Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-91-2026.pdf
PDF · 134.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/91/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, deti rodičov - matky: C. C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., a otca: F. F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40P/18/2026-22 zo dňa 24.02.2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením zo dňa 24.02.2026 súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok) a ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, za procesného opatrovníka na zastupovanie záujmov maloletých detí v tomto konaní (II. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorý sa domáhal zníženia výživného prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal spolu s návrhom vo veci samej.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovení § 31 ods. 2, 3, 4, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/9/2023 zo dňa 19.04.2023 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a v časti úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky s oprávnením a povinnosťou oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 210,- Eur mesačne a na maloletú C. sumou 170,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a otec bol oprávnený sa stretávať s maloletým A. každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 14:30 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 19:00 hod., s účinnosťou od 01.08.2023 aj každý nepárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že si maloletého prevezme v školskom zariadení, resp. v mieste bydliska matky, kde ho po skončení odovzdá. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou
C. každý utorok a štvrtok od 14:45 hod. do 17:45 hod. s tým, že si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju po skončení odovzdá.
5. Ďalej uviedol, že na súde prvej inštancie prebieha aj konanie vedené pod sp. zn. 40P/39/2024 o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia maloletých detí, v ktorom sa pôvodne domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko ho matka od februára 2024 „odstrihla“ od maloletých detí. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, vec toho času nie je rozhodnutá. Okrem toho prebieha aj konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40Em/2/2026 o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti jeho styku s maloletými deťmi, ktoré bolo začaté dňa 03.02.2026.
6. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni vyplývalo, že v čase uzavretia dohody aj o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode manželstva bol vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba (od 01.07.2015), z podnikania dosahoval príjem a v Sociálnej poisťovni mal vedený vymeriavací základ na plnenie poistného vo výške 605,50 Eur mesačne. Otec na pojednávaní dňa 19.04.2023 tvrdil, že jeho skutočný mesačný príjem z podnikania je asi 1.400,- Eur v čistom. Z dostupnej lustrácie otca ku dňu rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na zníženie výživného mal súd preukázané vyplácanie nemocenskej dávky vo výške 364,70 Eur mesačne, otec je naďalej vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba s vymeriavacím základom 715,- Eur v hrubom.
7. Z lustrácie matky v Sociálnej poisťovni vyplývalo, že v čase uzavretia dohody o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode manželstva bola evidovaná ako zamestnaná v B. I. I., I. I. J. K., dosahovala však príjem 530,- Eur (rodičovský príspevok a prídavky na deti). Na pojednávaní dňa 19.04.2023 matka uvádzala, že pracuje ako finančný kontrolór. Z dostupnej lustrácie matky ku dňu rozhodovania o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia na neodkladné zníženie výživného mal súd preukázané, že matka je od 01.08.2025 zamestnaná v L. I. M. (I.) I., so sídlom Diaľničná cesta, Senec a jej príjem predstavuje za obdobie od augusta 2025 do decembra 2025 v priemere 2.577,80 Eur v hrubom.
8. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj ostatným obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné pri sume skutkových tvrdení otca a doložených dôkazov osvedčujúcich jeho súčasné zárobkové pomery vyhovieť, keď skutkové tvrdenia dostatočne neosvedčujú potrebu neodkladného zásahu a zárobkové, príp. majetkové pomery otca nie sú súdu dostatočne určito a zrozumiteľne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým malo v prípade vyhovenia dôjsť k zníženiu vyživovacej povinnosti otca u dvoch maloletých detí (pôvodne z rodičmi dohodnutej a súdom schválenej sumy 380,- Eur mesačne úhrnne na dve maloleté deti na navrhovanú sumu 100,- Eur mesačne úhrnne na dve maloleté deti) ozrejmené. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil/schválil súd. Po oboznámení sa s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, so zohľadnením záverov znalca po vykonaní znaleckého dokazovania (nemeniť formu starostlivosti o maloleté deti matkou, ale rozšíriť úpravu styku otca s maloletými deťmi), po oboznámení sa so zárobkovými pomermi rodičmi, za ktorých došlo k uzavretiu dohody rodičov v čase rozvodu manželstva (19.04.2023) o výške výživného na maloleté deti, a tiež skutkovými tvrdeniami rodičov na pojednávaní v konaní sp. zn. 31P/9/2023, dospel súd prvej inštancie k záveru, že otec osvedčil svoju dočasnú pracovnú neschopnosť od 05.09.2025, osvedčil, že bol hospitalizovaný od 06.09.2025 do 13.09.2025 v Kardiocentre Nitra a od 13.09.2025 na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny vo Fakultnej nemocnici Trnava s tým, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval dočasne vybavovať si administratívne a právne záležitosti, dokonca dočasne nemohol prejaviť ani svoju vôľu (tvrdený stav bdelej kómy v neurčitom období, nepochybne min. v septembri 2025). Otec tiež osvedčil, že aktuálne poberá nemocenskú dávku, ktorej výška je v rozmedzí 352,80 Eur mesačne až 364,70 Eur mesačne. Nesporné je, že otec absolvoval intenzívnu rehabilitáciu o rozsahu 5 hodín denne s ubytovaním od 04.01. do 30.01.2026 za sumu 9.009,- Eur v ARCADA NeuroMedical Center, s. r. o.. Pri takto osvedčených pomeroch otca nebolo súdu zrejmé, a teda nebolo osvedčené, z čoho otec uhradil 9.009,- Eur za 26 dňovú rehabilitáciu, pokiaľ jeho mesačný
príjem je 352,80 - 364,70 Eur z titulu nemocenského a je oprávnené predpokladať, že takýto príjem bude jediným príjmom otca po dobu vyplácania nemocenskej dávky, teda pravdepodobne do 05.09.2026. V návrhu absentovalo tvrdenie, prečo tento výdavok bol nevyhnutný a v prospech otca, pokiaľ otec v tom istom čase (ako vyplýva z návrhu v konaní sp. zn. 40Em/2/2026) si už neplní vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom v dohodnutej výške. Taktiež nebolo nijako osvedčené tvrdenie, že by otec mal pravidelný mesačný výdavok na fyzioterapeuta a maséra vo výške cca 720,- Eur mesačne, nebolo ani úplne tvrdené, či takýto prípadne existujúci pravidelný výdavok otca je dôvodný a či je naozaj nevyhnutný, a ak áno, s akým dopadom na zdravotný stav otca a jeho (neskoršiu) schopnosť sa živiť, keď povinnosťou každého rodiča je zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aj na úkor svojho životného minima. Obdobne tak tvrdenie o doplatkoch za lieky a výživové doplnky pre otca v sume 100 – 150,- Eur mesačne súd nemal ani bližšie špecifikované, ani zdôvodnené, ani osvedčené. Z podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tak nevyplývali pravdivé, úplné, komplexné, či aspoň zrozumiteľné tvrdenia o minulých a súčasných príjmových pomeroch otca a o minulých a súčasných výdavkoch otca. Otec pritom už v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva priznal, že príjem, aký má evidovaný v Sociálnej poisťovni na účel plnenia si odvodov, nie je pravdivým, pretože v skutočnosti jeho príjem predstavoval v roku 2023 viac ako dvojnásobok sumy vedenej v Sociálnej poisťovni (605,50 Eur, pritom vlastné skutkové tvrdenie o zárobku z podnikania na pojednávaní dňa 19.04.2023 - 1.400,- Eur v čistom).
