Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. T., G. Y. XXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa o sociálnom poistení (ďalej len ) zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. augusta 2020 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi odňatý starobný dôchodok od 4. júla 2014 s odôvodnením, že mu nárok nevznikol, nakoľko zhodnotením doby zamestnania od 1. januára 1996 do 31. decembra 1999 do II. pracovnej kategórie žalobca nesplnil podmienku získania najmenej 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie podľa , , ,

2. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí. Namietal, že žalovaný nezohľadnil žiadne dôkazy, ktoré potvrdzovali jeho prácu v I. pracovnej kategórií. Taktiež neboli vzaté do úvahy právne názory vyslovené v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.08.2019 a Krajského súdu v Trenčíne č. k. -42 zo dňa 29.11.2018. Poukázal na to, že tvrdenia súčasného útvaru VÚ 1056 Zemianske Kostoľany, o ktoré sa opiera žalovaný sú ešte z roku 2019 a preto ich nie je možné použiť ako relevantné skutočnosti. Ide podľa názoru žalobcu len o administratívne spracovanie už dobre známych listinných podkladov, ktoré sú v spise od roku 2014 a súčasný VÚ nedisponuje žiadnymi novými skutočnosťami.

3. Poukázal na svedectvo Ing. I. C. zo dňa 08.01.2020, ktorý podľa jeho názoru jednoznačne potvrdil, že vykonával práce v skladoch s chemickými látkami, resp. v skladoch, kde mal na starosti práce, pri ktorých sa pracovalo výlučne v ochranných oblekoch a maskách. Taktiež W.. K. J. dňa 08.01.2020 potvrdil, že mal na starosti manipuláciu s bojovými látkami (YPERT, SARIN), ktoré boli monitorované aj ministrom a ďalšími organizáciami

medzinárodného charakteru, a že dennodenne pracoval s takýmito látkami, nakoľko sa s nimi cvičilo, vydával ich a chystal na prepravu. Podľa žalobcu samotný bývalý veliteľ útvaru potvrdil, že niektoré pracovné kategórie boli zaraďované nesprávne do pracovných kategórií, pričom až v roku 2010 malo dôjsť k opravám. Tvrdenia žalovaného, že žiadny z pracovníkov jednoznačne nepotvrdil, že v spornom období vykonával práce v I. pracovnej kategórií sú značne skreslené. V tejto súvislosti poukázal na čestné vyhlásenia W.. K. J., Ing. S. E., ktorí obaja boli veliteľmi vojenského útvaru zo sporného obdobia, a ktorí jeho prácu v I. pracovnej kategórii vo svojich výpovediach nielenže pripustili, ale ju aj potvrdili. Uvedené vyplýva aj z čestných prehlásení Ing. P. a C. X., ktorí vykonávali obdobnú činnosť na pracovisku a boli zaradení v I. pracovnej kategórii.

4. Žalobca trval na tom, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vykonával v spornom období okrem iného aj inú náplň práce ako ostatní zamestnanci. Dôkazy, ktoré preukazovali jeho tvrdenia však boli pri rozhodovaní opomenuté, v odvolacom konaní neboli nijak vyhodnotené, naopak boli odignorované.

5. Zdôraznil, že v rokoch 2007-2008 na základe naradenia p. J. ako veliteľa vtedajšieho VÚ celú agendu, či už skladové zásoby, evidencie odovzdal na oddelenie laboratórnej výroby, ktoré po reorganizácií útvaru v roku 2014 prešlo pod VÚ 1606 Nováky. Tu už uvedená pracovná náplň patrila a stále patrí do I. pracovnej kategórie, nakoľko sa jedná o najťažšie otravné a bojové látky. Toto tvrdenie sa dá preveriť na VU 1606 Nováky, čo však odvolací orgán neurobil.

