Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Ľ.Í. X., L.. X., I.. XX.XX.XXXX, T. M. L., Z. M. G., M. XX/XXX proti žalovanej: F. X., L.. N., I.. XX.XX.XXXX, T. M. L., Z. M. G., M. XX/XXX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t a k t o

rozhodol:

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov F. X.Ň., L.. N., I.. XX.XX.XXXX, L.. Č.. XXXXXX/XXXX F. Ľ. X., L.. X., I.. XX.XX.XXXX. L.. Č.. XXXXXX/XXXX, zaniknuté dňom XX.XX.XXXX na základe Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XPc/XX/XXXX-XX E. X. XX.XX.XXXX v celkovej hodnote 60.600,- Eur sa vyporiadava tak, že:

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, pre katastrálne územie M. G. na LV č. XXXX

- byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na M., vo vchode č. XX postavený na parcele reg. „H.“ č. XXX/X

- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX vo veľkosti XXXX/XXXXXX

- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „H.“, č. XXX/X, - zastavané plochy a nádvorie vo výmere XXX m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX,

sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu Ľ. X., L.. X., I.. XX.XX.XXXX, L.. Č.. XXXXXX/XXXX.

II. Žalobca je povinný titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej 40.000,- Eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2019 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu sumu 30.000,- Eur titulom náhrady za nadobudnutý spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, pre katastrálne územie M. G. na LV č. XXXX, a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na M., vo vchode č. XX postavený na parcele reg. „H.“ č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „H.“, č. XXX/X, - zastavané plochy a nádvorie vo výmere XXX m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX. V priebehu konania žalobca navrhol vzhľadom na skutočnosť, že

žalovaná nemá finančné prostriedky na vyplatenie a v byte spolu s nimi žije ich spoločná dcéra, že žiada, aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalobcu a uložená mu povinnosť zaplatiť ako náhradu sumu vo výške XX.XXX,- S.. Sumu navrhol preto, aby si manželka mohla zabezpečiť nové bývanie a došlo k ukončeniu ich spolužitia. K dôvodom návrhu uviedol, že s manželkou dlhodobo spoločne nežijú a spoločne nehospodária od roku 2002. V roku 2002 na základe Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu nadobudli byt č. XX. Nadobúdacia hodnota bytu bola XX.XXX,-M.. Byt odkúpili počas trvania manželstva. Ku dňu zániku manželstva nemali žiadne dlhy. Nežiadal vyporiadať ani hnuteľné veci, keďže žiadna z hnuteľných vecí nemá vyššiu hodnotu. Medzi manželmi nie je možná žiadna dohoda. Pre upokojenie vzťahov je ochotný žalovanej vyplatiť sumu XX.XXX,- Eur, čo je hodnota, za ktorú si je schopná kúpiť jednoizbový byt. Nedoplatok na platbách za služby spojené s bývaním vznikol ešte v čase, keď spoločne hospodárili a kedy žalovanej, ako svojej manželke, dával peniaze. Za elektrinu platil formou šekov na meno svojej manželky. Nezostali mu zvyšné šeky. Tieto mu jeho bývalá manželka zobrala. Predložil súdu kúpnu zmluvu o predaji rodičovského domu. Kúpna cena, ktorá bola získaná, bola rozdelená tak, že jeho dve dcéry dostali po XXX.XXX,- M. a zvyšná suma bola určená pre nich. Aj tieto peniaze tvorili sumu, ktorá bola použitá na zaplatenie členského podielu. V čase, keď nadobúdali predmetný byt, boli manželmi a členský podiel sa hradil zo spoločných peňazí. Čo sa týka poškodenia dverí k tomu uviedol, že dvere boli vymieňané v r. XXXX alebo v r. XXXX. Bolo to za tej situácie, že pôvodné dvere boli poškodené už používaním a jeho manželka sa rozhodla tieto dvere vymeniť. Prišli dvaja mladí páni, ktorí dvere bez jeho vedomia vymenili. K výmene dverí v poslednom období nedošlo. Dvere, ktoré majú osadené sú cca 15 rokov staré. Poprel tvrdenia žalovanej v tom smere, že by požíval alkoholické nápoje. Vzhľadom na to, že v roku 2002 mu jeho bývalá manželka vyhádzala veci pred byt, tak mu bolo odporučené, aby si odkladal potvrdenia o tom, že platil úhrady. Od r. 2005 platia nájom na polovicu. Od r. 2010, kedy nastala taká situácia, že nejakým spôsobom došlo k prepisu na neho ako výlučného platiteľa za elektrinu, musel zaplatiť nedoplatok vo výške 150,- Eur. Elektrinu platí výlučne on. Plyn platí jeho bývalá manželka vo výške 14,- Eur štvrťročne. Ako kompenzáciu, aby mohol pozerať televíziu, platí SIPO. Ostatné veci, čo sa týka domácnosti už majú rozdelené tak, že si uhrádza každý sám. Má pripravené peniaze na to, aby mohol bývalú manželku vyplatiť. Žalobca záverom zotrval na svojom návrhu na vyporiadaní tak, že byt bude prikázaný do jeho vlastníctva s tým, že vyplatí bývalú manželku v sumu XX.XXX,- Eur a zvyšok na nákup bytu si doplatí ona sama. Ak by ho bývalá manželka mala vyplácať tak navrhuje, aby ho vyplatila z polovice hodnoty bytu. Ako náhle by ho vyplatila, s dcérou odchádzajú z tohto bytu. Nemôže súhlasiť s variantom, že by bývalá manželka zaplatila len sumu XX.XXX,- S. a zvyšok by dosplácala, pretože za 4 roky ide do dôchodku a neverí tomu, že by to vedela zaplatiť. Má momentálne zdravotné problémy, ktoré mal aj pred covidom. Odpracoval 2 dni a zdravotné problémy sa mu vrátili. Z toho dôvodu bude musieť zmeniť prácu a ak bude treba aj bývanie. Pre neho najvhodnejším riešením je to, že jeho bývalá manželka si nájde nové bývanie. Zaplatí jej sumu XX.XXX,- S., prípadne ak by bolo nutné aj viac a oni s dcérou budú v kľude bývať spoločne. Ide o najvhodnejšie riešenie za danej situácie. Momentálne fungujú tak, že náklady na byt hradia na polovicu. Platí elektrinu, teraz mu tú sumu znížili z 32,- Eur na 22,- Eur, takže nerieši doplácanie zo strany bývalej manželky. K dcére doplnil, že od ôsmej triedy dcéra pre mamu prestala existovať. Mama sa o ňu nezaujímala. Keby nebolo jeho a jeho mamy, tak nezvládne strednú školu, pretože mama sa nezaujímala ani o to, či má na cestovné.

