Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Tos/82/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 03.03.2026 pod sp. zn.. , na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 09.06.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa súd zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa . Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ( v rozsahu č.l.48-50 spisu) tým, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania, keďže odsúdený nepredložil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu o jeho vine alebo treste. Súd uviedol, že odsúdený založil svoj návrh na povolenie obnovy konania na lekárskej správe zo dňa 21.06.2024, v ktorej je ako dôvod privolania rýchlej zdravotnej pomoci uvedené „napadnutie“. Podľa odsúdeného mala táto listina preukazovať, že bol poškodený a napadnutý ako prvý, pričom sa iba bránil útoku viacerých osôb. Súd však dospel k záveru, že predmetná lekárska správa nemá takú dôkaznú hodnotu, aby mohla preukázať priebeh skutku alebo vyvrátiť skutkové závery obsiahnuté v právoplatnom trestnom rozkaze. Okresný súd zdôraznil, že záznam o zhodnotení zdravotného stavu slúži predovšetkým na zaznamenanie zdravotného stavu ošetrovanej osoby a informácie o priebehu udalosti v ňom uvedené vychádzajú zo subjektívnych tvrdení pacienta alebo iných osôb na mieste. Samotný odsúdený na verejnom zasadnutí potvrdil, že informáciu o napadnutí oznámil záchranárom on sám a tí ju následne zaznamenali do zdravotnej dokumentácie. Z uvedeného dôvodu súd konštatoval, že údaj o napadnutí nepredstavuje objektívny dôkaz o priebehu skutku, ale iba reprodukciu tvrdenia odsúdeného. Rovnako ani ďalšie údaje uvedené v zázname, podľa ktorých mal odsúdený rozbíjať výklady, nebolo možné považovať za priame dôkazy, keďže išlo len o informácie sprostredkované tretími osobami. Okresný súd ďalej poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že záchranári prišli na miesto až po skutku, a preto nemohli byť svedkami samotnej udalosti. Osoba, ktorá zdravotný záznam vyhotovila len zaznamenala informácie získané od iných osôb. Podľa názoru súdu by mohla mať predmetná listina význam pre povolenie obnovy konania iba vo vzťahu k zdravotným zisteniam a zraneniam odsúdeného, nie však ako dôkaz o tom, kto bol útočníkom alebo aký bol skutočný priebeh skutku. Súd preto uzavrel, že lekárska správa nie je samostatne ani v spojení s ostatnými dôkazmi spôsobilá vyvolať odlišný záver o vine odsúdeného. V odôvodnení sa okresný súd podrobne zaoberal aj samotnou podstatou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Zdôraznil, že účelom obnovy konania nie je opätovné