6. Mal za to, že opravné listy boli vystavené v tom čase oprávnenou osobu, a to v roku 2008, a nie v roku 2013, ako zámerne uvádza odvolací orgán. V spisovom materiáli existuje dôkaz zo dňa 07.02.2008, ktorým vtedajší veliteľ útvaru p. J. odpovedal na jeho žiadosť vo veci opravy listov dôchodkového zabezpečenia, ktorým mu bolo oznámené, že k posúdeniu je nutné predložiť potvrdenia ošetrujúceho lekára. K tomuto existuje aj dôkaz, a to záznam z kontroly lekára zo dňa 18.02.2008 o potvrdení vykonávania práce /viac sa nepodarilo uchovať/. Z týchto dôkazov je podľa názoru žalobcu viac ako zrejmé, že v roku 2008 žiadal o opravu uvedených listov, čo sa aj udialo, nakoľko predložil všetky potrebné listinné materiály, na základe ktorých boli aj listy opravené. Uviedol, že Sociálna poisťovňa sa v tejto súvislosti v rozhodnutí zameriava na spochybnenie svedka Ing. J. K., ktorý bol veliteľom útvaru až v rokoch 2006 až 2011. Na porovnanie uviedol, že listinný dôkaz zamestnancov III. Zásobovacej základne z roku 2020 je ako podklad pre rozhodnutie relevantný, hoci ani jeden z teraz oprávnených zamestnancov v tej dobe na útvare nepracoval a taktiež nemá žiadnu vedomosť o vykonávanej práci. Všetky podklady sú vystavené len z listinných materiálov dostupných v tejto dobe. Okrem toho zdôraznil, že jeho celý osobný spis v archíve chýba. Dostupné sú z časti materiály, ktoré žalobca predložil a ktoré sa mu podarilo uchovať. Mal za to, že žalovaný neobjektívne a jednostranne v jeho neprospech vyhodnotil všetky zadovážené dôkazy a na základe toho vydal nezákonné rozhodnutie. Navrhol doplniť objasňovanie o správu z VÚ 1606 Nováky, ktorá sa potvrdí, že agenda, ktorá prešla v vedených rokoch do ich správy, bola a stále je vedená v I. pracovnej kategórií. Taktiež dokážu potvrdiť o aké pracovné činnosti ide a s akými látkami sa pracovalo, resp. či tieto vykonávané pracovné činnosti sú podľa rezortného zoznamu prác zaradené do I. pracovnej kategórie. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a aby rozhodol o náhrade trov konania v súlade s .

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je rozhodujúcim podkladom pre rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom, ktorého obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Žalovaný v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste. Nemôže tak urobiť ani na základe svedeckých výpovedí a čestných prehlásení, teda podporných dôkazov vykonaných v konaní, navyše ak z výpovedí svedkov nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že pracovná pozícia žalobcu, ako THP pracovníka v rokoch 1996-1999 mala byť zaradená do I. pracovnej kategórie. Žalovaný požiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného) uviedol, že predmetom samotného konania, ale nikdy nebolo spochybnenie listinnej formy pracovných zmlúv, ale vyjadrenie nesúladu medzi papierovou formou a skutočnou vykonávanou prácou. Tvrdenie III. Zásobovacej základne je len formálne a vychádza práve z týchto ustanovení zachovaných v listinných formách. Žalovaný vôbec neakceptoval žiadne z tvrdení svedkov, lekárov, listinných materiálov z obdobia rokov 1995, prípadne rokov 2007-2008 a opakovane sa zameriaval len na tvrdenia zamestnancov v roku 2019, ktorí nemali vôbec vedomosti o práci v rokoch 1995 až 1999. Žalovaný nevykonal a vôbec nezhodnotil dôkaz a to správu z nástupníckeho útvaru VÚ 1606 Nováky, kde celá agenda vykonávanej práce v roku 2014 prešla práve pod tento útvar, kde už bola správne zaradená do I. pracovnej kategórie. Mal za to, že žalovaný nemá záujem riadne a objektívne posúdiť jeho skutočne vykonávanú prácu v rokoch 1995-1999. Zdôraznil, že opravný evidenčný list bol vydaný oprávneným subjektom, a to veliteľom útvaru VU 1042, Čereňany. Mal za to, že chybou vojenského útvaru VÚ 1039-42 - Čereňany - Bystričany, ktorý neodovzdal celý osobný spis zamestnanca do Vojenského archívu v Trnave, čo aj sám potvrdil, teraz nie je možné uvedený opravný list dohľadať a práve touto chybou mu nebol priznaný sporný dôchodok. Uviedol, že žalovaný neustále poukazuje na papierovú formu dôkazu z rokov 2019, ktorá ale vôbec nevypovedá o skutočnej náplni práce v rokoch 1995-1999.

9. Žalovaný sa viac k veci písomne nevyjadril.

10. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali a taktiež nedošlo k nariadeniu pojednávania z vlastnej iniciatívy súdu, nakoľko to nebolo potrebné. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, dospel správny súd k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žiadosťou spísanou dňa 18.07.2012 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 14.07.2012. Sociálna poisťovňa, ústredie o jeho nároku rozhodla tak, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06.08.2012 žiadosť žalobcu zamietla s odôvodnením, že v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie žalobca získal 16 rokov a 249 dní, čím nesplnil jednu zo zákonných podmienok na nárok na starobný dôchodok.

12. Dňa 26.08.2013 žalobca predložil Sociálnej poisťovni, ústredie opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a bola s ním spísaná nová žiadosť o starobný dôchodok. Pri rozhodovaní o nároku bolo zistené, že nie je správne uvedené poradové číslo druhu vykonávanej činnosti z rezortného zoznamu. Dňa 11.11.2013 žalobca predložil Sociálnej poisťovni ďalší opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, na podklade ktorého bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.12.2013, ktorým bol žalobcovi priznaný od 14. júla 2012 starobný dôchodok.

13. Sociálnej poisťovni, ústredie bol dňa 23.12.2013 doručený list zamestnávateľa žalobcu, v ktorom vyjadril nesúhlas s dokladmi predloženými žalobcom a trval na pôvodných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré zaradili prácu žalobcu do II. pracovnej kategórie.

14. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 23.06.2014 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým žalobcovi odňala od 4. júla 2014 starobný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok, o ktorom Krajský súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom č. k. -38 zo dňa 25.06.2015 tak, že rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23.06.2014 potvrdil. Na odvolanie žalobcu rozhodoval o veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.07.2017 tak, že zmenil rozhodnutie krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.06.2014 zrušil vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uložil Sociálnej poisťovni, ústredie riadne zistiť skutkový stav veci, vysporiadať sa s predloženými námietkami a dôkazmi a odstrániť tak pochybnosti o skutočnom obsahu a charaktere žalobcom vykonávanej pracovnej činnosti v spornom období a jej zaradení do príslušnej pracovnej kategórie.

15. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie požiadala Ministerstvo obrany o vyjadrenie sa k veci. Ministerstvo na tento dopyt oznámilo, že:

- žalobca dňa 29.09.1995 podpísal dohodu o zmene pracovnej zmluvy a od 01.10.1995 pracoval vo funkcii odborný referent. Funkčná náplň zamestnanca vyplývajúca zo zaradenia bola zabezpečenie vykonávania technických kontrol skladových zásob, zabezpečenie ošetrovania materiálu a techniky

skladoch, zodpovedanie za evidenciu techniky a materiálu v skladoch, zabezpečovanie podkladov pre obmeny materiálu, jeho rušenie a odpredaj nadnormatívnych zásob, príprava podkladov pre výdaj a príjem materiálu zo skladu, riadenie a kontrola práce s jedmi v zmysle a nariadenia vlády SR č.

- Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava v zmysle predpisu Ministerstva obrany SR č. 1168/9 časť VIII., ústrižok 4, priznal na základe spisu č. 34/9-85 z 22.01.1996 žalobcovi ako odbornému referentovi ,,Skladiskového oddelenia“ rizikovú škodlivinu - otravné látky, tzn. pracovník môže byť vystavený účinkom chemických karcinogénov a chemických škodlivín. Pri rutinných prácach spojených s prípravou a zatavovaním špeciálnych chemikálií mal žalobca priznaný príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, II. skupina.

- spisom č. 24/1/1103 zo dňa 11.04.1996 Vojenský ústav hygieny a epidemiológie Bratislava priznal charakter rizikového pracoviska v zmysle služobného predpisu Skladiskovému oddeleniu, kde žalobca pracoval, kategóriu B. V roku 1997 sa charakter rizikového pracoviska nezmenil, zostala kategória B.

- na základe spisu č. 24/1/1319 z 30.11.1998 a rozhodnutia Vojenského ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava Protokolom z hygieny kontroly pracovísk bolo Skladiskové oddelenie zaradené do kategórie A, rizikový faktor - látky dráždiace a poškodzujúce kožu, otravné látky.