2. Žalovaná v priebehu dokazovania uviedla skutočnosti, ktoré boli predložené polícii na preverenie. Polícia uznesením č. T.-XXX/VYS-I.-XXXX E. X. XX.XX.XXXX zrušila uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi. Z predbežnej správy znalkyne z odboru klinickej psychológie dospelých vyplýva, že u žalovanej, v postavení poškodenej, I. E. U., Ž. Z. O. M. M. M. Z. W.S. I. B. E., R. F. Ž. N., I. Ž. E. N. O. B. X. E. U., I. T. B. H., I. M. T. F. I.Ú. Z., B. V. B. O. K. F. B., I. N. L. O. I. F. N.. Konanie vo vzťahu k žalobcovi bolo postúpené Okresnému úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko po vykonanom vyšetrovaní nebolo preukázané naplnenie znakov objektívnej stránky trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby. Z evidencie priestupkov MV SR bolo zistené, že žalobca nemá v evidencii žiaden záznam a žalovanej bola dňa 05.10.2020 uložená sankcia - napomenutie podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch za neuposlúchnutie výzvy.

3. Žalovaná so žalobným návrhom nesúhlasila. Žalovaná uviedla, že nesúhlasí s vyplatením sumy XX.XXX,- Eur za spoluvlastnícky podiel, pretože za túto sumu si nevie kúpiť jednoizbový byt. Jednoizbové byty neprerobené začínajú na čiastke 58.000,- Eur. Ak by to šlo, chce si byt ponechať za sumu 10.000,- Eur, pretože byt bol ohodnotený na sumu 60.000,- Eur a v tejto sume je započítané to, čo musela za celé obdobie spolužitia so žalobcom platiť. Musela si na zaplatenie nedoplatku požičať

