Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/87/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: H-job s.r.o., IČO: 47 503 769, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 39, právne zastúpeného: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, so sídlom v Trnave, Hlavná 11, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 1887/10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/ zo dňa 23.09.2021 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 20.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4050 zo dňa 23.09.2021 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 131/21/L, IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2021/414 zo dňa 07.07.2021.

administratívne konanie

2. Inšpektorát práce Košice (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. 131/21/L, IPKE/ IPKE_PO IKO/ROZ/2021/414 zo dňa 07.07.2021 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 eur podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o inšpekcii práce) za porušenie povinností uvedených v zákona o inšpekcii práce, konkrétne: • v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) spočívajúce v tom, že zamestnávateľ H-job, s.r.o. (ďalej aj žalobca alebo zamestnávateľ) využíval dňa 24.02.2021 o 09:50 hod. závislú prácu fyzickej osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. XXXX/XX, (ďalej aj fyzická osoba alebo pán B.), pričom žalobca s ňou mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa (ďalej aj ), a to dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 23.02.2021 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu – o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení), teda menovanú fyzickú osobu neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (do 24.02.2021 o 09:50 hod.), ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení na prihlásenie do tohto registra; žalobca fyzickú osobu prihlásil až po začatí kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, konkrétne 24.02.2021 o 11:01 hod. Uvedené porušenie bolo zistené správnym orgánom prvého stupňa počas vykonanej inšpekcie práce u žalobcu v období 24.02. do 13.04.2021 zameranej na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce. Toto porušenie je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-46-26-2.3/P-A25-21 zo dňa 13.04.2021 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 23.04.2021 (ďalej aj protokol), ktorý bol prerokovaný s konateľom žalobcu (pánom E. F.) a ktorý sa k protokolu vyjadril písomným podaním doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 21.04.2021. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 28.05.2021 bolo žalobcovi doručené dňa 09.06.2021 a ten sa k nemu vyjadril písomným podaním zo dňa 15.06.2021. Nakoľko sa žalobca s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, podal proti nemu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové a právne závery a považoval toto rozhodnutie za nesprávne a nezákonné.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.09.2021, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu v nadväznosti na Popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa vychádzal a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt žalobcom (najmä protokol, dohoda o pracovnej činnosti, zápisnice o podaní informácie a výpis z registra Sociálnej poisťovne). Žalovaný mal na základe predloženého spisového materiálu za dostatočne preukázané, že pán B. vykonával pracovnú činnosť pred jeho prihlásením do registra Sociálnej poisťovne. Poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa v žiadnom prípade nevytýkal žalobcovi v napadnutom rozhodnutí skutočnosť, že pán B. nemal presne stanovený čas nástupu do práce v uzatvorenej dohode pracovnej činnosti, ako si to účelovo mylne vysvetlil žalobca. S vyjadreniami ohľadom presného času nástupu do práce začal žalobca sám, správny orgán prvého stupňa na jeho vyjadrenia iba reagoval a vyjadroval k nim svoje stanovisko.

4. K námietke žalobcu, že správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s písomným vyjadrením pána B. žalovaný uviedol, že skutočnosť, že pán B. následne vo vyjadrení uviedol okolnosti inak ako pri výkone kontroly neznamená, že by dané vyjadrenie malo byť pre správny orgán rozhodujúce a malo za následok spochybnenie skutkového stavu zisteného inšpekciou práce. Priložené čestné vyhlásenia vytvorené po vydaní rozhodnutia považuje žalovaný za účelové, v snahe vyhnúť sa sankcii za porušenie právnych predpisov. Žalovaný poukázal tiež na ustanovenie o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok). K tvrdeniu žalobcu, že pán B. sa nachádzal na pracovisku a pripravoval sa na prácu, žalovaný poukázal na , a konštatoval, že aj v prípade ak by sa pán B. podľa vyjadrenia žalobcu iba pripravoval na prácu, ide o činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. K argumentácii žalobcu, že v ten istý deň pre jeho spoločnosť vykonávali stavebné práce traja občania Ukrajiny – živnostníci, ktorí boli kontrolovaní tými istými dvoma zamestnankyňami inšpektorátu práce, žalovaný uviedol, že súčasťou výkonu inšpekcie práce vo vzťahu k žalobcovi boli aj živnostníci, keďže však ide o samostatné podnikateľské subjekty - živnostníkov, ktorí na pracovisku nemali zamestnancov, neboli ani uvedení v protokole ako kontrolované osoby a ich prítomnosť na pracovisku nemá žiadny vplyv na znenie vytýkaného porušenia. Ďalej konštatoval, že dohodnutý čas nástupu do práce v tomto prípade nezaváži, nakoľko pán B. vykonával prácu už pred 12:00 hod., a to minimálne v čase výkonu inšpekcie práce. To, že si žalobca následne určil tento čas nástupu do práce ho nijakým spôsobom nezbaví zodpovednosti za zistené porušenie. Keďže pán B. vykonával prácu minimálne už od 09:50 hod. v danom dni, vyššie uvedenú povinnosť si mal zamestnávateľ splniť už pred uvedeným časom a to, že inšpekcia práce začala ešte pred splnením tejto povinnosti žalobcom nemá na uvedené porušenie žiadny vplyv.

