Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/75/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne C. D., nar. XX.X.XXXX, J. XX, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Pinkovce, so sídlom Pinkovce, IČO: 31 720 234, zast. JUDr. Michalom Barnovským, advokátom, Stará Ľubovňa, Námestie Generála Štefánika 532/7, o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu z 24.2.2021 Okresného súdu Košice - okolie č. k. -138

rozhodol:

M e n í III. výrok tak, že žalovanému priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa žalobou doručenou súdu 16.07.2018 žiadala o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Písomným podaním doručeným súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. konanie zastavuje, II. vracia žalobkyni súdny poplatok v sume 92,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s. a tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala a konštatoval, že žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu 22.01.2021 oznámila, že berie svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiada vrátiť súdny poplatok v alikvotnej časti za podanie žaloby. Citujúc znenie , , a vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala späťnávrh na začatie konania, súd konanie zastavil. K trovám konania uviedol, že o nich rozhodol podľa , , (ktorých znenie citoval) a konštatoval, že žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný vo výroku III., ktorým súd rozhodol, že nepriznáva stranám nárok na náhradu trov konania. 3.1.Toto odvolanie odôvodnil tým, že v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3.2.Uviedol, že súd konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu. Vzhľadom na to mal súd aplikovať namiesto . Žalovaný uviedol, že nakoľko došlo k zastaveniu konania, súd mal v súlade s skúmať, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Poukázal na fakt, že žalobkyňa vzala žalobu späť bez pričinenia žalovaného a nie je teda zrejmé, z akého dôvodu by mal znášať trovy právneho zastúpenia spojené s procesnou obranou v súdnom spore, ktoré vyvolala žalobkyňa. Konštatoval, že žalovanému by bolo v podstate na ťarchu to, že využil svoje ústavné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods.2

na obranu v spore, ktorý nevyvolal. Nakoľko je to žalobkyňa, ktorá nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, bolo namieste rozhodnutie súdu v tom zmysle, že žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázal taktiež na nedôvodnosť aplikácie , v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 3.3.Žalobkyňa sa domáhala vyhlásenia neplatnosti uznesenia a z dôvodu späťvzatia žaloby došlo k zastaveniu konania bez vecného prejednania žaloby a meritórneho rozhodnutia, v dôsledku čoho súd nerozhodol o právnom základe veci a nie je teda zrejmé, v čom konkrétnom súd videl čiastočný úspech žalobkyne. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného uvádza, že súd aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje ( ) a neaplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad vzťahuje ( ). 3.4.Žalovaný svoje odvolanie ďalej odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže v napadnutom rozhodnutí absentuje relevantné odôvodnenie. Citujúc druhú vetu bodu 14 napadnutého uznesenia žalovaný uvádza, že nie je možné vyvodiť, v čom konkrétnom vidí súd čiastočný úspech žalobkyne a aký súvis má toto späťvzatie žaloby s čiastočným úspechom žalobkyne. Z toho dôvodu považuje žalovaný predmetné rozhodnutie o trovách za zmätočné a arbitrárne. 3.5.Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a zároveň, aby priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a výroky I. a II. nadobudli právoplatnosť (s.1,3 ), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( ) uznesenia, ani na jeho zrušenie ( ), preto ho, podľa , zmenil tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinná nahradiť žalobkyňa.

6.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd na daný skutkový stav použil nesprávny právny predpis. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod je daný.

7.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o

procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný uplatnený odvolací dôvod vidí v tom, že rozhodnutie v napadnutej časti je zmätočné a arbitrárne. Uplatnený odvolací dôvod je daný.

8.Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11.Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13.Prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa , konštatujúc, že žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu, bez uvedenia dôvodu.

14.Aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď má strana v spore čiastočný úspech. V takom prípade súd náhradu trov konania prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 14.1.Použitie znamená, že súd ukladá povinnosť podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, ale podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, v dôsledku ktorých došlo k zmareniu konania. V prejednávanom spore žalobkyňa podala žalobu, čím nielenže vyvolala spor, ale v ňom aj riadne pokračovala a svojim konaním sa pričinila o jeho zastavenie. 14.2.Odvolaciemu súdu nie je zrejmé a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje, v čom a v akej miere prvostupňový súd vzhliadol čiastočný úspech žalobkyne v konaní. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa vyvolala spor a svojím úkonom - späťvzatím žaloby v celom rozsahu bez udania dôvodu zapríčinila zastavenie konania. Z toho dôvodu konštatuje, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil danú vec, keď na správne zistený skutkový stav použil nesprávny právny predpis. 14.3.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie konania a žalovaný dosiahol plný úspech vo veci, súd nemal na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ale . 14.4.Pojem procesne zavinenie použitý v sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci, napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bráni. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodné, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

15.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18.Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

19.Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § podľa ktorého sa žalovanému môžu priznať všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s bránením práva. Žalovanému bola priznaná náhrada trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (). V tomto rozhodnutí bude povinný posúdiť všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalovanému v konaní v súvislosti s bránením jeho práva (), teda musí súd posúdiť, či všetky úkony žalovaného boli podľa obsahu účelné (či sa v nich neopakovali skutočnosti a tvrdenia) a určí ich výšku.

20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).