Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-35-2026.pdf
PDF · 74.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/35/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Štefana Juhása a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. mája 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrici, sp. zn. 7T/56/2025 zo dňa 12.02.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 7T/56/2025 zo dňa 12.02.2026 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
v období od septembra 2024 do 29. mája 2025 matke C. B. v byte na 7. poschodí v D. D. E. F. G. H. XXXX/X spôsoboval psychické a fyzické utrpenie tak, že keď nemal drogy, respektíve peniaze na ich zakúpenie, tak bol voči nej agresívny, ale aj po užití omamných a psychotropných látok každý deň jej vulgárne nadával, každý deň sa s ňou bezdôvodne hádal a kričal do nej, väčšinou v ranných hodinách ju v spálni bil tak, že keď ležala na posteli, tak ju bil päsťami a rukami po tele, dával jej zauchá, hádzal na ňu ťažké knihy, začiatkom januára 2025 ju zbil mopom po chrbte, raz jej držal nôž pod krkom oboma rukami tak, že sa nemohla pohnúť, raz ju škrtil oboma rukami, v kuchyni po nej hádzal hrnce a hrnčeky, ktoré rozbil, pri fyzických útokoch sa jej zároveň vyhrážal, aby vyskočila z okna a bude pokoj, alebo že ju dá do hospicu a zbaví sa jej, ponižoval ju vonku tým, že kričal na ňu, aby sa pohla, pričom mal vedomosť o tom, že v dôsledku zdravotných problémov pomaly chodí, v noci ju bezdôvodne budil a pýtal od nej lieky a cigarety, prostredníctvom bankomatovej karty, ktorú mu dobrovoľne dala vyberal z bankomatu peniaze z jej účtu, na ktorý jej bol zasielaný invalidný dôchodok a peniaze použil na kúpu drog, od začiatku roku 2025 jej z opatrovateľského príspevku, ktorý bol zasielaný na jej účet nezabezpečoval nákupy a hygienické potreby, rozbil jej bezdôvodne telefón, nekupoval potraviny a bola hladná, pričom výrazne schudla, čím C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale pobytom D. D., F. G. H. XXXX/ X spôsobil modriny po tele, zlomeninu rebier na ľavej strane chrbta, rozbitý nos a pery, ktoré zranenia si ako vyučený zdravotník ošetrila sama a zároveň jej spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá spočívala vo vyhýbavom správaní, labilizácii, afektivite, plačlivosti, zvýšenej ľakavosti, anxiete, depresívnych náladách, hypohedonii (zníženej schopnosti prežívať radosť), hypobulii (oslabení vôle v akejkoľvek činnosti), sociálnej stiahnutosti, narušení spánku, intruizívnych spomienkach na prežitú traumu, ktoré ju obmedzili v obvyklom spôsobe života od septembra 2024 do mája 2025.
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), Trestného zákona, § 38 ods. § 2, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), §74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré bude trvať najviac 3 mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou v trvaní najviac 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to oprávnená cestou svojej ustanovenej obhajkyne podal odvolanie obžalovaný A. B..
V písomných dôvodoch odvolania obhajkyňa za obžalovaného uviedla, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov považuje za neprimerane prísny a má za to, že súd sa nevysporiadal so všetkými významnými okolnosťami pre rozhodnutie. Prvostupňový súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine bez ďalšieho dokazovania ohľadne viny uznal obžalovaného za vinného zo skutku tak, ako je uvedený v obžalobe, pričom v tejto súvislosti chce obžalovaný poukázať na to, že neprihliadol dostatočne na prijatie vyhlásenia o jeho vine, nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri schválení dohody o vine a treste a zároveň nedostatočne zohľadnil poľahčujúcu okolnosť, kedy on sám vyjadril svojím priznaním úprimnú ľútosť nad spáchaním trestnej činnosti.
Obhajkyňa za obžalovaného je toho názoru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov je neprimerane prísny pre obžalovaného a tento bude plniť len represívnu funkciu. Obžalovaný mal za to, že na jeho prevýchovu a nápravu je možné pôsobiť aj trestom kratšej doby, pričom účelom trestu nie je len represia, ale aj prispôsobenie sa páchateľa tak, aby po výkone trestu viedol riadny život.
Obžalovaný zdôraznil, že svoju mamu veľmi ľúbi rovnako ako ona jeho, spolu sú v pravidelnom kontakte a aj teraz, keď je vo výkone trestu odňatia slobody, si navzájom chýbajú. Má za to, že uloženie dlhodobého nepodmienečného trestu zasiahne nielen jeho, ale aj jeho matku, pretože táto inú osobu ako obžalovaného nemá.
