Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/174/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - F.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R.I. XXA, XXX XX K., zastúpená - Advokátska kancelária Monika Gajdošová, s.r.o., so sídlom AK M.R. Štefánika 27, 902 01 Pezinok, IČO:46 656 308 a - otec S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. jazero XXXX, XXX XX G., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Arendackým, so sídlom AK Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. -71, zo dňa 30.01.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku o výživnom a zročnom výživnom, p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. -71, zo dňa 30.01.2020, zveril maloletého S. A., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 220 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 20.11.2019. Zročné výživné za obdobie od 20.11.2019 do 31.01.2020 vo výške 220,66 eur zaviazal otca zaplatiť jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým S. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok od 09,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 09,00 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od 09,00 hod. do 18,00 hod.. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého určil miesto obvyklého pobytu matky. Matke uložil povinnosť na styk s otcom maloletého riadne a včas pripraviť. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa čl. 3, 4, § 28, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletým prihliadol na súhlas otca, kompromis oboch rodičov v tejto otázke a preukázanú skutočnosť, že od ukončenia spolužitia rodičov v septembri 2019, starostlivosť o maloletého vykonáva matka riadne Pozitívne hodnotil záujem otca, realizáciu jeho styku s maloletým a dohodu rodičov ohľadne stretávania sa otca s maloletým. Návrhu matky na určenie výživného na maloletého vyhovel čiastočne s prihliadnutím na vek maloletého, jeho odôvodnené potreby vyčíslené matkou na

sumu 310 eur mesačne, zdravotný stav maloletého (doplatky za lieky 20 eur), zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, dosahovaný príjem otca vo výške 1.200 eur netto mesačne a skutočnosť, že matka je na rodičovskej dovolenke. Zároveň zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorý je v útlom veku. Poukázal na to, že výživné zo strany povinného rodiča nemá pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa, ale aj jeho osobnostný a fyzický rast, čo je v záujme dieťaťa. Mal za to, že otec musí zo svojho príjmu pokrývať väčšiu časť odôvodnených mesačných výdavkov na maloletého, keďže matka je na rodičovskej dovolenke, pričom v tomto konaní sa jedná o dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas do rozvodu manželstva rodičov. Určené výživné považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého a možnostiach a schopnostiach otca. Výživné na maloletého určil od podania návrhu matky, t.j. od 20.11.2019 a zročné výživné za obdobie od 20.11.2019 do 31.1.2020 ustálil sumou 220,66 eur (t.j. 2 mesiace x 220 eur= 440 eur + alikvotná čiastka za mesiac september 2019 v sume 80,66 eur (od 20.11.2019 do 30.11.2019= 11 dni x 7,33 eur = 220 eur:30dni= 7,33 eur x11 dni= 80,66 eur, teda sumár 440 eur + 80,66 eur= 520,66 eur mínus 300 eur = 220,66 eur). Otca zaviazal zaplatiť zročné výživné jednorazovo v súlade s ust. zohľadňujúc výšku zročného výživného, prednostný a spotrebný charakter výživného a príjem otca. O trovách konania rozhodol v zmysle . 3. Proti výroku rozhodnutia v časti o výživnom a zročnom výživnom podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť výživného na maloletého vo výške 100 eur mesačne a zrušiť mu povinnosť uhradiť zročné výživné. