Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/35/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. G. XXX/X, právne zastúpenej: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanej spoločnosti: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -136 zo dňa 16.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -136 zo dňa 16.11.2018 m e n í tak, že z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. dňa 03.05.2017.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol (výrok I.) a o trovách rozhodol tak, že žalovanej priznal právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % (výrok II.). 1.1 V odôvodnení prvoinštančného rozsudku súd konštatoval dokazovaním zistený skutkový sta. Na vec aplikoval ustanovenie , a ustanovenie , ust. a o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy). Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalobkyni bol doručený rozsudok rozhodcovského súdu dňa 24.05.2017 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na všeobecný súd dňa 22.06.2017, a teda žalobu podala v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov. Na námietky žalobkyne k rozhodcovskej zmluve súd uviedol, že rozhodcovská zmluva je formulovaná jasne a zrozumiteľne na osobitnom liste, pričom z jej obsahu jasne vyplýva, že jej predmetom je dojednanie rozhodcovského súdu a rozhodcu pre prípad vzniku sporu medzi zmluvnými stranami. Sama žalobkyňa sa v podanej žalobe nemôže odvolávať na skutočnosť, že nebola o význame rozhodcovskej zmluvy informovaná, pretože nepostupovala ani len s minimálnou dávkou opatrnosti, ktorá sa pri vstupovaní do zmluvných vzťahov vyžaduje. Potvrdila, že predmetnej zmluve nerozumela, no napriek tomu ju podpísala, pretože si myslela, že takúto zmluvu musí podpísať. Takéto správanie žalobkyne ako spotrebiteľky nie je možné zhojiť v súdnom konaní poskytnutím právnej ochrany za podmienok, že sama spotrebiteľka nezodpovedne vstúpila do zmluvného vzťahu a založila tak

právomoc spotrebiteľského rozhodcovského súdu. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom H. I. J., K. a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte, pričom sa zmluvné strany dohodli na možnosti zriadenia povoleného prečerpania, tzv. flexidebetu. V zmluve bolo dohodnuté, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené pri splnení kritérií stanovených bankou. Súd z predloženej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu a ďalších predložených listín nemal preukázané, že by právny predchodca so žalobkyňou postupoval tak, že by žalobkyňa bola písomne informovaná o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil svoj nárok na základe dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, ktorému bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa H. I. J., K.. Žalobkyňa týmto písomným aktom uznala záväzok podľa , čo do právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.06.2004. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 1.249,48 Eur, ostatného príslušenstva podľa zmluvy 242,11 Eur a z úrokov z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1.249,48 Eur od 27.04.2015 do dňa splatnosti poslednej splátky. Dohoda bola podpísaná žalobkyňou dňa 08.09.2016 a žalovaným 15.07.2016. Žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že predmetnou dohodou mala uznať neexistujúci záväzok; tejto argumentácii však súd prvej inštancie neprisvedčil, pretože nesprávny postup pôvodného veriteľa tak, ako bol konštatovaný v bode 14. až 17. odôvodnenia, nesankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou kontokorentného úveru. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala neprimerane vysokým zmluvným úrokom z úveru, taktiež nie je možné dospieť k záveru, že úrok vo výške 16,90 % ročne nebol dohodnutý v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Záverom súd konštatoval, že dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa písmeno e), , , a , ako ani dôvody podľa odseku 1 písmeno c) neboli preukázané. Nebolo možné konštatovať, že na základe navrhnutých dôkazov rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa alebo že zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ani nie je možné konštatovať, že by rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd tiež zvýraznil, že žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní pasívna. Súd neprihliadol na argumentáciu žalobkyne, že táto nerozumela tomu, čo podpisuje, pretože takýto dôvod nie je možné bez relevantných dôkazov objektívne posúdiť. Podľa názoru súdu už z názvu listiny dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je možné aj u priemerného spotrebiteľa vydedukovať, čo bude obsahom tejto listiny, pričom špecifikovanie právneho dôvodu a výšky záväzku je jasne a zrozumiteľne v tejto listine uvedené v jej texte. Súd prvej inštancie preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol ako nedôvodnú.

