Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoP-81-2026.pdf
PDF · 109.61 KB
Case nature
Subarea
13CoP/81/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti matky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/ X, E., aktuálne bytom F. X, E., a otca: G. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 35P/23/2026-40 zo dňa 10.03.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1, § 366, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 78 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,ZoR“), vecne tým, že nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom.
3. V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhal zrušenia jeho povinnosti platiť výživné na maloleté deti k rukám matky počas striedavej osobnej starostlivosti od 11.12.2025, t.j. neurčenia výživného počas striedavej osobnej starostlivosti a uloženia príkazu matke vrátiť otcovi doteraz zaplatené výživné spätne odo dňa 11.12.2025, do 10 dní od vydania neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnil najmä tým, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 35P/133/2024-115 zo dňa 28.01.2025 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a zároveň bola upravená starostlivosť o maloleté deti formou striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových intervaloch. Otec uviedol, že úprava vyplývajúca z rozhodnutia podľa jeho názoru nezodpovedá skutočnému rozsahu starostlivosti rodičov o maloleté deti. Tvrdí, že starostlivosť o deti v prevažnej miere zabezpečuje on, pričom zároveň uhrádza aj väčšinu výdavkov spojených s ich potrebami. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal z údajov o jeho príjme, ktoré podľa jeho tvrdenia nezodpovedali jeho skutočnému čistému príjmu. Tvrdil, že jeho príjem bol v rozhodnom období nižší, než ako bol zaznamenaný v zápisnici z pojednávania. Zároveň uviedol, že dňa 11.12.2025 mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru, v dôsledku čoho prišiel o pravidelný príjem. Podľa jeho tvrdení preto došlo k výraznému zhoršeniu jeho finančnej situácie. Ďalej uviedol, že v roku 2025 znášal väčšinu
výdavkov na potreby maloletých detí, pričom matka podľa jeho názoru neprispievala na ich potreby v primeranom rozsahu. Na záver argumentoval, že matka poberá prídavky na deti a daňový bonus.
4. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Poučil o účele neodkladného opatrenia. Uviedol, že maloleté deti v súčasnosti majú zabezpečené všetky nevyhnutné potreby na život ako sú strava, ošatenie, bývanie a podobne. Rovnako nebolo osvedčené, že otcove súčasné pomery by ohrozovali jeho základné životné potreby. Zároveň rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom sú riadne upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 35P/133/2024-115 zo dňa 28.01.2025. Čo sa týka zmeny tohto rozsudku v časti výživného, v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vzhľadom na zákonnú lehotu 30 dní na jeho vydanie nevykonáva riadne dokazovanie a súd rozhoduje iba na základe osvedčenia dôvodnosti takéhoto návrhu. Zároveň pri konaniach vo veci maloletých detí prihliada predovšetkým na ich najlepší záujem. Na to, aby došlo k zmene právoplatného rozsudku je potrebné preukázať kvalifikovanú zmenu pomerov či už na strane maloletých detí alebo rodičov, čo v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je z časového hľadiska možné. Otec síce argumentoval stratou zamestnania, avšak na zmenu rozsudku by bolo potrebné zistiť, či otcovi bolo vyplatené odstupné a v akej výške, či momentálne poberá dávku v nezamestnanosti, v akej výške a podobne, ako aj preskúmať jeho ďalšie príjmy a celkové majetkové pomery vrátane prípadných príjmov z prenájmu nehnuteľností a zostatkov na bankových účtoch za posledných 12 mesiacov, čo opätovne presahuje dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Čo sa týka návrhu otca v časti, aby súd prikázal matke vrátiť otcovi doteraz zaplatené výživné spätne odo dňa 11.12.2025, a to do 10 dní od vydania tohto neodkladného opatrenia, poukázal súd na ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého aj keby súd návrhu otca vyhovel a zrušil výživné počas striedavej osobnej starostlivosti, nebolo by možné, aby súd matke uložil túto povinnosť, keďže ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP a navrhol aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a