16. Dňa 30.11.2017 vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza na základe dožiadania výsluchy svedkov I. O., I. C. a Ing. S. E., z ktorých boli spísané zápisnice o výsluchu svedka na účely zistenia zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii. I. O. pri výsluchu uviedol, že žalobca bol na vedúcej pozícii, viedol evidenciu rizikových látok, bol zvlášť preverovaný, viac ako on. Bol vystavený riziku nadýchania sa nebezpečných látok a súčasne bol zodpovedný za preberanie a vydávanie látok. Predchodca žalobcu vykonával tiež rizikové práce, preto išiel skôr do dôchodku. Na otázku, či pracovné zaradenie žalobcu bolo zaradené do I. pracovnej kategórie počas celého zamestnania, uviedol, že si myslí, že áno. Presné roky si nepamätal. Svedok I. C. pri výsluchu uviedol, že žalobca bol jeho majster, ktorý mu zadával úlohy, mal na starosti jedy. Mali sklad, do ktorého mohol ísť iba žalobca. Nevedel sa vyjadriť, či pracovné zaradenie žalobcu bolo zaradené do zvýhodnenej I. pracovnej kategórie. Pokiaľ išlo o otázku, či žalobca počas celého zamestnania pracoval v I. pracovnej kategórii, uviedol, že žalobca prišiel v roku 1992 z výrobne chemikálií, dovtedy určite pracoval v I. zvýhodnenej kategórii. Svedok Ing. S. E. pri výsluchu uviedol, že žalobca mal na starosti ako vedúci oddelenia sklady, ktoré podliehali medzinárodnej kontrole, zodpovedal za ich výdaj, množstvo, manipuláciu, mal na starosti sklad s prístrojmi, ktoré boli vybavené rádioaktívnymi žiaričmi. Pokiaľ išlo o otázku, či pracovné zaradenie žalobcu bolo zaradené do I. pracovnej kategórie, uviedol, že bez zákonných predpisov, nevie jednoznačne potvrdiť, či jeho pracovná činnosť bola zaradená do I. pracovnej kategórie. Bol však presvedčený, že práca so špeciálnymi látkami bola zaradená do I. pracovnej kategórie.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 12.03.2018 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým odňala žalobcovi starobný dôchodok od 4. júla 2014. Konštatovala, že zo zápisníc z vypočutia svedkov vyplynulo, že ani jeden nevedel jednoznačne potvrdiť skutočnosť o tom, že žalobca v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Neboli v konaní predložené žiadne doklady, ktoré by potvrdili skutočnosť o tom, že žalobca v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie.

18. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom predložil aj čestné vyhlásenie pplk. Ing. K. J., bývalého veliteľa v rokoch 2006-2012, v ktorom uviedol, že po preverení všetkých skutočností vydal pokyn na spracovanie opravného listu dôchodkového zabezpečenia pre žalobcu. Oprava bola doložená lekárskymi správami a rozhodnutiami s VÚHE Bratislava o priznaní rizikových pracovísk. V zmysle Rozkazu Ministra obrany č. 5 z roku 2006 mal právomoc na vykonávanie týchto opráv. Uviedol, že žalobca v rokoch 1996-1999 vykonával prácu s bojovými otravnými látkami a s chemickými škodlivinami (chlórom) zaradenými do najvyššieho rizika v ohrození života a zdravia. Jeho výkon rizikovej práca pokračoval aj po roku 1999. Zotrval na správnosti vykonanej v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia. V čestnom vyhlásení pplk. v.v. Ing. S. E., bolo uvedené, že ako ustanovený veliteľ novovzniknutej 5 ZOCHM/VÚ 1039 Čereňany sa k 01.10.1995 podieľal na príprave a naplnení tabuliek počtov základne. Žalobca od vzniku základne k 01.10.1995 bol zaradený do funkcie, kde vykonával rizikové práce so špeciálnymi látkami a RAL až do jeho odchodu do zálohy k 31.12.2003. Podľa jeho vedomia bol žalobca neustále rizikovým pracovníkom, a z toho mu následne prislúchalo patričné zvýhodnenie (finančné úprava pracovnej doby, špeciálny lekársky

dohľad, rekondičné pobyty, dôchodkové zabezpečenie). Uviedol, že vzhľadom na uplynutie značnej doby a legislatívne zmeny je presné zaradenie funkcie žalobcu a priznané výhody za zaradenie na rizikové práce možné objektívne zistiť v rozkazoch veliteľa, ktoré by mali byť archivované vo vojenskom archíve v Trnave.

19. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júna 2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. marca 2018 potvrdil s odôvodnením, že mal za preukázané, že žalobca v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 nevykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, reagujúc na čestné vyhlásenie pplk. Ing. S. E. uviedol, že listom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Vojenský archív - centrálna registratúra v Trnave zo dňa 03.07.2015 boli Sociálnej poisťovni doručené výplatné listiny žalobcu za mesiac apríl až december 1996 a za roky 1997, 1998, 1999, bolo zároveň oznámené, že vo Vojenskom archíve - centrálnej registratúre Trnava sa nenachádza osobný spis, dôchodkový spis ani mzdové listy žalobcu. Finančné doklady za roky 1995 až 1999 neboli do archívu odovzdané. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Prievidzi zo dňa 26.03.2015, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie za zločin subvenčného podvodu podľa , , ktorého sa dopustil žalobca tým, že dňa 26.08.2013 po tom, ako mu bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, priložil opravený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, preukazujúc zaradenie do I. pracovnej kategórie v období od 01.01.1996 do 31.12.1999. Uviedol, že žalobca predložil falošné opravené evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia.

20. Krajský súd na základe podanej správnej žaloby v konaní vedenom pod spisovou značkou zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. júna 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. marca 2018 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie žalovaného. Krajský súd konštatoval, že za účelom riadneho zistenia skutkového stavu bolo opodstatnené vykonať okrem výsluchu vyššie uvedených svedkov aj výsluch svedka, ktorý mal podpísať sporné opravné evidenčné listy. Vykonaným výsluchom mohli byť zistené ďalšie okolnosti práce vykonávanej žalobcom v rozhodnom období, ozrejmujúce obsah a charakter pracovnej náplne žalobcu. Nakoľko tak nevykonal správny orgán I. stupňa, doplnenie dokazovania mohol uskutočniť žalovaný, resp. mohol vec vrátiť správnemu orgánu I. stupňa na doplnenie dokazovania, a to s prihliadnutím aj na čestné vyhlásenie predložené žalobcom s podaným odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu. Tento svedok v predmetnom vyhlásení potvrdil, že vydal pokyn na spracovanie opravného evidenčného listu a že žalobca v rokoch 1996 - 1999 vykonával rizikovú prácu s bojovými otravnými látkami a s chemickými škodlivinami. Žalovaný sa však obsahom predmetného vyhlásenia žiadnym spôsobom nevysporiadal, nezaoberal sa zisťovaním obsahovej náplne zamestnania žalobcu a rovnako tak nezisťoval, z akého dôvodu pristúpil k opraveniu evidenčných listov žalobcu. Krajský súd uviedol, že správne orgány sa dôsledne neriadili právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí NS SR sp. zn. zo dňa 18. júla 2017, t.j. v zmysle ktorého bolo úlohou správnych orgánov riadne zistiť skutkový stav a tento následne posúdiť. Krajský súd súčasne uviedol, že žalobca v konaní produkoval dostatok dôkazov, z ktorých vyplýva, že práce zaradené do I. pracovnej kategórie skutočne vykonával. Z podporných dôkazov vyplýva, že pracovisko žalobcu (sklad) bolo zaradené medzi pracoviská so škodlivými materiálmi (látkami), že žalobca mal skrátenú pracovnú dobu, mal nárok na dodatkovú dovolenku, na rekondičné pobyty, dostával príslušné príplatky za prácu v škodlivom prostredí a taktiež sa podroboval potrebným lekárskym prehliadkam. Pokiaľ sa v spise nenachádzajú ďalšie listiny, ktoré by jednoznačne potvrdili, že žalobca v rozhodnom období vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, bolo na zvážení správneho orgánu, aby vzal do úvahy všetky už získané dôkazy a tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na trestné stíhanie žalobcu za zločin subvenčného podvodu. Predmetné trestné stíhanie však bolo v roku 2015 prerušené, pričom správne orgány za účelom riadne zistenia skutkového stavu ďalej nezisťovali, v akom štádiu sa uvedené trestné stíhanie v súčasnosti nachádza.

21. Proti rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 29.11.2018 žalovaný podal kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa 21.08.2019 túto kasačnú sťažnosť zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania, nemožno posúdiť splnenie zákonných podmienok pre zaradenie zamestnania do I. pracovnej kategórie.

22. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa následne doplnila dokazovanie dopytom na Zásobovaciu základňu III. Zemianske Kostoľany. V písomnej odpovedi na dopyt bolo uvedené, že v osobnom spise žalobcu nie je založený dokument, odkedy bol žalobca určený za kvalifikovaného experta, v spise neboli založené žiadne merania s osobnej dozimetrie, žiadny dokument z roku 1999 nehovorí o prekročení limitu ožiarenia, žalobca od 01.10.1995 bol zaradený na funkciu odborný referent v rámci reorganizácie, kde sa stal THP pracovníkom a riadil ľudí, ktorým prideľoval prácu teda skladníkom, atď. Ako vedúci zamestnanec musel mať vedomosť o práci, ktorú vykonával a dopĺňal si vedomosti osvedčením, certifikátmi z dôvodu usmerňovania podriadených v danej oblasti. V opise funkčnej náplne nie je napísaná manipulácia s chemickými látkami, pretože ako THP pracovník túto prácu nevykonával. Z tohto dôvodu nebol zaradený do I. pracovnej kategórie, žalobca podriadených riadil a usmerňoval pri vykonávaní týchto činností. Zaslaným spisom zo dňa 18.12.2019 boli zaslané kópie z evidencie zaradenia žalobcu do II. pracovnej kategórie. Svedkovia potvrdili, že prekračoval svoje právomoci. Uviedla, že trvajú na platnosti pôvodných evidenčných listoch. Dňa 07.08.2020 Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky na dopyt Sociálnej poisťovne písomne uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že poisťovňa disponuje odpoveďou veliteľa Zásobovacej základne III. Zemianske Kostoľany, ktorý je oprávnený v plnej miere vyjadriť sa ku kladeným otázkam, nebude zaujímať ďalšie stanovisko. Ďalej dňa 12.08.2020 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky - Úrad finančného zabezpečenia Bratislava odpovedalo na zisťovanie údajov, že nie je vecne príslušnou organizačnou zložkou na posudzovanie zaradenia bývalých profesionálnych vojakov do niektorej z pracovných kategórií a priložili stanovisko veliteľa Zásobovacej základne III. Zemianske Kostoľany, ktoré je na takéto vyjadrenie vecne príslušné.

23. Dňa 08.01.2020 bol vypočutý Ing. I. C., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca vykonával práce v skladoch s chemickými látkami a v skladoch, kde len žalobca mal na starosti práce, pri ktorých sa pracovalo výlučne v ochranných oblekoch a maskách. Ako jediný mal na starosti sklady s rádiologickými látkami. Ing. K. J. uviedol, že žalobca mal na starosti manipuláciu s bojovými látkami (YPERT, SARIN), ktoré boli monitorované aj ministrom a ďalšími organizáciami medzinárodného charakteru, že žalobca dennodenne pracoval s látkami nakoľko sa s látkami cvičilo, látky vydával a chystal na prepravu. Bol vypočutý aj samotný žalobca, ktorý okrem iného predložil listinné dôkazy ako inventarizačnú zápisnicu z roku 1998, osvedčenie o odbornej spôsobilosti na riadenie prác s chemickými jedovatými látkami a prípravkami a veľmi jedovatými látkami a prípravkami z roku 2002, osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť vedúcu k ožiareniu z 11.04.2003 a osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre prácu s jedmi z roku 1995.

24. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24.08.2020 bol žalobcovi opätovne odňatý starobný dôchodok od 4. júla 2X14. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.12.2020 bolo odvolanie zamietnuté a v celom rozsahu potvrdené prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia môže meniť len ten subjekt, ktorý ho vydal. Sociálna poisťovňa v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste. Súčasne poukázal na to, že ani jeden z troch svedkov nevykonával rovnaký druh zamestnania s rovnakou dĺžkou praxe a súčasne ani jeden z nich jednoznačne a presvedčivo nepotvrdil skutočnosť, že žalobca od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Poukázal opakovane na výpovede, ktoré boli realizované orgánom činným v trestnom konaní.

25. Podľa veta prvá ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 01.06.1992, organizácie za týmto účelom vedú príslušnú evidenciu.

26. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

27. Podľa druhá a tretia veta organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

28. Správny súd poukazuje na to, že daná vec bola už dvakrát predmetom rozhodovania Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pričom predovšetkým pri prvom rozhodovaní tohto súdu bolo zdôraznené, že je potrebné riadne zistiť aj skutočný obsah práce žalobcu. Na strane 7. rozhodnutia sp. zn. bolo uvedené, že poisťovňa vychádzala len z dokladov, ktoré jej predložil bývalý zamestnávateľ a ktorých správnosť od počiatku žalobca (vtedy navrhovateľ) namietal. Sociálna poisťovňa bola zaviazaná pochybnosti odstrániť, a to za použitia všetkých do úvahy pripadajúcich dôkazných prostriedkov, aby bolo zistené, či bolo žalobcom vykonávané zamestnanie správne zaradené do pracovnej kategórie. Uvedený záver bol pritom Najvyšším súdom učinený za situácie, keď právny nástupca zamestnávateľa žalobcu trval na tom, že je správny evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, ktorý osvedčuje prácu žalobcu v II. pracovnej kategórii. Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal za to, že vykonaným dokazovaním nemôže byť preukázané, že práca vykonávaná žalobcom mala byť správne zaradená do inej pracovnej kategórie ako tvrdí zamestnávateľ, resp. jeho právny nástupca. Ak potom žalovaný pri svojom rozhodovaní zdôrazňoval, že je evidenčným listom a postojom zamestnávateľa v podstate viazaný, resp. nemá zákonnú možnosť toto zaradenie posúdiť inak, tak tento jeho postoj nezodpovedá právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je viazaný.

29. Správny súd nespochybňuje, že v zásade sú tvrdenia žalovaného ohľadne evidenčného listov dôchodkového poistenia správne, avšak v prejednávanej veci zastal Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, že vzhľadom na okolnosti veci je potrebné zistiť všetkými možnými dôkaznými prostriedkami skutočný obsah práce žalobcu a následne tieto poznatky vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.

30. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov, tak správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaný síce v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že disponuje listinnými dôkazmi ohľadne zaradenia pracoviska žalobcu ako rizikového resp. ohľadne toho, že mu bol vyplácaný rizikový príplatok, avšak tieto zistenia žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Tieto dôkazy len označil, neuviedol však, aké skutkové zistenia z nich vyplynuli a tieto následne nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s inými skutkovými zisteniami. Rovnako žalobca v pri svojom výsluchu v januári 2020 predložil listiny uvedené v odseku 23. tohto rozhodnutia, ktoré taktiež neboli v odôvodnení riadne vyhodnotené. Taktiež je správny súd toho názoru, že ak žalovaný uviedol, že traja vypočutí svedkovia “jednoznačne a presvedčivo nepotvrdili, že žalobca v období od 01.10.1995 do 31.12.1999 vykonával prácu v I. pracovnej kategórii” tak bolo potrebné, aby bolo dostatočne jasne a zrozumiteľne vyjadrené, z čoho konkrétne bola vyvodená táto nejednoznačnosť a nepresvedčivosť, keďže išlo o pracovníkov pracujúcich na tom istom pracovisku. 31. Taktiež bolo zistené, že žalobca navrhol v podanom odvolaní doplniť dokazovanie o vykonanie dopytu na vojenský útvar, pod ktorý prešli práce, ktoré v spornom období vykonával. Cieľom navrhnutého dokazovania bolo preukázanie toho, že práca žalobcu bola v tomto “nástupníckom” vojenskom útvare posudzovaná ako práca I. pracovnej kategórie. Žalovaný sa však k tomuto návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril. Správny súd netvrdí, že žalovaný mal povinnosť takéto dokazovanie realizovať. Ak však bol toho názoru, že daný dôkaz nie je potrebné vykonať, mal zákonnú povinnosť vo svojom rozhodnutí vysvetliť dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Je pritom potrebné, aby tak učinil spôsobom, ktorý umožní správnemu súdu tento jeho postup preskúmať v rámci správneho súdnictva.

32. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené odvolacie dôvody.

33. Každé rozhodnutie žalovaného musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, jasné a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníka a bolo z neho zrejmé ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré účastník v konaní predložil.

Nepochybne bolo vecou správneho orgánu, aby jasne a zrozumiteľne vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli v rámci dokazovania vykonané resp. ktoré boli účastníkom predložené. Súčasne bolo jeho povinnosťou zaoberať sa aj návrhom na doplnenie dokazovania, ktorého sa žalobca domáhal v podanom odvolaní. Súčasne je žalovaný povinný riadiť sa právne záväzným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol v predmetnej veci už vyslovený. 34. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a je potrebné ho podľa , zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

35. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa . V konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.