2. V dôsledku podaného odvolania žalobkyne o veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a rozsudkom č. k. -242 zo dňa 26. júna 2019 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -136 zo dňa 16.11.2018 potvrdil (výrok I.). Výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1 Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa a , keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. V danej veci sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní pasívna, nevzniesla žiadnu obranu, pričom bola v tom čase zastúpená už advokátom. Je potom správny záver súdu prvej inštancie, že nie je možné preskúmať rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa tak, ako to ustálil súd v napadnutom rozhodnutí. 2.2 Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na obranu žalobkyne, že dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach síce podpísala, ale nerozumela obsahu, pretože z obsahu označenej dohody z jej textu je nepochybné, čo dohoda obsahuje a aké právne následky vyvolá jej podpísanie. Z tohto dôvodu je správny záver súdu prvej inštancie, že priemerný spotrebiteľ vydedukuje, čo je obsahom tejto dohody, a preto ani odvolací súd neakceptoval obranu žalobkyne podanú v odvolaní. Odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahujúce odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami . Odvolací súd mal za preukázané, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

3. V dôsledku podaného dovolania žalobkyne o veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky a uznesením sp. zn. zo dňa 28.07.2021 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júna 2019 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Osobitnou výrokovou vetou taktiež zrušil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 01. októbra 2019 č. k. -254 a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 06.12.2019 č. k. -279. 3.1 V odôvodnení uznesenia dovolací súd uviedol, že ustanovenie síce umožňuje odvolaciemu súdu, aby sa v potvrdzujúcom rozsudku, ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil o ďalšie dôvody, avšak i v takom prípade je v zmysle veta druhá povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Keď sa odvolací súd rozhodujúci o opravnom prostriedku odvolateľa nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou odvolateľa adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje i relevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší základné právo na súdnu ochranu. Pokiaľ odvolací súd vôbec nepristúpi k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentmi odvolateľa, tieto bez primeraného vysvetlenia ignoruje a neaplikuje relevantnú právnu úpravu, porušuje týmto právo odvolateľa na spravodlivý proces (). 3.2 Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd sa v odôvodnení jeho rozhodnutia nezaoberal odvolacími námietkami žalobkyne týkajúcimi sa neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Z odvolania žalobkyne (doplnenie odvolania na č. l. 200 a nasl.) vyplýva, že táto v podanom odvolaní namietala neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy okrem iného aj z dôvodu, že neobsahuje náležitosti podľa , pričom poukazovala aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. (ktorej stranami boli totožné subjekty), vydal 28. novembra 2018 rozsudok, v ktorom vyhodnotil spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ako neplatnú pre rozpor s , keď dospel k záveru, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, na ktorú odkazuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale len následok predtým uzavretej spotrebiteľskej zmluvy (nezakladá nový spotrebiteľský vzťah, ale ide predovšetkým o zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku), a teda v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve chýba akékoľvek označenie spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to vyžaduje zákon. Odvolací súd však v odôvodnení svojho rozhodnutia na uvedenú námietku žalobkyne nedal odpoveď, hoci išlo o otázku podstatnú, pričom mal zároveň vedomosť o rozdielnej rozhodovacej praxi súdu nižšej inštancie. Dovolací súd tak dospel k záveru, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s podstatnou odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo žalobkyni znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zaťaženiu konania vadou v zmysle . Dovolací súd tak dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je nielen prípustné, ale i dôvodné a je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. -301 zo dňa 23.03.2022 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -136 zo dňa 16.11.2018 potvrdil. Zároveň žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4.1 V odôvodnení v poradí druhého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že po preskúmaní veci a v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí dovolacieho súdu odvolací súd zistil, že povinnou náležitosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 3 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch je označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spor z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Z článku A.. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 08.09.2016 uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že táto rozhodcovská zmluva sa vzťahuje na všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod č. XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 11.07.2016, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj na spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody. Právomoc rozhodcovského súdu bola preto založená na spory, ktoré vzniknú priamo z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Z obsahu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zároveň vyplýva, že táto odkazuje na pôvodnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.06.2004 uzavretú medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného. Označením čísla zmluvy a jej dátumu uzavretia bol identifikovaný zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobkyňa mala svoj záväzok uznať.