od rodičov. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že má dobré vzťahy s dcérou F.. Chce, aby sa žalobca odsťahoval do bytu na X. U., pretože má dostatok peňazí, ktoré si našetril a ktoré získal dedením. Žalobca jej mal rozbiť dvere za 530,- Eur. Ide o vchodové dvere, ktoré musela vymeniť za nové. Ďalej uviedla, že žalobca jej celý život nedával peniaze. Nestaral sa o rodinu. Na byt začal prispievať polovicou až od r. 2005. Peniaze na kúpu predmetného bytu vyhrala. Doklad o výhre predloží. Išlo o dve výhry za sebou. Tieto výhry jej žalobca závidel. Sama zaplatila nedoplatok v r. 2005. Na tento nedoplatok jej požičali rodičia sumu 60.000,- Sk. Peniaze rodičom nestihla vrátiť. Žalobca celý život popíjal, aj naďalej popíja. Z tohto dôvodu majú aj nedoplatky za plyn, pretože necháva horieť horáky, aj keď si na nich nevarí. Poprela, že by mal dobré vzťahy so svojou staršou dcérou. Dobré vzťahy má s mladšou dcérou, pretože tej dáva peniaze. Mladšia dcéra 11 rokov už nikde nerobí. Nech sa spolu odsťahujú do bytu na X. pri nemocnici. Nikdy nechodila do krčmy. Žalobca chodieval a aj chodí s pani V.. Navrhla, aby žalobcovi zaplatila sumu 10.000,- Eur a zostal jej byt, na ktorý sa celý život narobila. To je jej posledných 10.000,- Eur, ktoré má. Elektrinu platila pod svojím menom a neverí tomu, že by žalobca bol taký sprostý, že by šeky platil pod jej menom. Na to má žalobca ako opilec, dosť rozumu na to, aby sa tu robil pekný a vymyslel to, že elektrinu platil on sám. Vyjadrenia žalobcu označila za klamstvo. V r. 2010 došlo k prevodu platiteľa elektriny, pretože staršia dcéra sa od nich v r. 2009 odsťahovala. V r. 2010 sa vydávala a už s nimi nebývala. Nie je žiaden dôvod, aby akýmkoľvek spôsobom riešila platenie elektriny za byt. Žalobca sa o rodinu nestaral. Rodinu zabezpečovala sama. Nikdy nebola chorá. Jediné, kedy bola doma, bolo obdobie, kedy bola na materskej. V súčasnosti je pravdou, že platí plyn. Žalobca jej robí naprieky tak, že necháva zbytočne horieť plyn a ani si naň nepostaví čaj len, aby za plyn platila. On síce platí elektrinu, ale jej ju neustále vypína, kope jej do televízora. Nie je pravdou to, čo uviedol na polícii, neustále medzi nimi vznikajú konflikty. Má doklad o tom, že predmetný byt kúpila z vlastných peňazí. Súdu predložila doklad o kúpe predmetného bytu, doklad o tom, že v r. 2002 zaplatila sumu 47.254,- Sk bytovému družstvu. Žalovaná nenavrhla nové znalecké dokazovanie. Záverom uviedla, že nesúhlasí s výplatou XX.XXX,- Eur, chce v byte zostať do svojej smrti, pretože veľkou mierou prispela k nadobudnutiu predmetného bytu. Žalobca môže odísť do bytu svojej mamy na X. ulicu a tam v byte bývať. Jeho mama, ako tvrdí, zomrela, o čom nemá dôkaz. Napriek tomu má žalobca vybavené poručníctvo. Jeho mama im nemohla dať XX.XXX,- Sk, pretože keď mala 78 až 80 rokov, dokedy vládala mala frajerov, kupovala si kožuchy, chodila do kúpeľov, do Turecka, užívala si život a im neprispela, ako to uvádza žalobca. Za to čo ich celý život žalobca okradol, už je vlastne vyplatený. Zdôraznila, že žalobca už dávno mohol byť na X., pretože nie je pravdou, čo uviedol na prokuratúre, že posledných 5 rokov sa jej ani nedotkol, stále ju tlčie, aj tie dvere teraz pokazil. Stále si hľadá príčinu, prečo by ju mohol biť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, svedkov F. E. F. Ľ. X., oboznámením žaloby v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovanej, výpisu LV, zmluvy o prevode vlastníctva, sobášneho listu, rozsudku o rozvode manželstva, znaleckého posudku, kúpnej zmluvy, výpisu z účtu žalovanej, uznesení ORPZ NMnV, kópie potvrdenia, osvedčenia o dedičstve, poštových poukážok, potvrdenia lekára, príjmových dokladov, písomného vyjadrenia OR PZ NMnV zo dňa 15.06.2021 a obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. XPc/XX/XXXX, a to najmä priebeh pojednávania a vyjadrenia žalobcu a výsluchu žalobcu a zistil daný skutkový stav.

5. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XPc/XX/XXXX-XX E. X. XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2019. Žalovaná v priebehu konania o rozvod manželstva bola nečinná a nepreberala zásielky súdu a bezdôvodne odmietla prevziať zásielku súdu doručovanú prostredníctvom polície. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že nezhody začali už po svadbe a vlastne manželstvo ani nikdy nefungovalo. Nič spolu neriešili, o všetkom rozhodovala len manželka so svojimi rodičmi. Situácia sa nezlepšila ani po narodení detí, v podstate žili len vedľa seba. Spoločne financovali domácnosť a uhrádzali výdavky. Od r. 2002 prestal žalobca dávať manželke výplatu, pretože keď jej peniaze odovzdal, nechala mu na mesiac len 30,- Eur. Od tejto doby spoločnú domácnosť nevedú, každý financuje polovicu nákladov na byt a ostatné výdavky si každý hradí sám. Intímne spolu nežili od narodenia druhej dcéry, ktorá má teraz XX rokov a doteraz žije s nimi v spoločnom byte. Má zdravotné problémy, čaká ju operácia a nepracuje. Všetky výdavky jej hradí žalobca. Z manželstva pochádzajú dve dcéry, staršia dcéra je už samostatná. Manželka nemá dobré vzťahy ani s dcérami. Od ôsmej triedy sa o mladšiu dcéru vôbec nezaujímala, nevedela, kam chodí do školy, čo robí. Teraz sa síce porozprávajú, ale to je všetko, inak ju dcéra nezaujíma. Byt, v ktorom bývajú je spoločný, žalobca sa z neho odsťahuje a určite s ním odíde aj mladšia dcéra. Pri vyporiadaní by bol schopný manželku vyplatiť z hodnoty bytu, ale keď bude chcieť môže vyplatiť aj ona jeho. Vzťahy medzi nimi sa zhoršujú.

6. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyplýva, že žalobca a žalovaná ako spoloční členovia družstva uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 25.10.2002 a nadobudli vlastníctvo k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na M., vo vchode č. XX zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. M. G.. Cena bytu bola vyčíslená na sumu XX.XXX,- Sk. Dňa 28.10.2002 bola zaplatená kúpna cena a zaslaná platba SBDO M. G.. Ako odosielateľ platby bola označená žalovaná.

7. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. M. G. vyplýva, že žalobca a žalovaná sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností - byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na M., vo vchode č. XX postavený na parcele reg. „H.“ č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „H.“, č. XXX/X, - zastavané plochy a nádvorie vo výmere XXX m2 vo veľkosti XXXX/ XXXXXX.

8. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného R.. R. R., znalcom v odbore stavebníctvo, vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške XX.XXX,XX Eur.

9. Z predložených potvrdeniek (ide o kópie potvrdeniek očíslované postupne bez uvedenia komu boli finančné prostriedky hradené) vyplýva, že pod menom žalovanej za byt + elektrina + inkaso bola zaplatená v septembri 2005 suma 2.790,- Sk, v októbri 2005 suma 2.790- Sk, v novembri 2005 suma 2.790,- Sk. Za elektrinu + inkaso v mesiaci január 2006 bola zaplatená suma 610,- Sk, za inkaso v mesiaci február 2006 bola zaplatená suma 135,-Sk, za inkaso v mesiaci marec 2006 zaplatená suma 135,- Sk, za elektrinu + inkaso v mesiaci apríl 2006 zaplatená suma 675,- Sk, za elektrinu + inkaso v mesiaci máj 2006 zaplatená suma 625,-Sk, za elektrinu + inkaso v mesiaci jún 2006 zaplatená suma 625,- Sk, za elektrinu + inkaso v mesiaci júl 2006 zaplatená suma 625,- Sk a za elektrinu + inkaso v mesiaci august 2006 zaplatená suma 625,- Sk.