Za takýchto okolností potom obhajoba navrhla, aby odvolací súd dôsledne zvážil všetky poľahčujúce okolnosti, ktoré sú v prospech obžalovaného a aby obžalovanému uložil kratší nepodmienečný trest odňatia slobody, kde zdôrazňuje, že priznanie a oľutovanie skutku bolo dobrovoľné, procesne relevantné, pričom jeho význam bol jednoznačne potvrdený tým, že súd toto vyhlásenie prijal. V prípade, ak by za takýchto okolností nebola znížená trestná sadzba, fakticky priznania páchateľov by sa stali bezúčelné, keďže neexistovala žiadna reálna procesná motivácia niesť zodpovednosť dobrovoľne a bez zbytočného predlžovania konania sa priznať.
Preto obžalovaný je presvedčený, že jeho priznanie malo byť zohľadnené ako relevantná a významná poľahčujúca okolnosť a z toho dôvodu cestou obhajkyne navrhol, aby bol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušený a aby bol obžalovanému uložený kratší trest odňatia slobody a to na samej dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici určil vo veci verejné zasadnutie, na ktoré bol riadne a včas cestou eskorty z výkonu trestu odňatia slobody predvedený obžalovaný A. B., prítomná bola jeho obhajkyňa, ako aj krajský prokurátor.
V konečnom návrhu potom obhajkyňa za obžalovaného uviedla, že sa pridržiava písomného odôvodnenia odvolania, poukázala na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie, ktoré malo byť vzaté do úvahy a preto sa domáha toho, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku zrušil a rozhodujúc sám obžalovanému uložil trest na dolnej hranici odňatia slobody za použitia ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona.
Krajská prokurátorka naopak v konečnom návrhu uviedla, že vyhlásený rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, okresný súd v odvolaní svojho rozsudku uviedol, prečo obžalovanému uložil taký trest odňatia slobody a vzhľadom aj na kriminálnu minulosť obžalovaného navrhla, aby jeho odvolanie bolo zamietnuté.
Obžalovaný A. B. vo svojom konečnom návrhu pred krajským súdom uviedol, že rád by bol, keby jeho odvolaniu tento vyhovel, chcel by trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, keďže si uvedomil nesprávnosť svojho konania a už nechce takýmto spôsobom žiť. Je pravda, že je vyučený kuchár, ale
teraz vo výkone trestu pracuje na údržbe a po výkone trestu by sa chcel zaradiť do normálneho spôsobu života.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal obžalovaný A. B. odvolanie a dospel k záveru, že toto odvolanie, pokiaľ sa týka výroku o uloženom treste, nie je dôvodné.
Tak ako to vyplýva z predloženého trestného spisu, obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, ktorým priznal vinu za spáchané skutky a preto potom ani okresný súd v konečnom dôsledku nevykonával dokazovanie ohľadne viny, ale zameral sa len na otázku, aký druh a výmeru trestu má byť obžalovanému ukladaný.
Pokiaľ obžalovaný podal proti tomuto výroku odvolanie, krajský súd tiež preskúmaval otázku trestu a nezaoberal sa vinou, keďže táto bola jednoznačne prehlásená obžalovaným a uznaná.
Na tomto mieste musí krajský súd konštatovať, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, ktoré skutočnosti ho viedli k tomu, aby obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne a ako sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie.
S takýmto hodnotením dôkazov a aj otázky výšky trestu u obžalovaného sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a považuje toto rozhodnutie okresného súdu za správne a zákonné.
Neuniklo krajskému súdu pozornosti, že už v minulosti bol obžalovaný za protiprávne konanie voči vlastnej matke trestne stíhaný, avšak k tomuto stíhaniu a ukončeniu prípadným odsúdením nedošlo len z toho dôvodu, že poškodená svoj súhlas s trestným stíhaním v tom čase vzala späť. Preto neobstojí argumentácia obžalovaného uvedená v odvolaní, že svoju matku ľúbi a má len ju, keďže počas pobytu na slobode sa takýmto spôsobom absolútne nesprával a spôsoboval jej také utrpenie, z ktorých má doposiaľ trvalé následky.
Preto je aj krajský súd toho názoru, že len prísny nepodmienečný trest odňatia slobody môže pôsobiť na prevýchovu a nápravu obžalovaného a preto, keď potom považoval napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a zákonný, musel odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto svoje rozhodnutie prijal krajský súd jednohlasne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.