Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Vigaša a prísediacich Mariána Nabileka a Márie Parikrupovej, v trestnej veci obžalovanej T. B., na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2021 takto

rozhodol:

Súd podľa o s l o b o dz u j e obžalovanú T. B., L.. XX.XX.XXXX E. M., P. J. L. O. XXXX/X, B., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, sp. zn. -46 z 13.06.2019 pre zločin podvodu podľa , , s poukazom na Tr. zákona v spojení s Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 17.03.2016 v čase okolo 14.12 h zavolala z tel. č. XXXX XXX XXX na pevnú telefónnu linku č. XXX/XXXXXXX poškodenej Š. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Q., L.C. Y. Č.. XX/XX a predstavila sa ako C. T. (krstňa poškodenej), po čom poškodenú požiadala o "požičanie pár korún na prepoistenie", na čo sa poškodená spýtala koľko potrebuje požičať, obžalovaná uviedla, že 5.000,- €, no poškodená uviedla, že môže požičať len 3.000,- €, obžalovaná uviedla, že dobre ale nemôže si ich prísť vyzdvihnúť osobne, lebo je na záhradke, ale k poškodenej po peniaze pošle pani poisťovateľku, nech vloží peniaze do obálky a počká ju pred bráničkou domu, následne sa obžalovaná dostavila do miesta bydliska poškodenej Š.L. J., ktorá ju čakala pred vstupnou bránou na jej pozemok na ulici L. Y. Č.. XX/XX E. Q., kde jej v čase o 14.30 h v obálke odovzdala 3.000,- € v hotovosti v bankovkách nominálnej hodnoty 50,- € a 100,- € v mylnom domnení, že sú určené pre jej krstňa C. T., čo bola len klamlivá legenda vytvorená obžalovanou, ktorá použila uvedenú finančnú hotovosť na nezistený účel, čím osobe vyššieho veku, Š. J. spôsobila väčšiu škodu vo výške 3.000,- €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa súd poškodenú, Š. J., L.. XX.XX.XXXX E. E. J., J. Q., L. Y. Č.. XX/XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. -46 podanej podľa zo dňa 13.06.2019, predseda senátu nariadil hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa , a , obžalovaná k obžalobe v súlade s vyhlásila, že je nevinná.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovanej, prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne C. Š. z prípravného konania, prehral videozáznam o výsluchu poškodenej Š. J. z prípravného konania, listinné dôkazy vzťahujúce sa k dokazovaniu vo veci, pripojené spisy a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaná sa k trestnej činnosti nepriznala. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie o čo ide, je nevinná. V čase skutku bola v Anglicku u mamy. Nikdy nebola v Chynoranoch. Ku skutku, pre ktorý bola v minulosti odsúdená uviedla, že ona sa vtedy nijako nepredstavovala, vtedy jej kamarátka povedala, že

má ísť niečo prevziať. V Anglicku bola od roku 2015 do marca alebo apríla 2016. Bola aj na týždeň na Slovensku, lebo riešila nájomné, aby neprišla o prenajatý byt, no potom sa vracala naspäť. Definitívne prišla začiatkom apríla 2016. Je slobodná. Žije aktuálne v Belfaste s priateľom a deťmi, žije tam od prepustenia na slobodu. Deti tam chodia do školy. Kým bola vo výkone trestu, boli jej dve dcéry u matky v Anglicku a syn bol s otcom dieťaťa. Pracuje ako chyžná a pri donáške jedla asi dva a pol roka. Letenky pre cestu na Slovensko v roku 2016 kupoval jej brat. Nepozná ani C. Š. ani C. O.. Už nebola v kontakte s osobu, s ktorou spáchala skoršiu trestnú činnosť. Jej deti sú B. B., L.. XXXX, D. B. L.. XXXX, ktoré sa narodili v ČR a v REGOB na č.l. 236 má uvedené dieťa V. N. L.. XXXX.

