Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoCsp-10-2026.pdf
PDF · 124.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/10/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Michala Drimáka, PhD., v spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Prosta 18, 008 50 Varšava, Poľská republika, IČO: 001 254 524, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastupeného: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E. F., o zaplatenie 12.370,38 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3 Csp/3/2025-392 zo dňa 5.12.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 12.370,38 eur s prísl.. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzatvorili prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 20.07.2020 písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. D. (ďalej len „Zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal v zmysle bodu 1.1. Zmluvy žalovanému na bežnom účte vedenom v G. poskytnúť úverový limit vo výške 40 Eur, t. j. bezúčelový a nezabezpečený spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal neprekročiť dohodnutú výšku úveru a plniť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, predovšetkým riadne a včas hradiť dlžnú istinu a úroky. Práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje zmluva, sa riadia obchodnými podmienkami otvárania a vedenia bežných, sporiacich účtov a účtov k hotovostnému úveru mBank a Všeobecnými obchodnými podmienkami (spolu ďalej len „Zmluva“). Dňa 08.01.2021 žalobca so žalovaným uzatvorili prostredníctvom elektronických prostriedkov Dodatok č. D. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere mRezerva, ktorým došlo k navýšeniu úverového limitu na sumu 12.000 Eur (ďalej len „Dodatok“). Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v súlade so zmluvou, čím splnil svoju povinnosť zo zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 20.07.2020 na 12 mesiacov. Následne došlo k uzatvoreniu dodatku dňa 08.01.2021, taktiež na 12 mesiacov. Konečným termínom splatnosti poskytnutého úveru bol 08.01.2022. Žalovaný bol povinný do termínu konečnej splatnosti vrátiť poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalovaný čerpal sumu 12.345,64 Eur, pričom následne prišlo z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok. Žalobca si v konaní uplatňuje nesplatený zostatok istiny a zmluvných úrokov, ako aj úrokov z omeškania. Zároveň si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania. Žalovaný celú dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil, napriek zaslanej poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 06.08.2024. Žalovanú sumu predstavuje nesplatený zostatok istiny
vo výške 12.345,64 Eur, nesplatený zostatok príslušenstva vo výške 2.718,30 Eur, nesplatený zostatok poplatkov vo výške 24,74 Eur, ktoré žalobca uviedol do istiny a zákonným úrokom z omeškania.
3. Žalobcovi bola doručená výzva súdu, aby predložil súdu posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Žalobca k výzve súdu uviedol, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol príjem vo výške 3.000 Eur, ktorý žalobca overil prostredníctvom výpisu z účtu. Podľa údajov z výpisu účtu žalobca zistil priemerný mesačný príjem žalovaného vo výške 2.771 Eur. Žalovaný výšku výdavkov uviedol v sume 0 Eur. Žalobca stanovil životné náklady žalovaného podľa svojho interného ekonomického modelu (pracujúceho so štatistickými dátami a aktuálnymi údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov na bývanie) na sumu vo výške 214, 83 Eur. Dotazom do úverového registra žalobca zistil nulové úverové zaťaženie žalovaného. Na základe zistených skutočností, porovnaním príjmov a výdavkov žalovaného, stanovil žalobca výšku mesačnej splátky nového úveru na sumu 360 Eur. Žalobca má za to, že dostatočne a s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca predkladá súdu skúmanie bonity spolu s výpisom zo skúmaného registra.
4. Okresným súdom Vranov nad Topľou bol žalobca vyzvaný na uvedenie ďalších skutkových tvrdení, a to, kedy bol žalovanému úver vyplatený. Žalobca uvádza, že v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. D. bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 40,- eur dňa 21.09.2020. V zmysle Dodatku č. D. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. D. zo dňa 08. 01. 2021 došlo k navýšeniu úverového limitu na sumu 12.000 Eur, ktoré v zmysle výpisu z účtu boli pripísané na účet žalovaného dňa 14. 01. 2021. Žalobca zároveň uvádza, že v prípade produktu povoleného prečerpania je komplikované určiť konkrétny dátum, keďže žalovaný mohol čerpať úver opakovane a priebežne. Žalobca bol vyzvaný na uvedenie skutočnosti, pod akým číslom je zaevidovaný úver v histórii operácii. Žalobca uvádza, že žalovanému bol poskytnutý úver na jeho bežný účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je uvedený v Zmluve o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. D., ako aj vo výpise z účtu.