preskúmavanie správnosti právoplatného rozhodnutia, nové hodnotenie už vykonaných dôkazov ani preverovanie zákonnosti postupu súdu v pôvodnom konaní. Obnova konania slúži výlučne na odstránenie nedostatkov skutkového charakteru založených na nových skutočnostiach alebo nových dôkazoch, ktoré neboli súdu v čase rozhodovania známe. Súd poukázal aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej obnova konania nepredstavuje „tretí stupeň“ preskúmavania právoplatného rozhodnutia. Okresný súd preto dospel k záveru, že argumentácia odsúdeného predstavuje len pokračovanie jeho pôvodnej obhajoby založenej na tvrdení, že bol napadnutý inými osobami. Takáto argumentácia však nesmeruje k predloženiu nových dôkazov alebo nových skutočností, ale k opätovnému prehodnoteniu skutkového stavu ustáleného v právoplatnom rozhodnutí. Keďže inštitút obnovy konania na takýto účel neslúži, súd považoval návrh odsúdeného za nedôvodný. Na základe uvedených úvah okresný súd uzavrel, že hoci návrh na povolenie obnovy konania spĺňal formálne náležitosti, nebola preukázaná existencia žiadnych nových skutočností alebo dôkazov, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného alebo odlišné rozhodnutie o treste. Z tohto dôvodu návrh podľa zamietol. Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu sťažnosť odsúdený A. B., ktorú následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca odsúdeného sťažnosť zdôvodňoval predovšetkým tým, že okresný súd nesprávne vyhodnotil význam a dôkaznú hodnotu lekárskej správy zo dňa 21.06.2024, ktorá podľa názoru odsúdeného predstavuje nový dôkaz v zmysle . Namietal, že predmetná lekárska správa sa v pôvodnom trestnom konaní nenachádzala v spise, nebola vykonaná ako dôkaz a orgánom činným v trestnom konaní ani súdu nebola známa, pričom jej obsah môže mať podstatný význam pre správne zistenie skutkového stavu veci. Obhajca poukázal na to, že v lekárskom zázname je ako dôvod privolania rýchlej zdravotnej pomoci uvedené „napadnutie odsúdeného“, čo podľa jeho názoru podporuje tvrdenie odsúdeného, že nebol iniciátorom konfliktu, ale osobou, ktorá sa stala obeťou útoku viacerých osôb. Zdôraznil, že táto skutočnosť nebola v pôvodnom konaní predmetom dokazovania a v spojení s ďalšími už známymi dôkazmi by mohla viesť k odlišnému posúdeniu otázky viny odsúdeného. Na podporu svojich tvrdení obhajca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej novou skutočnosťou môže byť každá objektívne existujúca okolnosť, ktorá nebola súdu v pôvodnom konaní známa a ktorá môže mať význam pre zistenie skutkového stavu. Rovnako zdôraznil, že za nové skutočnosti možno považovať aj tie, ktoré neboli predmetom dokazovania v pôvodnom konaní, a to bez ohľadu na to, či o nich odsúdený vedel alebo nevedel, pokiaľ neboli známe súdu rozhodujúcemu vo veci. Ďalej namietal, že okresný súd neprimerane znížil dôkaznú hodnotu lekárskej správy, keď dospel k záveru, že nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie vo veci. Podľa obhajcu bolo potrebné predmetný dôkaz hodnotiť nielen izolovane, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a s tvrdeniami odsúdeného prezentovanými na verejnom zasadnutí. V tejto súvislosti poukázal na to, že odsúdený počas výsluchu podrobne opísal priebeh skutku a jeho výpoveď korešpondovala s obsahom lekárskeho záznamu. Obhajca zároveň zdôraznil, že odsúdený uviedol, že sa bránil útoku piatich osôb, ktoré ho kopali a udierali, pričom podľa jeho názoru je málo pravdepodobné, aby osoba bez konfliktnej minulosti sama iniciovala fyzický útok voči početnej presile. Z uvedeného dôvodu považoval záver okresného súdu za formalistický a príliš reštriktívny pri posudzovaní podmienok obnovy konania. Napokon obhajca namietal, že okresný súd dostatočne neporovnal novopredložený dôkaz s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní, hoci práve takéto porovnanie je podľa odbornej literatúry podstatou rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania. Podľa jeho názoru mohla kombinácia nového dôkazu a už existujúcich dôkazov vytvoriť vyšší stupeň pravdepodobnosti, že vo veci bude prijaté iné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov obhajca navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trnava na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj zákonnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd sa návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania zaoberal v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie

splnenia podmienok ustanovených v , oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými odsúdeným, vypočul odsúdeného na verejnom zasadnutí a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil. Sťažnostný súd sa s jeho skutkovými i právnymi závermi v celom rozsahu stotožňuje. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok určený na odstránenie nedostatkov skutkového charakteru, ktoré vyšli najavo až po právoplatnom skončení veci. Jej účelom nie je vytvorenie ďalšej opravnej inštancie, opätovné hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní ani preskúmavanie správnosti skutkových a právnych záverov právoplatného rozhodnutia. Ustálená judikatúra dlhodobo zdôrazňuje, že konanie o povolení obnovy konania neslúži na revíziu pôvodného konania, ale výlučne na posúdenie existencie nových skutočností alebo dôkazov, ktoré neboli súdu v čase rozhodovania známe a ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Rovnako právna teória zastáva názor, že samotná existencia nového dôkazu nepostačuje na povolenie obnovy konania, pokiaľ tento dôkaz nie je zároveň spôsobilý vyvolať odlišné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti namietal, že lekárska správa zo dňa 21.06.2024 predstavuje nový dôkaz v zmysle , sťažnostný súd uvádza, že hoci predmetná listina nebola súčasťou pôvodného konania, táto okolnosť sama osebe nepostačuje na vyhovenie návrhu na povolenie obnovy konania. Zákon totiž vyžaduje nielen existenciu dôkazu súdu skôr neznámeho, ale zároveň aj jeho schopnosť privodiť samostatne alebo v spojení s ostatnými dôkazmi iné rozhodnutie vo veci. Práve táto materiálna podmienka v posudzovanej veci splnená nebola. Za správny považuje sťažnostný súd záver okresného súdu, že predmetný lekársky záznam nemá takú dôkaznú silu, akú mu prisudzuje odsúdený. Zo samotného obsahu listiny je zrejmé, že údaj o napadnutí odsúdeného nepredstavuje výsledok vlastného pozorovania zdravotníckeho pracovníka ani jeho odborný záver o priebehu skutku, ale iba zaznamenanie informácie získanej od pacienta alebo iných osôb nachádzajúcich sa na mieste udalosti. Navyše samotný odsúdený na verejnom zasadnutí potvrdil, že práve on oznámil zasahujúcim zdravotníkom, že bol napadnutý, pričom táto informácia bola následne premietnutá do zdravotnej dokumentácie. Správne preto okresný súd konštatoval, že predmetný údaj nemá charakter objektívneho dôkazu o priebehu skutku, ale iba zachytáva tvrdenie osoby, ktorá bola ošetrovaná.