Podľa s poukazom na a s poukazom na súd prehral videozáznam z výsluchu poškodenej Š. J. zo dňa 22.10.2018. na č.l. 110-114 a priloženom CD. Poškodená vypovedala ako v skutkovej vete obžaloby s tým, že telefón jej podal manžel s tým, že volá C. T., táto osoba od nej žiadala peniaze na pripoistenie a to v takej výške, ako môže dať. Najprv jej poškodená sľúbila 5000,-€, no keď jej manžel povedal, že toľko nemajú, ponúkla jej 3000,-€. Osoba v telefóne je povedala, že doobeda si príde pre peniaze. Potom volala opäť, urgovala ju, nech peniaze už donesie a povedala, že pre ne príde poisťovateľka. Páchateľka nevedela, kde poškodená býva, tak ju poškodená navigovala. Videla ju kráčať od železničnej stanice. Ona oslovila páchateľku, spýtala sa či je poisťovateľka, tá odpovedala kladne, nepredstavila sa, uviedla, že C. vráti peniaze poobede. Poškodená po nech chcela telefónne číslo, alebo občiansky preukaz, no páchateľka odvetila, že nemá, a že sa ponáhľa. Keď jej odovzdala peniaze, páchateľka s poďakovaním odišla. Potom nadobudla pocit, že došlo k omylu, zavolala C. a zistila čo sa stalo. Páchateľku popísala ako ženu, na hlave mala šedú, alebo šedoružovú čiapku, guľatú a okuliare na očiach, vlasy jej nevidela, mala ich pod čiapkou, kožuch podobný ako čiapka hnedastý a čierne nohavice, bola asi o hlavu menšia ako jej dcéra a tá meria 167 cm. Nerozprávala po cigánsky, farbu očí nevie. Nemala žiaden prízvuk. Mala guľatú tvár. Jej hlas bol iný, ako hlas osoby v telefóne. Uplatnila nárok na náhradu škody 3000,-€.

Podľa výpovede svedkyne C. Š., O.. T., zo dňa 22.03.2019, ktorú súd prečítal podľa táto uviedla, že jej zatelefonoval manžel poškodenej a dopytoval sa či dostala peniaze, čo jej poslali. Bola prekvapená nevedela o čo ide. Potom je poškodená vyrozprávala, že dala 3000,-€ neznámej žene.

Podľa záznamu o podaní vysvetlenia na č.l. 11-12 je rodné priezvisko C. Š., L.. XX.XX.XXXX, ".". Poškodená je jej krstná matka.

Podľa identikitu na č.l. 4, ktorý bol súčasťou zápisnice o trestnom oznámení zo 17.03.2016 podanom poškodenou je uvedená podobnosť identikitu s páchateľkou na 45%. Páchateľka je žena vo veku 40 rokov. Táto osoba mala mať ružovou čapicou prekryté uši, vlasy mala bledohnedé, pravdepodobne krátke, nakoľko jej trčala z čiapky časť ofiny, na očiach dioptrické okuliare. Reč bez prízvuku. Na očiach hnedé dioptrické okuliare.

Podľa zápisnice o rekognícii vrátane fotodokumentácie na č.l. 116-124 sa dňa 04.07.2017 uskutočnila rekognícia za prítomnosti poškodenej, kde táto spomedzi šiestich fotografií osôb ženského pohlavia a rómskeho etnika, v obidvoch fotoalbumoch opoznala obžalovanú, táto má jediná výrazne okrúhlu tvár. V zápisniciach poškodená s istotou uvádza, že označila páchateľku podľa guľatej tváre a takej ofinky, hoci mala čapicu a okuliare, že ten "ksichtík" to je ona, že má v sebe takú sugesciu. Mala byť nižšia a podsaditá.

Podľa správy Letiska M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), zo dňa 24.01.2019, na č.l. 169 obžalovaná uskutočnila dňa 08.12.2015 let Bratislava - Londýn Stansted a dňa 23.02.2016 B. - Bratislava. Polícia podľa dožiadania na č.l. 168 žiadala o informácie o období od 01.10.2015 do 20.04.2016.