5. Žalobca bol výzvou zo dňa 17. 03. 2025 vyzvaný na uvedenie skutočnosti, či trvá na podanej žalobe. Žalobca k predmetnej výzve uviedol, že žalobca poskytol žalovanému na Bežný účet žalovaného úver - povolené prečerpanie, a to prostredníctvom stanovenia úverového limitu. V zmysle bodu 1.3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mRezerva č. D. uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 20. 07. 2020 „povolené prečerpanie umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami na bežnom účte až do limitu povoleného prečerpania“, čo predstavuje samotnú podstatu tohto typu úveru a uvedené je taktiež v súlade s bodom 7.2.3 Obchodných podmienok k bežným, sporiacim a vkladovým účtom a povolenému prečerpaniu v mBank. Žalovaný na základe uvedeného disponoval s peňažnými prostriedkami do výšky poskytnutého limitu, čo žalobca preukázal výpismi z účtov, kde sú uvedené finančné operácie na účte žalovaného. Žalobca si dovoľuje uviesť, že vo výpise z účtu, riadok č. 414 predstavuje poskytnutie úveru, ktorý bol následne aj splatený, a teda nesúvisí s predmetom tohto konania. Uvedený úver bol síce poskytnutý na účet žalovaného, avšak aj podľa označenia „I. XXXXXXXX/XXXX“ v riadku 414, tento nárok nevyplýva zo zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Inými slovami, poskytnutie úveru, ktorý sa nachádza v riadku č. 414 nie je totožný s úverom, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní. Žalobca uvádza, že z pôvodného limitového rámca v zmysle zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 20. 07. 2020 došlo uzatvorením Dodatku č. D. k zmluve o spotrebiteľskom úvere mRezerva k navýšeniu úverového limitu na sumu 12.000 Eur. Žalobca zároveň uvádza, že tak, ako uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalovaný čerpal sumu 12.345,64 Eur, pričom došlo k porušeniu zmluvných podmienok. V zmysle predložených výpisov z účtu žalobca poukazuje na to, že žalovaný čerpal úver v súlade s ustanoveniami zmluvy, až kým nedošlo k porušeniu podmienok povoleného prečerpania. Žalovanému na základe uvedeného vznikol dlh, ktorý žalobca eviduje ako konečný zostatok vo výpise účtu a ktorý predstavuje žalovanú istinu.
6. Žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril.
7. Na výzvu súdu zo dňa 04. 09. 2025, aby žalobca objasnil súdom požadované informácie a doložil vyčíslenia bankových operácii v zmysle predmetnej výzvy, žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere mRezerva, najmä v súvislosti s tretím bodom zmluvy a obchodných podmienok k zmluve, si žalobca dovoľuje poukázať na nasledujúce ustanovenia: 7.2.1 (OP): " G. poskytne povolené prečerpanie majiteľovi až do výšky limitu povoleného prečerpania, ktorý je stanovený na základe posúdenia úverovej schopnosti majiteľa. O maximálnej výške limitu povoleného prečerpania je majiteľ informovaný v zmluve o povolenom prečerpaní. Najnižšie a najvyššie sumy poskytovaných limitov
povoleného prečerpania sa zverejňujú prostredníctvom prístupových kanálov." 7.2.3 (OP):" Povolené prečerpanie umožňuje majiteľovi realizovať platby až do výšky limitu povoleného prečerpania." 7.4.5 (OP):" Majiteľ je povinný zabezpečiť na bežnom účte, ku ktorému je povolené prečerpanie poskytnuté, ku koncu zúčtovacieho cyklu dostatok disponibilných prostriedkov na automatickú úhradu mesačných splátok úrokov vrátane prípadného úroku z omeškania. V prípade, ak nie je deň konca zúčtovacieho cyklu bankovým pracovným dňom alebo takýto deň v príslušnom mesiaci nie je, potom sa za koniec zúčtovacieho cyklu považuje posledný bankový deň pred dňom konca zúčtovacieho cyklu." 