z jednostranného hodnotenia dôkazov, pričom súd sa priklonil k tvrdeniam jedného z rodičov bez ich dostatočného preukázania a bez riadneho vysporiadania sa s protichodnými tvrdeniami a dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä pokiaľ ide o reálny rozsah starostlivosti o maloleté deti, ktorý nezodpovedá záveru o fungovaní striedavej starostlivosti. Uviedol, že v konaní nebolo vykonané riadne a úplné dokazovanie, hoci o to bolo žiadané, a nebolo riadne vytýčené pojednávanie, čo malo za následok, že skutkové závery súdu neboli vytvorené na základe úplného dokazovania. Zároveň namietal, že súd sa dostatočne nevysporiadal s podstatnými dôkazmi vrátane výpovedí maloletých detí a podkladov zo sociálneho šetrenia či ISR záznamov, ktoré spochybňujú závery o rovnomernej starostlivosti a o praktickom fungovaní rodičovskej dohody. Namietal, že súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne vyhodnotil právny režim výživného, keď výživné aplikoval bez dostatočného zohľadnenia skutočného rozsahu osobnej starostlivosti rodičov a bez riadneho a úplného použitia metodiky výpočtu výživného. Výživné ako náhradné plnenie má byť viazané na reálnu mieru osobnej starostlivosti, avšak v prejednávanej veci dochádza k situácii, kde jeden rodič zabezpečuje podstatnú časť starostlivosti o deti, pričom zároveň je povinný plniť výživné, čo vedie k vnútornému nesúladu a nespravodlivému zaťaženiu. Súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil zásadnú zmenu príjmových pomerov jedného z rodičov, ku ktorej došlo v dôsledku zmeny zamestnania a presunu výkonu práce, pričom táto zmena mala za následok výrazný pokles príjmu a zároveň zánik súvisiacich pracovných výdavkov. Napriek tomu súd vychádzal z historických príjmov bez ich primeraného zohľadnenia v aktuálnych pomeroch. Namietal aj nevyvážený prístup súdu pri zisťovaní pomerov účastníkov, keď sa dokazovanie sústredilo najmä na príjmové a majetkové pomery jedného rodiča, zatiaľ čo pomery druhého rodiča neboli zisťované v rovnakej miere, čo narušuje zásadu rovnosti účastníkov konania a rovnosti zbraní v konaní. Súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, vrátane výpovedí maloletých detí, ktoré podľa obsahu spisu spochybňujú skutkové závery o rozsahu starostlivosti a o reálnom fungovaní rodinných pomerov, pričom tieto dôkazy neboli vyhodnotené v ich celkovom kontexte. Zároveň namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke striedavej starostlivosti, keďže táto bola aplikovaná ako formálny režim bez toho, aby v praxi dochádzalo k rovnomernému plneniu rodičovských povinností, čím sa stráca jej materiálny obsah a účel. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie, v ktorom bude vykonané úplné dokazovanie, vrátane riadneho pojednávania,
bude komplexne zistený skutkový stav oboch rodičov, najmä ich reálne pomery a rozsah starostlivosti o maloleté deti, a následne bude vec znovu právne posúdená v súlade so skutočným stavom a najlepším záujmom maloletých detí.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo svojom vyjadrení sa v plnom rozsahu pridržiavala predchádzajúceho vyjadrenia k návrhu na neodkladné opatrenie zo dňa 06.03.2026 a nesúhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti otca. Zdôraznila, že počas rozvodového konania aktívne spolupracovala so súdom, mediátorkou, kolíznou opatrovníčkou aj psychologičkou a striedavá osobná starostlivosť bola výsledkom riadne premyslenej dohody po mediácii a súdnych konaniach. O maloleté deti sa vždy riadne starala, a to aj v období, keď otec pracoval v Bratislave a väčšinu týždňa trávil mimo E.. Podľa nej práve skutočnosť, že sa na ňu mohol spoľahnúť, umožnila otcovi pracovať mimo domova. Odmietla tvrdenia otca, že sa o maloleté deti stará iba on, starostlivosť zabezpečujú obaja rodičia. Tvrdenia otca označila za klamstvá a urážky. Ohradila sa voči obvineniam, že zanedbáva deti, klame súdu alebo že ju dlhodobo živil otec a jeho rodičia. Otec ju opakovane ponižuje, vulgárne uráža a znevažuje aj pred maloletými deťmi, čím podľa nej narúša jej autoritu a negatívne vplýva na psychický vývoj detí. Výdavky na maloleté deti hradí v súlade s dohodou rodičov, podľa ktorej mala znášať jednu tretinu nákladov a otec dve tretiny. Uviedla však, že otec jej zámerne neposkytuje informácie o výdavkoch, následne jej vyčíta, že neprispieva, a