Podľa úradného záznamu z 10.05.2021 na č.l. 267 dcéra poškodenej Ľ. J. uviedla, že sa poškodená hlavného pojednávania nezúčastní pre jej vek a zdravotný stav. Na č.l. 277a v úradnom zázname z 20.05.2021 je od nej informácia, že poškodená nie je schopná výsluchu, v októbri 2020 spadla, má veľké problémy so sluchom, počuť hovorené slovo, problémy s pamäťou a zrejme aj zabudla, čo sa stalo, nevedela ani reagovať, keď sa jej na to pýtala. Je mobilná len čiastočne. Podľa správy MUDr. Alžbety Olachovej z 25.05.2021 poškodená nie je schopná výsluchu na pojednávaní. Prognóza jej zdravotného stavu nie je priaznivá. Určite má problémy s pamäťou, mala opakované pády a zlomeniny. Naposledy

ju videla pri zhoršení zdravotného stavu 01.07.2020, predpisovanie liekov a konzultácie zdravotného stavu zabezpečuje dcéra poškodenej bez osobnej návštevy.

Podľa odpisu z registra trestov bola obžalovaná dosiaľ päťkrát súdne trestaná za majetkovú trestnú činnosť, predovšetkým krádeže, prihliada sa len na posledné odsúdenie vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. .

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -246 z 25.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -271 z 09.01.2018 bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1 , ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 127 ods. 3 Tr. zák., na skutkovom základe, že dňa 31.03.2017 v čase asi o 11:50 hod. v G. Č. E. J. L. A. Y. XXX/XX spoločným konaním spolu s doposiaľ nestotožneným spolupáchateľom, resp. spolupáchateľmi podvodným spôsobom vylákala od poškodenej P.X. G., L.. XX.XX.XXXX peňažné prostriedky v sume 1.900 €, a to tak, že v predmetný deň v čase asi o 10:27 hod. zavolala doposiaľ neznáma osoba ženského pohlavia z telefónneho čísla XXXX/XXXXXX na telefónne číslo XXX/XXXXXXX, poškodenej P. G., ktorej sa fiktívne predstavila ako jej priateľka S. a požiadala ju, aby jej požičala väčšiu sumu peňazí, ktorú jej do 15:00 hod. toho istého dňa vráti, kedy volajúca uviedla poškodenej, že má asistentku a tú pošle pre peniaze, poškodená v presvedčení, že ide o jej priateľku Dr. S. Q., jej povedala, že jej peniaze požičia, následne v krátkom časovom rozmedzí do 11:50 hod. vykonala neznáma žena opakované telefonické hovory s poškodenou P. G. počas ktorých sa jej znovu spýtala, či má nachystané peniaze, poškodená jej uviedla do telefónu, že má hotovosť vo výške 1.900 €, potom v ďalšom telefonickom hovore jej neznáma žena uviedla, že už ide pre peniaze a že sa veľmi ponáhľa, následne poškodená vyšla pred dom, kde videla prichádzať obžalovanú T. B., ktorá prišla k nej do dvora a predstavila sa jej ako p. T. a uviedla, že prišla od S. pre peniaze, na to jej poškodená povedala, že jej peniaze nedá lebo ju nepozná, kedy počas rozhovoru obžalovaná mala v ruke mobilný telefón, ktorý podala poškodenej, kde sa jej v mobilnom telefóne ozval ten istý ženský hlas, ktorý jej už volal a predstavila sa ako S. a uviedla jej, že je u nejakého riaditeľa v banke, ktorú zatvárajú o 12:00 hod., aby dala súrne peniaze obžalovanej po tomto telefonáte v čase asi o 11:50 hod. poškodená odovzdala obálku s hotovosťou vo výške 1.900 € obžalovanej, ktorá následne po prevzatí obálky s hotovosťou odišla z dvora smerom k reštaurácii Hoffer, čím obžalovaná spoločným konaním s doposiaľ nestotožnenou osobou, resp. osobami spôsobila poškodenej P. G. škodu vo výške 1.900 €. Za to jej bol uložený na trest odňatia slobody na dva roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná v záverečnej reči poprela spáchanie trestnej činnosti. Trvala na prítomnosti poškodenej, lebo si je istá, že poškodená ju nemohla opoznať, keďže sa skutku nedopustila.

