Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-81-2025.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/81/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Jána Auxta a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. C., 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Andrejom Kováčikom, advokát so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, za účasti 1/ D. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX C., 2/ Správcu lesného pozemku, Slovenská republika, 3/ Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Vyd/1/2024-67 zo dňa 28. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
II. Žiaden účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica ( ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol (I. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že na základe kúpnej zmluvy nadobudli dňa 4. mája 2007 do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX, k.ú. C., a to: pozemok parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 682 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 72 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby súp. č. XXX, druh stavby: rodinný dom, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX. Tieto nehnuteľnosti susedia s pozemkom parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 322 m2 , druh pozemku : záhrada, ktorý pozemok ( ďalej len „sporný pozemok“) neodkúpili z dôvodu, že nebol evidovaný na Liste vlastníctva a pôvodne bol vedený ako parc. reg „E“. Kúpnu zmluvu uzavreli len na tzv. „susediace nehnuteľnosti“ s tým, že sporný pozemok vyriešia v budúcnosti. Navrhovatelia tvrdili, že sporný pozemok tvoril s nehnuteľnosťami, ktoré na základe kúpnej zmluvy nadobudli vždy jeden celok, jednu užívanú plochu, ako aj súvisle oplotenie všetkých nehnuteľností užívaných navrhovateľmi. Boli presvedčení, že sporný pozemok a užívacie právo k nemu im patrí a je súčasťou ich nehnuteľností, považovali sa za dobromyseľných vlastníkov.
3. V návrhu ďalej uviedli, že o tom, že sporný pozemok nadobudla ich suseda D. F. (účastníčka 1/), a to titulom kúpnej zmluvy R I 453/82 - čz 7/1983 a zápisom geometrického plánu č. 53446569 - 48/2023 (G1-64/2024) - (R 110/2024 - čz 40/2024) do výlučného vlastníctva, sa dozvedeli z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností v priebehu februára roku 2024. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 10. decembra 1982 je nepochybné, že účastníčka 1/ od predávajúcej - A. H., I. C., nar.
XX. XXXXXXXX XXXX, odkúpila len časť pôvodnej parcely číslo XXX/X o výmere 615 m2 (pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX o výmere 599 m2), a to vytvorením novej parcely č. XXX/ X o výmere 158 m2 a časť vo výmere 168 m2 včlenenú do parcely č. XXX/X. Z pôvodnej parcely č. XXX/X o výmere 615 m2 zostala výmera 289 m2, ktorá vytvorila parcelu reg. „E“ č. XXX/X vo výmere 289 m2. Vôľou predávajúcej bol predaj častí nehnuteľnosti parc. č. XXX/X (nie celej výmery 615 m2), a to vo výmere 158 m2 a 168 m2, ktoré vytvorili parc. č. XXX/X D. XXX/X. Zvyšná časť pôvodného pozemku 143/2 vo výmere 289 m2, ktorá vytvorila parc. č. XXX/X mala byť po správnosti naďalej vedená na meno predávajúcej. V zmysle vyššie uvedeného tak účastníčka 1/ nemohla na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudnúť aj parcelu č. XXX/X o výmere 289 m2, nakoľko táto časť pôvodnej parcely č. XXX/X nebola predmetom kúpnej zmluvy z roku 1982. Taktiež poznamenali, že účastníčke 1/ ponúkli odkúpenie sporného pozemku, ale táto o odpredaj nemala záujem, neuznala ich nárok z titulu vydržania a trvala na tom, aby navrhovatelia upustili od užívania tohto pozemku a záhradu vydali do jej držby a užívania. Z uvedenej odpovede navrhovatelia dospeli k záveru, že účastníčka 1/ nikdy nemala dotknutú nehnuteľnosť vo svojej držbe, nikdy ju neužívala a o pozemok sa nestarala.
