Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Tos-10-2026.pdf
PDF · 84.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11Tos/10/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.05.2026, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona a iné, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1Nt/17/2025 zo dňa 02.02.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D., trvale bytom C. D., okr. E. F., v súčasnosti bytom C. D. XX, G.. E. F., na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 8T/43/2022, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, a to priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú odôvodnil tým, že súd uviedol, že falšovanie roku narodenia nie je trestný čin. V opačnom prípade požiada Najvyšší súd SR, aby odobral všetky spisy (nie je zrejmé, aké a komu) a aby to bolo prejednané v inom okrese. Nech H. I. dokáže, kto kupoval maštale od p. J. a ďalej záhradu, keď jeho mama nikde nerobila a nemala z čoho živiť deti. Nechce nič, len spravodlivosť. V doplnení sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu odsúdený naďalej dôvodil nesúhlasom s tým, že nepreukázal žiadne nové skutočnosti ani dôkazy potrebné na to, aby súd mohol povoliť obnovu konania. Zotrval na tom, že žiaden kameň do okna poškodenej sestry H. I. nehodil. Svedkov - súrodencov K. B. a brata L. B., zmanipulovala a vypovedali len to, čo im ona povedala. Navyše, doteraz sa nikto nevyporiadal s tým, či predmetný kameň mohli hodiť do okna poškodenej aj Rómovia, ktorí sa v tom čase na mieste nachádzali a domácnosť poškodenej často navštevovali. Je toho názoru, že v danom prípade podmienky obnovy konania sú splnené. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenia a uložil okresnému súdu vo veci znovu konať.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z pripojeného spisu okresného súdu plynie, že trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/43/2022 zo dňa 21.10.2022, právoplatným 21.10.2022, bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa v zmysle uvedeného trestného rozkazu dopustil na tom skutkovom základe, že
- dňa 4.7.2022 v čase okolo 14.00 hod. prišiel k rodinnému domu č. XXX v obci C. D., okr. E. F., kde bol majiteľkou domu a zároveň sestrou H. I., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom D. L. M. XXX, okr. D. J. požiadaný, aby odišiel preč a nechal ich na pokoji, na čo jej začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa jej a pritom jej povedal, že keď ju chytí pod krk, tak jej oči vyletia z hlavy a následne dňa 11.7.2022 v čase okolo 20.10 hod. vošiel nezamknutou vchodovou bránkou na pozemok rodinného domu č. XXX v obci C. D., kde začal búchať a vyzváňať na uzamknuté vchodové dvere domu, na čo bol H. I. požiadaný, aby odišiel preč a nechal ich na pokoji, na čo jej začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa jej, keď viackrát povedal, že ju zabije a na záhrade vedľa vchodových dverí rozhádzal uložené dosky, stôl a stoličky, prešiel okolo domu a búchal na okná v kuchyni a v obývacej izbe a opäť jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím a následne vyšiel cez bočnú bráničku pred dom a odtiaľ hodil do okna domu cez zatvorené okno do obývacej miestnosti kameň o rozmere 10x10 cm a v čase okolo 21.21 hod. z miesta odišiel preč na neznáme miesto, čím poškodenej H. I. rozbitím dvoch sklenených výplní spôsobil škodu vo výške 95,60 eur.
Za to mu bol uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov, jeho výkon bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba na 18 mesiacov; uložená mu bola povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 95,- eur.
Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, že sa nezakladá na pravde, čo hovorila H. I., nebolo mu dokázané, že hodil kameň do okna a že búchal päsťou po okne, svedkov K. B. a L. B. donútila hovoriť to, čo im ona povedala a keď bola pozostalosť po nebohej mame, sfalšovala mu dátum narodenia s tým, že na súde vysvetlí všetko podrobne.
