostlivosti dve maloleté deti. V cudzine je bežné, že sa výživné na dieťa určuje percentuálnym podielom z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Otcovu neangažovanosť v starostlivosti o maloletého je potrebné vyvážiť iným spôsobom. Matka v čase prejednania veci súdom prvej inštancie nemohla preukázať náklady na aktivity syna doporučené lekármi z dôvodu, že si ich dovoliť nemohla. Neznamená to však, že maloletý Y. pokiaľ má oboch rodičov, nemal právo tieto absolvovať. Matka sa snaží znížiť náklady na starostlivosť o dieťa tým, že ošatenie nakupuje z druhej ruky, prijíma aj obnosené oblečenie od známych a kupuje len nevyhnutné veci a to aj čo sa týka stravy. Matka je presvedčená, že otec maloletého by zvládol vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery platiť vyššie výživné ako určil súd prvej inštancie bez toho, aby jeho rodina pocítila prípadný pokles životnej úrovne, pričom na druhej strane by život maloletého Y. mohol vzhľadom na jeho zdravý psychický vývoj byť priaznivejší.
3. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Výška výživného a výška splátky zročného výživného sú dostatočné a primerané potrebám maloletého. Matka v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by jej zohľadnil súd prvej inštancie.
4. Kolízny opatrovník odporučil prehodnotiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zvýšiť výživné aspoň na sumu navrhnutú matkou na pojednávaní vzhľadom na zdravotný stav maloletého a skutočnosť, že výživné nebolo upravované viac ako 10 rokov. Takto zvýšené výživné podľa názoru kolízneho opatrovníka neohrozí životnú úroveň otca ani jeho súčasnej rodiny.
5. Krajský súd ako súd odvolací po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že skutočný stav veci zistil súd prvej inštancie správne a nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané okresným súdom (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k názoru, že odvolanie matky nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/171/2010 správne súd prvej inštancie zistil osobné a majetkové pomery rodičov a maloletého dieťaťa v čase rozhodnutia o schválení dohody rodičov o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky a určenie vyživovacej povinnosti otca sumou 130,- € mesačne. Už v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že otec o dieťa záujem nejaví a osobnú starostlivosť o dieťa v plnom rozsahu zabezpečuje matka. 6.1 V čase podania návrhu na zvýšenie výživného matka bola živnostníčkou a poskytovala kozmetické a kadernícke služby v Salóne krásy Y. a uvádzala, že si hľadá možnosti inej zárobkovej činnosti, resp. práce na plný pracovný úväzok a potom by živnosť zrušila. Výpisom zo živnostenského registra mal súd prvej inštancie preukázané, že matka ukončila podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 1. apríla 2020. Tento stav podľa overenia odvolacieho súdu v živnostenskom registri stále trvá. Matka odôvodňovala zrušenie živnostenského oprávnenia vývojom pandemickej situácie na Slovensku. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom 1. marca 2021 ani ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu podľa správy Sociálnej poisťovne sa matka nezamestnala napriek tomu, že sa pandemická situácia na území Slovenskej republiky zlepšuje a podľa COVID automatu verejne dostupného na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky poskytovanie služieb v oblasti kaderníctva a kozmetiky v okrese Banská Bystrica vzhľadom na jeho zelenú farbu, čo znamená iba monitoring pandemickej situácie, je možné s dodržiavaním hygienických opatrení. Matka priložila k návrhu na zvýšenie výživného kópiu daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, kedy vykonávala kadernícke a kozmetické služby, ale aj prehľad pohybov, zrejme na podnikateľskom účte, za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, z ktorého vyplýva, že za tento rok mala matka príjem celkom 11 062,43 €, ale vykázala aj výdaje 10 431,56 €, avšak z tejto tlače nie je možné zistiť, čo znamenajú „výdaje na priebežné položky“ ani „výdaje na nájom a služby“ pre konkrétne spoločnosti. Príjem zo živnosti dosahovala matka aj v roku 2019 v sume 5 263,37 € a vykázala výdavky 3 980,05 €, čo dokazuje, že živnosť prosperovala. Matka dokladovala aj výdaje na domácnosť a úvery na pojednávaní pred okresným súdom. Vypovedala, že má trojročnú prax ako kozmetička a nechtárka, má vysokoškolské vzdelanie (Fakulta humanitných vied, filozofie a etiky) a ukončenie živnosti zdôvodňovala odlišne než v návrhu na začatie konania - kvôli vysokému nájmu a následne vzniknutým nedoplatkom. Tvrdila, že jej po finančnej stránke pomáha rodina, jej matka aj sestra so švagrom. Ťažko uveriteľné je tvrdenie matky, že všetky náklady na jej bývanie, domácnosť a starostlivosť o maloletého hradí jej matka a sestra so švagrom a matka vôbec nepracuje, najmä keď aj v odvolaní uvádza, že musí si pri svojej práci nájsť čas na uskutočnenie doporučených voľnočasových aktivít maloletého. Priaznivý vývoj pandemickej situácie v okrese Banská Bystrica a na celom území Slovenskej republiky nebráni matke pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti a obstarať si príjem, z ktorého by čiastočne pri osobnej starostlivosti o maloletého hradila náklady na starostlivosť o dieťa a potom by nebolo potrebné presúvať značnú časť nákladov na výživu maloletého na otca.