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia sa javí, že súd nezohľadnil vek maloletého a výšku jeho odôvodnených potrieb, resp. ju nesprávne vyhodnotil. Matkou vyčíslené náklady na maloletého vo výške 310 eur mesačne, akceptované súdom prvej inštancie, považoval za neprimerane vysoké veku dieťaťa 1,5 roka, ktoré nemá žiadne mimoriadne výdavky. Namietal nepreskúmateľnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku, keďže neobsahuje výšku nákladov maloletého, pričom súd skutočné náklady dieťaťa ani neskúmal. Vo vzťahu k skutočnej výške nákladov na maloletého poukázal na právne predpisy upravujúce a predpokladajúce sumu 95 eur mesačne pre nezaopatrené dieťa, t.j. aj dieťa v pubertálnom veku, z čoho je zrejmé, že na dieťa vo veku 1,5 roka sú náklady nižšie. V konaní preukázal, že nie je schopný platiť výživné vo výške 200 eur mesačne, ktorú sumu zaplatil v decembri 2019 dobrovoľne. Uviedol, že ak by vznikli maloletému vyššie výdavky je ochotný na ne prispieť. Pokiaľ súd poukazuje na potrebu zabezpečiť maloletému aj viac ako len na základné potreby, uvedené matka v konaní neuvádzala, pritom jeho návrh na prihlásenie maloletého na kurz plávania odmietla. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní len z príjmu matky tvoriaceho dávky vyplácané štátom vo výške 350 eur mesačne a opomenul zohľadniť jej príjem z prenájmu nehnuteľnosti (nachádzajúcej sa v režime BSM) vo výške 156 eur a prídavky na dieťa vo výške 24,95 eur. Mal za to, že z uvedeného dôvodu nie je možné požadovať od neho úhrady nákladov maloletého v plnej výške. Vyslovil názor, že ak by súd určil, že matka je povinná prispievať na výživu v minimálnej výške, t.j. 28,79 eur, znamenalo by to, že časť nákladov maloletého najmenej vo výške 53,74 eur nemá byť krytá ním plateným výživným, ale uvedenými zdrojmi. Náklady na maloletého v zmysle právnych predpisov na najzákladnejšie potreby predstavujú 95,96 eur, preto pri zohľadnení možnosti zabezpečiť aj širšie potreby maloletého, nemôže byť ich výška vyššia ako 200 eur. Uviedol, že účelom rozhodnutia nie je určiť čo najvyššiu výšku výživného, ale výživné sa má určovať s ohľadom na bežné potreby dieťaťa, pokiaľ tieto potreby nie sú tak vysoké, aké sú maximálne možnosti otca. V opačnom prípade je odôvodnená tvorba úspor pre maloletého. Bežné výživné sa však nemá určovať nad výšku potrebnú na krytie bežných oprávnených potrieb. Poukázal na to, že v priebehu konania na súde odznelo, že výška výživného 200 eur je maximálna v danom prípade, ktorú odsúhlasil ako kolízny opatrovník. Vzhľadom na možnosť uzavretia dohody, bol ochotný na takúto dohodu o výživnom pristúpiť, avšak matka daný návrh odmietla. Hoci následne vyšlo najavo, že matka má aj príjem z prenájmu, napokon súd určil výživné vyššie s odôvodnením, že túto sumu určil neodkladným opatrením, ktorý dôvod postráda akúkoľvek oporu v právnych predpisoch a v písomne vyhotovenom rozsahu sa nenachádza. Uviedol, že v konaní neboli preukázané zvýšené náklady na maloletého, pričom počas spolužitia rodičov priemerné náklady činili 150 eur mesačne. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že s maloletým žije u svojich rodičov, keďže nemá inú možnosť, nakoľko otec zostal bývať v dome, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, bráni jej vstup do tejto nehnuteľnosti, neumožňuje jej prevziať si svoje a synove veci, nedobrovoľne bola vylúčená z užívania domu, zobral jej osobné vozidlo, ktoré patrí do BSM. Je odkázaná na pomoc rodičov, bez ktorej by nedokázala riadne zabezpečiť potreby dieťaťa, pretože otec jej spočiatku prispieval na maloletého len nízkou sumou a robil jej prieky. Zdôraznila, že je na rodičovskej dovolenke, v čase podania návrhu