Pokiaľ z čl. A.. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že táto sa vzťahuje na všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, ako aj na spory, ktoré vzniknú na jej základe a pokiaľ je v L. X, J. X.X. identifikovaná pôvodná spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného H. I. J., K., J., potom právomoc rozhodcovského súdu bola založená nielen na rozhodovanie sporov týkajúcich sa priamo z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ale aj sporov vzniknutých na jej základe. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pokiaľ v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je označená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX, ktorá obsahuje identifikáciu pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 16.06.2004, bola založená právomoc rozhodcovského súdu nielen na rozhodovanie sporov týkajúcich sa priamo dohody o uznaní záväzku, ale na jej základe aj na rozhodovanie sporov týkajúcich sa pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.06.2004 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného. Odvolací súd potom nepovažoval za dôvodnú námietku žalobkyne, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spor z ktorej sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a z tohto dôvodu nie je daný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -98 zo dňa 28.11.2018, odvolací súd poukazuje na to, že aj napriek tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. vystupujú totožné strany sporu, odvolací súd nie je viazaný vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie v inom konaní, pričom z rozhodnutí odvolacích senátov v obdobných veciach vyplýva, že odvolací súd už posudzoval platnosť dojednania spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy s odkazom na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach s poukazom na to, že táto sa vzťahuje aj na rozhodovanie sporov týkajúcich sa priamo dohody o uznaní záväzku, ako aj na jej základe na rozhodovanie sporov týkajúcich sa pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy a na základe posúdenia dospel k záveru, že označením spotrebiteľskej zmluvy - dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je splnená požiadavka existencie obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 4.2 Odvolací súd tak dospel k záveru, viazaný rozsahom odvolania, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

5. V dôsledku dovolania žalobkyne vo veci opätovne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací a uznesením zo dňa 19.11.2025 sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.03.2022 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Osobitnou výrokovou vetou zrušil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -311 z 15.06.2022. 5.1 Dovolací súd v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia o.i. poukázal i na svoju predchádzajúcu inú rozhodovaciu činnosť, taktiež uviedol teoretický exkurz k uznaniu dlhu a zvýraznil, že uznaním dlhu nevzniká nový zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, stále ide o dlh, ktorý vznikol na základe konkrétneho skoršieho právneho vzťahu. Konštatoval, že spor o úhradu záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, aj keď neskôr uznaného uznaním dlhu, resp. uznaním záväzku teda nie je sporom, ktorý vznikol z dohody o uznaní záväzku, ale sporom, ktorý vznikol z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy. Preto, ak má byť daná právomoc spotrebiteľského rozhodcovského súdu na rozhodovanie takéhoto sporu, musí byť v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve výslovne dohodnuté, že spory vzniknuté z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy (s uvedením jej nezameniteľných individuálny charakteristík) bude riešiť konkrétny spotrebiteľský rozhodcovský súd. Nepostačuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, v ktorej je uvedené, že konkrétny spotrebiteľský rozhodcovský súd bude riešiť spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku. 5.2. Vzhľadom k tomu, že uznaním dlhu nevzniká nový záväzkový vzťah, musí veriteľ v spore o zaplatenie tohto dlhu uviesť rozhodujúce skutkové okolnosti umožňujúce individualizáciu uplatneného nároku (napr. aj z dôvodu, aby nedošlo k dvojnásobnému uplatneniu toho istého dlhu). Napokon, z rozhodcovského rozsudku predloženého v preskúmavanej veci vyplýva, že spotrebiteľský rozhodcovský súd sa zaoberal skutkovými okolnosťami dlhu (z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom konania bola pohľadávka z pôvodnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou dňa 16. júna 2004, následne postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 25. mája 2015 na žalovaného. Rozhodcovský súd teda rozhodoval spor o dlh vzniknutý z pôvodnej

spotrebiteľskej zmluvy zo 16. júna 2004 bez toho, aby mal ustálenú právomoc na prejednanie takéhoto sporu. 5.3 Aj keby dovolací súd pripustil možnosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu výlučne k dohode o uznaní záväzku – teda bez toho, aby bol v rozhodcovskej zmluve priamy odkaz na pôvodnú spotrebiteľskú zmluvu, takáto rozhodcovská zmluva by sa vzťahovala výlučne na spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku (napr. spory o jej platnosť, o jej výklad a podobne). Ak sa však spotrebiteľská rozhodcovská zmluva má vzťahovať na spory o záväzky vzniknuté z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy (aj keď uznaním dlhu, resp. uznaním záväzku), musí v nej byť výslovne uvedený prejav vôle oboch zmluvných strán riešiť pred zvoleným spotrebiteľským rozhodcovským súdom spory vzniknuté z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy. 5.4 Napokon k formulácii „alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody“, použitej v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, je potrebné uviesť, že z tejto formulácie nie je zrejmé, čo sa ňou má na mysli. Od takejto formulácie v žiadnom prípade nemožno odvodzovať aplikáciu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na zmluvný vzťah vzniknutý na základe „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic Plus“ zo 16. júna 2004, prípadne na zmluvný vzťah vzniknutý na základe „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ z 13. októbra 2008 (na ktorú však uznanie dlhu vôbec neodkazovalo). V zmysle vyššie citovaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. nemožno takúto formuláciu označiť za „jasne preukázaný a nespochybniteľný prejav vôle spotrebiteľa“, aby spory z týchto zmlúv riešil spotrebiteľský rozhodcovský súd. 5.5 Dovolací súd tak dospel k záveru, že nie je možné považovať za správny názor odvolacieho súdu, že pokiaľ v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je označená dohoda o uznaní záväzku, ktorá obsahuje identifikáciu pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, bola založená právomoc rozhodcovského súdu nielen na rozhodovanie sporov týkajúcich sa dohody o uznaní záväzku, ale aj na rozhodovanie sporov týkajúcich sa pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy. Dovolací súd ďalej uviedol, že v ďalšom konaní odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, umožní žalovanému predložiť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej došlo k dohode o riešení sporov zo „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic Plus“ zo 16. júna 2004, prípade zo „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ z 13. októbra 2008, a následne v závislosti od vzniknutej procesnej situácie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne znova o trovách pôvodného konania a rozhodne aj o trovách dovolacieho konania ( ).