9. Konštatoval, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, príp. aj zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva ohrozenie záujmu maloletých detí. Od schválenia dohody rodičov o výživnom naviac uplynuli takmer tri roky, maloleté deti sú staršie, a primerane veku majú preto nepochybne aj vyššie výdavky na uspokojovanie ich základných životných potrieb než v čase rozvodu manželstva. Súd môže účastníkovi nariadiť v neodkladnom opatrení platenie výživného výlučne v nevyhnutnej miere tak, aby do času rozhodnutia vo veci samej nebola ohrozená výživa a krytie najzákladnejších potrieb maloletého dieťaťa. Aktuálne nevyhnutné výdavky ani odôvodnené potreby maloletých detí neboli otcom v návrhu špecifikované, teda otec sa ani nezaoberal tým, či ním navrhovaná suma zníženého výživného na 50,- Eur mesačne na každé dieťa je spôsobilá uhradiť aspoň (nejaké) základné potreby maloletého dieťaťa. Komplexným zhodnotením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že otec neosvedčil potrebu neodkladného zásahu zo strany súdu, a neosvedčil záujem maloletých detí na neodkladnom znížení jeho povinnosti platiť nižšie výživné k rukám matky.
10. O nároku a výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Súd prvej inštancie ustanovil maloletým deťom procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať ich záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa bydliska maloletých detí miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
12. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. napadol riadnym a včasným odvolaním otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Mal za to, že skutkový stav bol z jeho strany v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdený a listinnými dôkazmi osvedčený v rozsahu dostatočnom na prijatie záveru o potrebe úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia, a teda v rozsahu postačujúcom na osvedčenie jeho dôvodnosti. Uviedol, že predkladá nové skutkové tvrdenia a nové dôkazné návrhy všeobecne k veci samej, avšak z dôvodu zachovania systematiky a prehľadnosti odvolania ich zaraďuje do tejto časti podania. Tvrdil, že z predložených potvrdení o platbách vyplýva, že matke uhradil doplatok výživného za mesiace október, november a december 2025 v sume 240,- Eur dňa 15.12.2025, následne vykonal aj úhrady výživného za január 2026 v sume 80,- Eur dňa 14.01.2026, za február 2026 v sume 80,- Eur dňa 03.02.2026 a za marec 2026 v sume 80,- Eur dňa 02.03.2026, teda spolu preukázateľne uhradil sumu 480,- Eur. Ďalej tvrdil, že z predložených potvrdení vyplývalo, že realizoval pravidelné platby na sporenie maloletých detí, a to na dva samostatné produkty „N. O. B.“, pri variabilných symboloch XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, pričom platby boli vykonané dňa 15.09.2025, 15.12.2025, 15.01.2026 a 15.02.2026, vždy v sume 25,- Eur na každý z uvedených produktov, teda spolu v sume 200,- Eur. Uviedol, že z predložených výpisov z jeho podnikateľského účtu vyplývalo, že relevantná príjmová aktivita na tomto účte bola zachytená iba
v septembri 2025, keď boli na účet pripísané platby spolu vo výške 2.433,- Eur, z toho najmä dve platby od I. XXX, I. v sume 1.700,- Eur a 500,- Eur, pričom v tom istom mesiaci boli z účtu realizované aj úhrady poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 237,02 Eur, zdravotného poistenia vo výške 107,25 Eur a prevod 856,- Eur na súkromný účet, takže konečný stav účtu ku dňu 30.09.2025 predstavoval 4.233,20 Eur. Následne z výpisov za október 2025 a november 2025 vyplývala úplná absencia akýchkoľvek vkladov aj výberov, pričom zostatok účtu zostal nezmenený vo výške 4.233,20 Eur. V decembri 2025 bol z účtu vykonaný už len jediný prevod vo výške 4.200,- Eur na I. účet, v dôsledku čoho konečný stav účtu poklesol na 33,20 Eur. Výpisy za január 2026 a február 2026 následne potvrdzovali, že na účte už neprebehli žiadne ďalšie príjmy ani výdavky a zostatok účtu zostal v oboch mesiacoch na úrovni 33,20 Eur. Z uvedeného preto vyplývalo, že jeho podnikateľský účet nevykazoval od októbra 2025 žiadnu pravidelnú podnikateľskú činnosť ani priebežný príjem a od