5. Žalovaný ďalej poznamenal, že žalobca si mylne vykladá znenie ustanovenia Skutočnosť, že žalobca prihlásil pána B. do registra poistencov Sociálnej poisťovne do uplynutia 7-dňovej lehoty od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu nijakým spôsobom neovplyvňuje fakt, že dané prihlásenie nebolo vykonané pred začatím inšpekcie práce, ktorá začala ešte

pred uplynutím spomínanej lehoty, čo upravuje vyššie spomínané ustanovenie. Záverom konštatoval, že sankcia vo výške 2 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.

súdne konanie

6. Správnou žalobou zo dňa zo dňa 20.10.2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

7. Žalobca v správnej žalobe rovnako ako v odvolacom konaní namietal, že pán B. sa nachádzal na pracovisku z toho dôvodu, že od 12:00 hod. mal dohodnutý čas nástupu do práce a do práce prišiel skôr, aby sa pripravil na dohodnutú prácu. Pán B. dňa 24.02.2021 pred 12:00 hod. nevykonával žiadnu odbornú prácu na pracovisku ani neobsluhoval žiadne stroje ani vozidlá. V deň vykonávanej kontroly vykonávali svoju prácu taktiež traja občania Ukrajiny – živnostníci, ktorí boli kontrolovaní rovnakými zamestnankyňami inšpektorátu práce. Mal za to, že nie je možné aby išlo o nelegálne zamestnávanie podľa pís. b/ Pán B. bol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia o 11:01 hod. dňa 24.02.2021, teda ešte pred nástupom na dohodnutý čas o 12:00 hod.

8. Žalobca poukázal na to, že pracovníčky inšpektorátu práce vyhotovili videozáznam na základe odpovedí živnostníkov a zamestnancov žalobcu. Do dnešného dňa živnostníkom z Ukrajiny pracujúcim u žalobcu neprišlo žiadne vyrozumenie, v ktorom by bolo uvedené akým spôsobom bolo naložené s kamerovým záznamom, na ktorom boli nasnímaní pracovníci žalobcu. Ďalej poznamenal, že zo strany inšpektorátu práce bola v protokole o vykonaní kontroly taktiež namietaná skutočnosť, že v dohode o pracovnej činnosti nie je pri dátume vzniku pracovnoprávneho vzťahu uvedená hodina vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu. Podľa však nie je podmienkou pre vznik dohody o pracovnej činnosti aby bol v tejto dohode upresnený čas vzniku pracovnoprávneho vzťahu.

9. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že v protokole o vykonaní kontroly dňa 13.04.2021 je taktiež uvedené, že pán B. mal pracovať v spoločnosti H-job s.r.o už dva týždne od 8:00 do 17:00 hod. Tieto tvrdenia sú však vyvrátené samotným pánom B., pretože inšpektorátu práce adresoval písomné vyjadrenie k uvedeným skutočnostiam, kde výslovne tvrdí, že spomínané dva týždne si hľadal brigádu v Košiciach a počas týchto dvoch týždňov sa zaujímal o brigádu práve u žalobcu. Taktiež pán B. vo svojom písomnom vyjadrení tvrdí, že sa vždy na niekoľko hodín počas dvoch týždňov zastavil na pracovisku Exnárova 5 v Košiciach, kde sa vizuálne priúčal murárskemu remeslu. Na tomto základe bol následne pán B. odporučený jedným so živnostníkov žalobcu konateľovi E. F.. Toto písomné vyhlásenie pána B. však nebolo zobraté inšpektorátom práce vôbec do úvahy. Na záver uviedol, že miesto kde sa vykonávala činnosť nie je uzatvoreným staveniskom, išlo o bežnú bytovku, kde mali prístup aj obyvatelia tejto bytovky, ako aj široká verejnosť, a preto konateľ žalobcu nemal dôvod vykonávať kontrolu osôb počas celého dňa, čo sa na predmetnom mieste nachádzali a čo tam robia.

