Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/1625/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnej: Silvia Vince, nar:.XX. XX. XXXX, bytom A. XX, XXXX B., C., práv. zast.: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, o vymoženie 464,18 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Marianna Vargová, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35530791 pod zn. 190EX 494/25, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2026 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas. Ďalej konštatovala, že opätovným preskúmaním spisového materiálu bolo preukázané, že oprávnený k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 1532/2007 zo dňa 09. 09. 2024“, vydané súdnym exekútorom: JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad Prešov IČO: 37 787691 v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Košice pod sp. zn. . Oprávnený k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj „Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 18. 10. 2024“. Exekučné konanie, v ktorom bola vedená stará exekúcia, bolo ukončené ku dňu 16. 10. 2024. K uvedenému vyššia súdna úradníčka uviedla, že o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa ZoUNEK zastavenie starej exekúcie nastáva ex lege, pričom súdny exekútor túto skutočnosť deklaruje formou vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, prípadne súd vydaním uznesenia, ktorým určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie ( ZoUNEK). Zákon výslovne upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára (repodaj). Bolo preukázané, že pôvodné exekučné konanie, bolo vedené na základe poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 24. 05. 2007. Vyššia súdna úradníčka zároveň poukázala i na ustanovenie zákona o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého sa právo vymáhať poistné premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že tento nadobudol právoplatnosť

dňa 14. 02. 2005, pričom dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu začína plynúť i premlčania doba vo vzťahu k vymáhaniu nároku. Poverenie vydané Okresným súdom Košice na vykonanie exekúcie sp. zn. , bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 24. 05. 2007 a „stará exekúcia“ bola ukončená ku dňu 16. 10. 2024, pričom počas exekučného konania premlčacia lehota spočíva, čiže neplynie. Oprávnený s využitím svojho dispozičného oprávnenia využil zákonnú možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK a tento opätovný návrh podal dňa 03. 06. 2025. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Vzhľadom na uvedené je teda možné skonštatovať, že za obdobie od vykonateľnosti exekučného titulu, t.j od 14. 02. 2005 do dňa začatia starej exekúcie t.j. do 24. 05. 2007 uplynulo z premlčacej doby 2 roky, 3 mesiace a 10 dní a po zastavení starej exekúcie do dňa predchádzajúceho dňu podania opätovného návrhu na súd 7 mesiacov a 18 dní (obdobie od 16. 10. 2024 do 03. 06. 2025), t.j. spolu 2 roky, 10 mesiacov a 28 dní. Premlčacia lehota v zmysle zákona o zdravotnom poistení neuplynula od právoplatnosti exekučného titulu do začatia pôvodného exekučného konania, následne premlčacia doba neplynula (spočívala) a premlčacia doba podľa uvedeného zákona neuplynula ani od ukončenia starej exekúcie po podania nového návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené doposiaľ nedošlo k uplynutiu celkovej 3-ročnej premlčacej doby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania vznesená povinnou je v danom prípade zjavne irelevantná, keďže sa jedná o opätovne podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 9 ZOUNEK-u. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považovala vyššia súdna úradníčka argumentáciu povinnej čo do vznesenej námietky premlčania „vymáhateľnosti nároku“ za nedôvodnú. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného preto vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že povinná vo svojom návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázala relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinnej uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručila povinná tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Poukázala na to, že v predmetnom exekučnom konaní sa na základe platobného výmeru zo dňa 31. 12. 2004 vymáha aj nedoplatok na poistnom za obdobie od 01. 09. 1996 do 29. 09. 1996. V tejto súvislosti povinná opakovane zdôraznila námietku premlčania, keďže poisťovňa si vo vzťahu k danému časovému obdobiu uplatnila a vymáhala poistné až po uplynutí približne 8 rokov od predmetného obdobia, čo je v rozpore s pravidlami premlčania vymedzenými v ust. o zdravotnom poistení. Podľa povinnej je možné konštatovať, že platobný výmer predstavujúci exekučný titul, na základe ktorého je v tunajšom exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka, nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti aj kvôli tomu, že daný platobný výmer predpisuje nedoplatok na poistnom za časové obdobia, počas ktorých povinná preukázateľne poberala rodičovský príspevok, resp. bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, resp. bola nezaopatreným dieťaťom v súvislosti so školskou dochádzkou, v dôsledku čoho ani len nemala status a povinnosť platiteľa poistného, keďže poistné mal za ňu v danom období uhrádzať štát v zmysle príslušných právnych predpisov o zdravotnom poistení. Navyše, platobným výmerom si zároveň poisťovňa uplatnila pohľadávku za obdobie od 01. 09. 1996 do 29. 09. 1996, ktorá však bola premlčaná už v čase jeho vydania. Na základe uvedených skutočností tak predmetný platobný výmer vykazuje zásadné vady majúce za následok jeho nulitu, absolútnu neplatnosť a materiálnu nevykonateľnosť, v dôsledku čoho je podľa právneho názoru povinnej daná prítomnosť skutočností brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu.

