Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20S-46-2021.pdf
PDF · 106.81 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/46/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Tkáč, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vajanského 17 1, 905 01 Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-SE-OCDPK-2021/002193-003 zo dňa 11.03.2021, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci mestu Skalica na ďalšie konanie. Žalobca požiadal správny súd podľa § 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) o nariadenie pojednávania.
2. Mesto Skalica, ako príslušný špeciálny stavebný úrad (ďalej aj ako len „stavebný úrad“) postupom podľa ustanovení § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších zmien a doplnení, § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný úrad“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“), § 68 ods. 2 stavebného zákona v spojení s vyhláškou č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a podľa § 11 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona rozhodnutím číslo: SÚ-2020/2433 zo dňa 20.08.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) povolilo zmenu nedokončenej stavby „Bytové domy „Pri Mlyne“ na Čulenovej ulici v Skalici - bytový dom X, komunikácie a spevnené plochy“ umiestnenej na pozemkoch parcela č. 998/16, 998/22 a 998/22 - register „C“ (ďalej aj ako len „predmetná stavba“) v zmysle stavebného povolenia, v katastrálnom území L. - ulica S. a pplk. T., a to v rozsahu úprav pôvodných parkovacích miest pri zvýšení počtu na 34, pričom predmetné zmeny nemenia zastavanú plochu a zmeny termínu ukončenia stavby z pôvodného termínu 12/2019 na nový termín, a to 12/2023 s tým, že na uskutočnenie stavby sa určili ďalšie podmienky a to, že predmetná stavba bude umiestnená na pozemkoch parcela číslo 998/16, 998/22 a 998/22 - register „C“ v zmysle stavebného povolenia, v katastrálnom území L. - ulica S. a pplk. T.; boli stanovené podrobnejšie požiadavky zabezpečujúce ochranu záujmov spoločnosti predovšetkým z hľadiska životného prostredia, podmienky na komplexnosť výstavby atď. (sem napríklad patrí aj požiadavka, podľa ktorej „stavbou nebudú dotknuté záujmy ochrany prírody“); boli stanovené požiadavky uplatnené obcou, dotknutými orgánmi štátnej správy atď., ak nie
sú určené správnymi rozhodnutiami; boli stanovené podmienky zabezpečujúce pripojenie na rozvodné siete, ochrany a výsadby zelene, úprava staveniska a pod.; boli stanovené podmienky vyplývajúce z rozhodnutí dotknutých orgánov štátnej správy, obce, atď.; bolo určené, že stavba sa bude uskutočňovať dodávateľsky; bol určený projektant stavby.
3. Na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie dňa 14.8.2018 pod č. 2519/2017 - právoplatné dňa 21.9.2018. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 22.05.2020 podala spoločnosť Pri Mlyne 2, s.r.o. žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením. Stavebník po prehodnotení optimalizácie spevnených plôch v súvislosti s úpravou počtu bytov v bytovom dome X, požiadal o zmenu stavby pred dokončením. Predmetom žiadosti bola úprava pôvodne povolených parkovacích miest pri zvýšení ich počtu na 34, bez zmeny zastavanej plochy. Zároveň stavebník požiadal v rámci zmeny stavby pred dokončením o predĺženie termínu ukončenia stavby do 12/2023. Stavebný úrad preskúmal žiadosť o povolenie zmeny stavby v zmysle § 68 ods.2 a § 11 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., pričom zistil, že predložené doklady nie sú dostatočné k riadnemu posúdeniu žiadosti z hľadísk sledovaných v konaní o zmene stavby pred dokončením a preto stavebný úrad dňa 27.5.2020 konanie prerušil a vyzval stavebníka na doplnenie potrebných dokladov. Dňa 6.7.2020 boli potrebné doklady doplnené. Stavebný úrad následne dňa 10.7.2020 oznámil aj verejnou vyhláškou účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy začatie - pokračovanie konania o zmene stavby pred dokončením. Dňa 21.7.2020 boli Združením domových samospráv (žalobca) správnemu orgánu doručené pripomienky, v rámci ktorých žalobca žiadal predloženia potvrdení, preukázanie záujmov, preukázanie dodržiavania zákonov - v oblasti životného prostredia, ďalej žalobca požadoval niektoré konkrétne úpravy, napr. sadové úpravy, dokladovať ekologickú stabilitu a odtokové pomery, aplikovanie vhodných ekologických materiálov, zabezpečenie separovaného zberu odpadu a podobne. Stavebný úrad sa námietkami žalobcu zaoberal v samotnom prvostupňovom rozhodnutí, niektorým vyhovel, niektoré zamietol, čo v rozhodnutí odôvodnil. Po preskúmaní žiadosti a posúdení námietok účastníkov konania stavebný úrad zistil, že uskutočnením zmeny stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, a preto rozhodol tak, že zmenu stavby povolil rozhodnutím č. SÚ-2020/2433 zo dňa 20.08.2020.
4. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako odvolací orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a oboznámením sa s kompletným spisovým materiálom v celom rozsahu vydal rozhodnutie č. OU- SE-OCDPK-2021/002193-003 zo dňa 11.03.2021 (napádané rozhodnutie). V tomto druhostupňovom rozhodnutí sa po opísaní priebehu konania a odvolacích námietok vyjadroval k jednotlivým odvolacím bodom žalobcu a napokon dospel k názoru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu mesta Skalica je vydané v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov, ako aj s ustanoveniami správneho poriadku a napadnuté prvostupňové rozhodnutie preto potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
5. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci mestu Skalica na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“).
6. Žalobca v úvode správnej žaloby s odkazom na konkrétne články Ústavy Slovenskej republiky (konkrétne čl. 7 ods. 2, čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 48 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4) a Charty základných práv Európskej únie (konkrétne čl. 37 a čl. 41 ods. 1 a 2) poukazoval na to, že mu vždy ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Poukázal na to, že pri tom vychádza z článku 4 Aarhurského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí s tým, že má záujem ovplyvniť výsledok povoľovania a to najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať.
7. Žalobca tvrdil, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje enviromentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach dodajúc, že svojimi
návrhmi naznačoval konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto enviromentálnych záujmov.
8. Žalobca po citácii jednotlivých ustanovení správneho poriadku, stavebného zákona, zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uviedol, že vzhľadom na fakt, že rozhodnutie z konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania, tak bolo nevyhnutné, aby zainteresovaná verejnosť (teda žalobca) v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov doplniac, že je povinnosťou štátneho orgánu identifikovať a vyhodnotiť enviromentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.
9. Žalobca súčasne s odkazom na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsahu odôvodnenia rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je preto podľa žalobcu nepreskúmateľné. Žalobca zároveň poukázal na dôležitosť občianskych združení ako zainteresovanej verejnosti na kontrole postupu správnych orgánov aj na základe návrhov súkromných subjektov. Žalobca záverom navrhol súdu priznať žalobe odkladný účinok.
10. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 09.06.2021, pričom zhrnul, že prvostupňovým rozhodnutím povolená zmena spočívala v zmene pôvodne povolených 28 parkovacích miest na 34 miest a v predĺžení termínu dokončenia stavby z pôvodného termínu 12/2019 do 12/2023. Predmetná zmena stavby nemá podľa žalovaného vplyv na zmenu zastavanej plochy, na ktorej bola stavba povolená pôvodným stavebným povolením č. 2519/2017 zo dňa 14.08.2018. Pokiaľ ide o zvýšenie počtu parkovacích miest, žalovaný sa vyjadril, že vzhľadom na rozmery parkovacieho státia vyhovuje STN 73 6056, ktorá určuje pre vozidlá skupiny Ol (osobné automobily), pri kolmom radení na komunikáciu v šírke 6,00 m, šírku parkovacieho miesta 2,25 m. Navrhovaná šírka kolmého radenia vozidiel je v šírke 2,40 m oproti pôvodným 2,50 m. Dve parkovacie miesta vyhradené pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu (podľa vyhl. MŽP SR č. 532/2002 Z. z.) majú šírku 3,5 m. Konštrukcia komunikácie a spevnených parkovacích plôch bola navrhovaná z betónovej zámkovej dlažby, ktorá je vhodným stavebným výrobkom na použitie pre zamýšľaný účel. Betónová dlažba pre osobné autá zaťažovaná do 3,5 tony má byt' minimálnej hrúbky 6 cm, ktorá vyhovuje záťažovým kritériám pre parkoviská, ktoré sú určené pre osobné automobily do 3,5 tony. Podľa projektovej dokumentácie zmeny stavby pred dokončením betónová zámková dlažba použitá na komunikáciu a parkovisko je v hrúbke 80 mm. Zmena stavby tiež spočívala v zmene termínu dokončenia stavby novým termínom do 12/2023. Žalovaný zopakoval svoje vyjadrenie z druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov ako aj ustanoveniami správneho poriadku. Žalovaný orgán je presvedčený, že sa v rozhodnutí o odvolaní dostatočne vysporiadal s pripomienkami a námietkami účastníka konania, ktoré sú definované aj v predmetnej žalobe. Konštatuje, že povolenou zmenou stavby, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia, nebolo ohrozené životné prostredie. Postup konania o zmene stavby bol v zmysle stavebného zákona v súlade s ustanoveniami o stavebnom konaní. S návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný nesúhlasil.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.
15. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správny nižšieho stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a to z dôvodu, že nerozhodoval vo veci samej (§ 107 ods. 2 SSP).
16. Na úvod považuje správny súd za potrebné uviesť, že obsahom administratívneho spisu mal vedomosť aj o existencii ďalších účastníkov konania (§ 32 ods. 3 písm. a/ SSP), s ktorými by za predpokladu rozhodovania vo veci samej konal, avšak práve s poukazom na výsledok daného správneho súdneho konania v podobe odmietnutia správnej žaloby podľa § 28 SSP a hospodárnosť konania, správny súd s účastníkmi administratívneho konania nekonal. Naviac uvedené rozhodnutie správneho súdu sa ich v žiadnom smere nedotýka.
17. Obsahom správnej žaloby mal správny súd preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Skalica, ktorým sa výlučne zmenila podmienka stavebného povolenia č. 2519/2017 zo dňa 14.08.2018, v počte parkovacích miest z pôvodných 28 na 34 a v termíne ukončenia stavby z pôvodného termínu 12/2019 na nový termín do 12/2023 s podmienkami, ktoré stavebný úrad určil v prvostupňovom rozhodnutí.
18. Rovnako mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že stavebník (žiadateľ) Pri Mlyne 2, s.r.o. doručil dňa 22. mája 2020 žiadosť o povolenie zmeny stavby v zmysle úpravy počtu pôvodne povolených parkovacích miest bez zmeny zastavanej plochy a predĺženie termínu ukončenia stavby, pričom stavebný úrad na základe tejto žiadosti oznámením aj verejnou vyhláškou zo dňa 10.07.2020 oznámil účastníkom konania začatie konania o zmene stavby pred jej dokončením a upustenia od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, pričom účastníci konania boli poučení, že môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť do 17.08.2020 s tým, že na neskoro uplatnené námietky nebude prihliadané a súčasne boli poučení, že sa neprihliada ani na námietky a pripomienky, ktoré boli alebo mali byť uplatnené v stavebnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, v stanovenej lehote si námietky uplatnil žalobca.
19. Z vyššie uvedeného pre správny súd vyplýva skutočnosť, ktorá je relevantná vo vzťahu k posudzovaniu charakteru samotnej správnej žaloby a to, že dôvodom vydania rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením (prvostupňového rozhodnutia) nebolo nič iné iba zmena počtu parkovacích miest bez zmeny zastavanej plochy a zmena termínu dokončenia stavby. Teda dôvodom nebola zmena projektovej dokumentácie, ktorá skutočnosť by mohla byť spôsobilá zasiahnuť nielen do subjektívnych práv účastníkov konania, ale aj do práva na priaznivé životné prostredie, ktorému, ako tvrdí žalobca, má byť poskytnutá ochrana práve uvedenou správnou žalobou. Právo na priaznivé životné prostredie však samotnou zmenou počtu parkovacích miest bez zásahu do zastavanej plochy a zmenou termínu dokončenia stavby uskutočňovanej už na základe právoplatného stavebného povolenia dotknuté byť nemôže. V tejto súvislosti správny súd tiež dodáva, že v predmetnom konaní Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 24.07.2020 vydal záväzné stanovisko k navrhovaným zmenám, z ktorého vyplýva, že samotná žiadosť je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z.“) a rovnako s rozhodnutiami vydanými v zisťovacom konaní a relevantnými podmienkami určenými v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní. Rovnako je namieste zdôrazniť, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 06.03.2019 rozhodnutie č. OU-SI-OSZP/000143-021, ktorým rozhodol, že predmetná stavba sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2019.