10. Písomným podaním zo dňa 16.12.2021 požiadal žalobca o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ).

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.01.2022 uviedol, že výkonom inšpekcie práce bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že žalobca porušil ustanovenia v nadväznosti na K výkonu inšpekcie práce bola žalobcom predložená dohoda o pracovnej činnosti pána B., v ktorej je zreteľne uvedené, že bola uzatvorená dňa 23.02.2021 a pracovnoprávny vzťah začína dňa 24.02.2021. V predmetnej dohode nie je uvedené žiadne spresnenie hodiny nástupu do práce dňa 24.02. 2021, naopak je v nej uvedený len tento dátum. Žalobca prihlásil pána B. do registra poistencov Sociálnej poisťovne podľa registračného listu až po začatí skutočného výkonu pracovnej činnosti tohto zamestnanca (zamestnanec vykonával pracovnú činnosť minimálne už v čase výkonu inšpekcie práce) a tiež až po začatí výkonu kontroly inšpektorátom práce, t.j. 24. 02. 2021 o 11:01 h. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nielen že inšpektori práce osobne pri výkone inšpekcie práce zistili, že pán B. vykonával pre žalobcu prácu, ale aj samotnú prípravu na prácu, ako to uviedol žalobca, je možné jednoznačne zaradiť pod úkony potrebné na výkon práce a úkony potrebné pred začiatkom

práce, ako je to uvedené vyššie. Aj v prípade potreby zaúčania fyzickej osoby na konkrétnu pracovnú pozíciu je zamestnávateľ povinný s ňou uzatvoriť zvolený druh právneho vzťahu, v rámci ktorého sa bude na tú-ktorú pracovnú činnosť pripravovať.

12. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že v deň vykonávanej kontroly vykonávali svoju prácu taktiež traja občania Ukrajiny – živnostníci, ktorí boli kontrolovaní rovnakými zamestnankyňami inšpektorátu práce, uviedol, že dotknutí živnostníci boli súčasťou výkonu inšpekcie práce vo vzťahu k žalobcovi a nakoľko sa situácia ohľadom nich vysvetlila po kontrole zo strany inšpektorátu práce, neboli uvedení v protokole ako kontrolované osoby, keďže ide o samostatné podnikateľské subjekty – živnostníkov, ktorí na pracovisku nemali zamestnancov. K námietke žalobcu, ohľadom písomného informovania živnostníkov, žalovaný uvádza, že táto okolnosť nemá žiadny vplyv na znenie vytýkaného porušenia, za ktoré bola žalobcovi, ako účastníkovi správneho konania uložená pokuta. Čo sa týka videozáznamu z výkonu inšpekcie práce, konateľ žalobcu pán G. E. F. si jeho kópiu prevzal osobne dňa 15.04.2021. K tvrdeniu žalobcu, že písomné vyhlásenie B. nebolo zobraté inšpektorátom práce vôbec do úvahy, žalovaný uviedol, že správny orgán v danom prípade disponoval dostatočným a postačujúcim dôkazovým materiálom, na základe ktorého rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 2 000 eur. Poukázal na to, že prvotné výpovede kontrolovaných osôb sú spontánne, majú svoju výpovednú hodnotu, vykazujú vierohodnosť, sú urobené priamo na mieste, a preto z nich správny orgán vychádzal.

13. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.02.2022 uviedol, že žalovaný nedisponuje nijakými relevantnými informáciami, ktoré by mali potvrdiť alebo vyvrátiť do akej miery by výkon rozhodnutia spôsobil ujmu žalobcovi, resp. jeho zamestnancom. Žalobca predložil len čestné prehlásenie, v ktorom uvádza, že nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, avšak konkrétnu výšku majetku neuviedol, a teda nie je zrejmé akú sumu predstavuje podľa žalobcu majetok vyššej hodnoty. Rovnako prehlásenie žalobcu, že nevlastní cenné papiere nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku. Pokiaľ ide o predložený výpis z bankového účtu, ten zahŕňa účtovné obdobie len jedného mesiaca, a to konkrétne obdobie od 01.11.2021 do 30.11.2021. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok.