3. Oprávnený k podanej sťažnosti uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a teda že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, resp. po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného sa oprávnený v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods.

3 Exekučného poriadku zamietol a naďalej trvá na vymáhaní predmetnej pohľadávky prostredníctvom označenej exekúcie.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení účinnom do 31. 12. 2004, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

10. Podľa o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení účinnom do 31. 12. 2004, právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

11. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

12. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

13. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu súd prvej inštancie musí konštatovať, že nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Naopak, napriek nesúhlasu povinnej dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa v rozsahu vydaného poverenia na vykonanie exekúcie začala dôvodne, pričom jej ďalšiemu vedeniu nebránia žiadne zákonom predvídané okolnosti. Sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí s právnymi názormi prezentovanými vyššou súdnou úradníčkou v napadnutom uznesení, pričom musí konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Možno zdôrazniť, že aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či

pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa, že napadnuté uznesenie považuje za v celom rozsahu vecne správne a pokiaľ sa povinná v podanej sťažnosti opätovne bránila námietkou premlčania, tak túto námietku aj súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú.

16. Vychádzajúc z obsahu exekučného spisu súd prvej inštancie konštatuje, že predmetné exekučné konania sa začalo dňa 03. 06. 2025, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu - platobného výmeru č. 04-80/2083-1 vydaného Spoločnou zdravotnou poisťovňou dňa 31. 12. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 02. 2005 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul bol vydaný podľa o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení účinnom do 31. 12. 2004 a nie je sporné, že ním bol povinnej predpísaný nedoplatok na zdravotnom poistení za obdobie od 01. 09. 1996 do 29. 09. 1996, od 05. 02. 2001 do 21. 09. 2003 a od 14. 09. 2004 do 10. 10. 2004. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený predložil Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 1532/2007 zo dňa 09. 09. 2024 a oznámenie zo dňa 18. 10. 2024 o tom, že došlo k ukončeniu exekučného konania sp. zn. (EX 1532/2007).

17. Povinná v danom prípade namietala premlčanie vymáhaného nároku podľa o zdravotnom poistení s poukazom na to, že exekučným titulom sa vymáha aj nedoplatok na poistnom za obdobie od 01. 09. 1996 do 29. 09. 1996. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie musí v prvom rade upriamiť pozornosť povinnej na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný ešte v čase účinnosti o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, posúdenie premlčania vymáhaného nároku sa tak nespravovalo , na ktorý odkázala povinná. Ďalej súd poukazuje na to, že v upravoval premlčaciu dobu práva predpísať poistné na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného, čo vzhľadom na kontrolované obdobie a dátum vydania exekučného titulu znamená, že vymáhaný nárok nebol v čase vydania exekučného titulu premlčaný. Zároveň, však súd prvej inštancie musí zdôrazniť, že námietkou premlčania práva predpísať poistné sa povinná mala a mohla správne brániť len v odvolaní proti exekučnému titulu. Táto námietka je totiž hmotnoprávnou námietkou smerujúcou priamo proti nároku judikovanému exekučným titulom založenou na skutočnostiach existujúcich ešte pred vydaním exekučného titulu, čo znamená, že exekučný súd by takejto námietke nemohol vyhovieť, aj keby bola dôvodná. V rámci exekúcie sa totiž možno brániť len okolnosťami, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. V nadväznosti na uvedenie je tiež nevyhnutné upozorniť na to, že je potrebné rozlišovať medzi „právom predpísať poistné“ a „právom vymáhať poistné,“ pričom pre každé toto právo je v zákone upravená osobitná premlčacia doba s tým, že exekučný súd je oprávnený sa zaoberať len námietkou premlčania práva vymáhať poistné. Pokiaľ sa teda povinná bránila tým, že judikovaný nárok bol už v čase vydania exekučného titulu premlčaný, exekučný súd nemohol jej námietke priznať žiadnu relevanciu.

