Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32C-64-2019.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Subarea
32C/64/2019
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: J. proti žalovanému: R. o zaplatenie 1.000,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať vo veci.
III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania.
IV. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 60,00 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 23.07.2019, ktorému bola pridelená spisová značka 32C/64/2019, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.000,00 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobca ako ručiteľ splácal za žalovaného ako dlžníka úver v spoločnosti Prima banka Slovensko a.s. v celkovej výške 1.000,00 Eur.
2. Súd z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný si dňa 28.05.2018 ukončil trvalý pobyt na adrese X. a zároveň sa prihlásil na trvalý pobyt na adrese JF.. Napriek tomu súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 32C/64/2019-25 zo dňa 28.08.2019, ktorý žalovanému následne spolu s podanou žalobou doručoval na žalobcom oznámené adresy. Pri doručovaní súd postupoval podľa nariadenia EP a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13.11.2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch a písomnosť doručoval prostredníctvom dožiadaného súdu: Okresní soud v Břeclavi. Ten súdu prípisom zo dňa 23.10.2020 oznámil, že na adrese J. si žalovaný zásielku nevyzdvihol, tu však nie je prihlásený k trvalému pobytu. Dožiadaný súd mu preto doručoval na adresu trvalého pobytu Q. a aj adresu zistenú v evidencii na základe úradnej činnosti súdu Příkop 843/4, Brno. Ani na jednu adresu sa mu nepodarilo písomnosti doručiť.
3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Keďže v konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom. Na prejednanie právnej veci s cudzím prvkom musí byť ako základná podmienka konania splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom; v prípade neexistencie takýchto noriem môže byť založená aj zákonom. Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.
5. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
6. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.
7. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Súd po posúdení veci dospel k záveru, že nie sú splnené žiadne z kritérií uvedených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia. Nejedná sa o spor s osobitnou právomocou (odd. 2), poistný spor (odd. 3), spotrebiteľský spor (odd. 4), spor z individuálnej pracovnej zmluvy (odd. 5) ani o prípad výlučnej právomoci podľa oddielu 6.
8. Žalobca v žalobe odkazuje na ust. článku 7 ods. 2 nariadenia, pretože nárok uplatnený žalobou považuje za vyplývajúci z mimozmluvnej zodpovednosti. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia možno totiž osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Súd však nezdieľa názor žalobcu, že jeho nárok je nárokom vyplývajúcim z mimozmluvnej zodpovednosti. Žalobca poskytol ručenie za záväzky žalovaného z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. Keďže žalovaný svoj záväzok voči veriteľovi nesplácal, bol žalobca ako ručiteľ nútený plniť časť jeho záväzku vo výške 1.000,00 Eur zaňho, v dôsledku čoho mu v súlade s ust. § 550 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Jedná sa o tzv. subrogačný regres (postih), ktorého obsahom je plnenie, ktoré splatil ručiteľ veriteľovi ako formálne vlastný dlh, ktorý však materiálne vznikol v právnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Pohľadávka na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi vzniká priamo zo zákona a jej základom je písomná zmluva uzavretá medzi veriteľom a ručiteľom, resp. vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi a veriteľom prijaté. Nárok ručiteľa voči dlžníkovi následne vznikne, ak dlžník poruší svoju zmluvnú povinnosť voči veriteľovi. Naproti tomu, mimozmluvná (deliktuálna) zodpovednosť vzniká ako dôsledok protiprávneho úkonu, ktorým nie je porušenie zmluvného záväzku. Článok 7 ods. 2 nariadenia sa preto na posudzovaný prípad neuplatní.
9. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. Žalovanému sa v posudzovanom prípade žalobu nepodarilo vôbec doručiť, preto nemohla byť právomoc súdu založená ani na článku 26 ods. 1 nariadenia.
10. Podľa článku 28 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky ( ďalej len „zákon č. 253/1998 Z.z.“) trvalým pobytom je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.
12. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. register je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje zistené týmto zákonom.
13. Podľa § 23a ods. 3 veta prvá zákona č. 283/1998 Z. z. údaje o fyzických osobách vedené v registri fyzických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.
14. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov, bydliskom je v zásade miesto, kde sa osoba zdržiava väčšinu roka, kde býva a ktoré ona sama označí za svoje bydlisko. V konaní bolo zistené, že žalovaný má hlásený trvalý pobyt v Českej republike, trvalý pobyt na území Slovenska mu bol zrušený. Žalovaný zrejme na území Českej republiky aj býva, zdržuje sa tam s trvalým úmyslom. Vzhľadom na uvedené právomoc súdov Slovenskej republiky nie je s ohľadom na vyššie citované ustanovenia nariadenia daná a nemohla byť založená ani aktívnou účasťou žalovaného na spore, pretože sa mu napriek snahe súdu vôbec nepodarilo žalobu doručiť.
17. Na skutočnosť, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je povinný súd v zmysle § 161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienky právomoci súdu. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil.
18. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej republike, kde je bydlisko žalovaného, ktorý sa nezúčastnil konania.
19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa § 11 odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.
21. Keďže rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci končí, súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Žalobca podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci rozhodnúť, súd tak má za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a nárok na náhradu trov konania by tak bolo potrebné priznať žalovanému. Žalovaný sa konania nezúčastnil, ani mu žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal. O vrátení poplatku rozhodol súd v súlade so zákonom tak, že poplatok vrátil v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.