mala vyplácaný rodičovský príspevok a prídavky na dieťa vo výške 245,04 eur a od januára poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur. Z prenájmu ich spoločného bytu (nachádzajúceho sa na X.l. 37 v G.) má ďalší príjem vo výške 450 eur mesačne, z ktorej sumy je použitá časť 201 eur na splátku hypotekárneho úveru a časť 92 eur na zálohovú platbu za energie a nájom bytu, ostatný príjem činí 156 eur. Mala za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie v rozsahu ňou vyčíslených výdavkov na maloletého 310 eur (120 eur na stravu, 50 eur dokrmovanie mliekom, resp. kašou (maloletý má reflux a problémy s trávením), 50 eur oblečenie a vývojové pomôcky a kočík, 50 eur hygiena, plienky, lieky a doplnky, 40 eur výlety, voľný čas a hračky), bez nákladov na bývanie, ktoré hradia jej rodičia. Uviedla, že dieťa vo veku 1 a pol roka si vyžaduje sústavnú starostlivosť, pričom otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poukázala na náklady otca na bývanie, ktoré predstavujú 468 eur (vrátane hypotéky na dom v O. 320 eur a bez započítania splátky hypotéky za byt splácanej z prenájmu bytu) a ním vyčíslené osobné náklady vo výške 1.093,78 eur (čistiace prostriedky do domácnosti 50 eur, internet 30 eur, Cetelem splátky 2x po 25 eur, PHM, servis vozidla a poistenie 199 eur, odevy 50 eur, vstup do fitnes 20 eur, voľný čas 50 eur, TV 20 eur). Podľa jej názoru, uvedené náklady otca svedčia o jeho nadštandardnej životnej úrovni. Spochybňovanie ňou vyčíslených výdavkov na maloletého považovala za špekulatívne. Mala za to, že finančnú závislosť dieťaťa na rodičoch nie je potrebné dokazovať, pričom tvrdenie otca o absolútnej neprimeranosti nákladov maloletého ňou vyčíslených potvrdzuje jeho neznalosť pomerov. Nesúhlasila s nezrozumiteľnými matematickými výpočtami otca, ktorý sa opiera o sumu základného životného minima pre maloleté dieťa používajúc ju ako kritérium pre výpočet nákladov na potreby maloletého. V skutočnosti, ide o životné minimum uznané ako minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Otec pri iracionálnom výpočte nákladov na potreby maloletého a na jeho vlastné sociálne potreby pozabudol na jeho povinnosť deliť sa svojim synom. Takýto postup považovala za rozporný so záujmom maloletého. Zdôraznila, že otec sa s maloletým stretáva sporadicky, všetku starostlivosť o neho zabezpečuje ona, otec nevie, čo je silný reflux a aké sú s tým spojené výdavky (50 eur špeciálne mlieko, 36 eur kvapky), a že dieťa, ktoré začalo chodiť, potrebuje vhodnú obuv, je stále kočíkované, potrebuje väčší kočík, a v každom ročnom období nové oblečenie, keďže rýchlo rastie. Otec netuší, že návštevy detských ihrísk a klubov v zime sú spoplatnené, čo zahrnula do voľnočasových aktivít dieťaťa. Poukázala na vyslovenú ochotu otca (na pojednávaní) platiť výživné 200 eur mesačne a potvrdila, že uvedenú sumu zaplatil len raz na Vianoce 2019, pričom išlo o dar. Na doplnenie uviedla, že maloletý S. si dňa 07.03.2020 zlomil nohu, bola mu aplikovaná sadra, čo spôsobilo, že zaostáva vo vývoji, nemôže chodiť, musí ho nosiť na rukách a v kočíku. Otca žiadala o pomoc pri odvoze na urgentný príjem, čo odmietol a pomohol jej brat. Vzhľadom na pandemickú situáciu a obmedzené návštevy lekárov, musela zabezpečiť platené služby pre maloletého, aby napredoval vo vývoji po tom, ako mu sadru sňali. Otec o stretnutie s maloletým neprejavil záujem od 07.01.2020, styku sa dožadoval až 16.04.2020, kedy po jej návrhu vychádzajúcom z pandemických opatrení, od stretnutia upustil. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na svojom stanovisku na určenie výživného na maloletého v sume 200 eur mesačne. 6. Otec v podaní zo dňa 29.05.2020 namietal tvrdenia matky považujúc ich za rozporné a špekulatívne. Uviedol, že o potrebách dieťaťa má predstavy, keďže počas spolužitia rodičov zabezpečoval nákupy a potreby celej domácnosti, pričom výsluch matky nemôže byť postačujúci pre zistenie skutočných nákladov maloletého. Nesúhlasil s tvrdeniami o jeho neochote pomôcť po úraze maloletého, keďže matka mu poslala email (telefonicky s ňou nekomunikuje), ktorý si otvoril po dvoch hodinách, a vzhľadom na oneskorenú komunikáciu jej napísal, že v prípade akútnej potreby nie je vhodné čakať na odvoz členom rodiny, ale je potrebné odvoz zabezpečiť sanitkou prípadne taxíkom. Na jeho