Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Ambróz Motyka, advokátska kancelária Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.473,06 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -63 zo dňa 25.08.2020 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: ,, I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.473,06 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva, pretože žalovaný uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a rovnako považoval tento spôsob za nekalé obchodné správanie. 1.2. Bol toho názoru, že žalobca preniesol zodpovednosť zodpovedného dodávateľa finančných služieb na rozhodcovský súd, ktorý mu toto jeho konanie v celom rozsahu odobril, a preto ak následne tvrdí, že mu vznikla ujma, lebo žalobkyňa mu nezaplatila ani istinu, dostal sa do takého stavu vlastným konaním a z dôvodu, že sa snažil vyhnúť objektívnemu súdnemu ex offo preskúmavaniu zmluvných podmienok a dodržania odbornej starostlivosti pri poskytnutí tohto úveru. 1.3. Pokiaľ sa týka výšky priznaného zadosťučinenia prihliadol k tomu, že žalovaný uplatnil okrem istiny aj nároky, ktoré súdy v mnohých rozhodnutiach judikovali ako nedôvodné a v tomto ohľade aj žalobkyňa oponovala voči tvrdeniam žalovanej strany. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa a .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že dostatočne preukázal, že na strane žalobkyne nevznikol nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko žalobkyňa pohľadávku zo zmluvy o úvere splatila len

čiastočne. Bol toho názoru, že žalobkyni nemohla ani potenciálne hroziť ujma zo strany žalovaného vo výške 4.964,12 Eur a k porušeniu jej práv nemohlo dôjsť ani teoreticky, nakoľko si vôbec neplnila svoje povinnosti a nezaplatila akúkoľvek úhradu na splatenie záväzku zo zmluvy o úvere. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvodnosť nároku žalobkyne vzhľadom na tvrdenú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že jeho argumentácia o neexistencii potenciálnej hrozby sa v danom prípade rozchádza s realitou, pretože pohľadávka priznaná v rozhodcovskom rozsudku predstavovala reálnu hrozbu ujmy minimálne vo výške 6.305,63 Eur (7.690,39

- 1.384,76). Vzhľadom na preukázané a judikované množstvo porušení spotrebiteľských práv a výšku reálnej hrozby ujmy vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku (6.305,63 Eur) považovala priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu a primeranú, čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

6. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

7. Hypotéza právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ustanovených alebo osobitnými predpismi, a spôsobilosť porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

8. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný.

9. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. -72 zo dňa 12.03.2018 rozhodol tak, že žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol. V dôsledku podaného odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -88 zo dňa 26.09.2018 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, sp. zn. zo dňa 02.05.2016 vydaného rozhodcom JUDr. Mariánom Ďuranom, PhD., pričom posúdil pasívnu legitimáciu v zmysle žaloby a rozhodcovskú doložku vo formulárovej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná, a ktorá žiadala od spotrebiteľa, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, považoval za neplatnú, a teda mal za to, že je daný dôvod na neplatnosť rozhodcovskej doložky a dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona .

10. Odvolací súd je toho názoru, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla. Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti,

týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už čo i len hrozba vzniku ujmy. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.

11. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje v danom prípade v zhode s názorom súdu prvej inštancie za primeranú sumu 2.473,06 Eur. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia vo výške 2.473,06 Eur je plne opodstatnená. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný uplatnil okrem istiny aj nároky, ktoré súdy v mnohých rozhodnutiach judikovali ako nedôvodné, a preto zadosťučinenie uplatnené žalobkyňou za nezákonný postup žalovaného vo výške 2.473,06, ktorá predstavuje polovicu zo sumy 4.946,12 Eur, ktorá bola priznaná v rozhodcovskom konaní, je dôvodná. Zároveň je dôvodná aj preto, lebo žalovaný si uplatňoval nároky niekoľkonásobne prevyšujúce dôvodný nárok, navyše za situácie, že žalobkyňa, ktorá je z dôvodu onkologického ochorenia nezamestnaná a jej jediný príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140 Eur, musela svoje práva aktívne brániť v pôvodnom konaní pod sp.zn. .

12. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi čiastočnou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia a .

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. . Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).