10. Z predloženého príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že bol vystavený na meno žalovanej. Na doklade je prepisovaný dátum, pričom nie je možné stotožniť, kedy došlo k výmene. Je potrebné uviesť, že v roku 2021, ako je prepísaný doklad sa už na tlačivách neuvádza prepočet zo slovenských korún na eurá.

11. Z výsluchu svedkyne F. E. vyplynulo, že je dcérou žalobcu a žalovanej. S otcom momentálne nemajú taký blízky vzťah. V bližšom vzťahu je s mamou, s otcom je v telefonickom kontakte. V poslednej dobe si telefonovali, snažila sa, aby sa rodičia dohodli, no nepodarilo sa jej to. S rodičmi žila do apríla 2009, kedy sa odsťahovala do bytu, ktorý si kúpili s jej terajším manželom. Asi 2-3 roky pred jej odchodom už väčšiu čas trávila so svojim partnerom. Nebývala už tak často doma. Spolužitie rodičov označila za trápenie. Dochádzalo medzi nimi k verbálnym konfliktom, potom aj zo strany otca k fyzickým. Hádali sa kvôli peniazom. Mama otca podozrievala aj z mimomanželského vzťahu a ďalej sa nevedeli zhodnúť na výchove jej sestry. Mama chcela, aby bola viac zapojená do domácich prác a keď k daným rozhovorom prišlo, otec mamu zosmiešňoval. Mama mala podozrenie, že sa strácajú z domácnosti peniaze a že otec prepisuje výplatné pásky. Našla aj výpis z účtu. Rodičia si vzájomne nedôverovali. Spolužitie rodičov ako konfliktné vnímala už od začiatku. Bolo občas obdobie, kedy bol kľud, no nebolo to často. Správanie sa rodičov navzájom bolo aj dôvodom, prečo sa snažila čím skôr osamostatniť. K hospodáreniu v domácnosti uviedla, že tieto veci tak presne nevnímala. Myslí si, že do r. 2005 spoločne hospodárili. V tom čase končila strednú školu. Medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom. Nevie, kto presne všetko nakupoval. Obaja boli v tom čase zamestnaní. Rodičia si však nedôverovali. Môže len povedať, že mali všetko, čo potrebovali, po materiálnej stránke. Rodičia po r. 2005 už začali hospodáriť samostatne. Mama otcovi v tom čase hovorila, že neprispieva. Vznikla dlžoba na byte. Myslí si, že ju hradila mama, neviem to presne. V tom čase s otcom nemali blízky vzťah, aj mu to povedala, že dôvodom boli fyzické útoky na mamu, čo mu nevedela zabudnúť. Od mamy vie, že rodičia uhrádzajú v súčasnosti náklady na byt na polovicu. Osobné veci ako strava, oblečenie si uhrádzajú každý sám. Mama chcela, aby jej vyšlo aspoň na jednoizbový byt. Svedkyni ide hlavne o to, aby mama nezostala bez strechy nad hlavou. Rozprávali sa o viacerých možnostiach. Jednou z nich bola tá, že by otec zvýšil hodnotu za vypriadavaný podiel na sumu XX.XXX,- Eur, aby si mama mohla kúpiť aspoň jednoizbový byt alebo garsoniéru. Problém je ten, že je nedostatok takýchto bytov na M. G.. Za posledný rok sa v ponuke neobjavil takýto byt. Snaží sa to sledovať. Potom aj navrhovala otcovi, ktorý chce zabezpečiť sestru, aby došlo k prepísaniu bytu na obe dcéry s doživotným právom bývania mamy. Nehovorila preto, že