odpoveď matka nereagovala, nakoľko v tom čase bola na pohotovosti. K následkom úrazu maloletého uviedol, že liečba zlomeniny bola hradené poisťovňou a liečba celkovo obmedzenej pohyblivosti maloletého by nemala predstavovať zvýšené náklady. Nesúhlasil s vyjadreniami matky o používaní majetku po jej odchode zo spoločnej domácnosti považujúc ich za účelové a zdôraznil, že matka odišla zo spoločného domu dobrovoľne, ponechala mu záväzky, úhrady platieb za dom, splátok jednej z hypoték, druhá hypotéka je platená z prenájmu bytu, pričom zvyšok financií užíva ona. Považoval za prirodzené, že jeho príjmové pomery sú lepšie, ak matka nepracuje, avšak uvedená okolnosť nemôže znamenať platenie vyššieho výživného. Poprel, že by matke ako spoluvlastníčke nehnuteľnosti bránil vstupovať do spoločného domu, avšak potvrdil, že po jej odchode z domácnosti, môže do domu vstúpiť len v jeho prítomnosti, keďže ide o jeho výlučné obydlie. Matke osobné veci nezadržiava, tieto si vzala, spoločné vozidlo využíval na dopravu do práce a na stretnutia s maloletým. Poukázal na to, že matka nemá skúsenosti so šoférovaním a môže využívať jedno zo štyroch vozidiel, ktoré vlastnia jej rodičia. Nesúhlasil s tvrdeniami o jeho nezáujme o stretnutia s maloletým, čo nevyplýva ani z predloženej

emailovej komunikácie obsahujúcej žiadosti a jeho snahy o realizáciu styku a jeho znemožnenie z dôvodov na strane maloletého a matky. Dodal, že od polovice marca 2020 sa styku s maloletým nedožadoval z dôvodu jeho bezpečnosti, vzhľadom na šírenie ochorenia COVID-19 a výkon jeho práce. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach. 7. Matka v podaní zo dňa 16.06.2020 zdôraznila, že otcovi po odpočítaní výživného zostáva suma 1.100 eur, resp. 1.000 eur, pričom jeho náklady na domácnosť sa vzhľadom na zmenu počtu bývajúcich osôb znížia. Uviedla, že zdravotný stav maloletého nie je dobrý, zaostáva za rovesníkmi, nevie stáť bez opory, nerozpráva, podľa vyjadrenia odborníkov môže mať poruchu autistického spektra (vyjadrenia psychológov), má nižší svalový tonus, zaostáva v psychomotorickom vývoji, absolvoval vyšetrenia u neurológa, s diagnostikou iná nezatriedená a nešpecifikovaná vývinová porucha a nešpecifikovaná porucha reči a jazyka. Uviedla, že otca o zdravotnom stave maloletého informovala, náklady súvisiace s návštevou u lekárov hradí sama a s pomocou rodičov. Zdôraznila, že spoločnú domácnosť opustila po fyzickom napadnutí zo strany otca, trestné oznámenie na neho nepodala. Následne sa chcela do domu vrátiť, ale otec vymenil zámky a nechce ju tam pustiť. Poprela, že by neužívala vozidlo, nakoľko na auto zakúpila v roku 2019 aj zimné pneumatiky v cene 240 eur. Vo zvyšku sa pridržiavala svojich vyjadrení. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloletého S. a zročnom výživnom ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti majúce za následok zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o výživnom a zročnom výživnom. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností a možností a majetkových pomerov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Odvolací súd poukazuje na riadne vyčíslené výdavky na dieťa matkou pozostávajúce zo stravy 170 eur, oblečenia 50 eur, hygieny 50 eur (dieťa používa plienky), voľnočasových aktivít 40 eur. Je potrebné dať do pozornosti, že náklady dieťaťa tvoria aj platby za bývanie, resp. pomerná časť týchto platieb. V danom prípade matka síce býva u rodičov, ktorý jej pomáhajú a nežiadajú od nej príspevok na bývanie, avšak danú povinnosť má a tieto náklady by jej vznikli aj v prípade, ak by bývala v prenájme. Nemožno akceptovať námietky otca týkajúce sa nepreukázania nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktorý je vo veku 1,5 roka (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a jeho výdavky na zabezpečenie potrieb sú bežné (strava, hygiena, plienky, zdravotná starostlivosť). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že pri určení výšky týchto nákladov je potrebné vychádzať z bežne dostupných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, pričom matka nie je povinná predkladať pokladničné bločky z nákupov vecí pre dieťa. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého a matkou prezentovaný reflux, tento otec nespochybnil, keď namietal, že maloletý má len bežný reflux. Nemožno akceptovať ani argumenty otca vzťahujúce sa k potrebe vychádzať pri určení výživného na maloleté dieťa z právnych predpisov určujúcich sumu najzákladnejších potrieb dieťaťa vo výške 95,96 eur mesačne. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa sú upravené ust. a nasl. Zákona o rodine (príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti výživného na maloletého v sume 220 eur mesačne, ktorá zohľadňuje jeho vek, potreby a príjmy a pomery na strane oboch rodičov. Pri určovaní miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa podieľa každý z rodičov treba prihliadať na osobnú starostlivosť matky o maloletého, ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, pričom v danej veci táto starostlivosť je na celodennej báze, vzhľadom na vek maloletého. Je nesporné, že matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa a jej príjem, tak ako sama potvrdila pred súdom prvej inštancie, tvorí aj časť nájomného z prenájmu bytu vo výške cca 150 eur mesačne (spolu cca 545 eur) a na strane otca treba konštatovať preukázaný príjem vo výške cca 1.200 eur mesačne. Pri posúdení zárobkových príjmov rodičov nevyhnutne treba konštatovať, že na strane otca sú lepšie možnosti

a jeho príjem je v nepomere s príjmom matky pozostávajúcim z rodičovského príspevku, prídavkov na dieťa a časti prenájmu nehnuteľnosti, pričom jej možnosti sú obmedzené, nakoľko zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého a je odkázaná na pomoc svojej rodiny. Skutočnosť, že rodičia sú spoluvlastníkmi majetku v BSM, ktorý nadobudli za trvania manželstva a vysporiadanie tohto majetku bude predmetom iného konania. Aktuálne je nesporné, že otec obýva spoločný dom rodičov a matka s dieťaťom žije v jednej izbe u svojich rodičov, ktorá skutočnosť vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov na strane matky. Odvolací súd neakceptoval námietky otca o neprimeranej výške vyčíslených nákladov na maloletého, ktorá suma napokon nezahŕňa ani pomer platby za bývanie. Za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na otcom dosahovaný príjem nie je dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to znížením určeného výživného ( § 62 ods. 2 Zákona o rodine). Rovnako je potrebné vziať v úvahu aj skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a žije sám v 3-izbovom dome. V prípade, ak otec poukazuje na výšku svojich bežných osobných nákladov, odvolací súd konštatuje, že výdavky na zabezpečenie svojich osobných potrieb má každý z rodičov, teda aj matka. Za daných okolností a s poukazom na uvedené dôvody sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým určil otcovi výživné na maloleté vo výške 220 eur mesačne ako zodpovedajúce zabezpečeniu odôvodnených potrieb dieťaťa a príjmu a pomerom oboch rodičov, pričom uvedená výška výživného rozhodne nie je nadštandardná. Zaoberajúc sa aj odporúčaním kolízneho opatrovníka na určenie výživného na maloletého v sume 200 eur mesačne, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody a skutočnosť, že pri stanovení výšky výživného bolo potrebné zohľadniť možnosti matky a nepomer príjmov rodičov. 11. Správne súd prvej inštancie určil výživné na maloletého počnúc podaním návrhu matky a správne ustálil aj výšku zročného výživného, ktoré zaviazal otca zaplatiť jednorazovo ( ) berúc do úvahy spotrebný charakter výživného na maloleté dieťa.

12. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , pretože je správne.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).