Obhajca uviedol, že vinu obžalovanej sa nepodarilo poukázať a nemožno poukazovaním na jej skoršiu trestnú činnosť odôvodňovať trestnú činnosť v tejto veci. Doplnil, že takejto trestnej činnosti sa rovnakým spôsobom dopúšťajú Olašskí Rómovia, nejde o špecifikum, ktoré by malo platiť len pre obžalovanú. Poukázal aj na rozdiel výšky obžalovanej, ktorá je 165 cm a z popisu páchateľky poškodenou, podľa ktorej mala byť páchateľka výrazne nižšia. Tiež nesúlad s popisom z identikitu. Obžalovaná od počiatku trestnú činnosť popiera.

Prokurátorka navrhla obžalovanú uznať vinnou na podklade obžaloby s poukazom na výpoveď poškodenej, rekogníciu, kde obžalovanú poškodená opoznala, a súvis so skoršou trestnou činnosťou obžalovanej. Navrhla obžalovanej uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd zasadajúc v senáte dospel k právnemu záveru, že síce sa skutok stal, má aj znaky žalovaného trestného činu, ale nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že trestný čin spáchala obžalovaná.

Obžalovanú z trestnej činnosti usvedčuje poškodená v tom zmysle, že popísala skutok ako v obžalobe, pričom identifikovanie osoby obžalovanej s páchateľkou vyplýva z rekognície, pri ktorej poškodená opoznala obžalovanú. Vine obžalovanej nasvedčuje aj spojitosť tejto trestnej veci s vecou vedenou na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. , kde bola obžalovaná uznaná vinnou zo zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a

§ 127 ods. 3 Tr. zák., s rovnakým modus operandi, hoci v onej veci je skutok spáchaný o rok neskôr, pričom obžalovaná mala použiť rovnaké priezvisko "T.". Ďalším z dôkazov je aj to, že bolo vyvrátené alibi obžalovanej, že by sa obžalovaná nenachádzala na Slovensku, pretože v čase skutku podľa správy letiska bola ešte na území Slovenska a vycestovala až po skutku.

Takýto na prvý pohľad logický reťazec usvedčujúcich dôkazov má však podstatné trhliny, pričom súd dospel k právnemu záveru, že nemožno bez dôvodných pochybností považovať vinu obžalovanej za preukázanú. Je potrebné uviesť, že poškodená vypovedala o skutku, ktorý má znaky zločinu podvodu právne kvalifikovaného ako v obžalobe. Súd nepochybuje o tom, že poškodenú páchateľka daným spôsobom podviedla, teda že sa skutok stal a má aj znaky daného trestného činu. Princíp tohto podvodu, ktorý sa využíva najmä voči seniorom, zneužívajúc ich prílišnú dôverčivosť je ten, že pod zámienkou núdze blízkej osoby - navodenia tlaku na bezodkladné a morálne správanie voči blízkemu, sa od poškodeného seniora vyláka peňažná suma, ktorá má byť pomocou pre blízku osobu v núdzi, v skutočnosti sa však zneužije dôverčivosť a niekedy až nepochopiteľná naivita poškodeného. Je však potrebné uviesť, že tento podvod štandardne vyžaduje spoluprácu dvoch páchateľov (ako v onej veci sp. zn., ), a legendu zahrňujúcu dve osoby. Je logické, že osoba vydávajúca sa za blízku osobu, sa nemôže následne stretnúť s poškodeným za účelom vyzdvihnutia peňazí, lebo by sa prezradilo, že nejde o osobu blízku, ktorú by logicky poškodený poznal či mohol konfrontovať s otázkami, kde by sa prezradila. Spolupáchateľ by mal byť aj "naporúdzi" páchateľovi a telefonicky dosiahnuteľný, aby (ako fiktívna blízka osoba) opäť potvrdil legendu aj prípadne pri preberaní peňazí. Preto za účelom vyzdvihnutia peňazí príde iná osoba, ako osoba "blízkeho". V tomto prípade to však bola osoba, ktorej meno nie je známe, nejde o p. T., pretože takto sa predstavila osoba do telefónu, teda osoba fiktívne blízka poškodenej. Páchateľka si teda v tejto veci priezvisko T. nevymýšľala - je to rodné priezvisko krstňaťa poškodenej. Je možné, hoci tu súd len dedukuje, že páchatelia v týchto veciach nechajú práve poškodeného samého počas rozhovoru vysloviť meno blízkeho a predstavia sa spočiatku len rodinným pomerom. Alebo si páchateľ predtým nejako zistí meno blízkeho a telefonický kontakt, za ktorého sa potom následne bude vydávať. Tu je prvý problém, ktorý vyvracia teóriu o spojitosti priezviska T. a obžalovanej. Priezvisko T. totiž bolo vo veci sp. zn. použité ako fiktívne priezvisko osoby, ktorá prišla vyzdvihnúť peniaze a nie osoby blízkej ako v tejto veci. Nešlo teda o ten prípad, kde by bolo používané rovnaké fiktívne priezvisko, v tejto veci bolo priezvisko pravé. Je síce možné, že páchateľka by o rok neskôr použila rovnaké priezvisko v inej veci už ako fiktívne, no súd to považuje za nepravdepodobné najmä pre ročný odstup času medzi skutkami a nespočetným množstvom fiktívnych priezvisk, ktoré mohli páchateľke napadnúť v danom čase. Spojitosť v priezviskách teda síce možná je, no nie je tak pravdepodobná, ako by to bolo, ak by išlo o opakujúce sa fiktívne priezvisko osoby preberajúcej peniaze.