zároveň jej odmieta preplácať časť nákladov, ktoré uhradila ona. Ako príklad uviedla školské poplatky, krúžky, mobilný telefón pre dcéru či mimoškolské aktivity. Všetky prijaté výživné boli použité vždy na potreby detí. Opísala tiež konfliktné a podľa jej slov agresívne správanie otca. Tvrdila, že ju pravidelne uráža prostredníctvom správ, telefonátov aj osobne, vyhráža sa jej a spôsobuje jej psychický nátlak. Poukázala na incident zo dňa 16.03.2026 v OC Promenada v Nitre, kde jej mal otec v prítomnosti maloletej vulgárne nadávať a kričať na ňu, pričom po zásahu náhodného okoloidúceho údajne naznačil možnosť fyzického násilia. Na miesto bola privolaná polícia a podala ústne oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Nitra. Správanie otca sa negatívne prenáša aj na maloleté deti, ktoré podľa nej preberajú jeho postoj voči nej a začínajú sa k nej správať pohŕdavo. Vyjadrila obavu o psychický vývoj maloletých detí a tvrdila, že o situácii opakovane informovala kolíznu opatrovníčku.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zrušení jeho povinnosti platiť výživné na maloleté deti k rukám matky počas striedavej osobnej starostlivosti, neurčení vyživovacej povinnosti a o povinnosti matky vrátiť otcom zaplatené výživné od 11.12.2025 zamietol.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnou vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených hmotnoprávnych podmienok (napríklad použitie mimoriadneho opravného prostriedku), alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, kam patrí aj ustanovenie § 121 a § 157 CMP. Zmenu tam uvedených rozsudkov možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Právo súdu vec opätovne prejednávať musí byť najskôr dokazovaním preukázaná. V prvej fáze konania sa tak súd zameria na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Zmena rozsudku je možná aj v prípade rozsudku o výžive, avšak pri tomto rozhodovaní nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je preto potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ sa konanie o zmenu už právoplatného rozsudku začalo na návrh a súd nezistí dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia, návrh zamietne. Ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení. Rozsudky sa zásadne menia rozsudkom a uznesenia uznesením.
17. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov z dôvodu bezprostredného ohrozenia ich záujmov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Osobitnej povahe neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.
18. Zhrňujúc, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma splnenie odlišných zákonných kritérií ako je to v prípade konania vo veci samej.
19. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle vyššie citovaného § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z formulácie predmetného ustanovenia je potom zrejmé, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tomto kontexte smeruje predovšetkým na situácie, v
ktorých je potrebné povinnosť platiť výživné neodkladným opatrením uložiť, nakoľko je nevyhnutné s ohľadom na potrebu ochrany oprávneného dočasne upraviť pomery účastníkov v tejto otázke. Inak povedané, účelom príslušného ustanovenia je predovšetkým riešenie situácií, keď zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o výživnom a povinný si svoju vyživovaciu povinnosť na základe vlastného uváženia neplní, v dôsledku čoho dochádza k zhoršeniu situácie na strane oprávneného. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že inštitút neodkladného opatrenia by vzhľadom na jeho účel, ktorým je nutnosť dočasnej ochrany oprávneného, nemal byť rozširovaný na situácie toho druhu, kedy sa v dôsledku tvrdenej zmeny pomerov výživou povinný rodič snaží, ešte pred novým rozhodnutím súdu vo veci, dosiahnuť zníženie/neurčenie už súdom určeného výživného. Neodkladným opatrením totiž podľa názoru odvolacieho súdu možno poskytnúť dočasnú ochranu výživou oprávnenému, uložením povinnosti povinnému, nie je však určené na zmierňovanie určitých povinností, ktoré boli už v minulosti určené rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by bezodkladný výkon rozhodnutia mohol mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, môže súdny exekútor podľa § 61 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. vydať upovedomenie o odložení exekúcie.