januára 2026 bol fakticky bez akejkoľvek transakčnej aktivity, čo osvedčuje absenciu priebežných disponibilných prostriedkov z podnikania v rozhodnom období. Poukázal na výpisy z jeho súkromného účtu, z ktorých vyplývalo, že v septembri 2025 konečný zostatok predstavoval 586,38 Eur. V októbri 2025 už na účet nebol pripísaný žiadny vklad, bol realizovaný len výber 570,- Eur, takže zostatok klesol na 16,38 Eur. K zásadnej zmene došlo až v decembri 2025, keď bol na účet pripísaný príjem z dávky 717,60 Eur a zároveň prevod 4.200,- Eur, pričom konečný zostatok bol 643,98 Eur. V januári 2026 konečný zostatok účtu dosiahol 965,28 Eur. Vo februári 2026 konečný zostatok predstavoval 699,98 Eur. Z uvedeného teda malo vyplývať, že jeho súkromný účet v rozhodnom období nevykazoval pravidelné príjmy z podnikania, ale predovšetkým zostatok, z ktorých priebežne realizoval úhrady výživného a platieb na sporenie. Ďalej poukázal na to, že z predložených výpisov z transparentného účtu vyplývalo, že v októbri 2025 bol účet iba založený a vykazoval len minimálnu aktivitu, pričom konečný zostatok predstavoval 3,78 Eur. V novembri 2025 bol na účet pripísaný už len vklad 10,- Eur a po zúčtovaní bankových poplatkov bol konečný zostatok 7,48 Eur. K zásadnej aktivite došlo až v decembri 2025, keď bol na účet pripísaný bezhotovostný vklad od L. P. Q. s označením „F. cesta k sebe“ v sume 15.000,- Eur a následne bola z účtu uhradená suma 9.009,- Eur v prospech ARCADA NeuroMedical Center, pričom po odpočítaní bankových poplatkov bol konečný zostatok ku dňu 31.12.2025 vo výške 5.992,18 Eur. V januári 2026 bol na účet pripísaný ďalší príjem od L. P. Q. s označením „F. cesta k sebe“ v sume 1.412,- Eur, pričom z účtu bola realizovaná už len kartová platba vo výške 93,90 Eur a bankové poplatky, takže konečný zostatok vzrástol na 7.303,98 Eur. Vo februári 2026 už na účet nebol pripísaný žiadny ďalší vklad a evidované boli len dve kartové platby vo výške 135,45 Eur a 388,50 Eur spolu s bankovými poplatkami, v dôsledku čoho konečný zostatok účtu poklesol na 6.773,73 Eur. Z uvedeného teda vyplývalo, že transparentný účet bol do decembra 2025 prakticky nevyužívaný, pričom následne naň boli poukázané prostriedky z verejnej zbierky „F. cesta k sebe“, z ktorých bola preukázateľne uhradená najmä rehabilitácia v ARCADA NeuroMedical Center a ďalšie súvisiace výdavky. Z predložených lekárskych správ vyplývalo, že jeho zdravotný stav je dlhodobo vážny a stále si vyžaduje rozsiahlu odbornú starostlivosť, keďže po prekonaní akútneho mozgového infarktu sa jeho stav síce postupne zlepšuje, avšak zotavovanie je len pozvoľné a naďalej pretrvávajú významné neurologické, kognitívne a psychické ťažkosti, najmä poruchy pamäti, orientácie, koncentrácie, znížená samostatnosť v náročnejších denných činnostiach a potreba pomoci druhej osoby pri inštrumentálnych aktivitách; zároveň bolo výslovne odporučené pokračovanie v intenzívnej rehabilitačnej, logopedickej a psychologickej starostlivosti, ako aj pravidelná kognitívna rehabilitácia, z čoho je zrejmé, že napriek čiastočnému klinickému zlepšeniu nejde o stabilizovaný stav s predpokladom rýchleho návratu do plného fungovania. Uviedol, že súdu predkladá doklady o realizovaných úhradách, z ktorých najmä vyplývalo, že predmetné prostriedky boli použité na bežné, zdravotné, rehabilitačné, hygienické, domácnostné a dopravné výdavky, konkrétne na nákupy v predajni Action vo výške 8,80 Eur a 12,98 Eur, v predajni Avaler vo výške 3,64 Eur, 6,10 Eur, 6,52 Eur, 9,85 Eur, 17,10 Eur, 24,83 Eur, 28,14 Eur, 41,22 Eur, 46,18 Eur a 66,90 Eur, v Andel Elite Dental Center vo výške 12,- Eur, v Benu lekárni vo výške 92,27 Eur, vo Fraštačká lekáreň vo výške 9,20 Eur, 13,52 Eur a 25,85 Eur, v Dr. Max vo výške 11,79 Eur, v dm drogerie vo výške 10,55 Eur, v drogeria 101 vo výške 12,76 Eur, v Tevos vo výške 6,76 Eur, v Unizdrav vo výške 26,55 Eur a 76,15 Eur, 388,50 Eur, na úhrady TRIME vo výške 93,90 Eur a 95,45 Eur, na fyzioterapiu Fyziovital vo výške 580,- Eur, na platbu Slovcare s. r. o. vo výške 30,- Eur, v JYSK vo výške 16,- Eur, 22,- Eur, 25,- Eur a 31,50 Eur, v TEMU vo výške 98,50 Eur, za benzín vo výške 30,- Eur 4x, v Blumental vo výške 60,- Eur, za zásielku, resp. úhradu HÖGNER vo výške 152,55 Eur, ako aj na bankový poplatok I. vo výške 10,- Eur, teda išlo o reálne uskutočnené úhrady pokrývajúce každodenné a zdravotne podmienené potreby. Popri pokladničných dokladoch z lekárne a ďalších bežných zdravotne súvisiacich nákupov predložil najmä faktúry za regeneračné a rekondičné služby a klasickú masáž vo Fyziovital v celkovej sume 580,-