Najpodstatnejším z dôvodov, ktoré spochybňujú vinu obžalovanej je rozpor popisu páchateľky poškodenou v jej výpovedi, ktorý poskytla pre účely identikitu, a neomylná identifikácia obžalovanej pri rekognícii, pričom s výnimkou toho, že páchateľka má okrúhlu tvár sa v ničom nepodobá na jej skorší opis. Súd poukazuje na popis pod identikitom, kde sa už vtedy (teda krátko po skutku) uvádza podobnosť na 45%. Táto osoba mala mať čapicou prekryté vlasy aj uši, vlasy mala bledohnedé, pravdepodobne krátke, na očiach dioptrické okuliare. Reč bez prízvuku. Pri výsluchu poškodenej uvádza, že jej vlasy nevidela. Nespomína, že by išlo o Rómku ani rómsky prízvuk páchateľky. Podľa zápisnice o rekognícii však boli predložené poškodenej fotografie šiestich žien len rómskeho etnika, pričom v podstate len obžalovaná má z nich tvár výrazne okrúhlu - na prvý pohľad sa jej tvár touto črtou líši od ostatných. Poškodená ju bez zaváhania opoznala s odstupom temer 16 mesiacov od skutku a vyhotovenia identikitu, pričom ten, ako aj opis páchateľky sa na obžalovanú s výnimkou toho, že má mať "guľatú" tvár a účes zrejme ofinu, nepodobá. Za takýchto okolností považuje súd výsledky rekognície za pochybné a je toho názoru, že pokiaľ bola páchateľka zamaskovaná tak ako to poškodená popísala (čiapka, okuliare), je extrémne nepravdepodobné, aby identifikovala s takou istotou s takým odstupom času obžalovanú, ktorá sa popisom ponáša na prvotný popis páchateľky len tvarom hlavy a niečím takým dočasným ako účes - dokonca jeho časť nezakrytá čiapkou. Poškodená napríklad tvrdí, že páchateľku spoznala aj podľa ofinky, opäť jediná osoba a to obžalovaná na fotografii z rekognície má ofinu. Súd podotýka, že poškodená mala v čase rekognície 86 rokov veku a lekárka ako aj dcéra poškodenej, poukazujúc na úradný záznam, popisujú problémy s pamäťou poškodenej. Poukazujúc aj na spôsob spáchania skutku, nedá sa vylúčiť, že schopnosť poškodenej poddať sa ovplyvneniu k rozhodnutiu len jednoduchými súvislosťami je vysoká. Teda aj opoznať neomylne páchateľa na základe jedného či dvoch druhových (tvar hlavy) z X druhových či jedinečných znakov (napr. konkrétne tetovanie, jazva). V tomto

