Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoCsp-53-2020.pdf
PDF · 79.85 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoCsp/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Ambróz Motyka, advokátska kancelária Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.473,06 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/136/2019-63 zo dňa 25.08.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: ,, I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.473,06 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 19Cr/1/2016 žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva, pretože žalovaný uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a rovnako považoval tento spôsob za nekalé obchodné správanie. 1.2. Bol toho názoru, že žalobca preniesol zodpovednosť zodpovedného dodávateľa finančných služieb na rozhodcovský súd, ktorý mu toto jeho konanie v celom rozsahu odobril, a preto ak následne tvrdí, že mu vznikla ujma, lebo žalobkyňa mu nezaplatila ani istinu, dostal sa do takého stavu vlastným konaním a z dôvodu, že sa snažil vyhnúť objektívnemu súdnemu ex offo preskúmavaniu zmluvných podmienok a dodržania odbornej starostlivosti pri poskytnutí tohto úveru. 1.3. Pokiaľ sa týka výšky priznaného zadosťučinenia prihliadol k tomu, že žalovaný uplatnil okrem istiny aj nároky, ktoré súdy v mnohých rozhodnutiach judikovali ako nedôvodné a v tomto ohľade aj žalobkyňa oponovala voči tvrdeniam žalovanej strany. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že dostatočne preukázal, že na strane žalobkyne nevznikol nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko žalobkyňa pohľadávku zo zmluvy o úvere splatila len
čiastočne. Bol toho názoru, že žalobkyni nemohla ani potenciálne hroziť ujma zo strany žalovaného vo výške 4.964,12 Eur a k porušeniu jej práv nemohlo dôjsť ani teoreticky, nakoľko si vôbec neplnila svoje povinnosti a nezaplatila akúkoľvek úhradu na splatenie záväzku zo zmluvy o úvere. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvodnosť nároku žalobkyne vzhľadom na tvrdenú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že jeho argumentácia o neexistencii potenciálnej hrozby sa v danom prípade rozchádza s realitou, pretože pohľadávka priznaná v rozhodcovskom rozsudku predstavovala reálnu hrozbu ujmy minimálne vo výške 6.305,63 Eur (7.690,39
- 1.384,76). Vzhľadom na preukázané a judikované množstvo porušení spotrebiteľských práv a výšku reálnej hrozby ujmy vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku (6.305,63 Eur) považovala priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu a primeranú, čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.
6. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
7. Hypotéza právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, a spôsobilosť porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
8. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný.
9. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 19Cr/1/2016 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 19Cr/1/2016-72 zo dňa 12.03.2018 rozhodol tak, že žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol. V dôsledku podaného odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 23CoR/1/2018-88 zo dňa 26.09.2018 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, sp. zn. PM-R/0915/0089 zo dňa 02.05.2016 vydaného rozhodcom JUDr. Mariánom Ďuranom, PhD., pričom posúdil pasívnu legitimáciu v zmysle žaloby a rozhodcovskú doložku vo formulárovej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná, a ktorá žiadala od spotrebiteľa, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, považoval za neplatnú, a teda mal za to, že je daný dôvod na neplatnosť rozhodcovskej doložky a dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona 335/2014 Z.z..
10. Odvolací súd je toho názoru, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla. Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti,
týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už čo i len hrozba vzniku ujmy. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.
11. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje v danom prípade v zhode s názorom súdu prvej inštancie za primeranú sumu 2.473,06 Eur. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia vo výške 2.473,06 Eur je plne opodstatnená. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný uplatnil okrem istiny aj nároky, ktoré súdy v mnohých rozhodnutiach judikovali ako nedôvodné, a preto zadosťučinenie uplatnené žalobkyňou za nezákonný postup žalovaného vo výške 2.473,06, ktorá predstavuje polovicu zo sumy 4.946,12 Eur, ktorá bola priznaná v rozhodcovskom konaní, je dôvodná. Zároveň je dôvodná aj preto, lebo žalovaný si uplatňoval nároky niekoľkonásobne prevyšujúce dôvodný nárok, navyše za situácie, že žalobkyňa, ktorá je z dôvodu onkologického ochorenia nezamestnaná a jej jediný príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140 Eur, musela svoje práva aktívne brániť v pôvodnom konaní pod sp.zn. 19Cr/1/2016.
12. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi čiastočnou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).