Eur, za profesionálny manažment pacienta vo výške 60,- Eur, za výživové doplnky a súvisiace produkty z TRIME v sumách 93,90 Eur, 95,45 Eur a 135,45 Eur, za zdravotnícke a kompenzačné pomôcky z UNIZDRAV v sumách 26,55 Eur, 76,15 Eur, 309,35 Eur a 388,50 Eur, ako aj za čističku vzduchu Ionic- CARE Triton X6 v sume 152,55 Eur, zdravotnícke pomôcky z Temu za 98, 50 Eur. Zastával názor, že z vyššie uvedených listinných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne vyplývalo, že v rozhodnom období čelil dlhodobo vážnemu nepriaznivému zdravotnému stavu (infarkt), ktorý si vyžadoval a naďalej vyžaduje intenzívnu rehabilitačnú, logopedickú, psychologickú a podpornú starostlivosť, pričom jeho pravidelný príjem bol obmedzený len na nemocenské dávky približne vo výške 352,80 Eur až 364,70 Eur mesačne. Mal za to, že súčasne bolo osvedčené, že od októbra 2025 nedisponoval pravidelným príjmom z podnikania, jeho podnikateľský účet bol bez relevantnej transakčnej aktivity, súkromný účet slúžil len na úhradu základných výdavkov a výživného, a prostriedky vedené na transparentnom účte nepredstavovali jeho voľne disponibilný majetok, ale účelovo viazané prostriedky z verejnej zbierky použité predovšetkým na úhradu rehabilitačného pobytu a ďalších nákladov spojených s liečbou a zotavovaním. Svojej vyživovacej povinnosti sa nevyhýbal, keď po zlepšení zdravotného stavu bezodkladne uhradil doplatky výživného pravidelne sporil aj na sporenie maloletých detí. Bol toho názoru, že predložené doklady, výpisy, potvrdenia o úhradách, lekárske správy, pokladničné doklady a faktúry pritom osvedčujú, že finančné prostriedky boli vynakladané na reálne, nevyhnutné a jeho zdravotným stavom odôvodnené výdavky, ktorých celkový rozsah výrazne presahoval jeho pravidelný príjem, pričom značnú časť týchto nákladov musela dočasne znášať rodina zo svojich vlastných prostriedkov, pričom musel posledné peniaze vrátiť rodine. Namietal, že za takto osvedčeného skutkového stavu preto nemožno prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že potreba neodkladnej úpravy pomerov nebola dostatočne osvedčená, keďže práve predložené dôkazy preukazujú podstatnú, objektívnu a dočasne mimoriadne nepriaznivú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá odôvodňuje úpravu jeho vyživovacej povinnosti formou neodkladného opatrenia. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ pri hodnotení jeho majetkových pomerov nepriamo vychádzal aj z existencie prostriedkov zhromaždených na transparentnom účte z verejnej zbierky ako z jeho voľne disponibilných finančných prostriedkov. Zákon výslovne vyžaduje, aby sa úhrady z osobitného účtu vykonávali v súvislosti s použitím čistého výnosu zbierky, záverečná správa musí obsahovať prehľad použitia čistého výnosu zbierky na jej účel a doklady preukazujúce jeho použitie, a nepoužitie čistého výnosu zbierky na účel zapísaný v registri zbierok je osobitným správnym deliktom. Z toho vyplýva, že príspevky z riadne vykonávanej verejnej zbierky nemožno právne považovať za všeobecný príjem alebo jeho voľný majetok použiteľný na akýkoľvek iný účel, ale za účelovo viazané prostriedky, ktoré možno použiť výlučne v súlade s účelom zbierky, teda v danom prípade na liečbu, rehabilitáciu a s tým bezprostredne súvisiace náklady. Ak teda súd z existencie týchto prostriedkov vyvodzoval záver o jeho schopnosti plniť vyživovaciu povinnosť v pôvodnom rozsahu, ide o nesprávny právny záver, pretože takto viazané prostriedky nie je možné použiť na iný účel, než na aký boli darcami poskytnuté. Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie a do právoplatného skončenia konania vo veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zníži jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému A. zo sumy 210,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur a k maloletej C. zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky alternatívne, aby zrušil výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a v rámci odvolacieho konania účastníkom nepriznal trovy odvolacieho konania.
13. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. S prihliadnutím na zdravotný stav otca ponechal výšku výživného na uvážení súdu v zmysle metodiky výpočtu výživného SR.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
15. Predmetom konania vo veci samej je zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, pričom otec spolu s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého A. zo sumy 210,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, čím by zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 31P/9/2023-55 zo dňa 19.04.2023.
16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa a zmenia pomery.
20. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
21. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
26. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
27. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
28. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
29. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletých detí na bezodkladnú úpravu pomerov vo veci úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k maloletým deťom, a to podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 CSP a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí spôsobom navrhovaným otcom. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.
30. Odvolací súd uvádza, že základnou vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok (napríklad použitie mimoriadneho opravného prostriedku), alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, kam patrí aj ustanovenie § 121 a § 157 CMP. Zmenu tam uvedených rozsudkov možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Právo súdu vec opätovne prejednávať musí byť najskôr dokazovaním preukázaná. V prvej fáze konania sa tak súd zameria na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Zmena rozsudku je možná aj v prípade rozsudku o výžive maloletých, avšak pri tomto rozhodovaní nestačí len úvaha súdu o tom, že jej doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je preto potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ sa konanie o zmenu už právoplatného rozsudku začalo na návrh a súd nezistí dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia, návrh zamietne. Ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení. Rozsudky sa zásadne menia rozsudkom a uznesenia uznesením.
31. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.
32. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z formulácie predmetného ustanovenia je potom zrejmé, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tomto kontexte smeruje predovšetkým na situácie, v ktorých je potrebné povinnosť platiť výživné neodkladným opatrením uložiť, nakoľko je nevyhnutné s ohľadom na potrebu ochrany oprávneného dočasne upraviť pomery účastníkov v tejto otázke. Inak povedané, účelom príslušného ustanovenia je predovšetkým riešenie situácií, keď zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o výživnom a jeden z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť na základe vlastného uváženia neplní, v dôsledku čoho dochádza k zhoršeniu situácie maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že inštitút neodkladného opatrenia by vzhľadom na jeho účel, ktorým je nutnosť dočasnej ochrany oprávneného (v prípade výživného najmä maloletých detí), nemal byť rozširovaný na situácie toho druhu, kedy sa v dôsledku tvrdenej zmeny pomerov výživou povinný rodič snaží, ešte pred novým rozhodnutím súdu vo veci, dosiahnuť zníženie už súdom určeného výživného. Neodkladným opatrením totiž podľa názoru odvolacieho súdu možno poskytnúť dočasnú ochranu výživou oprávnenému, uložením povinnosti jednému z rodičov/prípadne aj obom; nie je však určené na zmierňovanie určitých povinností, ktoré boli už v minulosti určené rozhodnutím súdu.