20. Už samotný záver, že neodkladné opatrenie nie je procesným inštitútom určeným na dosiahnutie cieľa sledovaného otcom, teda na neurčenie jeho povinnosti platiť výživné na maloleté deti k rukám matky počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozsudkom, odôvodňuje správnosť výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie. Napriek tomu sa odvolací súd stručne vyjadrí aj k námietkam otca, ktorý poukazoval najmä na údajné nedostatky vo vykonanom dokazovaní v predchádzajúcom konaní, ako aj na následnú stratu pravidelného príjmu v dôsledku skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 35P/133/2024-115 zo dňa 28.01.2025 bolo výrokom I. manželstvo rodičov rozvedené, výrokom II. bola schválená dohoda rodičov, ktorou boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od nedele od 18.00 hod. párneho týždňa do nedele do 18.00 hod. nepárneho týždňa a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od nedele od 18.00 hod. nepárneho týždňa do nedele do 18.00 hod. párneho týždňa. Rodičia si maloleté deti prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska toho rodiča, ktorému aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. výživným v sume 230,- eur mesačne a na výživu maloletého C. výživným v sume 170,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom III. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V odvolaní otec uvádzal, že podal návrh vo veci samej, o zverenie maloletých detí do jeho výlučnej starostlivosti, ktoré je vedené pod sp. zn. 35P/39/2026.
22. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
23. S poukazom na vyššie citované ustanovenie je potrebné uviesť, že súd nie je oprávnený preskúmavať skutkové zistenia a právne závery prijaté v právoplatne skončenom súdnom konaní. Uvedené sa vzťahuje aj na príjem otca, ako aj na ďalšie skutkové okolnosti, na základe ktorých Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 35P/133/2024 schválil rodičovskú dohodu vrátane rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Nespokojnosť otca s vlastným rozhodnutím spočívajúcim v uzatvorení rodičovskej dohody, prípadne skutočnosť, že s odstupom času už nesúhlasí s jej obsahom, nemožno prisudzovať súdu, ktorého úlohou bolo posúdiť, či uzatvorená dohoda zodpovedá záujmu maloletých detí. Rovnako aj v prejednávanej veci súdy skúmajú, či návrh otca, ktorým sa domáha zrušenia povinnosti platiť výživné na obe maloleté deti k rukám matky, sleduje predovšetkým ich najlepší záujem. Odvolací súd už vysvetlil, že rozhodnutia o výživnom možno zmeniť len za predpokladu, že po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 35P/133/2024-115 zo dňa 28.01.2025 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov alebo maloletých detí. V konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom, ktoré už bolo na návrh otca začaté, bude súd porovnávať pomery účastníkov v čase posledného rozhodovania so súčasným stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Takouto zmenou môže byť aj podstatné a trvalé zníženie príjmu povinného rodiča bez jeho zavinenia, ktoré však musí byť preukázané v konaní vo veci samej, nie v konaní o nariadení neodkladného opatrenia.
24. Zhrňujúc, inštitút neodkladného opatrenia neslúži na zníženie vyživovacej povinnosti rodiča, ani na zrušenie povinnosti platiť výživné k rukám druhého rodiča počas striedavej osobnej starostlivosti. Posúdenie všetkých relevantných skutočností, vrátane majetkových a zárobkových pomerov účastníkov, si vyžaduje riadne dokazovanie v konaní vo veci samej, keďže konanie o neodkladnom opatrení slúži výlučne na posúdenie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov a nepredstavuje priestor na ich komplexné meritórne zhodnotenie. Za tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a závislého výroku o trovách prvoinštančného konania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
26. Ďalšie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
27. O náhrade trov konania odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).