14. Pôvodný správny súd uznesením č. k. -58 zo dňa 28.02.2022 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Žalobca v replike zo dňa 24.03.2022 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení len prepisuje to čo žalobca uviedol v žalobe a predložil v písomnostiach ako dôkazy. Ak tvrdenie žalobcu a čestné prehlásenie žalovaný spochybňuje bez doloženia nejakých dôkazov a pochybností, tak ako štátny orgán má množstvo zákonných možností a prostriedkov nám preukázať opak a svoje pochybnosti aj podložiť riadne zabezpečenými dôkazmi svoje tvrdenia. Čo sa týka predloženia výpisu z účtu, ak by žalobcovi bola zaslaná výzva alebo nejaké usmernenie v ktorom by bolo uvedené, že za aké obdobie máme predložiť výpis z účtu našej spoločnosti, nemal by problém to urobiť. Argumenty zo strany žalovaného nie sú ničím odôvodnené, sú len formálne, zo strany žalovaného nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by aspoň v jednom prípade spochybňoval tvrdenia žalobcu a jeho čestné prehlásenie.

16. Replika žalobcu bola žalovanému doručená 19.04.2022. Žalovaný nevyužil právo na podanie dupliky.

17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

právny názor správneho súdu

18. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil dňa 25.04.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 18.04.2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

19. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa vykonal v období 24.02. do 13.04.2021 u žalobcu inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti stanovenej predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Toto porušenie je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-46-26-2.3/P-A25-21 zo dňa 13.04.2021 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 23.04.2021 (ďalej aj protokol), v časti Nelegálne zamestnávanie, bod B. l. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07.07.2021 bola žalobcovi uložená pokuta podľa zákona o inšpekcii práce vo výške 2000 eur za porušenie povinnosti zakotvenej v v nadväznosti na Na základe žalobcom podaného odvolania, žalovaný stotožňujúc sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu.

20. Podľa , nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

21. Podľa , právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

22. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

23. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol.

24. Podľa , plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

25. Podľa , v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

28. Podľa § 39 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Námietky žalobcu v správnej žalobe sú obdobné ako námietky v odvolacom konaní, s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožnil.

31. Žalobca primárne namietal, že si splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 231 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a fyzickú osobu (pána A. B.) prihlásil do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, a to ešte pred začatím výkonu práce. Prítomnosť pána B. na pracovisku v čase výkonu kontroly odôvodnil prípravou na dohodnutú prácu. Tieto námietky vyhodnotil súd ako nedôvodné.

32. Správny súd uvádza, že účelom je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, a preto i výklad a aplikácia príslušných ustanovení zákona má vychádzať z jeho zmyslu a účelu. Medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. V preskúmavanej veci bol príslušný správny orgán prvého stupňa oprávnený vykonať u žalobcu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a v prípade zistenia pochybenia bolo jeho povinnosťou uložiť žalobcovi sankciu za zistený správny delikt.

33. Z právnej úpravy aplikovanej v predmetnej veci, t.j. vyplýva, že za nelegálne zamestnávanie sa podľa považuje také konanie právnickej osoby, resp. fyzickej osoby/podnikateľa, ktorá využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení. V danom prípade žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu pána B., mal s ním založený pracovnoprávny vzťah a nesporne bolo preukázané, že porušil v nadväznosti na , keď si nesplnil povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení. Správny súd poukazuje na to, že zamestnávateľ je povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote 7 dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení, najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto 7- dňovej lehoty. To znamená, že ak kontrolný orgán príde po čase, kedy zamestnanec začal vykonávať svoju činnosť, a to v lehote 7 dní a zistí, že zamestnávateľ si ešte nesplnil prihlasovaciu povinnosť, konštatuje nelegálne zamestnávanie, ako v preskúmavanej veci.