7.5.1 (OP):" Majiteľ je oprávnený splácať povolené prečerpanie kedykoľvek počas doby poskytnutia, a to pripísaním dlžnej sumy povoleného prečerpania na bežný účet." Na základe výpisu z účtu vedenom žalobcom identifikuje žalobca dve obdobia, kedy čerpal žalovaný kreditné prostriedky. Prvý krát sa žalovaný dostal do mínusového zostatku na svojom účte v čase od 21.10.2020 do 30.10.2020. Za toto obdobie žalobca neuplatňoval voči žalovanému žiadne sankčné poplatky/úroky. Do druhého mínusového zostatku na účte sa dostal žalovaný 07.06.2022 a je v ňom v podstate až do dnešného dňa (výpis z účtu 2022 až 2024). Žalovaný v tomto období v zmysle výpisu z účtu čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 12.107, 35 Eur, pričom si žalobca dovoľuje poukázať, že predmetná suma predstavuje súčet všetkých kreditných bankových operácii (ku ktorým došlo po tom, ako sa žalovaný dostal do mínusového zostatku) a zahŕňa súčet všetkých odchádzajúcich platieb a prichádzajúcich platieb na účet žalovaného vedeného žalobcom, ako aj úhrady poplatkov za zrýchlené platby, splátok a poistenia iných úverov žalovaného, ktoré mu na základe inej právnej skutočnosti, ako je tá, ktorou si žalobca uplatňuje predmetný návrh, poskytol žalobca. Žalobca v zmysle výpisu z účtu za obdobie 2022 až 2024 vyúčtoval žalovanému kapitalizovaný úrok v celkovej výške 228,29 Eur. Okrem kapitalizovaného úroku účtoval žalobca žalovanému aj poistné v celkovej výške 65,80 Eur. Celková výška poistenia pozostáva z 20 úhrad vo výške 3,29 Eur. Ostatné úhrady poistného sú súčasťou iných zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca si dovoľuje taktiež poukázať, že v zmysle výpisov z účtu je zrejmé, že žalovanému boli okrem úhrad poistného a kapitalizovaného úroku účtované aj poplatky za zrýchlenú kartu a iné poplatky súvisiace s využívaním bankových produktov žalobcu, no žalobca má za to, že tieto poplatky nemajú žiadnu súvislosť so súdne uplatňovaným nárokom. Žalovaný teda čerpal celkovú sumu 12.107,35 Eur a žalovanému mal uhradiť za poskytnutie úveru sumu vo výške 294,06 eur (kapitalizovaný úrok + poistné), z toho do dnešného dňa neuhradil 238,29 Eur (v mínusovom zostatku). Celková Žalobcom uplatňovaná suma predstavuje 12.345,64 Eur. V súvislosti s ozrejmením právnej skutočnosti na základe ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky z účtu si žalobca dovoľuje uviesť, že k uzatvoreniu dodatku k úverovej zmluve o povolenom prečerpaní došlo dňa 08. 01. 2021 a nie 08.01.2022. Vo výpise z účtu je to zohľadnené v položke 414 (výpis z účtu za roky 2020 až 2022). Žalobca si dovoľuje záverom opätovne uviesť, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní a následne dodatok k zmluve, na základe ktorého mohol žalovaný realizovať platby až do výšky povoleného prečerpania (t. j. do výšky 12.000 Eur). Takýto je mechanizmus pri spotrebiteľskom úvere typu mRezerva. Žalovaný však porušil zmluvné podmienky tým, že od istého momentu čerpania zmluvy sa dostal dlhodobo do mínusových hodnôt, čo spôsobilo nárast dlžnej sumy najmä z dôvodu, že prečerpal z účtu viac prostriedkov, ako na neho dopĺňal. Dlžná suma tak narastala až do momentu, kedy celková hodnota úveru dosiahla a presiahla limit povoleného prečerpania. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na istinu, ktorá zodpovedá konečnému zostatku v zmysle výpisu z účtu, t. j. 12.345,64 Eur. Na základe vyššie uvedeného považuje Žalobca za preukázané, že jeho uplatňovaný návrh je legitímny a odôvodnený.
8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému, keďže nepreukázal, že zisťoval jeho príjmy a výdavky. Veriteľ je však v každom prípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. Dôsledkom toho teda nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z. z..