by chcela nadobúdať byt, ale snažila sa vymyslieť, ako by to bolo možné vyriešiť. Vie, že otec zdedil peniaze a mohol by ísť bývať do iného bytu. Jej sestra by s riešením, že v byte zostane mama a jej sestra nesúhlasila. Určite by odchádzala s otcom do iného bytu. Myslí, že jej sestra a mama momentálne ani nekomunikujú. Z dôvodu, že rodičia boli v neustálom konflikte, ona a jej sestra ako deti sa stali rukojemníkmi situácie v domácnosti. Dospelo to do toho štádia, že potom jej sestra bránila otca, ona si bránila mamu. Čo viedlo k tomu, že stratili medzi sebou ako sestrami kontakt a doteraz nebola príležitosť, že by si ako sestry k sebe našli cestu. Informácie o aktuálnej situácii má sprostredkovane aj od mamy a aj od otca. V súčasnosti to už berie s rezervou, pretože nežije s nimi v domácnosti. Cíti sa morálne zaviazaná vo vzťahu k mame, pretože žije v dome jej rodičov. Ešte za života starí rodičia darovali časť domu jej sestre a jej. Keď dedko zomrel, tak jej sestra sa vzdala svojho podielu. Ona jej za to vyplatila sumu 10.000,- Eur. Na základe toho sa potom rozhodli, že ona sa vzdá svojho dedičského podielu po otcovi. Hlavne chce, aby konflikty boli ukončené. Mama si mohla zabezpečiť bývanie. Ak by nastala taká situácia, že by musela mama bývať v ich domácnosti. To si nevie predstaviť kvôli tomu, že rodičia sú vzájomným sporom tak naplnení, že má obavu, aký by to malo dopad na jej rodinu. Obom povedala, že ich rada uvidí, no nechce svoje deti vystavovať tomu, čo prežila sama. A už sa aj stala taká situácia, že deti boli svedkom konfliktu medzi jej rodičmi a mali z toho dlhodobý problém. Mama sa vzhľadom na to, že s otcom boli v konflikte a každá si chránili jedného z rodičov, snažila upútať pozornosť jej sestry. Toto správanie sa prejavovalo tak, že jej sestra dostávala viac darčekov. Snažili sa vytvoriť viac príležitostí, ako jej prejaviť lásku. V nej potom zostával ten rozporný pocit, že ona sa snažila chrániť mamu a nedostávala toľko lásky ako jej sestra. Doteraz nemala možnosť sa s mamou o týchto veciach porozprávať.

12. Z výsluchu svedkyne Ľ. X. vyplynulo, že je dcérou žalobcu a žalovanej. Rodičia sa brali v XXXX a byt nadobudli v XXXX. Vie to z toho, že sú fotky z tohto bytu, pretože v r. XXXX sa narodila jej sestra a už fotky boli z tohto bytu. Narodila sa v r. XXXX. U nich doma je to v podstate tak, že má lepšie vzťahy s otcom a jej sestra s mamou. Nemôže však povedať, že pri starostlivosti by ich nejako rozdeľovali. Vie však, že do r. 2002-2003 otec dával celú výplatu jej mame, ona z toho uhrádzala platby. V r. 2002-2003 sa vyostril konflikt medzi rodičmi, kedy otec už prestal mame posielať výplatu. V tom období vlastne vznikol aj ten nedoplatok. Nebolo to však tým, že by otec nechcel platiť za byt. Vie aj to, že otec platil SIPO a mama tieto šeky zobrala a tvrdila, že platby uhrádzala ona. Medzi rodičmi konflikty sú, čo si pamätám, od jej detstva. Nemôže ani povedať to, že by vedela o období, kedy bolo všetko v poriadku. Striedalo sa to ako sínusoida, chvíľu bolo dobre, chvíľu bolo zle. Vlastne ani nevie povedať, či sa rodičia, vlastne mali radi. Pamätá si aj takú situáciu, keď jej sestra dospela, matka hovorila, že sa rozvedie a ona bude v jej starostlivosti, bude musieť poslúchať a otec bude platiť len výživné. Bolo aj viacero konfliktov, kedy mama nechcela otca pustiť do bytu, keď jej nedá výplatu a ona, keď mu otvorí, tak dostane. Tieto situácie boli asi keď mala 9-10 rokov. Konflikty medzi mojimi rodičmi sú dlhodobé. Boli aj fyzické aj verbálne. Išlo však o vzájomné útoky. Matka bola veľmi žiarlivá. Otca obviňovala z nevery, opakovane mu nadávala, že sa chodí ku.... do Laugarícia, že im tam chodí nakupovať napolitánky, alkohol, že nakupuje aj ich susede. Dokonca obvinila otca z toho, že má pomer s ich susedou a keď tieto neustále slovné ataky zo strany matky boli, tak to nakoniec vyústilo vo vzájomný konflikt. V súčasnosti sa matka neprejavuje žiarlivo, avšak keď matka ide okolo otcovej izby, tak mu zavrie dvere, že ho nechce vidieť alebo mu povie, že je bachratý kokot, nech skape, nech konečne vypadne, pretože ten byt je jej. Chcela by odísť z tejto domácnosti, avšak momentálne na to nemá prostriedky a myslí si, že by sa mala najskôr uzavrieť táto okolnosť vyporiadania. Čo sa týka zabezpečenia počas ich detstva, mali všetko zabezpečené, čo potrebovali. Samozrejme nežili v luxuse, ale neboli ani hladné, ani špinavé, v byte bolo teplo. Väčšinou sa s ňou učil otec, s mamou písala diktáty. Staršia sestra sa učila sama. Jej vzťah so sestrou je neutrálny. Ona má svoj život, svoju nehnuteľnosť. Povedala jej, že chce, aby sa táto situácia už skončila. Vie o tom, že otcovi hovorila, že od neho nič nechce, nechce výplatu z tohto bytu. Počula to, pretože otec mal hlasný odposluch, keď spolu telefonovali. Nie je naklonená tomu, aby bola v spoluvlastníckom podiele s ňou, teda nechce nadobudnúť štvrtinu vo vzťahu k tomuto bytu. Chce, aby si to rodičia medzi sebou vybavili. Dom, ktorý sa tu spomína bol darovaný jej otcovi partnerom babky p. N.. Tento dom sa predal vlani v marci. Otec peniaze uložil na kúpu inej nehnuteľnosti. Byt, ktorý mala babka, bol kúpený za peniaze, ktoré boli získané za predaj jej záhrady a ešte časti inej nehnuteľnosti. Bolo to cca XX.XXX,-, ktoré boli uložené na knižke a použili sa na kúpu tohto bytu. Zvyšnú kúpnu cenu doplatil jej otec. Nemá vedomosť o tom, že jej otec by mal inú partnerku, ku ktorej by sa mohol odsťahovať.

13. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Podľa , veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

15. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

16. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

17. Podľa , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

18. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

19. Podľa , a ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

20. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu sa musí týkať majetku, ktorý podľa ustanovení patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi.

21. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva, avšak tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely.

22. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyplynul dôvodný záver, že návrh bol podaný riadne a v lehote a jediným spôsobom vyporiadania BSM účastníkov mohlo byť súdne rozhodnutie, keďže k mimosúdnej dohode o predmete konania medzi stranami sporu nedošlo po zániku manželstva rozvodom. Súd vychádzal zo zásady, že dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať a súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré strany sporu urobili predmetom konania. Predmetom vyporiadania na základe vyjadrenia strán sporu sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálna územie M. G., a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na M., vo vchode č. XX postavený na parcele reg. „H.“ č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „H.“, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvorie vo výmere XXX m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Medzi stranami bola sporná otázka týkajúca sa nadobudnutia predmetných nehnuteľností, rozsah finančných prostriedkov použitých na zakúpenie bytu, platby spojené s užívaním bytu a zabezpečením potrieb rodiny. Aj keď žalovaná v konaní predložila dôkaz - poštovú poukážku, že členský podiel k družstevnému bytu v bytovom družstve mal byť platený ňou (keďže je označená ako odosielateľ a peniaze mala získať výhrou - žalovaná nepreukázala získanie výhry), čo zas žalobca popieral, pretože peniaze mali byť rodine poskytnuté zo strany jeho mamy, podľa názoru súdu verifikovanie sporných okolností nemali vplyv na posúdenie vzhľadom na ustanovenie . Podľa , podľa ktorého, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Preto aj za predpokladu, že by za trvania manželstva účastníkov konania vzniklo právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy len žalovanej, vzniklo s právom spoločného nájmu i spoločné členstvo manželov - účastníkov konania v bytovom družstve. Vznik spoločného členstva manželov - účastníkov konania v družstve a vznik spoločného nájmu družstevného bytu bol viazaný na okamžik uzatvorenia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (nájomná zmluva uzatvorená medzi bytovým družstvom a účastníkmi konania). Odhliadnuc od vyššie uvedeného z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu a bytovým družstvom došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25.10.2002 za trvania manželstva.

