Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-526-2002.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Er/526/2002
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: M. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. T. XX, XXX XX I., o vymoženie pohľadávky 170,28 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, so sídlom Exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, pod spisovou značkou EX 351/2002
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 4Er/526/2002 - 55 zo dňa 28.09.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený (Sociálna poisťovňa) podal dňa 02.09.2002 na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Brožinu so sídlom vo Svidníku, Stropkovská 633/3, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 5.130,- Sk (170,28 eur) priznanej právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi - rozhodnutím č. XXXX/XXXX-K. zo dňa 19.12.2001 a rozhodnutím č. XXXX/XXXX-K. zo dňa 19.12.2001 vydanými oprávneným.
2. Dňa 23.09.2002 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 005887 na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 27.09.2002 (viď doručenka za č. l. 11 spisu).
3. Uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 4Er/526/2002 - 26 zo dňa 17.01.2017 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, vec sa týka pobočky Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2017.
4. Poverený súdny exekútor dňa 12.06.2020 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie s tým, že oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK"), pretože uplynula rozhodná doba a súčasne vyzval oprávneného na úhradu paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,00 eur (vo výške 35,00 eur spolu s DPH vo výške 7,00 eur). Oprávnený podal proti tomuto upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky.
5. O námietkach oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 12.06.2020 bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 4Er/526/2002 - 55 zo dňa 28.09.2020 tak, že námietky oprávneného boli odmietnuté. Toto uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že je toho názoru, že v predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, u ktorých došlo k preklúzii práva na ich vymoženie. Oprávnený o tejto skutočnosti informoval tunajší súd podaním zo dňa 30.05.2019, pričom v danom prípade má súd povinnosť prihliadať na preklúziu ex offo, t. j. z úradnej moci. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie súdu o existencii predmetnej skutočnosti odôvodňujúcej zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 je podľa názoru oprávneného splnením podmienky pre predĺženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona. Oprávnený v pôvodných námietkach uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, u ktorých došlo k ich prekludovaniu, resp. prekludovaniu práva ich vymáhať, čo zakladá povinnosť súdu ex offo rozhodnúť o zastavení starej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Oprávnený poukázal na túto skutočnosť podaním, ktoré označil ako podnet na preskúmanie preklúzie a súdu bolo doručené. V prvom rade oprávnený uvádza, že Okresný súd Kežmarok (pozn. súdu oprávnený vo svojej sťažnosti chybne uviedol Okresný súd Poprad) vo svojom odôvodnení poukazuje na výklad Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý je uverejnený na jeho webovej stránke, avšak oprávnený dáva súdu do pozornosti, že tento výklad nemá právne záväzný charakter a otázka preklúzie v spojení s predĺžením rozhodnej doby v ňom nie je upravená. Zároveň oprávnený poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o osobitú situáciu, ktorú zákon č. 233/2019 Z. z. nepredpokladal a zákonodarca opomenul. V prípade preklúzie práva súd koná sám z vlastnej moci. Súd kedykoľvek skúma procesné podmienky konania. Procesné podmienky predstavujú zákonné, objektívnym právom stanovené predpoklady, bez ktorých nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo od začatia konania až do jeho skončenia kedykoľvek počas konania. Právna skutočnosť preklúzie nastala pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z. z. a súd sa ňou zo zákona mal zaoberať. Oprávnený svojím podaním poukázal na to, že nastala táto právna skutočnosť a súd je povinný sa s ňou vysporiadať v zmysle zákona a základných princípov súdneho procesného konania. Nemôže byť na škodu strany sporu fakt, že súd "nestihol" rozhodnúť o zastavení starej exekúcie napriek tomu, že konanie je postihnuté neodstrániteľnou procesnou vadou. Oprávnený má za to, že v predmetnej starej exekúcii nemohlo dôjsť k vydaniu Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, nakoľko konanie trpí takou vadou, o ktorej je povinný rozhodnúť len súd. Nakoľko sa jedná o základnú procesnú podmienku konania, bez jej odstránenia resp. neodstránenia nemôže dôjsť k akémukoľvek inému rozhodnutiu v konaní. Súd je povinný sa najprv vysporiadať s otázkou preklúzie a následne, pokiaľ by konanie mohlo pokračovať, je súdny exekútor oprávnený vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na to, že súdnemu exekútorovi je zákonom č. 233/2019 Z. z. priznaná právomoc súdu ukončiť súdne konanie - exekučné konanie - je v konečnom dôsledku povinný rovnako ako súd, sám z vlastnej moci preskúmať procesné podmienky konania. Pokiaľ súdny exekútor dospeje k názoru, že v danej veci nie sú splnené procesné podmienky konania z dôvodu preklúzie práva, nemôže vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie, nakoľko konanie trpí takou vadou, ktorú nie je možné odstrániť.