Rovnako nemožno opomenúť, že v tom istom zázname sa nachádza aj údaj, podľa ktorého odsúdený rozbíjal výklady obchodného centra na čo ho okoloidúci spacifikovali, pričom tento údaj bol zdravotníkom sprostredkovaný svedkami a príslušníkmi Policajného zboru. Ak by mala byť bez ďalšieho prijatá argumentácia odsúdeného o pravdivosti všetkých údajov obsiahnutých v lekárskej správe, bolo by potrebné rovnakým spôsobom pristupovať aj k tejto časti záznamu. Takýto postup by však odporoval zásadám hodnotenia dôkazov podľa . Okresný súd preto správne vyhodnotil, že predmetná listina nie je spôsobilá sama osebe ani v spojení s ostatnými dôkazmi preukázať, že skutok sa stal inak, než ako bol ustálený právoplatným trestným rozkazom. Za nedôvodnú považuje sťažnostný súd aj námietku odsúdeného, podľa ktorej sa okresný súd dostatočne nezaoberal jeho tvrdením, že sa iba bránil útoku viacerých osôb. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tvrdenie odsúdeného o tom, že bol napadnutý a konal v obrane, nepredstavuje novú skutočnosť v zmysle , ale iba jeho vlastnú skutkovú verziu priebehu udalosti. Obnova konania však nemôže slúžiť na opätovné presadzovanie obhajoby založenej na odlišnom hodnotení skutkového deja. Judikatúra opakovane zdôraznila, že za novú skutočnosť nemožno považovať iba opakovanie alebo rozširovanie obhajoby odsúdeného, ak nie je podložené novými relevantnými dôkazmi schopnými privodiť odlišné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ odsúdený argumentoval tým, že okresný súd postupoval formalisticky a reštriktívne pri skúmaní podmienok obnovy konania, sťažnostný súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že okresný súd sa zaoberal nielen otázkou, či ide o dôkaz súdu skôr neznámy, ale aj otázkou jeho potenciálneho významu vo vzťahu k skutkovým záverom právoplatného rozhodnutia. V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z právnej teórie a ustálenej súdnej praxe posudzoval, či novopredložená listina môže samostatne alebo v spojení s ostatnými dôkazmi vytvoriť reálny predpoklad pre prijatie odlišného rozhodnutia. Po vykonaní tohto hodnotenia dospel k záveru, že takáto možnosť daná nie je, pričom tento záver považuje sťažnostný súd za správny a zákonný.

Sťažnostný súd preto uzatvára, že odsúdený v konaní nepreukázal existenciu takých nových skutočností alebo dôkazov, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení s dôkazmi už známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine alebo treste. Predložená lekárska správa síce predstavuje listinu, ktorá nebola súčasťou pôvodného konania, avšak neobsahuje žiadne objektívne poznatky spôsobilé spochybniť skutkové závery obsiahnuté v právoplatnom trestnom rozkaze.

Napadnuté uznesenie je preto vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené, a keďže sťažnostný súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.