Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-55-2024.pdf
PDF · 113.01 KB
Case nature
Subarea
4Sf/55/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Tempest IT services a. s., so sídlom Krasovského 14, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 45 282 234, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101784991/2024 zo dňa 24.06.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu zo dňa 07. mája 2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 03.09.2024 doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 02.09.2024, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101784991/2024 zo dňa 24.06.2024, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100653000/2024 zo dňa 20.02.2024, ktorým bol žalobcovi, ako daňovému subjektu, správcom dane vyrubený rozdiel dane v sume 149.050,24 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2019. Žalobca v žalobnom petite navrhol rozhodnutie žalovaného č. 101784991/2024 zo dňa 24.06.2024, ako aj Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100653000/2024 zo dňa 20.02.2024, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bol dňa 08.05.2026 doručený Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a Žiadosť o urýchlené rozhodnutie o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 07.05.2026. Žalobca citujúc ustanovenie § 184 a § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) uviedol, že nastúpenie účinkov napádaných rozhodnutí by pre neho malo negatívny neželaný následok, ktorý by nebolo možné zvrátiť ani prípadným následným úspechom v konaní vo veci samej. Negatívny následok by sa podľa žalobcu prejavil v podnikateľskej sfére a mal by likvidačné dopady. Hrozby žalobca odôvodnil nasledovne: a) Nedostatkom majetkových a finančných prostriedkov; b) Potenciálnym vedením exekúcie na majetok žalobcu; c) Vznikom škody, ktorá by bola následne žalobcom uplatnená; d) Reputačným rizikom. K nedostatku majetkových a finančných prostriedkov žalobca uviedol, že v súčasnosti nedisponuje dostatočnými majetkovými a ani finančnými zdrojmi na úhradu vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 149.050,24 eur. Uvedené žalobca preukázal účtovnou závierkou k 31.12.2025, z ktorej vyplýva, že spoločnosť má k 31.12.2025 majetok spolu v hodnote 94.638,00 eur a teda nedisponuje majetkom, nie to ešte finančným prostriedkami vo výške, ktorá by odôvodňovala úhradu žalovaným a Daňovým úradom Banská Bystrica uloženej povinnosti s tým, že by po takejto úhrade ostal žalobcovi dostatočný majetok na ďalší výkon jeho podnikateľskej činnosti, čo by logicky viedlo k jeho zániku. Nedostatok prostriedkov na úhradu žalovaným a Daňovým úradom Banská Bystrica uloženej povinnosti žalobca preukázal aj aktuálnou (mimoriadnou, predbežnou) účtovnou závierkou vyhotovenou žalobcom ku dňu 31.03.2026. Žalobca ďalej uviedol, že existenciu likvidačného dopadu a hroziacej finančnej ujmy potvrdzujú aj informácie
z verejne dostupných zdrojov, z ktorých vyplýva, že žalobca v posledných rokoch (od právoplatnosti napádaných rozhodnutí 2024-2025) nedosiahol zisk umožňujúci úhradu vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty. Uvedené podľa žalobcu potvrdzujú aj informácie, že žalobca aktuálne voči svojim veriteľom disponuje krátkodobými pohľadávkami vo výške 17.737,00 eur a finančným súčtom na účte vo výške 76.877,00 eur.