prípade je však neomylnosť rekognície ťažisková, o to väčšie by mali byť nároky na jej prevedenie. Súd je tiež toho názoru, že prvotný popis páchateľky by obsahoval aj etnikum páchateľky, pokiaľ by išlo o obžalovanú, ako jeden z výrazných znakov, čo v tomto prípade úplne absentuje. Obhajoba poukazovala aj na vzrast obžalovanej, ktorý je výrazne odlišný od popisu v identikite či výpovedi poškodenej, s tým sa súd celkom nestotožňuje, pretože od laika nemožno očakávať presné určenie výšky a aj rozdiel cez 10 cm môže byť nie neobvyklou odchýlkou. Súd je však presvedčený o tom, že výsledok rekognície je nevierohodný a má za to, že poškodenú mohlo k výsledku doviesť len to, že označila jedinú osobu, ktorá mala výrazne okrúhlu tvár, zároveň jedinú s ofinou a informácia, že medzi šiestimi osobami je zrejme páchateľ, čo je informácia, ktorá jej mohla byť známa, či oznámená (voči obžalovanej už prebiehalo v tom čase trestné stíhanie vo veci sp. zn. a zrejme bola jej fotka zahrnutá do rekognície práve preto, nie z dôvodu popisu poškodenej ani podobnosti s identikitom). Takto skôr možno hovoriť hádaní páchateľa spomedzi šestice fotografií s pomôckami pre hádajúceho, ako o rekognícii. Je možné, že poškodená predsa len určila (či skôr trafila) osobu páchateľky správne, no dôvodné pochybnosti o tom, že sa tak stalo, pretože spoznala jej špecifické črty tváre sú veľké. Hoci bolo preukázané, že obžalovaná bola v čase skutku na Slovensku v tom zmysle, že je evidovaný jej prílet na letisko do Bratislavy pred skutkom a odlet po ňom, táto skutočnosť len preukazuje, že na Slovensku v tom čase pravdepodobne bola, rovnako ako viac než päť miliónov obyvateľov Slovenskej republiky.

Súd uvádza, že v tejto veci je potrebné vziať na zreteľ aj možné spolupáchateľstvo, je možné, tak ako vo veci sp. zn. , že páchatelia mohli byť, a zrejme aj boli dvaja. V tomto prípade je pravdepodobné, že osobou, ktorá peniaze vyzdvihla od poškodenej nebola obžalovaná, ale spolupáchateľka telefonujúcej páchateľky - poukazujúc aj na odlišný hlas osoby v telefóne a pri osobnom stretnutí, ako uvádzala poškodená, a identikit osoby, o to viac nemožno považovať skutkový stav, ktorý vinu kladie len obžalovanej za preukázaný. Pokiaľ by bola obžalovaná osobou, ktorá telefonovala, existovalo by ešte menej usvedčujúcich dôkazov o jej vine, v podstate len spojitosť s vecou sp. zn. a rovnakým modus operandi a už vyššie uvedené priezvisko T.. To je však pre usvedčenie z trestnej činnosti nepostačujúce. Súd zvažoval osobný výsluch poškodenej napriek tomu, že prokurátorka súhlasila s prehratím jej výpovede a na jej výsluchu netrvala, práve na účely možnej identifikácie páchateľky, no vzhľadom k zdravotnému stavu poškodenej, jej vysokému veku a ešte väčšiemu odstupu času od skutku, poukazujúc aj na kontradiktórnosť konania, kde nie je úlohou súdu iniciatívne vyšetrovať a plniť úlohy OČTK, ale hodnotiť navrhnuté dôkazy, dospel k záveru, že akékoľvek prípadné vyjadrenie poškodenej by mohlo byť spochybnené vzhľadom k týmto skutočnostiam a súd by tak či tak vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe identikitu, výpovede z prípravného konania a rekognície. Preto od jej výsluchu napokon upustil a podľa odmietol návrh obhajoby na vykonanie dôkazu výsluchom poškodenej vrátane zabezpečenia lekárskej správy či znaleckého dokazovania týkajúceho sa jej schopnosti vypovedať na súdnom pojednávaní.

Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovanú z dôvodu podľa oslobodil, pretože hoci možno hovoriť o tom, že ide o skutok, ktorý je zločinom podvodu podľa , , s poukazom na Tr. zákona v spojení s Tr. zákona, nemožno mať za preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, že páchateľka je bez dôvodných pochybností osoba obžalovanej. Súd zasadajúc v senáte rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby v pomere hlasov 3:0.

Pretože súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, obligatórne poškodenú podľa odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.