6. Po zrušení veci a jej vrátení na ďalšie konanie odvolací súd doručil sporovým stranám uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.11.2025, pričom s poukazom na obsah odôvodnenia uvedeného uznesenia odvolací súd umožnil žalovanému predložiť súdu spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej došlo k dohode o riešení sporov zo „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic Plus“ zo 16. júna 2004, prípadne zo „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ z 13.10.2008. Na predloženie uvedených určil odvolací súd žalovanému lehotu 15 dní. Uznesenie najvyššieho súdu spolu s výzvou na predloženie dôkazu (spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyššie uvedenej) bolo žalovanému doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11.03.2026.

7. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.11.2025 bolo žalobkyni doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11.03.2026.

8. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu nereagoval, zostal nečinný a odvolaciemu súdu nepredložil žiadne listiny.

9. Po zrušení a vrátení veci odvolací súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením a contrario a vo veci určil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 19.05.2026. Dňa 19.05.2026 odvolací súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom ostatnom rozhodnutí - uznesení sp. zn. zo dňa 19.11.2025 vyslovil právny názor vo veci posúdenia rozhodcovskej zmluvy a uložil odvolaciemu súdu umožniť žalovanému predložiť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej došlo k dohode o riešení sporov zo „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic Plus“ zo dňa 16. júna 2004, prípadne zo „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ z 13.10.2008.

13. Po zrušení a vrátení veci odvolací súd postupoval v zmysle intencií daných najvyšším súdom a žalovaného vyzval, resp. mu umožnil odvolaciemu súdu predložiť vyššie označené listiny, z ktorých by bolo možné posúdiť dohodu, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov zo spotrebiteľských zmlúv o bežných účtoch. Výzva na predloženie uvedených listín bola žalovanému doručená dňa 11.03.2026 (viď doručenka na č. l. 417 p.v. súdneho spisu), pričom odvolací súd určil lehotu na predloženie listín 15 dní. Žalovaný tak mohol predložiť listinné dôkazy preukazujúce dohodu o právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov zo spotrebiteľských zmlúv do dňa 30.03.2026. Žalovaný odvolaciemu súdu nepredložil žiadne listiny, na výzvu odvolacieho súdu nijakým spôsobom nereagoval, a to nielen v určenej lehote 15 dní, ale ani do času rozhodnutia odvolacieho súdu a verejného vyhlásenia rozhodnutia.

14. S poukazom na uvedené, v súdenej veci neboli odvolaciemu súdu predložené žiadne iné, ďalšie listinné dôkazy, ktoré by bolo potrebné vo veci vykonať a na základe prípadne doplneného dokazovania o veci rozhodnúť. Odvolací súd tak rozhodoval na základe dôkazov už vo veci vykonaných v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie, nachádzajúcich sa v súdnom spise, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle ust. a zároveň s prihliadnutím na právny názor vyslovený v ostatnom zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu, viazaný týmto právnym názorom v zmysle .

15. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v aktuálnom znení (ďalej aj len „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

16. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje podľa §18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe.

17. V súdenej veci je tak obsahom spisu jediná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc spor prejednať a vecne rozhodnúť, ktorá rozhodcovská zmluva už bola konajúcimi súdmi všetkých inštancií posúdená a vyhodnotená. Žalovaný v konaní nepredložil žiadnu spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorej predmetom by bola dohoda zmluvných

strán o právomoci rozhodovať spory vzniknuté zo „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic Plus“ zo dňa 16. júna 2004, prípadne zo „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ z 13.10.2008 rozhodcovským súdom. Uvedené spotrebiteľské zmluvy o bežných účtoch sú obe obsahom súdneho spisu, boli ako dôkazy vykonané súdom prvej inštancie. Obsahom ani jednej z nich nie je dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vzniknutých z/na základe uvedených zmlúv, žiadna z uvedených neobsahuje napr. rozhodcovskú doložku.