9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k uvedenému je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi iba sumu čerpaných finančných prostriedkov, avšak zo žaloby a
následných vyjadrení doručených súdu žalobcom nie je možné zistiť rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a tým čo žalovaný uhradil. Žalobca totiž v rozsiahlych výpisoch nešpecifikoval ktoré čerpané prostriedky sa reálne dostali k žalovanému a kedy išlo o úroky a poplatky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu ohľadne označenia plnení ktoré boli žalovanému poukázané a plnení, ktoré žalovaný poukázal žalobcovi, a teda nie je možné zo strany súdu vyhodnotiť výšku plnenia na ktorú by mal žalobca nárok. Vzhľadom k záverom, ku ktorým dospel súd, žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu zo strany žalobcu.
10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 251 a § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že mu náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25. 01. 2017.
11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Odvolanie podal z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
13. Namietal, že žalovaný porušil zmluvné podmienky, keď jeho dlhodobý disponibilný zostatok na bežnom účte bol v mínusovej hodnote. Tvrdil, že na výzvu súdu v stanovenej lehote predložil dokumentáciu preukazujúcu vykonané posúdenie bonity, preto záver súdu prvej inštancie považuje za prekvapivý. Zdôraznil dostatočný príjem žalovaného a rovnako tak jeho spôsobilosť splácať úver. Vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena čo do úhrady jednotlivých platieb konštatoval, že vzhľadom na špecifiká účtu mRezerva je ideálnym a najobjektívnejším spôsobom preukázania nároku žalobcu predloženie výpisu z účtu, čo plne napĺňa dôkaznú povinnosť žalobcu, keďže preukazuje doklad všetkých pohybov na účte. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mal možnosť overiť pravdivosť údajov práve na základe výpisu z účtu, ktorý predstavuje úplný a objektívny prehľad všetkých pohybov a umožňuje identifikovať, ktoré transakcie predstavujú čerpanie úveru a ktoré sú napr. administratívne náklady účtu. Dôvodil, že platby kreditu a debetu mohol súd z tohto výpisu overiť.
14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
18. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.
19. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danej veci odvolací súd takúto vadu zo strany súdu prvej inštancie neidentifikoval a preto odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.
20. Súd prvej inštancie v predmetnej veci konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom odvolací súd konštatuje, že na tomto závere sa nič nemení ani z pohľadu odvolacieho súdu.
21. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. V súvislosti s problematikou skúmania bonity žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím, odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Súdneho dvora z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12, v ktorom súdny dvor uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (body 52 a 53 tohto rozsudku).
24. Podľa názoru odvolacieho súdu zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Ak by pre splnenie zákonných podmienok uvedených v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom, ktoré sú riadne zdokladované, resp. veriteľom preverené, ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je samozrejme povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
25. V súvislosti s posúdením skúmania bonity žalobcom pred uzavretím úverovej zmluvy súd prvej inštancie správne citoval príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol príjem vo výške 3.000 Eur, ktorý žalobca overil prostredníctvom výpisu z účtu. Podľa údajov z výpisu účtu žalobca zistil priemerný mesačný príjem žalovaného vo výške 2.771 Eur. Žalovaný výšku výdavkov uviedol v sume 0 Eur. Žalobca stanovil životné náklady žalovaného podľa svojho interného ekonomického modelu (pracujúceho so štatistickými dátami a aktuálnymi údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov na bývanie) na sumu vo výške 214,83 Eur. Dotazom do úverového registra žalobca zistil nulové úverové zaťaženie žalovaného. Na základe zistených skutočností, porovnaním príjmov a výdavkov žalovaného, stanovil žalobca výšku mesačnej splátky nového úveru na sumu 360 Eur.
