Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-23-2021.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení právne - TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrel X.X.XXXX, naposledy bytom V. XX, W., o vymoženie sumy 601,83 eur s prísl. a trov exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie podaný u Exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého, zapísaný pod sp.zn. EX 4789/10u, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/2044/2010-11 zo dňa 18.10.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .
Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že v súdenom prípade predložený exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp.zn. EP 60761/09, vydaný dňa 27.11.2009 rozhodcom JUDr. Radkou Dobríkovou, riešiace nároky z spotrebiteľského právneho vzťahu, nespĺňa ako exekučný titul náležitosti vykonateľného rozhodnutia, keďže ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Neexistuje rozhodcovský rozsudok spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska formálneho a z hľadiska materiálneho, následne to zakladá neprípustnosť exekúcie, čo je podstatným dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.
2. Voči uzneseniu sa odvolal v zákonnej lehote oprávnený, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýka súdu, že v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). Odvolateľ zdôrazňuje, že právoplatný rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Vychádzajúc z právneho významu zákonnej úpravy v § 45 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je oprávnený názoru, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 ZRK, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. V žiadnom prípade exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Nemá oprávnenie meritórne skúmať súlad plnenia na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, teda či je v súlade s hmotným právom. Ak by sa tak stalo, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Ani z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, odvolateľ je názoru, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzavretie, následne exekučný titul bol vydaný na to oprávneným orgánom. Odkazuje aj na cieľ a právny význam v dôvodovej správe zákonodarcu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ním je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Navyše, oprávnený, resp. jeho právny predchodca predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 93b zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom sa jedná o špeciálny právny predpis. Oprávneného preto nemožno sankcionovať za to, že postupoval tak ako mu to ukladal v tom čase účinný zákon. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Ncdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len z dôvodov vymedzených v § 45 ods. 1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z. a to, keď rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi, rozhodujúce je len či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje podľa názoru odvolateľa zastaviť exekučné konanie.
3. Dňa 26.11.2019 doručil exekučnému súdu JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené uznesením OS Martin č.k. 17D/368/2019-32, Dnot 239/2019. Exekútor dôvod zastavenia exekúcie oprel o ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, poznamenal, že v prípade jej zastavenia si neuplatňuje voči oprávnenému nevyhnutné trovy.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným účastníkom, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania, ďalej po zistení, že v štádiu konania, t.j. skôr než uznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť, povinný V. I. dňa XX.XX.XXXX zomrel a po ňom dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, - konštatoval neodstrániteľnú prekážku pre ktorú nie je možné v exekučnom konaní pokračovať. Hoc boli dedičia po povinnom/ poručiteľovi zistení, avšak podľa uznesenia Okresného súdu Martin 17D/368/2019-32 zo dňa 23.08.2019 povinný/poručiteľ zomrel ako nemajetný, t.j. žiadny majetok po ňom preukázaný v dedičskom konaní nebol.
5. Súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené podmienky na základe ktorých je možné konať a rozhodnúť ( § 161 ods. l CSP ). V súdenej veci odvolací súd konštatuje existenciu prekážky, ktorá bráni v konaní pokračovať, z tohto dôvodu uznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zrušil ( § 389 ods. 1 písm. d) CSP ) a exekučné konanie ako celok zastavil ( § 161 ods. 3 CSP aj s odkazom na dôvod vymedzený v ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP ). Náhradu trov exekučného konania nepriznal ani oprávnenému ani súdnemu exekútorovi.
6. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.