18. Pokiaľ mal teda odvolací súd posúdiť dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, musel pri posúdení vymedzenia právomoci rozhodcovského súdu prihliadnuť na právny názor najvyššieho súdu obsiahnutý v uznesení, ktorým bol zrušený v poradí druhý rozsudok súdu odvolacieho. Sporovým stranami predložená Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 08. 09. 2016 v L. A. – Predmet zmluvy upravuje: „všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod č. XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 11.07.2016 (ďalej len „dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody (ďalej len „spor“), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu“. 18.1 Uvedené znenie rozhodcovskej doložky bolo už v predchádzajúcom priebehu konania posúdené a vyhodnotené odvolacím súdom, kedy odvolací súd dospel k záveru, že bola založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď dohoda o uznaní záväzku odkazovala na pôvodné spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí dospel k záveru, že pokiaľ v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je označená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX, ktorá obsahuje identifikáciu pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 16.06.2004, bola založená právomoc rozhodcovského súdu nielen na rozhodovanie sporov týkajúcich sa priamo dohody o uznaní záväzku, ale na jej základe aj na rozhodovanie sporov týkajúcich sa pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.06.2004 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného. 18.2 V uvedenom závere však najvyšší súd vzhliadol nesprávne právne posúdenie veci, keď následne sám konštatoval, že rozhodcovský súd rozhodoval spor o dlh vzniknutý z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 16.06.2004 bez toho, aby mal ustálenú právomoc na prejednanie takéhoto sporu. Rovnako konštatoval: „napokon k formulácii „alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody“, použitej v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, je potrebné uviesť, že z tejto formulácie nie je zrejmé, čo sa ňou má na mysli. Od takejto formulácie v žiadnom prípade nemožno odvodzovať aplikáciu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na zmluvný vzťah vzniknutý na základe „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUBasic Plus“ zo 16. júna 2004, prípadne na zmluvný vzťah vzniknutý na základe „Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ z 13. októbra 2008 (na ktorú však uznanie dlhu vôbec neodkazovalo). V zmysle vyššie citovaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. nemožno takúto formuláciu označiť za jasne preukázaný a nespochybniteľný prejav vôle spotrebiteľa“, aby spory z týchto zmlúv riešil spotrebiteľský rozhodcovský súd“. 18.3 „Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že pokiaľ v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je označená dohoda o uznaní záväzku, ktorá obsahuje identifikáciu pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, bola založená právomoc rozhodcovského súdu nielen na rozhodovanie sporov týkajúcich sa dohody o uznaní záväzku, ale aj na rozhodovanie sporov týkajúcich sa pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy. Z toho vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), preto bolo dovolanie nielen prípustné, ale aj dôvodné a dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( )“.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej konal a rozhodol rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 03.05.2017 neobsahovala obligatórnu náležitosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a to označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Keďže rozhodcovský súd rozhodoval spor o dlh vzniknutý z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 16.06.2004 bez toho, aby mal na takéto prejednanie a rozhodnutie sporu právomoc, odvolací

súd dospel k záveru, že je daný dôvod pre zrušenie vydaného rozhodcovského rozsudku zo dňa 03.05.2017 podľa § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a zároveň podľa § 45 ods. 1 písm. c), podľa ktorého rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. dňa 03.05.2017.

20. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol sám o zrušení napadnutého rozhodcovského rozsudku a konal tak po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom, rozhodol aj o trovách prvoinštančného, odvolacieho, aj dovolacieho konania a to podľa ust. , 396 ods. 2 , . Celkový procesný úspech v konaní je nutné posúdiť a vyhodnotiť podľa konečného rozhodnutia o veci, t.j. výsledku konania a tak celkový procesný úspech prináleží žalobkyni, ktorá sa úspešne dovolala rozhodnutia o zrušení ňou označeného rozhodcovského rozsudku. Rovnako tak prináleží celkový procesný úspech žalobkyni i v dovolacom konaní, resp. dovolacích konaniach, keďže i v týchto bola ako dovolateľka úspešná. S poukazom na ust. odvolací súd uložil žalovanému, ako procesne neúspešnej strane sporu, povinnosť nahradiť procesne úspešnej žalobkyni trovy prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania.

21. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).