Na základe uvedeného má oprávnený za to, že v predmetnej veci nebol daný zákonný dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa tohto zákona a upovedomenie o zastavení starej exekúcie nebolo vydané v súlade s § 5 zákona. Aj po zohľadnení účelu a cieľa právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 233/2019 Z. z., ktorej zmyslom nepochybne bolo odbremenenie súdov od rokmi nahromadenej exekučnej agendy, možno pripustiť len záver, že prijatá právna úprava sa nedotýka konaní, kde už bol iniciovaný proces smerujúci k zastaveniu konania, resp. konaní, kde mal súd skúmať procesné podmienky postupu a po zistení, že sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným, mal konanie bez prieťahov ex offo zastaviť. Právna regulácia aj v tomto prípade bola jednoznačná a podporovala ju aj následná rozhodovacia činnosť do prijatia zákona č. 233/2019 Z. z., kedy súdy konania, v ktorých došlo k prekludovaniu exekučného titulu postupovali podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP a konania zastavovali. Iniciovanie konania o zastavení je výrazom procesnej aktivity, pokiaľ sú na to splnené zákonné podmienky (rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným - § 57 ods. 1 písm. b) EP) a na takéto konanie má následne nadväzovať postup exekučného súdu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť, a to rýchlo, účelne a hospodárne, a tým napĺňať princíp procesnej ekonómie. Nie je žiaden zákonný dôvod, aby sa na vzťahy založené medzi subjektmi civilnej exekúcie pred 31.12.2019 vzťahovali normy účinné od 01.01.2020, pokiaľ boli naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcií v zmysle zákonnej úpravy platnej do 31.12.2019, navyše za situácie, keď aj nová právna norma vo svojej dispozícií uvedenú situáciu reguluje tým, že v takýchto prípadoch sa rozhodná v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. predlžuje o 12 mesiacov, ktorú zákonodarca pravdepodobne považoval za dostatočnú pre prijatie rozhodnutia o zastavení starej
exekúcie. Nepochybné je aj to, že v takýchto prípadoch k zastaveniu starých exekúcií k 01.01.2020 nedošlo, keďže rozhodná doba ešte neuplynula, ale bola v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. predĺžená o 12 mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností preto oprávnený požiadal súd, aby sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil v zmysle ust. § 250 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
8. Podľa § 239 ods. 2 CSP sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. 10. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 11. Podľa § 247 CSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie.
13. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
16. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
17. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
18. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
19. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
20. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
21. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
22. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
23. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
24. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
25. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti oprávneného sudca súdu prvej inštancie. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je vecne správne, pričom sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie a táto bola zo zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená z dôvodu, že bola splnená jedna z podmienok uvedená v ustanovení § 2 ods. 1 zákona, a preto súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
26. V prípade, ak pred účinnosťou ZoUNEK existuje alebo existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a nadobudnutím účinnosti ZoUNEK vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. a) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného, stará exekúcia sa zastavuje ex lege k 01.01.2020 podľa ZoUNEK. Je však potrebné rozlišovať dve situácie. V prípade, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný oprávneným pred účinnosťou ZoUNEK a nejde o starú exekúciu, ktorá sa ex lege zastavuje účinnosťou ZoUNEK [najmä § 2 ods. 1 písm. a)], súd zastaví starú exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V predmetnom prípade ide o starú exekúciu. Ak ide o návrh oprávneného na zastavenie starej exekúcie po účinnosti ZoUNEK, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK.