34. Zabezpečené dôkazy z ktorých správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali, najmä prerokovaný protokol, zápisnica o podaní informácie pánom A. B. zo dňa 24.02.2021, zápisnica o podaní informácie konateľa žalobcu, dohoda o pracovnej činnosti, registračný list, hodnoverne preukazujú spáchaný správny delikt, a preto správny súd nemal o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žiadne pochybnosti. K námietke žalobcu, že išlo len o prípravu na dohodnutú prácu správny súd uvádza, že aj príprava na prácu ako to vyplýva zo znenia , predstavuje činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

35. Vo vzťahu k obsahu protokolu žalobca namietal nesprávnosť tvrdení, že pán B. mal pre žalobcu pracovať už dva týždne, pričom žalobca poukázal na písomné čestné vyhlásenie, v ktorom pán B. tvrdené skutočnosti vyvrátil. Mal za to, že predmetné vyhlásenie správny orgán nevzal vôbec do úvahy. Taktiež uviedol, že vytýkaná absencia hodiny vzniku pracovnoprávneho vzťahu v dohode o pracovnej činnosti nie je zákonnou podmienkou pre vznik dohody.

36. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že čestné vyhlásenie predstavuje špecifický inštitút Správneho poriadku, používa sa v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie, nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne z dôvodov pružnosti a hospodárnosti konania. Z dikcie § 39 Správneho poriadku vyplýva, že o tom, či sa čestné vyhlásenie pripustí namiesto dôkazu, rozhoduje na základe správnej úvahy správny orgán, účastník konania na to nemá právny nárok. S poukazom na § 34 ods. 5 Správneho poriadku, hodnotenie dôkazov je teda ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov a predstavuje myšlienkový postup, pri ktorom na základe logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

37. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný sa s predloženým čestným vyhlásením vo svojich rozhodnutiach riadne vysporiadali, no ako vierohodné a podstatné vyhodnotili prvotné informácie zo dňa 24.02.2021 získané od pána B. prítomného na pracovisku žalobcu, pretože tieto informácie boli podané spontánne a bez prípravy, bez možnosti dohody na obsahu so žalobcom, po poskytnutí potrebného poučenia vrátane následkov za nepravdivé resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie a bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené. Tento dôkaz vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi odôvodňuje jednoznačný záver o spáchaní správneho deliktu zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o čas vzniku pracovnoprávneho vzťahu, jeho absencia v dohode o pracovnej činnosti nebola vytýkaná v protokole o výsledku inšpekcie práce, správne orgány sa touto skutočnosťou zaoberali až na základe dodatočného tvrdenia žalobcu o presne dohodnutom čase vzniku pracovnoprávneho vzťahu, ktoré však bolo rozporné s časom skutočného výkonu práce pána B. zisteného osobne inšpektormi práce počas vykonanej inšpekcie práce priamo na pracovisku žalobcu, a to aj s poukazom na ďalšie dôkazy preukazujúce uvedenú skutočnosť.

38. Správny súd ďalej považuje za nevyhnutné poukázať na to, že v spojení so zákonom o inšpekcii práce konštruuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti zohľadnenia materiálneho korektívu. Postačuje už (preukázané) samotné nesplnenie prihlasovacej povinnosti v zákonom stanovenej lehote. Je preto bezpredmetné či k pochybeniu zo strany žalobcu došlo z nedbanlivosti tým, že nevykonával kontrolu osôb počas celého dňa, ako to ozrejmoval v administratívnom konaní i v konaní pred správnym súdom. Rovnako sú právne irelevantné námietky žalobcu týkajúce sa živnostníkov z Ukrajiny, ktorí v daný deň pre žalobcu vykonávali stavebné práce, nakoľko nemajú súvis s prejednávanou vecou a ani vplyv na právny záver orgánov verejnej správy i správneho súdu o žalobcom nesplnenej prihlasovacej povinnosti včas.

39. Správny súd záverom poznamenáva, že správny orgán pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce musí uložiť pokutu najmenej vo výške 2 000 eur, v prípade nelegálneho zamestnávania 2 a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5 000 eur. V preskúmavanej veci správny orgán prvého stupňa uložil pokutu vo výške 2 000 eur, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie. Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú, represívnu ako aj úlohu preventívnu, pričom výška uloženej pokuty je adekvátna a dostatočne odôvodnená.

40. Vo svetle vyššie uvedeného má správny súd za to, že žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné. Z uvedených dôvodov považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne i právne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.