3. Žalobca k potenciálnemu vedeniu exekúcie na jeho majetok uviedol, že v prípade ak by nebol schopný alokovať finančné prostriedky (nakoľko ich v súčasnosti nemá ani v súčte s krátkodobými pohľadávkami) na úhradu vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty v lehote ku dňu 15.07.2026 (t. j. do doby, dokedy bol žalobcovi umožnený odklad platenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nedoplatok, resp. jeho vyrubenie je predmetom preskúmavania správnym súdom v tomto konaní – Rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102095512/2024 zo dňa 26.07.2024), čo ani nie je, tak zo strany žalovaného, resp. Daňového úradu Banská Bystrica by hrozilo bezprostredné vedenie exekúcie na majetok žalobcu, s ktorou by boli spojené ďalšie negatívne finančné dopady na majetok žalobcu. Nakoľko ani samotný majetok žalobcu nie je vo výške vyrubeného rozdielu na dani z pridanej hodnoty, tak vedenie exekúcie na majetok žalobcu by jednoznačne viedlo k zániku žalobcu. V tejto súvislosti je podľa žalobcu potrebné poukázať aj na to, že v prípade nezaplatenia dane sa jedná už o konanie, ktoré má aj trestnoprávny charakter, s čím je spojené aj riziko začatia trestného stíhania voči žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe jednoznačne uvádza argumentáciu, ktorá nielenže spochybňuje dôvodnosť vyrubenej dane z pridanej hodnoty Daňovým úradom Banská Bystrica, ale ju aj vyvracia, čo odôvodňuje záver, že podaná žaloba nebola podaná ako zjavne nedôvodná bez možnosti úspechu vo veci. Ba práve naopak, dôvodnosť podanej žaloby je zrejmá. Aj samotný žalovaný, v podanom vyjadrení k žalobe uvádza, že nespochybňuje plnenie zo strany žalobcu, ktoré bolo predmetom príslušnej daňovej kontroly. Ako vedenie exekučného konania, tak aj prípadného trestného konania môže mať za následok až zánik žalobcu, čo by nemalo byť zámerom žalovaného. Podľa žalobcu je nepochybné, že z uvedených dôvodov vykonateľnosť napádaných rozhodnutí zakladá existenciu závažnej ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi.
4. K vzniku škody, ktorá by bola následne žalobcom uplatnená (hrozba spojená s úhradou prevyšuje hrozbu na strane žalovaného) žalobca uviedol, že v prípade ak bude úspešný v súdnom prieskume napádaných rozhodnutí a za predpokladu, že by prieskumom napádané rozhodnutia boli žalovaným, resp. Daňovým úradom Banská Bystrica vykonané, štátnemu rozpočtu by vznikli dodatočné náklady z dôvodu, že žalobca si uplatní nárok na náhradu škody spôsobenej napádanými rozhodnutiami podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa žalobcu je zrejmé, že ani toto nie je cieľom výkonu žalovaných rozhodnutí, nakoľko v prípade úspechu žalobcu vo veci, o čom žalobca vzhľadom na v žalobe uvedené argumenty nepochybuje, efekt pre štátny rozpočet, resp. štát samotný nebude pozitívny ale práve naopak, bude negatívny nakoľko si žalobca okrem uhradeného nedoplatku bude nárokovať aj náhradu škody, čo by v prípade zániku fungujúcej spoločnosti boli aj pre štát nie zanedbateľné finančné prostriedky. Žalobca zároveň poukázal na to, že má v súčasnosti povolený odklad plnenia vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty na základe rozhodnutia správcu dane č. 102095512/2024 z 26.07.2024. Uvedené však spôsobuje aj ďalšie riziko ujmy na strane žalobcu. Rozhodnutie o odklade stanovuje splatnosť k dátumu 15.07.2026. Avšak v zmysle predmetného rozhodnutia, ak nebude v lehote do 15.07.2026 uhradená odložená vyrubená daň z pridanej hodnoty, hrozí žalobcovi riziko vzniku ďalej škody na majetku, nakoľko v takom prípade by bola splatnosť datovaná spätne k dátumu 17.07.2024. V takom prípade, by žalobca bol s úhradou v omeškaní za čo by mu hrozila sankcia v podobe úrokov z omeškania a uloženia pokuty, a to v sume niekoľko desiatok tisíc eur. Opätovne je podľa žalobcu potrebné uviesť, že už suma vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty má pre žalobcu likvidačné dôsledky, prípadná ďalšia finančná záťaž spočívajúca v príslušenstve a pokute by tieto likvidačné následky len neúmerne umocnila. Aj z toho dôvodu je podľa žalobcu potrebné, aby súd správnej žalobe urýchlene priznal odkladný účinok.