23. Súd pri zhodnotení vykonaného dokazovania vychádzal z listinných dôkazov, z výpovedí strán sporu a svedeckých výpovedí. Medzi stranami sporu zostali sporné skutočnosti ohľadom použitia finančných prostriedkov na zakúpenie bytu, platby spojené s užívaním bytu a zabezpečením potrieb rodiny a strany sporu nemali dostatok listinných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení z dôvodu dlhodobo vyostrených vzájomných konfliktov. Súd vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom strany sporu musia niesť nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia založeného len na skutkovom stave zistenom na základe vykonaných dôkazov. V procesnej teórii sa hovorí o tzv. dôkaznom bremene. Dôkazné bremeno je spojené s dôkaznou povinnosťou. Ak procesná strana splní svoju dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu jej tvrdení, uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej v danom spore prináleží.. Zmeny procesných pravidiel sporového konania, kam bolo zaradené aj konanie o vyporiadanie BSM sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný a , v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Výnimkou sú iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy vykonané pri skúmaní procesných podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní cudzieho práva. Po preskúmaní podaného žalobného návrhu a poznatkov získaných vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľné veci, ktorých hodnota bola ustálená podľa znaleckého posudku, keďže žalovaná proti znaleckému posudku nenamietala, nepredložila iný znalecký posudok a ani nenavrhla znalecké posúdenie. Nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalobcu z dôvodu, že daným spôsobom vyporiadania dôjde aj k zabezpečeniu bývania pre ich spoločnú dcéru, ktorá má psychické problémy, žalobca má finančné prostriedky na vyplatenie náhrady za nadobudnutý spoluvlastnícky podiel a dokonca sa nebránil vyplateniu vo vyššej hodnote, aby si žalovaná mohla zabezpečiť nové bývanie. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že spolužitie žalobcu a žalovanej bolo extrémne zložité až do tej miery, že ich vlastné deti si nepamätajú chvíle, kedy bol doma kľud. Medzi žalobcom a žalovanou dochádzalo k opakovaným konfliktom, pri ktorých zasahovala polícia. Konflikty, ako aj útoky boli vzájomné. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by sa výlučne žalovaná pričinila o finančné zabezpečenie rodiny. Svedkyne (deti strán sporu) uviedli, že im v detstve nič nechýbalo po materiálnej stránke, obaja boli zamestnaní a do roku 2002 žalobca odovzdával žalovanej celú výplatu.

Konflikt rodičov dospel do štádia, že jedno dieťa chránilo matku a jedno dieťa otca, no v podstate jedno z detí výlučne zabezpečoval otec a stará matka a v súčasnosti otec, lebo matka s dcérou majú vyhrotený vzťah a nekomunikujú. Strany sporu sa zhodli v tom, že od roku 2005 hospodária tak, že náklady na bývanie hradia na polovicu a osobné veci si každý platí sám. Do daného momentu sa v hospodárení nezhodli. Žalobca uvádzal, že manželke do roku 2002 odovzdávala celú výplatu a ona mu vyčlenila 30,-Eur mesačne (žalovaná tvrdenie nepoprela) a žalovaná uvádzala, že celú rodinu financovala ona. Nezhodli sa ani v tom, kto zo strany rodičov im ako manželom prispel formou daru. Súd je toho názoru, že je dôvodné, aby došlo k vyporiadaniu formou prikázania veci jednej zo strán sporu, a to žalobcovi, pretože daným spôsobom bude zabezpečené bývanie pre strany sporu, ako aj ich dcéru, žalobca na rozdiel od žalovanej má finančné prostriedky na vyplatenie (žalovaná potvrdila, že má posledných 10.000,- Eur) a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané také pričinenie, ktoré by odôvodňovalo prikázanie veci žalovanej a uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť 10.000,- Eur za situácie, keď manželia dlhodobo hospodária tak, že náklady na bývanie platia na polovicu a stranami sporu neboli tvrdené ani preukázané investície veľkého rozsahu do nehnuteľnosti (zo znaleckého posudku vyplýva, že byt je v pôvodnom stave s pôvodným vybavením). Znenie nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať. Súd uložil žalobcovi povinnosť titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej 40.000,- Eur so súhlasom žalobcu s cieľom zabezpečiť bývanie žalovanej a ukončenie vzájomného konfliktného spolužitia.

24. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalobcovi v súlade s veta druhá s poukazom na rozsah uloženej povinnosti.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Keďže vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán sporu, súd túto okolnosť vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.