Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30Ek-2296-2019.pdf
PDF · 80.45 KB
Case nature
Subarea
30Ek/2296/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto IČO: 45 684 618 zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad IČO:44 250 029 proti povinnému: A. B., nar: 1.5.1967, 293, 053 62 Bystrany o vymoženie 444,47 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Karol Mihal so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 04001 Košice, IČO: 35513748, pod sp. zn. 114EX 2/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov konania podľa 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.12.2019 domáhal od povinného vymoženia 444,47 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Csp/24/2017 zo dňa 23.05.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 22.06.2017 (,,exekučný titul"). Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 02.01.2020 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karol Mihal so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 04001 Košice.
2. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 12.05.2026 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov.
3. Oprávnený dňa 18.05.2026 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. V námietkach uviedol nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení
neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky“ Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada súd aby upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.
4. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 27.05.2026 predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Vo vyjadrení súdny exekútor uviedol, že „ má za to, že upovedomenie o zastavení zo dňa 12.05.2026 bolo vydané v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok“). Od začatia exekúcie exekútor pravidelne lustroval majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou, v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. O svojich zisteniach oprávneného opakovane informoval. V rámci exekúcie (počas obdobia piatich rokov) povinný nemal príjem, z ktorého by mohli byť vykonávané zrážky, nemal zriadený účet v banke, nebol vlastníkom nehnuteľnosti, voči Daňovému úradu nemal žiadne pohľadávky, povinný nie je ani držiteľom vodičského oprávnenia. Tieto zistenia boli uvedené aj v samotnom upovedomení o zastavení exekúcie. V zmysle platnej právnej úpravy, judikatúry aj právnej vedy, dôvodom pre nemajetnosť je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (t. j. relatívna nemajetnosť) a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného (t. j. absolútna nemajetnosť). Exekútor vyzval povinného na súčinnosť podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto konaní a v konaní 114EX 180/2025 povinného vyzval, aby predložil vyhlásenie o majetku, povinný si zásielku neprevzal, preto exekútor v konaní EX 180/2025 bude uplatňovať postup náhradného doručovania výzvy, a v prípade ak to bude účelné uloží donucovacie opatrenie. Exekútor má za to, že došlo k naplneniu podmienok ust. v § 61n ods. 1 písm. d) a je jeho povinnosťou exekúciu zastaviť (ex offo), t. j. aj bez súhlasu oprávneného, ak zistí že nastali skutočnosti ktoré sú predpokladané zákonom. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor (okrem § 167 a § 172 Exekučného poriadku) tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu pre ktorý dochádza k zastaveniu spadá do rozhodovacej činnosti exekútora. Účelom takto zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď exekúciu nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom. Na základe vyššie uvedeného navrhuje exekútor súdu, aby námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.
5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
8. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.
9. Exekučný súd zo správ o stave exekúcie a preskúmaním lustrácií vo verejne dostupných a iných registroch nezistil existenciu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku povinného ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekútora.
10. Povinným namietanou skutočnosťou bolo taktiež nespísanie hnuteľného majetku povinného. K predmetnej námietke súd uvádza, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť, sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súd záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach vyjadril len svoje domnienky. Súd na záver dodáva, že ide o zastavenie exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.