5. K reputačnému riziku žalobca uviedol, že je zároveň etablovanou IT spoločnosťou dlhodobo pôsobiacou na trhu od roku 2009. Prípadná neschopnosť úhrady vyrubeného rozdielu z dane s pridanej hodnoty by sa negatívne prejavila aj na reputácii žalobcu a ohrozilo by jej už existujúce a potencionálne v budúcnosti nové partnerstvá. Uvedené by rovnako predstavovalo vznik ďalšej škody na strane žalobcu. Žalobca si pritom plní svoje daňové povinnosti riadne a včas, čo preukazuje aj index daňovej spoľahlivosti žalobcu, ktorým disponuje – „spoľahlivý daňový subjekt“. Aj uvedená reputácia žalobcu
by bola nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe poškodená, nakoľko žalobca by objektívne nebol schopný vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty uhradiť, čo by sa prejavilo aj v znížení indexu daňovej spoľahlivosti žalobcu, čo z pohľadu obchodných partnerov žalobcu je tiež smerodajné. Index daňovej spoľahlivosti je práve tým merítkom, ktorý rozdeľuje daňové subjekty na tie spoľahlivé a na tie nespoľahlivé. Ako bolo vyššie uvedené, tak žalobca si priebežne plní všetky svoje daňové povinnosti voči orgánom finančnej správy, resp. voči státu vo všeobecnosti, pričom žalobou napadnuté rozhodnutia nie sú výsledkom, resp. podozrením na konanie žalobcu, ktorý by z podstaty svojho podnikania mal byť daňový podvodníkom, ako by to mohlo vyplývať z rozhodnutia žalovaného a Daňového úradu Banská Bystrica, ale jedná sa o výnimočnú situáciu, kedy žalobca tvrdí, že nepochybil, zatiaľ čo žalovaný a Daňový úrad Banská Bystrica majú v tejto v tejto jednej situácii týkajúcej sa žalobcu odlišný pohľad, pričom ale žalobca je pripravený v správnom súdnom konaní preukázať, že nekonal v rozpore so zákonom a teda vyrobený nedoplatok na dani z pridanej hodnoty mu bol vyrubený nedôvodne. Samotný Index daňovej spoľahlivosti žalobcu je dôkazom toho, že aj daňová správa považuje žalobcu za spoľahlivý subjekt a nevidí v ňom riziko a aj z tohto dôvodu je dôvodné, aby sa voči žalobcovi neuskutočnil nútený výkon rozhodnutia, ktorý by v konečnom dôsledku viedol k žalobcovmu zániku. Jednak by v takomto prípade nebol uspokojený ani prípadný nárok žalovaného, ktorý žalobca samozrejme v celom rozsahu popiera, a ani do budúcna by žalovaný, resp. štát nemal zo žalobcu, ako podnikateľského subjektu prospech, ktorý štát od podnikateľských subjektov dôvodne očakáva, napr. vo forme dane z príjmov. Spoľahlivosť žalobcu ako daňového subjektu potvrdil aj žalovaný, ktorý v napádaných rozhodnutiach nespochybnil plnenie žalobcu, naopak sám žalovaný potvrdil, že zdaniteľné plnenia boli žalobcom uskutočnené.
6. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by zároveň nebolo v rozpore ani s verejným záujmom. V prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa žalobcu nevznikne žiadna ujma žalovanému, resp. štátu (nakoľko nárok určený žalovaným a Daňovým úradom Banská Bystrica je sporný a žalobca má za to, že konajúci súd potvrdí správnosť argumentácie žalobcu a teda vyrubený nedoplatok žalobcovi na dani z pridanej hodnoty bude zrušený) ani iným osobám na rozdiel od situácie, keď by malo dôjsť k okamžitému výkonu napádaných rozhodnutí, a to až vo forme znefunkčnenia žalobcu, a následne by sa prostredníctvom súdneho rozhodnutia preukázalo, že žaloba bola podaná dôvodne a vyrubený nedoplatok na dani z pridanej hodnoty už nefunkčnému žalobcovi bude zrušený. S úhradou vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty pred ukončením súdneho konania by podľa žalobcu bol spojený rad škôd na strane žalobcu, od ohrozenia bežného chodu podnikateľskej činnosti žalobcu, hrozby spôsobenia platobnej neschopnosti na strane žalobcu, ktorá by sa mohla prejaviť až v neschopnosti splácať záväzky z obchodnej činnosti, ako aj zánik žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že v prospech priznania odkladného účinku svedčí aj skutočnosť, že správca dane žalobcu vydal dňa 26.07.2024 rozhodnutie v súlade s ust. § 57 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorým povolil na žiadosť žalobcu z 09.07.2024 „odklad platenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 145.450,24 eur vyplývajúcej z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane číslo 100653000/2024 zo dňa 20.02.2024 v termíne do 15.07.2026.“ Z rozhodnutia o odklade vyplýva, že vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty bude splatný dňa 15.07.2026. Žalobca z uvedeného dôvodu podáva návrh na priznanie odkladného účinku až v čase po podaní správnej žaloby, nakoľko v čase jej podania nebolo dôvodné (vzhľadom na rozhodnutie o odklade vydané Daňovým úradom Bratislava) podávať návrh na priznanie odkladného účinku spolu so správnou žalobou. Žalobca má za to, že postupoval v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania a návrh na priznanie odkladného účinku podáva až v čase, kedy nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe bude mať preukázateľne negatívny dopad na jeho podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti žalobca žiada súd v záujme odvrátenia závažnej ujmy, ktorá by hrozila výkonom napádaných rozhodnutí, o priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s § 185 písm. a) SSP.
7. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 13.05.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 19.05.2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že tvrdené negatívne hospodárske dôsledky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia predstavujú všeobecný a predvídateľný následok výkonu verejnej správy a samy osebe neodôvodňujú priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Posúdenie, či žalobcom uvádzané skutočnosti napĺňajú zákonné znaky závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, patrí výlučne správnemu súdu. Z daňových priznaní žalobcu vyplýva postupné utlmenie
jeho ekonomickej činnosti a pokles ziskovosti. Samotná nepriaznivá ekonomická situácia však podľa žalovaného nie je zákonným dôvodom na priznanie odkladného účinku. Žalovaný zároveň poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia november 2019, keď žalobca dosahoval vysokú ziskovosť, pričom návrh na priznanie odkladného účinku bol podaný až v máji 2026, teda približne 1,5 roka po podaní správnej žaloby. Podľa § 185 písm. a) SSP je na priznanie odkladného účinku potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, pričom zároveň nesmie byť priznanie odkladného účinku v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo zistenia neoprávneného uplatnenia nároku na odpočítanie DPH vo výške 149.050,24 eur. K tvrdeniam žalobcu o dôvodnosti žaloby žalovaný uviedol, že posúdenie dôvodnosti žaloby patrí súdu a tieto tvrdenia nemajú vplyv na splnenie podmienok podľa § 185 SSP. Žalovaný má za to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by vyplýval podstatný zásah do jeho ekonomickej situácie ohrozujúci jeho podnikateľskú činnosť a existenciu. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že priznanie odkladného účinku zároveň neslúži na riešenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu ani na odklad plnenia jeho zákonných povinností. Posúdenie dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je preto v kompetencii správneho súdu.
8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
10. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
13. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojím rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
14. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
15. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
16. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce predložil účtovné závierky, avšak z týchto podkladov nevyplýva, že by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia nevyhnutne a bezprostredne viedol k zániku jeho podnikateľskej činnosti. Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne ďalších práv a záujmov, ktoré považuje za ohrozené. Tvrdenia o likvidačných následkoch zostávajú vo všeobecnej rovine a nie sú podložené konkrétnymi dôkazmi, z ktorých by bolo možné spoľahlivo vyvodiť hrozbu reálneho a bezprostredného zániku spoločnosti. Súd zároveň prihliada na skutočnosť, že tvrdená nepriaznivá hospodárska situácia žalobcu vyplýva z jeho aktuálnych ekonomických pomerov, ktoré sa vyvíjali v čase po vydaní napadnutých rozhodnutí. Žalobca tak neosvedčil, že tvrdená ujma je priamym a bezprostredným následkom výkonu napadnutého rozhodnutia, a nie dôsledkom jeho celkovej ekonomickej situácie a podnikateľského vývoja. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v intenzite vyžadovanej ustanovením § 185 písm. a) SSP, a preto uvedené tvrdenia samy osebe neodôvodňujú priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že samotné tvrdenie žalobcu o možných nepriaznivých následkoch, bez ich konkretizácie a bez preukázania reálneho a bezprostredného ohrozenia jeho práv alebo právom chránených záujmov, nie je spôsobilé naplniť zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné posúdiť existenciu a intenzitu tvrdenej ujmy ani jej bezprostrednú hrozbu v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. V posudzovanom prípade žalobca iba všeobecne tvrdil hrozbu závažnej ujmy, avšak jej existenciu a bezprostrednosť nijako neosvedčil, preto jeho argumentácia v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstojí.