27. Tento záver súdu je v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov (Exekučného poriadku na jednej strane a ZoUNEK na strane druhej). Podľa názoru súdu je potrebné pri výklade ZoUNEK aplikovať teleologický výklad, a teda sledovať účel zákona. I napriek tomu, že existoval dôvod na zastavenie exekúcie ešte pred 01.01.2020, je postup súdneho exekútora pri vydaní upovedomenia o skončení starej exekúcie zákonný, nakoľko účelom zákona bolo urýchliť zastavenie exekúcií tým, že táto kompetencia bola čiastočne presunutá na súdnych exekútorov. Súdny exekútor teda riadne vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť.
29. V zmysle usmernení Ministerstva spravodlivosti SR k ZoUNEK, v prípade kumulácie dôvodov na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK. je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK., ak nejde o absolútnu alebo relatívnu výnimku, dochádza priamo zo zákona, t. j. vznikom dôvodu predpokladaného ZoUNEK. Preto sa stará exekúcia zastavuje len na základe toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý. V prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK a Exekučného poriadku je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie. Uvedené znamená, že ak pred účinnosťou ZoUNEK existuje (existoval) dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z
ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a nadobudnutím účinnosti ZoUNEK vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. a)) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania (prípadne nejde o prípad podľa § 4 ods. 2 písm. b)), stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa ZoUNEK.
30. Súd na námietku oprávneného, že ZoUNEK nadobudol účinnosť 01.01.2020 a podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2., pričom z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak sa jedná o starú exekúciu, ktorá by mala byť k 01.01.2020 ex lege zastavená a súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, teda k 01.01.2020 rozhoduje o zastavení starej exekúcie, potom platí výnimka podľa ustanovenia § 4 ods 2 písm. b) ZoUNEK a rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, uvádza v zmysle usmernení Ministerstva spravodlivosti SR k ZoUNEK, že ZoUNEK upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm. a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4). V prípade kumulácie relatívnych výnimiek sa uplatní tá relatívna výnimka, ktorá ako prekážka zastavenia starej exekúcie prestane pôsobiť najneskôr. Exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený teda na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia. Nebude zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (napr. súdny exekútor). Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o "akomkoľvek" podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou. V tomto prípade by mal súd postupovať tak, že požiada exekútora o preskúmanie, či v danej veci nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, s prípadným poučením o povinnosti vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK.
31. Súd dodáva, že oprávnený predložil súdu podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania v roku 2019, o ktorom tunajší súd nerozhodol a prijatím ZoUNEK vo vzťahu k výkladu § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK ako relatívnej výnimke súd považuje za nevyhnutné uviesť, že napriek tomu, že toto zákonné znenie expressis verbis nešpecifikuje "rozhodovanie o zastavení exekúcie", tak pri použití teleologického výkladu je celkom nepochybne možné vyvodiť záver, že zákonodarca mal na mysli rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh povinného. Tento výklad najlogickejšie sleduje zámer skutočne ukončiť staré "neefektívne" exekúcie, pretože v opačnom prípade by len (chtiac či nechtiac) vytvoril priestor pre jeho účelové obchádzanie predovšetkým zo strany oprávneného, ktorý by každých 12 mesiacov mohol podávať obdobný návrh na čiastočné zastavenie exekúcie v akejkoľvek nepatrnej výške a tým by zamedzil naplneniu účelu zákona. Relatívna výnimka, v dôsledku ktorej sa predlžuje rozhodná doba podľa § 4 ods. 2 písm. b) sa logicky nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie, pretože ak aj má za to, že stará exekúcia sa mu má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogického výkladu. Výklad ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť. Uvedené je v súlade s výkladovým usmernením zákona zverejneného na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní vydané v súlade so ZoUNEK., a v konaní nejde o relatívnu výnimku.
32. Na základe uvedeného súd opätovne preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ako aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu tunajšieho súdu, č. k.: 4Er/526/2002 - 55 zo dňa 28.09.2020 a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP, § 357 CSP a contrario).