Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: PALAS - BB, spol. s r. o., Janka Kráľa 2, Banská Bystrica, IČO: 31 637 957, zastúpenej advokátkou: JUDr. Viera Nováková, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ing. Miloslav Juráš, Častkov 96, IČO: 37 170 091, zastúpenému: Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zaplatenie 4.631,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica z 10. decembra 2019 č. k. -73, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.560 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.560 eur od 11.2.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, sumu 71,56 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 71,56 eur od 10.3.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), o nájme a podnájme nebytových priestorov, nariadením vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že z listinných dôkazov bolo nesporné, že medzi stranami došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle (zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti), pričom nájomné bolo dohodnuté v sume 4.560 eur mesačne. Okrem toho sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť aj úhrady za služby spojené s nájmom. Nájomný pomer skončil výpoveďou zo strany žalovaného ku dňu 28.2.2018. Žalovaný nezaplatil dlžné nájomné za mesiac február 2018 v sume 4.560 eur a úhrady za služby spojené s nájmom v sume 71,56 eur. Tieto sumy mu žalobkyňa vyfakturovala faktúrou č. 2018/0047 zo dňa 1.2.2018 na sumu 4.560 eur, splatná 10.2.2018 a faktúrou č. 2018/0048 z 28.2.2018 na sumu 71,56 eur, splatná 9.3.2018, ktoré sumy do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný žalobkyni nezaplatil. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd prvej inštancie záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Vzhľadom na uvedené žalobe v plnom rozsahu vyhovel vrátane nároku žalobkyne na úrok z omeškania a nákladov spojených s uplatnením oboch pohľadávok.

V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalovaný včas odvolanie s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil ustanovením , . Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal zo znenia nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2007 (ďalej len „nájomná zmluva“), v zmysle ktorej si žalovaný od žalobkyne prenajal nebytové priestory bližšie špecifikované v čl. I. nájomnej zmluvy. V čl. IX nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomnú zmluvu je možné ukončiť písomnou výpoveďou s výpovednou lehotou 3 mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Žalovaný nájomnú zmluvu vypovedal písomnou výpoveďou z nájomnej zmluvy zo dňa 27.10.2017 (ďalej len „výpoveď“). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd za dátum skončenia nájomného vzťahu považoval dátum 28.2.2018, pričom bližšie neuviedol, z akých dôkazov vychádzal pri stanovení momentu doručenia výpovede. V odôvodnení svojho rozsudku len prevzal argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej bola výpoveď žalobcovi doručená dňa 2.11.2017. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď za dátum doručenia výpovede považoval 2.11.2017. Poukázal na a . Výpoveď bola žalobkyni doručená najneskôr dňa 30.10.2017, a teda k uplynutiu výpovednej doby došlo už 31.1.2017. Žalobkyni tak voči žalovanému nemohli vzniknúť žiadne nároky na zaplatenie nájomného, či úhrad za služby spojené s nájmom za mesiac február 2018. Prenajaté nebytové priestory sa nachádzali v rovnakej budove, v akej je registrované sídlo žalobkyne. Žalovaný sa preto hneď 27.10.2017 pokúšal doručiť konateľom žalobkyne výpoveď osobne, títo sa mu však cielene vyhýbali, pričom ich nebolo možné osobne zastihnúť ani v ďalších dňoch. Dňa 27.10.2017 odoslal žalovaný výpoveď aj prostredníctvom doporučenej zásielky do vlastných rúk, 1. triedou spolu s doručenkou, pričom žalobkyňa túto zásielku neprevzala a k jej uloženiu na pošte došlo 30.10.2017. Zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, v dôsledku čoho bola táto dňa 21.11.2017 ako nedoručená vrátená žalovanému. Zároveň sa žalovaný pokúsil výpoveď doručiť žalobkyni aj expresným kuriérom prostredníctvom spoločnosti Slovak Parcel Service, spol. s r.o. (zásielku nebolo možné žalobkyni doručiť, konatelia sa vyhýbali doručovateľovi a odmietali zásielku prevziať). Výpoveď bola zaslaná aj e-mailom, a to na adresu B., ktorá bola ako adresa na doručovanie písomností uvedená v bode 12.2. písm. a/ nájomnej zmluvy. Napokon žalovaný výpoveď zaslal aj vo forme SMS správy vtedajšiemu konateľovi žalobkyne. Výkon práva zo strany žalobkyne, systematické a cielené vyhýbanie sa žalovanému je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka samotných faktúr, na základe ktorých si žalobkyňa uplatnila svoje nároky, tieto jej žalovaný vrátil ako nedôvodné. Tieto skutočnosti a dôkazy mal žalovaný v úmysle súdu prvej inštancie predložiť na nariadenom pojednávaní. Pred konaním pojednávania ho kontaktovala právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá mu oznámila, že žalobkyňa sa na nariadenom pojednávaní nezúčastní, pričom žalovaný sa domnieval, že žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania na nový termín. Z tohto dôvodu sa ani žalovaný pojednávania nezúčastnil, pričom následne mu bol doručený rozsudok súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho už nemohol uplatniť žiadne prostriedky procesnej obrany.

3. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že na novoty uvedené žalovaným v odvolacom konaní nie je možné prihliadať. Fyzické osoby oprávnené podnikať musia byť sami zodpovedné za preberanie písomností. Žalovaný dlhodobo nepreberal zásielky na adrese, ktorá je uvedená v živnostenskom registri, ako aj v registri obyvateľov. Takisto nepreberal zásielky adresované mu do elektronickej schránky. Nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobkyňu ohľadom mimosúdneho rokovania, požiadala žalobkyňa o ospravedlnenie neúčasti a súhlasila s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovaného) považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

5. V danej veci založil súd prvej inštancie svoje vyhovujúce rozhodnutie na nespornosti skutkových tvrdení žalobkyne, pretože v rámci konania neboli zo strany žalovaného tieto skutkové tvrdenia žalobkyne zospornené.

6. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

8. Ustanovenie formou demonštratívneho výpočtu uvádza prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Už samotnými pojmami "procesný útok" a "procesná obrana" zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia až 154 predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v , pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.

9. Nová právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie žalovaný ostal pasívny a nezospornil skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie správne považoval tieto skutkové tvrdenia žalobkyne za nesporné. Skutkové tvrdenia boli žalovaným uvedené až v rámci odvolania s odôvodnením, že žalovaný sa domnieval, že žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania na nový termín, preto sa žalovaný pojednávania nezúčastnil a nemohol uplatniť žiadne prostriedky procesnej obrany.

11. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

12. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

13. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov pre použitie novôt zo strany žalovaného v odvolacom konaní (bez ohľadu, či tieto skutkové tvrdenia, resp. dôkazy by boli spôsobilé privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie) a preto nemohol na ne prihliadať, keďže boli žalovaným uvádzané až v odvolaní len s poukazom na jeho domnienku o odročení pojednávania.

14. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.11.2011 sp. zn. ).

15. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (majúc skutkové tvrdenia žalobkyne za nesporné) a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s procesnými pravidlami .

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, sa odvolací súd ďalšími námietkami odvolateľa nezaoberal.

17. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.