17. Tiež má správny súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto namieste, aby prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalších relevantných skutočností odôvodňujúcich jeho priznanie, došlo k povoleniu odkladného účinku len na základe domnienok žalobcu o negatívnom dopade na jeho ekonomickú činnosť v dôsledku znemožneného pokračovania v plánovanom podnikaní. Takýto postup by v konečnom dôsledku mohol viesť k neopodstatnenému zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení práve podnikateľským rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša každý podnikateľský subjekt sám.
18. Ďalší žalobcom uvedený dôvod k rozhodnutiu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potenciálne vedenie exekúcie na jeho majetok. Správny súd poznamenáva, že prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že exekúcia ako zákonný inštitút sama osebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku, a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch a nad rámec svojej rozhodovacej činnosti uvádza, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca dane nevyhovel prípadnému návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd zdôrazňuje. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe, následne je povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia správnemu súdu aj osvedčiť.
19. Správny súd v súvislosti s možnosťou budúceho uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. uvádza, že žalobcom tvrdená možnosť vzniku škody a následného uplatnenia nároku na jej náhradu voči štátu nie je skutočnosťou, ktorá by sama osebe odôvodňovala priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ide o hypotetický následok závislý od budúceho výsledku konania vo veci samej. Rovnako nemožno za závažnú ujmu v zmysle § 185 písm. a) SSP považovať samotnú hrozbu vzniku úrokov z omeškania alebo sankcií spojených s neuhradením daňového nedoplatku. Takéto následky sú zákonom predvídaným dôsledkom nesplnenia daňovej povinnosti a predstavujú bežný právny následok vykonateľného rozhodnutia správcu dane. Súd preto dospel k záveru, že žalobca
neosvedčil existenciu takej závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by svojou intenzitou presahoval bežné dôsledky spojené s vykonateľnosťou daňového rozhodnutia a odôvodňoval priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
20. K tvrdeniam týkajúcich sa reputačného rizika správny súd uvádza, že ani tieto nepredstavujú dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca odôvodňuje návrh tým, že výkon napadnutého rozhodnutia môže negatívne zasiahnuť jeho obchodnú reputáciu, postavenie na trhu a vzťahy s obchodnými partnermi, ako aj jeho hodnotenie ako daňového subjektu. Tieto tvrdenia však vychádzajú z predpokladu možných nepriamych a budúcich následkov, ktoré nie sú priamo a automaticky spojené s vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že výkon rozhodnutia môže mať nepriaznivý vplyv na podnikateľské vnímanie subjektu, preto nepostačuje na naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku. Zároveň je potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku slúži na výnimočné prípady, v ktorých je osvedčená existencia takej intenzívnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý presahuje rámec bežných hospodárskych dôsledkov spojených s výkonom verejnej správy. Žalobcom uvádzané reputačné riziko do tejto kategórie nespadá.
21. V neposlednom rade správny súd poukazuje na skutočnosť, že odklad platenia dane podľa § 57 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) a priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) predstavujú dva odlišné právne inštitúty s rozdielnym účelom, podmienkami aj rozhodovacou právomocou. Odklad platenia dane je inštitútom daňového konania, o ktorom na žiadosť daňového subjektu rozhoduje správca dane. Jeho účelom je poskytnúť daňovému subjektu dočasnú úľavu pri plnení daňovej povinnosti, pričom správca dane posudzuje najmä splnenie zákonných podmienok a finančnú situáciu žiadateľa. Naopak, odkladný účinok správnej žaloby predstavuje procesný prostriedok súdnej ochrany, o ktorom rozhoduje správny súd. Jeho účelom je predísť vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by mohol vzniknúť výkonom napadnutého rozhodnutia pred skončením súdneho konania, ak jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Skutočnosť, že právny poriadok umožňuje daňovému subjektu požiadať správcu dane o odklad platenia dane, sama osebe nevylučuje možnosť priznania či nepriznania odkladného účinku správnej žalobe. Ide však o samostatné právne prostriedky sledujúce rozdielne ciele, ktoré nemožno navzájom zamieňať ani nahrádzať.
22. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
23. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Žalobca však svoju povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
24. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).