Na verejnom zasadnutí okresný súd vypočul odsúdeného, ktorý zotrval na podanom návrhu na obnovu konania a ozrejmil, že by nemal byť trestne stíhaný, keď to neurobil. Vyšetrovateľovi hovoril niečo, on si popísal raz, dva, že je len rýchle konanie. Návrh na obnovu konania podal, pretože nevypočuli cigánov, čo tam boli. Poškodená, brat L. i sestra K., zatajili, že tam boli Rómovia. L. im bol dlžný nejaké peniaze a oni to urobili. On z Ľubovne niesol bratovi A., ktorý bol po porážke, tabletky, po okne len zaklepal prstami a poškodenej povedal, že je zlatokopka a pi.. a odišiel preč. Uvádzal aj pôvodne, že tam boli Rómovia, nech ich pozháňajú, že odkiaľ boli, v aute sedeli traja, toľko vie. Za L. chodia, lebo je bisexuál a on im vyfajčí. Keď bol A. chorý, tak odsúdený povedal, aby ich tam nepúšťal, tak s nimi chodil do maštale. Poškodená podvádzala policajtov, že rozbil okno a on nerozbil. Namietal, prečo nenašli otlačky na tom kameni. Sestra K. mu povedala, že ona ho tam nevidela. Sedela pri okne a kameň vletel dovnútra. H. im povedala, že keď nepovedia to, čo im ona povie, tak ich dá do starobinca. H. I. je zaujatá voči nemu a preto to urobila, on ten skutok neurobil. Majetok, ktorý pokúpil, si dala na seba prepísať.
Okresný súd na verejnom zasadnutí oboznámil obsah spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/43/2022 a dospel k záveru, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania uvádzal skutočnosti, ktoré uvádzal už v samotnom pôvodnom konaní, kde od začiatku trestnú činnosť, spáchanie ktorej mu bolo kladené za vinu, popieral práve aj s poukazom na dotknuté skutočnosti, tieto súdu boli už pri rozhodovaní v pôvodnom konaní po podaní obžaloby zo spisu známe, teda sa s nimi už vysporiadával súd v pôvodnom konaní pred samotným vydaním trestného rozkazu, ktorým ho po vyhodnotení aj týchto, so všetkými ostatnými v konaní zistenými skutočnosťami, uznal vinným zo spáchania za vinu mu kladeného trestného činu. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že odsúdený už v celom pôvodnom konaní spáchanie za vinu mu kladeného konania popieral, v podaní zo 04.08.2022 – doručenom okresnej prokuratúre 22.08.2022 (čl. 18 spisu 8T/43/2022) – uvádzal vo vzťahu k poškodenej H. I. „dokážem vám to, že ovplyvnila súrodencov, čo majú v jej prospech hovoriť“, ako aj „prečo polícia nevyšetrí, že za ním chodia Rómovia, kvôli jeho sexuálnemu uspokojeniu, za čo im platí“ a zároveň „kameň do okna im hodili Rómovia, lebo im dlhuje peniaze“. Na údajnú prítomnosť Rómov poukazoval aj pri výsluchu v postavení podozrivého (čítaná zápisnica z čl. 27-30 spisu 8T/43/2022), vtedy uvádzal, že tam došli a dokonca s ním rozprávali, pritom na verejnom zasadnutí uvádzal, že v aute sedeli; že svedkovia L. B. a K. B. si vymysleli, že sa on poškodenej vyhrážal a že tvrdia to, čo im nakázala poškodená, uvádzal opäť aj pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konania dňa 15.07.2022 (zápisnica čítaná z čl. 41-46 spisu 8T/43/2022); že Rómovia hodili kameň do okna uvádzal taktiež pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie dňa 12.09.2022, kde však už oproti tomu, čo vypovedal ako podozrivý, že mu aj povedali, že im jeho brat dlhuje peniaze, uvádzal len, že videl auto (zápisnica čítaná z čl. 59-64 spisu 8T/43/2022); že sa nevyhrážal poškodenej, nehodil kameň do okna, že nejakí Rómovia hľadali jeho
brata L., že si poškodená všetko vymyslela uvádzal vo výpovedi v procesnom postavení obvineného dňa 14.07.2022 (zápisnica čítaná z čl. 73-80 spisu 8T/43/2022). Obrana obžalovaného o tom, že poškodenej sa nevyhrážal, ako aj, že nerozbil okno kameňom a pod., napriek jeho v tomto smere obsahovo totožným tvrdeniam, aké prezentoval v konaní o povolenie obnovy konania bola, podľa názoru okresného súdu, vyvrátená súhrnom výsledkov celého, v prípravnom konaní vykonaného, dokazovania a v pôvodnom konaní sa ani súd s týmito jeho tvrdeniami nijako nestotožnil. K poukazovaniu na verejnom zasadnutí na to, prečo neboli na kameni nájdené odtlačky, okresný súd uviedol, že vzhľadom na celú dôkaznú situáciu, aká vo veci bola v prípravnom konaní zistená, nemôže sa súd ani v konaní o povolenie obnovy konania nijako prikloniť k tomu, že by bolo ešte aj takéto dokazovanie potrebné, zvlášť, ak toto konkrétne ani sám odsúdený v pôvodnom konaní nijako nenamietal.