4. Okresný súd s poukazom na ust. § 359a, § 359d ods. 2, § 359e, § 359f ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) rozhodol tak, že návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol (I. výrok). Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia nesplnili k spornému pozemku zákonom predpokladané podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to pre absenciu podmienky oprávnenej držby sporného pozemku. Za oprávneného držiteľa nemožno podľa okresného súdu považovať toho, kto nekoná v dobrej viere, že mu vec patrí. Poukázal na to, že navrhovatelia sa o tom, že im sporný pozemok nepatrí dozvedeli najneskôr dňa 4. mája 2007, kedy uzatvorili kúpnu zmluvu na susediace nehnuteľnosti, bez sporného pozemku. Navrhovatelia si tak po celú dobu trvania držby boli vedomí, že nie sú vlastníkmi sporného pozemku, ak nebol predmetom prevodu. Takúto držbu nemožno považovať za dobromyseľnú, čoho následkom je, že navrhovateľov nemožno považovať za oprávnených držiteľov.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
6. Proti uzneseniu okresného súdu podali navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a následne vydal vyzývacie uznesenie (§ 359f CMP), alternatívne, aby uznesenie zmenil a vydal vyzývacie uznesenie resp., aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6.1 Navrhovatelia v odvolaní namietali, že v predmetnej veci splnili všetky podmienky vydržania, keď počas vydržacej doby konali v dobrej viere, že im vec patrí a za sporný pozemok, ktorý je predmetom vydržania riadne zaplatili kúpnu cenu, pričom neboli v minulosti t. j. od roku 2007 do roku 2024 nikým rušení v jeho užívaní. Akcentovali, že dňa 27. decembra 2006 došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol okrem iného i predaj sporného pozemku, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť prevádzaných susediacich nehnuteľností, a bol aj je (ku dňu vyhotovenia odvolania) oplotený ako jeden celok spolu s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov. Rovnako i kúpna cena v tejto zmluve bola uvedená za všetky nehnuteľnosti, a to vrátane sporného pozemku. Nakoľko si na kúpu nehnuteľnosti brali hypotekárny úver, banka nesúhlasila so zahrnutím sporného pozemku do kúpnej zmluvy, keďže tento sporný pozemok nebol evidovaný na liste vlastníctva (išlo o parcelu reg. „E“). Na podporu svojich tvrdení predložili listinný dôkaz, na ktorý v podanom návrhu len odkázali, a to kúpnu zmluvu zo dňa 19. januára 2007, na základe ktorej nadobudli dňa 4. mája 2007 do výlučného vlastníctva susediace nehnuteľnosti. Po ich nadobudnutí tieto začali riadne užívať, a to spolu so sporným pozemkom, na ktorom si zriadili ovocný sad.
6.2 Zároveň navrhovatelia v odvolaní tvrdili, že okresný súd sa v rámci vykonaného dokazovania nezaoberal predchádzajúcimi oprávnenými držiteľmi sporného pozemku, ktorí mali tento minimálne od roku 1983 v oprávnenej držbe. Navrhovatelia sa vlastným zisťovaním dozvedeli, že ani predchádzajúci majitelia nemali problém s užívaním sporného pozemku, a tento oprávnene považovali za súčasť súboru nehnuteľností v ich vlastníctve, ktoré spolu vždy tvorili jeden celok. Naďalej považujú za sporný zápis vlastníckeho práva v roku 2024 v prospech účastníčky 1/ s poukazom na skutočnosť, že táto osoba v
roku 1982 nenadobudla celú výmeru parcely č. XXX/X. Boli toho názoru, že okresný súd sa nezaoberal obsahom nimi predložených listinných dôkazov (najmä 9 čestných vyhlásení) a skutkových tvrdení obsiahnutých v samotnom návrhu, ktoré spochybňujú nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom účastníčkou 1/ a naopak potvrdzujú ich oprávnenú držbu od 4. mája 2007 do apríla roku 2024.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP a § 62 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu v napadnutom uznesení, konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu návrhu. Na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí okresného súdu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie ich správnosti uvádza nasledovné:
12. Konanie o potvrdení vydržania upravené v ust. § 359a a nasl. CMP sa skladá z dvoch fáz, a to z konania pred vydaním vyzývacieho uznesenia, v ktorom je zo strany súdu posudzované splnenie hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľmi na základe skutočností, ktoré títo uvádzajú v návrhu na začatie konania a z predložených dôkazov preukazujúcich navrhovateľmi tvrdené skutočnosti. Zámerom je tak vylúčiť z konania tie návrhy na začatie konania, ktoré sú neodôvodnené alebo neopodstatnené, také, z ktorých jednoznačne vyplýva, že k vydržaniu v danom prípade nedošlo. Povinnosťou navrhovateľov je osvedčiť skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že kumulatívne splnili zákonom upravené podmienky vydržania, ktorými sú oprávnenosť držby, spôsobilosť predmetu držby, spôsobilosť subjektu držby a uplynutie zákonom ustanovenej doby držby. Len v prípade, že navrhovatelia osvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vydá súd v zmysle ust. § 359f ods. 1 CMP vyzývacie uznesenie. Pokiaľ súd zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne (§ 359e ods. 2 CMP).
