Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10P-62-2026.pdf
PDF · 82.89 KB
Case nature
Subarea
10P/62/2026
Uznesenie
Okresný súd Komárno, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: matky – neb. D. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom E. XXX/XX, F., zomr. XX.XX.XXXX a otca – A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., za účasti navrhovateľky: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. A. XXXX/X, J., v konaní zast.: JUDr. Andrea Koczkás, advokátka so sídlom Elektrárenská 3, Komárno, IČO: 42 047 064, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka-stará matka maloletých detí, prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne, doručila na Okresný súd Komárno podanie dňa 22.05.2026, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti sú jej vnúčatami., deti jej staršej dcéry neb. G. B., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Po smrti dcéry jej otec maloletých detí odopiera možnosť pravidelne a spontánne navštevovať maloleté deti. Pokiaľ matka maloletých detí ešte žila, navštevovala navrhovateľku s maloletými deťmi pravidelne, kedy jej so starostlivosťou pomáhala. V čase hospitalizácie matky maloletých detí sa navrhovateľka nepretržite starala o maloletú C., pričom maloletý A. bol striedavo 2-3 dni u navrhovateľky a u svojho otca. Otec pre maloletú prišiel len občas, zobral ju domov na pár hodín, ale vždy ju vrátil s tým, aby sa navrhovateľka o ňu mohla ďalej starať. Otec maloletých detí sa o deti, keď sa nachádzali v opatere navrhovateľky , príliš nezaujímal, jedlo, hygienické potreby a iné veci, ktoré deti potrebovali, im zabezpečila navrhovateľka. Tento režim fungoval do nástupu maloletého do materskej škôlky v januári 2026 a maloletý natrvalo zostal bývať u svojho otca. Maloletú C. si otec zobral späť do svojej opatery od februára 2026. Po smrti dcéry nastal vo vzťahu s otcom maloletých detí a navrhovateľky zlom, keď navrhovateľke nebolo umožnené sa s maloletými deťmi pravidelne stretávať. Termíny, kedy môže navrhovateľka vidieť maloleté deti výhradne za jeho prítomnosti, v jeho domácnosti a max. na 2 hodiny, určoval výhradne otec maloletých detí. Navrhovateľka sa z túžby, aby mohla svoje vnúčatá aspoň na chvíľku vidieť, sa prispôsobila predstavám otca maloletých detí, bez ohľadu na to, či čas, ktorý jej vyhradil na stretnutie jej vyhovoval, alebo nie. Stalo sa aj, že plánované stretnutie otec maloletých detí odvolal. Navrhovateľka verila, že sa situácia zmení a zlepší, ale nestalo sa tak. Nateraz sú vzťahy medzi navrhovateľkou a otcom maloletých detí nie úplne ideálne, jeho postoj k otázke udržiavania vzťahov s maloletými deťmi je premenlivý a často nepredvídateľný. Navrhovateľka má obavu, že otec maloletých detí ju chce vylúčiť zo života maloletých detí, čo je pre ňu nepochopiteľné, pretože po smrti matky je ona ich najbližšou pokrvnou príbuznou zo strany ich nebohej matky. Nakoľko sú možnosti navrhovateľky pri možnosti stretnúť sa s maloletými deťmi značne obmedzené, obrátila sa na súd, aby v danej veci spravodlivo rozhodol. Podľa názoru navrhovateľky dlhodobé odlúčenie maloletých detí od jej osoby môže mať veľmi nepriaznivý dopad na ich vzájomné vzťahy, môže pôsobiť devastačne a viesť k trvalému odcudzeniu. Maloleté deti boli zvyknuté na jej prítomnosť ako aj na prostredie, v ktorom žije a kde v súčasnosti býva aj krstná mama maloletých detí, mladšia dcéra navrhovateľky. Na základe týchto skutočností žiadala
navrhovateľka súd, aby rozhodol neodkladným opatrením, ktorým by súd upravil styk maloletých detí s navrhovateľkou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
6. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
7. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
8. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
9. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa § 360 ods. 2 CMP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
12. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
13. Podľa § 25 ods. 5 zákona o č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
14. Podľa § 36 ods. 1 veta tretia zákona o č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6 Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má však len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov.
16. Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľka vo svojom podaní neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Z návrhu nevyplýva, že by súčasný spôsob starostlivosti o maloletých bol pre nich ohrozujúci, nevyhovujúci alebo inak v rozpore s ich záujmom, ani že by existovala naliehavá situácia vyžadujúca okamžitý zásah súdu. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok, ktorého účelom je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníka konania v situáciách, keď nie je možné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej. Nariadenie takéhoto opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie základných skutočností, ktoré nasvedčujú potrebe okamžitého zásahu. V danom prípade navrhovateľka nepredložila žiadne relevantné dôkazy ani tvrdenia, ktoré by osvedčovali ohrozenie maloletých detí. Navrhovateľka vo svojom podaní najmä neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí, pretože ani z tvrdení navrhovateľky nevyplynulo, že by kontakt medzi ňou a maloletými deťmi bol úplne prerušený, resp. že by jej bol akýkoľvek kontakt s maloletými deťmi úplne znemožnený. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil záver, že dôvod na dočasnú úpravu styku neodkladným opatrením môže byť daný najmä v prípade úplného prerušenia kontaktu medzi oprávnenou osobou a maloletým dieťaťom, keď hrozí narušenie alebo strata vzájomných citových väzieb. Takéto okolnosti však neboli osvedčené. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je ohrozenie maloletého dieťaťa, čiže vtedy, ak konflikt vyústi do ohrozenia dieťaťa – napríklad odmietanie odovzdať dieťa k styku (pokiaľ neexistuje titul), resp. problematické realizovanie styku podľa existujúcej úpravy Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s maloletými deťmi sa stretáva, aj keď nepravidelne. Jej posledné stretnutie s maloletým A. sa uskutočnilo dňa 03.05.2026, s maloletou C. sa naposledy stretla dávnejšie. Vo vzťahu k otcovi detí navrhovateľka tiež uviedla, že jeho postoj k stretávaniu sa detí s navrhovateľkou je premenlivý, čo nasvedčuje tomu, že otec úplne nevylučuje stretávanie sa detí so starou matkou.
17. Súd však ďalej poukazuje aj na to, že úprava styku starých rodičov s maloletými deťmi je upravená v § 25 ods. 5 zákona o rodine, pričom ide o osobitný druh konania, v rámci ktorého súd skúma predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, existenciu citových väzieb a okolnosti konkrétneho prípadu. Samotná skutočnosť, že rozsah stretávania medzi starou matkou a maloletými deťmi nezodpovedá predstavám navrhovateľky, bez ďalšieho nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava rozlišuje medzi úpravou styku rodiča s maloletým dieťaťom a úpravou styku maloletého dieťaťa s blízkou osobou (podľa § 116.zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sú blízkou osobou aj starí rodičia), teda aj so starým rodičom. Navrhovateľka sa nemôže domáhať toho, aby súd dočasne uložil otcovi maloletých detí povinnosť odovzdávať ich navrhovateľke, kým neprebehlo konanie o úprave styku starej matky s maloletými deťmi, pričom súd môže upraviť stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak si to vyžadujú pomery v rodine. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami obmedzenie jeho práv. Môže však nastať aj situácia, keď rodičia svorne nesúhlasia s úpravou styku dieťaťa s blízkou osobou, ktorá ho navrhuje určiť. Prípadne vôbec nesúhlasia s tým, aby sa dieťa s touto osobou stýkalo (napríklad niektorý zo starých rodičov dieťaťa). V takomto prípade neexistuje jednoznačné riešenie a
súd musí posúdiť všetky okolnosti prípadu. V prvom rade treba brať do úvahy to, že sú to rodičia, kto má prvotnú zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Proti ich zhodnému stanovisku by mal súd autoritatívne rozhodnúť len vtedy, ak by to odôvodňovali skutočne výnimočné okolnosti prípadu. Toto však budú skôr výnimky v rozhodovaní, všeobecné pravidlo by skutočne malo rešpektovať vôľu rodičov, ako osôb zodpovedných za riadnu výchovu svojho dieťaťa. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 25 [Úprava stretávania s maloletým dieťaťom na čas po rozvode]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 150–151.). Preto v ďalšom konaní vo veci samej bude potrebné dôsledne zistiť pomery v rodine, záujem maloletých detí a vo vzťahu k týmto okolnostiam vykonať náležité dokazovanie, až po ktorom bude možné jednoznačne ustáliť, či návrh starej matky na úpravu styku je dôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 Civilného mimosporového poriadku).