20. Správnemu súdu v súvislosti s dôvodmi správnej žaloby, tak ako sú opísané v bodoch 4 až 9 nedá neuviesť, že ani jeden z uplatnených žalobných bodov nesmeruje proti dôvodu vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. proti zmene počtu parkovacích miest a zmene termínu dokončenia stavby. Z obsahu správnej žaloby mal správny súd preukázané, že žalobca namieta skutočnosti s napadnutým rozhodnutím nesúvisiace, jeho žaloba má „šablónovitý charakter“, ktorú skutočnosť mal správny súd preukázanú porovnaním obsahu iných správnych žalôb, ktorými žalobca opakovane namieta totožné skutočnosti, pokiaľ ide o argumentáciu z hľadiska porušenia hmotného práva a vo veľkom rozsahu aj pokiaľ ide o argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva (citácia tých istých ustanovení správneho poriadku a konkrétnych rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). V súvislosti s uvedeným správny súd už len dodáva, že žalobca v roku 2020 podal na tunajší správny súd 25 správnych žalôb a v roku 2021 len do júna 8 správnych žalôb.
21. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa § 28 SSP, správny súd si dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné:
22. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.
23. S účinnosťou nového procesného predpisu č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. Správny súdny poriadok nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť.
24. K odmietnutiu žaloby a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ust. 28 S.s.p. dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch.
25. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 S.s.p. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale vyžaduje sa aj úmysel poškodiť druhú stranu.
26. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu, dôvodov vydania prvostupňového rozhodnutia a následne napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne nesmerujú voči povolenej zmene právoplatného stavebného povolenia spočívajúcej výlučne iba v úprave počtu parkovacích miest (bez zásahu do zastavanej plochy) a úprave termínu dokončenia stavby, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby. V súvislosti s prijatým záverom správny súd dôvodí, že žalobca podal správnu žalobu bez vážnosti resp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa samotného napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pokiaľ ide o dôvod ich vydania. Na dokreslenie správny súd poukazuje na konkrétnu všeobecnú argumentáciu žalobcu, ako
napríklad: „že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach“ (v danom konaní sa však už žiadne povoľovacie a zisťovacie konania neuskutočnili, vzhľadom na dôvod zmeny právoplatne povolenej stavby pred dokončením). V žalobe sa rozsiahlo venoval náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, avšak nezmienil sa o tom, ako môže zmena počtu parkovacích miest vplývať na životné prostredie, keď je zrejmé, že navrhované parkovisko sa nerozširuje, ale sa iba prehodnotila veľkosť jednotlivých parkovacích miest. Žalobca v žalobe nijako nevysvetlil, v čom spočíva prípadný zásah alebo vplyv na životné prostredie.
27. Správny súd pri vyhodnocovaní charakteru správnej žaloby vychádzal z jedného zo základných princípov konania, ktorým je rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 5 ods. 7 SSP) prihliadnuc aj na zásadu zákonnosti a verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP), keď v prípade, ak by správnu žalobu ako zjavne šikanóznu podľa § 28 SSP neodmietol, postupoval by podľa § 105 a 106 SSP, t.j. zabezpečoval by podklady pre svoje rozhodnutie v podobe vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov konania, následnej repliky a dupliky a následného nariadenia pojednávania, a to na základe správnej žaloby, z ktorej vyplýva nevedomosť žalobcu o podstate a dôvodoch samotného administratívneho konania a vydaných rozhodnutí, keď sa v danom prípade jedná výlučne o zmenu počtu parkovacích miest a termínu dokončenia stavby. Namieste je preto otázka, akou konkrétnou skutočnosťou mohol byť vydanými rozhodnutiami ohrozený verejný záujem v oblasti životného prostredia, ktorý má chrániť žalobca (§ 5 ods. 3 SSP), nakoľko správny súd má zato, že žalobcom bránené právo na priaznivé životné prostredie predmetnou zmenou stavby, spočívajúcou v zmene počtu parkovacích miest za súčasného zachovania pôvodne povolenej zastavanej plochy, resp. bez zmeny zastavanej plochy a zmenou termínu dokončenia stavby, nemôže byť dotknuté, keďže ide o povolenie zmien stavby (podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona), ktorá sa už realizuje na základe právoplatného stavebného povolenia, pričom miera zastavanej plochy sa nezväčší.
28. Správny súd súčasne uvádza, že v žiadnom prípade nespochybňuje prístup žalobcu k správnemu súdu, keďže jeho úlohou je ochrana verejného záujmu v oblasti životného prostredia, avšak v danom prípade sa správna žaloba z vyššie uvedených dôvodov preukázateľne tomuto účelu minula.
29. Záverom správny súd dodáva, že samostatným výrokom nerozhodoval o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko výrok o odmietnutí žaloby v podstate v sebe zahŕňa aj zamietnutie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku.
30. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má zjavne šikanózny charakter a preto ju podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.
31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.