26. Je nepochybné, že bežný občan má samozrejme, okrem výdavkov na bývanie, aj výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, telefón. V tejto súvislosti ale odvolací súd poukazuje na § 11 ods. 2 ZoSÚ, z ktorého expressis verbis vyplýva, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie povinnosti ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Z ustanovenia § 7 ods. 20 ZoSÚ vyplýva, že na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
27. Aj keď žalobca súdu predložil určité doklady, ktoré svedčia o tom, že žalobca preveroval čistý príjem žalovaného, avšak nie doklady ktoré by preukazovali, že žalobca skúmal náklady na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, nakoľko iba uvedenie mesačných finančných výdavkov v celkovej výške 0 eur a zohľadnenie životného minima na dospelú osobu vo výške 214,83 eur, nie je splnením povinnosti podľa § 7 ods. 20 písm. b), nakoľko v tomto ohľade nie je ani tak rozhodujúci príjem spotrebiteľa, ale jeho porovnanie s reálnymi výdavkami spotrebiteľa, keďže sa dá samozrejme predpokladať, že pokiaľ subjekt žiada o poskytnutie úveru, tak je zrejmé, že má nedostatok finančných prostriedkov a potrebuje preklenúť určité obdobie ich nedostatku, pričom je práve základnou úlohou veriteľa skúmať a samozrejme, že aj preverovať všetky základné výdavky žiadateľa o úver. Žalobca si nedostatočne splnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 19 až 42 a aj keď zistil a preveril príjem žalovaného, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb zisťoval nedostatočne a žiadnym spôsobom ich nepreveril.
28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ správne dospel k záveru, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ZoSÚ, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že neskúmal náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb žalovaného. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že je nepochybné, že žalovaný má samozrejme výdavky na bývanie, stravu, hygienické potreby, ošatenie, obuv, telefón, cestovné a pod., pričom pokiaľ žalobca tieto výdavky žiadnym spôsobom nezisťoval a nepreveroval a uspokojil sa iba s tvrdením žalovaného, že jeho finančné výdavky majú predstavovať 0 eur mesačne, tak nemožno vychádzať pri určení výdavkov iba z tohto tvrdenia a zo sumy životného minima, ale tieto je potrebné podrobne skúmať, pretože v opačnom prípade sa vystavuje dôsledkom vyplývajúcim z § 11 ods. 2 ZoSÚ.
29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
30. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
31. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa čl. 10 ods. 1 CSP strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.
33. Podľa čl. 210 CSP strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
34. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
35. Povinnosť tvrdenia a predloženie dôkazov (dôkazná povinnosť) sú základnými piliermi sporového konania na súdoch. Vychádzajú z tzv. prejednacej zásady, čo znamená, že účastníci konania (žalobca a žalovaný) sú zodpovední za to, aké skutočnosti súdu predostrú a akými dôkazmi ich podložia. Súd v civilnom spore zvyčajne nevyhľadáva dôkazy sám.
36. Odvolací súd konštatuje, že predložené dôkazy, výpis z účtu žalovaného v rozsahu presahujúcom 100 strán slúžia len na verifikáciu dôkazov v ňom uvedených, avšak nie je úlohou súdu, aby suploval povinnosť žalobcu preukázať, koľko žalovaný reálne uhradil na predmetný úver, všetko v kontexte konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
37. Akcentovať je potrebné tiež fakt, že žalobca odmietol súdu prvej inštancie uviesť presnú a jasnú informáciu ohľadne označenia plnení, ktoré boli žalovanému poukázané a plnení, ktoré žalovaný poukázal žalobcovi, a teda nebolo možné zo strany súdu vyhodnotiť výšku plnenia, na ktorú by mal žalobca nárok.
38. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že zo žaloby a následných vyjadrení doručených súdu žalobcom nie je možné zistiť rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a tým čo žalovaný uhradil, pričom žalobca v rozsiahlych výpisoch nešpecifikoval, ktoré čerpané prostriedky sa reálne dostali k žalovanému a kedy išlo o úroky a poplatky.
39. Napokon sám žalobca v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 4.9.2025 uviedol, že žalovaná suma zahŕňa súčet všetkých odchádzajúcich platieb a prichádzajúcich platieb na účet žalovaného vedeného žalobcom, ako aj úhrady poplatkov za zrýchlené platby, splátok a poistenia iných úverov žalovaného a tiež, že žalovanému boli okrem úhrad poistného a kapitalizovaného úroku účtované aj poplatky za zrýchlenú kartu a iné poplatky súvisiace s využívaním bankových produktov žalobcu. Za takéhoto stavu, pri absencii schopnosti/ochoty žalobcu špecifikovať/rozčleniť vo vzťahu k úveru príjmovú a výdavkovú časť nebolo možné žalobe vyhovieť, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.
40. Odvolací súd poukazuje na to, že nezistil, aby súd prvej inštancie, ohľadom skúmania zákonných náležitostí týkajúcich sa bonity žalovaného pred uzavretím úverovej zmluvy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom na takto správne zistený skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a správne dospel k záveru o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).