7. Matka v odvolaní vytýka okrem inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ale neuvádza, v čom má spočívať vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne. V odvolaní opakuje skutočnosti prednesené a známe už v prvoinštančnom konaní, svojím odvolaním sa v podstate domáha prehodnotenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške výživného a splátkach zročného výživného považujúc obe tieto sumy za nízke. Dôraz kladie na neochotu otca
aspoň čiastočne ju odbremeniť od osobnej starostlivosti o maloletého a žiada absolútny nezáujem otca vyvážiť určením vyššej sumy výživného, ktoré by matka použila na voľnočasové aktivity maloletého. Otec nepoprel, že starostlivosť o maloletého osobne nevykonáva ani záujem o stretnutie s dieťaťom nemá. Osobná starostlivosť o dieťa je zákonným kritériom pre určenie vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, avšak nie v tom zmysle, že rodiča, ktorý odmieta osobnú starostlivosť o dieťa je potrebné potrestať určením vyššej vyživovacej povinnosti bez ohľadu na skutočne odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Pre zmenu vyživovacej povinnosti podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine je základom zmena pomerov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu pomerov tak na strane osoby oprávnenej, ako aj povinnej. Povinnou osobu z vyživovacej povinnosti nie je len otec, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ale aj matka, ktorej, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, nič nebráni, aby si zabezpečila vlastný príjem či už v tak lukratívnych službách, v ktorých matka má prax (kaderníctvo, kozmetika, ktoré môže poskytovať matka aj mimo prenajatých miestností z domu) alebo v inej oblasti vzhľadom na dosiahnuté matkou tvrdené vysokoškolské vzdelanie. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zohľadnil výdavky na starostlivosť o maloletého, ktoré nakoniec matka v odvolaní ani nerozporuje. Oproti času ostatného rozhodnutia o výživnom sa skutočne výrazne zmenili pomery na strane maloletého, ktorý je už žiakom 2. stupňa základnej školy a jeho zdravotný stav si vyžaduje zvýšené výdavky, ale zmenili sa aj pomery otca a to nielen tak, že sa zvýšil jeho príjem o 662,35 €, ale pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Podľa rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/171/2010-34 z 3. augusta 2010, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výške výživného na maloletého Y., už v tom čase žil otec dieťaťa v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a spoločné deti sa narodili až neskôr.
8. Pre porovnanie, akým spôsobom sa určuje výživné na deti v susednej Českej republike a Rakúsku matka poukazuje na odporúčaciu tabuľku výživného vypracovanú odborníkmi Ministerstva spravodlivosti Českej republiky, podľa ktorej sa pre dieťa vo veku od 10 do 14 rokov odporúča stanoviť výživné v rozsahu 15-19 % čistého príjmu povinnej osoby, rovnako tak v Rakúsku sa vychádza pri určení výživného z čistého mesačného príjmu povinnej osoby v rozpätí od 16-22 %. Podľa zákona o rodine účinného na území Slovenskej republiky sa pri určení vyživovacej povinnosti na dieťa zohľadňujú individuálne a konkrétne potreby maloletého dieťaťa, schopnosti a možnosti povinnej osoby. Z prehľadu príjmu otca od jeho zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne je zrejmé, že sa otec práci nevyhýba, svoj príjem na rozdiel od matky priznáva a nebránil sa ani zvýšeniu vyživovacej povinnosti na maloletého. Len pre porovnanie je potrebné uviesť, že výživné vo výške 215,- € mesačne určené súdom prvej inštancie predstavuje 13 % z jeho čistého mesačného príjmu a spolu so splátkou zročného výživného viac ako 15 % jeho čistého príjmu. I keď súd prvej inštancie nezohľadňoval prax zahraničných súdov, svojím rozhodnutím sa od nich podstatnejším spôsobom neodlišuje.
9. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Odvolací súd je toho názoru, že práve matka sa vzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu, hoci zdravotný stav a kvalifikácia jej nebránia pokračovať v podnikateľskej činnosti vo zvolenom odbore alebo sa zamestnať na plný či čiastočný úväzok a keby len polovičnou sumou oproti otcovi prispievala na výživu a zabezpečenie nákladov na živobytie a zdravotnú starostlivosť o maloletého, nebolo by možné konštatovať, že by odôvodnené potreby maloletého neboli pokryté príjmami z výživného od rodičov, keď podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 174/2020 Z. z. o úprave súm životného minima je životné minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené sumou 98,08 € od 1. júla 2020.
11. Matka požadovala zvýšiť bežné výživné na sumu 250,- € mesačne. Túto sumu (výživné spolu so splátkami zročného výživného za predchádzajúci kalendárny rok) bude mať k dispozícii. Doba 31 mesiacov na splatenie dlžného zročného výživného (po uplynutí ktorej sa môže znovu prehodnotiť suma výživného na maloletého), ktoré nevzniklo z dôvodu zanedbania vyživovacej povinnosti otcom, nie je dobou neprimeranou na splatenie dlžného výživného vzhľadom na osobné pomery otca, ktorý je ženatý a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá
kritériu „dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“ (§ 62 ods. 2 zákona o rodine), keď obaja rodičia bývajú v byte v osobnom vlastníctve, obaja sú vlastníkmi osobného motorového vozidla a rozdiel medzi nimi spočíva len v tom, že otec má trvalé zamestnanie a matka sa rozhodla ukončiť živnosť k 1. aprílu 2021 a v súčasnosti je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica a nie sú jej vyplácané žiadne štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa. Neobstojí argumentácia matky, že musela ukončiť živnosť kvôli pandemickej situácie pre ochorenie COVID-19, keď podľa výpisu zo živnostenského registra na č. l. 58 spisu mala povolené podnikať nielen v kozmetických službách a manikúre, ale aj v kúpe tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a práve internetový obchod počas pandémie vykazoval veľký vzostup.
12. Odvolacie dôvody matky nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu odvolací súd odvolaniu matky nevyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bez návrhu účastníkov odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania žiaden z účastníkov nepodal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).