12.1 Navrhovatelia v zmysle ust. § 359d ods. 2 CMP musia v návrhu na začatie konania (okrem všeobecných náležitostí podania) vierohodným spôsobom opísať skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že v danej veci došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov vydržania, zároveň podľa údajov z katastra nehnuteľností identifikovať nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom vydržania a rovnako musia označiť i deň (dátum), kedy vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním nadobudli.
12.2 V predmetnej veci sa navrhovatelia domáhali vydania uznesenia o potvrdení vydržania vo vzťahu k spornému pozemku (odo dňa 5. mája 2017). O tom, že mali záujem o odkúpenie sporného pozemku má svedčiť zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá dňa 27. decembra 2006, ktorej predmetom bol okrem susediacich nehnuteľností aj sporný pozemok. Vo vzťahu k nemu ale neosvedčili, že ide o jeho oprávnenú držbu. Nebolo totiž sporné, a tvrdili to aj navrhovatelia, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 4. mája 2007 im bolo známe, že predmetom prevodu nie je sporný pozemok, pretože nebol vedený na LV. Nemohli preto vo vzťahu k nemu byť dobromyseľnými nadobúdateľmi, teda že im sporný pozemok patrí. Navrhovatelia si na kúpu nehnuteľností vzali hypotekárny úver a banka z dôvodu, že sporný pozemok nie je evidovaný na LV (jednalo sa o parcelu registra „E“) s jeho zahrnutím do kúpnej zmluvy nesúhlasila. Navrhovatelia sa ujali užívania sporného pozemku bez právneho titulu, bolo im z postupu banky zrejmé, že sporný pozemok v kúpnej zmluve obsiahnutý nie je a jeho držbu začali svojvoľne. Okolnosť, že išlo o parc. reg. „E“ nič nemení na tom, že sporný pozemok nebol predmetom prevodu, prevod sa vzťahoval len na susediace nehnuteľnosti.
12.3 Ak aj navrhovatelia v odvolaní poukazujú na to, že ich predchodcovia (predchádzajúci vlastníci) užívali sporný pozemok ako súčasť susediacich nehnuteľností, nezbavuje ich to tejto vedomosti získanej
ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy dňa 4. mája 2007 a ani to nemá pre rozhodnutie súdu žiaden vplyv. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa „predchádzajúcimi držiteľmi sporného pozemku“, ak právnym titulom nadobudnutia sporného pozemku mala byť kúpna zmluva na susediace nehnuteľnosti. 12.4 Pokiaľ ide o oprávnenosť držby ako jednu z podmienok vydržania, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť držiteľa je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a nie len zo subjektívneho pohľadu držiteľa. Je tak potrebné zohľadniť, či by držiteľ pri normálnej bežnej opatrnosti (ktorú možno s ohľadom na konkrétne okolnosti a povahu veci po každom spravodlivo požadovať) mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti nemožno považovať za dostačujúce (pozri aj Veľký komentár k Občianskemu zákonníku I, Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Praha, nakladateľstvo C. H. Beck., 2015, s. 858). Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu titulu , ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje , aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Navrhovatelia od počiatku vedeli, že sporný pozemok nebol vecou, ktorá im patrí, vedeli, že nebol predmetom prevodu, a to bez ohľadu na to, aká bola kúpna cena. Sami uznali, že chceli sporný pozemok „doriešiť“ v budúcnosti. K jeho prevodu ale následne nedošlo. A uvedenú skutočnosť ani navrhovatelia netvrdili.
12.5 Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania navrhovateľov dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že navrhovatelia v danom prípade nesplnili zákonom predpokladané podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním, keď ich držbu nebolo možné považovať za dobromyseľnú. V konaní o potvrdení vydržania je nevyhnutné, aby navrhovatelia osvedčili, že boli po celú vydržaciu dobu dobromyseľnými a že nehnuteľnosť im patrí na základe konkrétneho titulu i keď domnelého (napr. kúpna zmluva, zámenná alebo darovacia zmluva o pod.). Na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak nemôže postačovať tvrdenie navrhovateľov o tom, že sporný pozemok viac ako desať rokov užívajú s poukazom na nadobudnutie susediacich pozemkov. Navrhovatelia sa o tom, že im sporný pozemok nepatrí dozvedeli už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli len susediace pozemky.
13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne. I keď nebolo rozhodnutie o trovách konania napadnuté konkrétnymi odvolacími dôvodmi, odvolací súd konštatuje, že aj uvedené rozhodnutie je vecne správne, a ako vecne správne ho ako závislý výrok potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).