18. Ako už súd prvej inštancie uviedol vyššie, vo vzťahu k námietke premlčania vymáhaného nároku sa exekučný súd teda mohol zaoberať len premlčaním práva vymáhať poistné, čo znamená, že súd sa mohol zamerať len na posúdenie či nárok vyplývajúci z exekučného titulu bol oprávneným uplatnený včas k vymoženiu, a teda v premlčacej dobe podľa resp. podľa , ktorá v oboch prípadoch bola upravená na 3 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo, pričom v tomto smere vyššia súdna úradníčka správne konštatovala nedôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Ako z obsahu spisu vyplýva, exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 14. 02. 2005, čo znamená, že oprávnený mohol návrh na vykonanie exekúcie podať do 14. 02. 2008. Keďže návrh na vykonanie exekúcie podal prvýkrát dňa 14. 04. 2007, pričom poverenie v starej exekúcii bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 24. 05. 2007, vymáhaný nárok uplatnil v starej exekúcii včas a právo na vymáhanie poistného sa nepremlčalo. Následne, pre posúdenie námietky premlčania vymáhaného nároku v tejto exekúcii bolo podstatné to, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa ZoUNEK. Prijatím ZoUNEK totiž zákonodarca zasiahol do prebiehajúcich (starých) exekučných konaní

(t.j. exekučných konaní začatých podľa Exekučného poriadku pred 01. 04. 2017) tým spôsobom, že tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavil. V ustanovení § 9 však upravil možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie a zároveň osobitne upravil uplynutie premlčacích dôb vymáhaných pohľadávok v § 9 ods. 2 (pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby). Z dôvodovej správy možno zistiť, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť „výnimku pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie doby pre vymoženie nároku. V zásade bude platiť, že oprávnený v „začatom konaní riadne pokračuje“ aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona. Inými slovami, pokiaľ oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedeného roka od ukončenia starého exekučného konania, dlžník - povinný sa nemôže úspešne domáhať premlčania vymáhaného nároku. V okolnostiach prejednávanej veci tak ďalej súd prvej inštancie poukazuje na to, že k ukončeniu starého exekučného konania došlo dňa 18. 10. 2024 (upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané dňa 09. 09. 2024), pričom oprávnený opätovný návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 03. 06. 2025, a teda do jedného roku od ukončenia starého exekučného konania, v dôsledku čoho s poukazom na § 9 ods. 2 ZoUNEK zabránil premlčaniu vymáhaného nároku. V nadväznosti na vyššie uvedené tak možno konštatovať, že právo oprávneného priznané exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, nie je premlčané a povinná sa vznesenou námietkou premlčania úspešne nedovolala premlčania vymáhaného nároku, ktorý by mal za následok jeho súdnu nevymáhateľnosť a zastavenie exekúcie.

19. Napokon, sa povinná bránila tým, že exekučný titul jej predpisuje nedoplatok na poistnom za obdobia, počas ktorých mal za ňu poistné hradiť štát. Uvedená obrana však pre prebiehajúcu exekúciu nie je relevantná, a teda exekučný súd na uvedené nemohol prihliadnuť a ani v tomto smere vykonávať dokazovanie. Treba zdôrazniť, že ak povinná nesúhlasila s vyrubeným poistným (nedoplatkom), mala a mohla sa voči exekučnému titulu brániť podaním opravného prostriedku (odvolanie), o čom bola poučená aj v exekučnom titule, a práve v rámci odvolania mala a mohla namietať uvedené skutočnosti. Pokiaľ povinná odvolanie nepodala (uvedené ani len netvrdila), v rámci exekučného konania sa už nemôže domáhať preskúmania zákonnosti a správnosti exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemá právomoc meniť ani rušiť rozhodnutie iného orgánu verejnej moci. Nemá totiž postavenie správneho orgánu, je súdom vykonávacím. Návrh na zastavenie exekúcie preto nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa mohlo napádať rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie na základe skutočností, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, pričom povinná žiadne takéto skutočnosti neuviedla. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu (posudzovať jeho správnosť a zákonnosť), na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a v tomto smere nepôsobí ako opravná inštancia. S ohľadom na požiadavku právnej istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo vecne nesprávne. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo zrušené, či zmenené, a preto z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie.

20. Na základe vyššie uvedené súd prvej inštancie sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k rovnakému záveru ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, a teda že povinná neuviedla a nepreukázala v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie preto podanú sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2026 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom rozsahu.

21. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli

(v rámci vyjadrenia si žiadne trovy neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).