Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-42-2019.pdf
PDF · 139.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: C. D. S., s.r.o., so sídlom Z. 5, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, právne zastupuje: X. P., s.r.o., Z. 5, I. - mestská časť Z. XXX XX, U.: XX XXX XXX, proti žalovanej : U. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E. Y., P. XXXX/XX, zastupuje : F. združenie F. A. - F. S., U.: XX XXX XXX, so sídlom J.Š. K. XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 4.919,93 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.959,70 eur zastavuje.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v súvislosti s konaním o zaplatenie sumy 1.959,70 eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. V súvislosti s konaním o zaplatenie zvyšku žalovanej sumy, t.j. o zaplatenie 2.960,23 eur s prísl. súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde I. I. domáhal od žalovanej zaplatenie spolu sumy X.XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX eur od 21.6.2018 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú so žalovanou ako dlžníkom uzavrela Poštová banka a.s. ako veriteľ dňa 21.1.2015. V žalobe žalobca uviedol, že na základe uvedenej úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver 5.000,- eur za v zmluve dohodnutých podmienok. Žalovaná si svoje povinnosti zo zmluvy neplnila, úver riadne nesplácala. Žalobca tvrdil, že pohľadávku z úverového vzťahu postúpil pôvodný veriteľ, Poštová banka, a.s., ako postupca, žalobcovi ako postupníkovi a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2018. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 7.728,07 eur a pozostávala z istiny úveru 4.919,93 eur a z riadneho úroku 2.808,14 eur. Podľa žaloby si žalobca voči žalovanej v súdnom konaní z postúpenej pohľadávky uplatnil len istinu vo výške 4.919,93 eur.
2. Dňa 12.12.2018 bol v upomínacom konaní sp.zn. XXUp/XXXX/XXXX vydaný platobný rozkaz, ktorým kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.919,93 eur s uplatneným úrokom z omeškania a na náhradu trov konania. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 18.12.2018 a odpor voči nemu podala dňa 28.12.2018. Keďže voči platobnému rozkazu podala žalovaná včas odôvodený odpor a žalobca navrhol pokračovať v konaní , Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nové Zámky podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. v spojení s §13 a §14 C.s.p..
3. V odpore žalovaná uviedla, že zmluva neobsahuje zákonom č. 129/2010 Z.z. požadované náležitosti, upravené v ustanovení § 9 ods. 2 cit. zákona / skutočná výška RPMN, skutočná výška ročnej úrokovej sadzby, skutočná výška celkovej sumy na zaplatenie/, naopak že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky / rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy, poplatky za upomienky.../ a že neurčitosť niektorej z náležitostí zmluvy má ten istý účinok ako keby náležitosť zmluva neobsahovala. Preto je podľa žalovanej potrebné úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná uviedla, že úver jej bol poskytnutý vo výške 5.000,- eur a ona sama už zaplatila sumu 4.000,05 eur. Súčasne poukázala na to, že v zmluve nebolo zosplatnenie úveru riadne dohodnuté, že zosplatnenie nie je riadne konkretizované, že je neplatné.
4. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý sa s tvrdením žalovanej nestotožnil. Mal zato, že ňou vytýkané nedostatky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch neexistujú. Najmä čo sa týka tvrdenia o poistnom, toto podľa predmetného zákona nie je možné v danej veci považovať za náklady úveru, keďže uzavretie poistnej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej uzavretia za zvýhodnených podmienok a preto poistné bolo vyňaté z celkových nákladov, nakoľko nejde o náklad podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca mal zato, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a naopak neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
5. V priebehu ďalšieho konania žalovaná zotrvala na svojich tvrdeniach. A okrem vyššie uvedeného tvrdenia, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, že úver je pre chýbajúce zákonom požadované náležitosti zmluvy o úvere potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, že k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, pretože neboli splnené zákonné podmienky zosplatnenia, nebolo jej ani doručené / čím v podstate spochybnila aj aktívnu legitimáciu žalobcu/, tvrdila aj to, že aj úrok z úveru bol dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi / považovala ho za privysoký oproti priemerným úrokových sadzbám, za aké sa v tom období poskytovali úvery. Taktiež tvrdila, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj preto, lebo zmluva neobsahuje ani ďalší zákonom požadovaný údaj a to adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia súdov napr. KS Nitra 9Co/273/2017, 7Co/29/2018 - č.l. 328/. A taktiež tvrdila, že žalobcovi, resp. Poštovej banke, a.s. na úver už zaplatila vyššiu čiastku, než uvádzal žalobca.