Na základe vyššie uvedeného okresný súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol.
Aj podľa názoru krajského súdu, skutočnosti a námietky uvádzané odsúdeným, či už v podanom návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj skutočnosti uvádzané na verejnom zasadnutí a v sťažnostných námietkach, nie je možné považovať za dôvody povolenia obnovy konania.
Inštitút obnovy konania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktorými dochádza k prelomeniu právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím. Ako taký by mal byť využívaný len tam, kde pre jeho použitie svedčia dostatočne silné dôvody.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za nové skutočnosti, alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. poriadku nemožno považovať skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. V danom prípade nebol produkovaný žiaden nový dôkaz súdu v pôvodnom konaní neznámy. Je teda zrejmé, že nebola splnená ani základná podmienka na prípadné povolenie obnovy konania.
V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a podobne, ale skúma len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.
Krajský súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine a treste.
Odsúdený sa domáhal obnovy konania v podstate poukazom na svoju nevinu, ako aj s poukazom na to, že poškodená H. I. nevypovedala pravdu a že ovplyvňovala aj ďalších svedkov, ako majú vypovedať.
Pri hodnotení navrhovaných dôkazov je potrebné vychádzať zo skutku, pre ktorý bol A. B. odsúdený. Podstatou skutku bolo nebezpečné vyhrážanie sa odsúdeného svojej sestre poškodenej H. I..
Zo spisu jednoznačne vyplýva, že odsúdený je usvedčovaný, ako správne poukázal aj okresný súd, súhrnom dôkazov vykonaných v prípravnom konaní. Je tiež potrebné poukázať na právoplatnosť predmetného trestného rozkazu, kedy sa odsúdený vzdal práva voči nemu podať odpor, čím sa v podstate stotožnil s výrokom o vine a treste, ako aj s výrokom o náhrade škody.
Pokiaľ ide o návrh odsúdeného na vypočutie Rómov, krajský súd uvádza, že vypočutie týchto svedkov by neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli v konečnom dôsledku odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, a to z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil. Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti, či už návrhy na vypočutie ním uvádzaných svedkov, alebo jeho obrana, že skutok nespáchal on, ale Rómovia a že jeho sestra poškodená H. I. nevypovedala pravdu a ovplyvnila ostatných svedkov, nemajú povahu dôkazov a skutočností, ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr. poriadku mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. V návrhu odsúdeného neboli uvedené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania. Okolnosti uvádzané odsúdeným nemožno považovať za novú skutočnosť, nakoľko rovnaké námietky odsúdený vzniesol aj v pôvodnom konaní, s ktorými sa okresný súd už vysporiadal.
V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že k povoleniu obnovy konania nemôže viesť subjektívna nespokojnosť a nesúhlas odsúdeného s postupom orgánov činných v trestnom konaní, ako aj jeho nespokojnosť s postupom a rozhodnutím súdu. V žiadnom prípade nemožno rozhodnutie o povolení obnovy konania oprieť o povinnosť súdu opätovne preskúmať jeho rozhodnutia z hľadiska toho, či sa v pôvodnom konaní správne vysporiadal so zistenými skutkovými okolnosťami a s obhajobou obvineného. V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať ani vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní, ale je obmedzené predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, resp. skôr neznáme.
Odsúdeným uvádzané dôkazy po vecnej stránke nie sú takého charakteru, aby zakladali a spĺňali podmienky pre povolenie obnovy konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 Tr. poriadku.
Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď návrh na povolenie obnovy konania odsúdeným zamietol, rovnako aj námietky uvedené v sťažnosti voči tomuto uzneseniu nepovažoval krajský súd za dôvodné a podanú sťažnosť odsúdeného následne podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.