33. V prejednávanej veci z návrhu otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že týmto návrhom sa otec, ako výživou povinný rodič, domáhal zníženia výživného na svoje maloleté deti, ktoré výživné už bolo určené právoplatným rozhodnutím súdu - rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/9/2023-55 zo dňa 19.04.2023. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zároveň podaným spolu s návrhom vo veci samej) argumentoval zmenou pomerov na jeho strane, a to infarktom myokardu, v dôsledku ktorého došlo aj k pádu a k ťažkému poraneniu hlavy s poškodením mozgu, pričom sa nachádza v procese zotavovania, jeho zdravotný stav je naďalej vážny a dlhodobo nepredpokladá, že by bol schopný vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu porovnateľnom so stavom v čase vydania rozsudku. Poukázal na to, že má príjem výlučne v podobe nemocenských dávok a má výrazne zvýšené výdavky na liečbu a rehabilitácie, ktoré sú kľúčové pre jeho ďalšie zotavenie a stabilizáciu zdravotného stavu. V odvolacom konaní poukázal na doplatok výživného matke, realizované platby na sporenie maloletým deťom, výpisy z jeho podnikateľského účtu, jeho súkromného účtu i transparentného účtu a vklady od L. P. Q. s označením „F. cesta k sebe“. Odvolací súd je však toho názoru, že zmena zárobkových, majetkových a sociálnych pomerov na strane otca neodôvodňuje riešenie situácie neodkladným opatrením s prihliadnutím na charakter tohto inštitútu, kedy súd vykonáva dokazovanie len v obmedzenom rozsahu a otcom tvrdenú podstatnú zmenu pomerov je potrebné riešiť v konaní vo veci samej, kde má súd priestor vykonaným dokazovaním zistiť skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o návrhu otca na zmenu výživného na maloleté deti.
34. Žiada sa dodať, že neodkladným opatrením nemožno zmeniť už právoplatný a vykonateľný rozsudok o výžive maloletých detí, pretože takýto zásah by neprípustne narušil princíp právnej istoty, ktorú zabezpečuje práve existujúci právoplatný a vykonateľný rozsudok. Napokon, pokiaľ by súd rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nariadením neodkladného opatrenia, neprípustne by tým povýšil záujem otca ako povinnej osoby z vyživovacej povinnosti oproti záujmu maloletých detí, záujem ktorých má byť prvoradým a nadradeným akémukoľvek inému záujmu. Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že neodkladné opatrenia vo veciach týkajúcich sa maloletých detí musia byť vydávané práve na ochranu záujmov maloletých detí.
35. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje i na uznesenie Krajského súdu v Ostravě zo 4. februára 2010 sp. zn. 14Co/64/2010 (publikované pod č. 116 v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu České republiky č. 9/2011), z ktorého právnej vety vyplýva, že predbežným opatrením nemožno účastníkovi uložiť, aby platil výživné v nižšej sume, ako bola uložená právoplatným rozhodnutím.
36. S ostatnými námietkami otca maloletých detí sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
37. Pre poriadok však odvolací súd na záver uvádza, že týmto svojím rozhodnutím nespochybňuje nárok výživou povinného rodiča na prípadné zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktorá bola určená skorším meritórnym rozhodnutím súdu, avšak o takomto jeho nároku musí súd rozhodnúť po náležite vykonanom dokazovaní vo veci samej.
38. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).