6. Aj žalobca zotrval na svojich tvrdeniach. K výške RPMN uviedol, že tento je v zmluve uvedený správne a zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Opätovne uviedol, že poistné do výpočtu celkových nákladov, t.j. ani do RPMN nevstupuje a to z dôvodu jeho dobrovoľnosti- fakultatívnosti. T.j. poistné nebolo v tomto prípadne povinné a úverovú zmluvu mohla žalovaná uzatvoriť za tých istých podmienok aj bez dojednaného poistenia. A takto „fakultatívne“ dohodnuté poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN - podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého : ,,Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“. K žalovanou namietanej výške ročnej úrokovej sadzby, žalobca uviedol, že v zmysle bodu 4.1 žiadosti o úver dobrá pôžička (ďalej len žiadosť), žalovaná potvrdila že sa pred podpisom žiadosti oboznámila s Formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ďalej potvrdila že sa oboznámila a súhlasí s Obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách. Žalovaná svojím podpisom vstúpila slobodne, vážne a bez výhrad do zmluvného vzťahu a to za podmienok, ktoré jej boli dopredu známe. K výške ročnej úrokovej sadzby žalobca uviedol, že v zmysle § 21 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je „Veriteľ povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.“ , ods. 2- „Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety“. V zmysle §53 ods. 6 zák. č. Občianskeho zákonníka „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis“. V zmysle §1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. „....odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“ V zmysle §1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy“. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu je podľa žalobcu nepochybné, že pôvodný veriteľ určil výšku ročnej úrokovej sadzby v súlade s legislatívou. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve vo výške 17,33 % p.a. je správna a uvedená úroková sadzba (23,90 % p.a.) neprevyšuje jej dvojnásobok. Žalobca sa opätovne vyjadril aj k žalovanou namietanej „celkovej výške na zaplatenie (skutočnú výšku)“. Poukázal na to, že podľa zmluvy o úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur, doba splácania poskytnutého úveru bola stanovená na 120 mesačných splátok s dátumom konečnej splatnosti úveru 20.01.2025. Celková čiastka úveru bola stanovená na 13.120,- eur. Výška mesačnej anuitnej splátky bola určená na 110,- eur mesačne + náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške 5,- eur mesačne, takto stanovená celková výška k mesačnej úhrade tvorila sumu vo výške 115,- eur. Výška poslednej splátky 20.01.2025 by v tomto prípade tvorila sumu vo výške 35,- eur. Celková suma úhrad bez poistenia, nakoľko sa poistné do výpočtu celkových nákladov z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje - nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia, teda tvorí sumu vo výške 13.120,-eur. Žalobca súčasne predložil amortizačnú tabuľku, z ktorej vyplýva predpis jednotlivých splátok žalovanej.
7. Písomným podaním zo dňa 26.10.2020 sa žalobca vyjadril aj k námietke premlčania. Uviedol, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ale v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Žalobca ďalej uviedol, že v takom prípadne môže veriteľ žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, inak mu toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. S poukazom na zákonnú úpravu zosplatnenia a premlčania žalobca uviedol, že neuplatnenie práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo podľa žalobcu preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (21.03.2016) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2015. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka dňa 20.11.2015, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcu zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 21.03.2016 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2016 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.03.2016. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.03.2016 tak začala v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 20.03.2016)
a uplynula by najskôr dňa 20.03.2019. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 21.11.2018, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalobca trval na tom, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný.
8. Tunajší súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Do rozhodnutia vo veci, došlo postupne k čiastočným späťvzatiam žaloby, s ktorými prejavila žalovaná, ako to vyplýva z vyjadrenia jej zástupcu na pojednávaní dňa 27.5.2021, súhlas.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Poštová banka, a.s. ako banka a veriteľ, uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom dňa 21.1.2015 Zmluvu o úvere dobrá pôžička č. 1535540775, na základe ktorej bol zo strany Poštovej banky, a.s. ako veriteľa poskytnutý žalovanej - dlžníkovi spotrebný úver vo výške X.XXX,- eur. Y. ako dlžník sa zaviazala úver splácať formou 120-ich splátok, po 115,- eur mesačne, splatných vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc 20.2.2015 a končiac 20.1.2025. Mesačná splátka pozostávala zo splátky úveru 110,- eur a poistného 5,- eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,90 % ročne, RPMN bola uvedená vo výške 26,70 % a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 17,33 %. Celková čiastka spojená s úverom bola uvedená vo výške 13.120,- eur. V zmluve nie je explicitne uvedené na akej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť/ § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch/ a to napriek tomu, že sa jedná o obligatórnu náležitosť zmluvy a bez tejto náležitosti je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná ako dlžník zo zmluvy dohodnuté splátky úveru nesplácala, na čo reagoval veriteľ / banka/ tak, že žalovanej zaslal upozornenie - výzvu zo dňa 23.2.2016, v ktorom podaní žalovanú upozornil na to, že je v omeškaní so splácaním úveru. Žalobca tvrdí, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ následne vyhlásila úver za predčasne splatný a to ku dňu 21.3.2016, čo malo byť údajne žalovanej oznámené aj listom z 21.3.2016. Práve doručenie tohto listu žalovaná spochybnila, tvrdila, že jej žiaden takýto list doručený nebol. Žalobca v konaní relevantnými dôkazmi nepreukázal, že vyššie uvedená písomnosť z 21.3.2016 bola žalovanej doručená, resp. doručovaná, t.j. že sa aspoň dostala do jej dispozície. Napriek tomu, že žalovaná počas konania opakovane uvádzala, že jej oznámenie o tzv. zosplatnení doručené nebolo, že úver doposiaľ nebol riadne zosplatnený, žalobca žiaden presvedčivý dôkaz na vyvrátenie jej tvrdenia neprodukoval. Len predloženie samotnej výzvy, bez preukázania aspoň toho, že táto bola daná na poštovú prepravu, je nepostačujúce. Preukázanie zosplatnenia a predovšetkým preukázanie doručenia výzvy na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky je v prípade ak to strana rozporuje, nevyhnutné pre účely preukázania splnenia podmienok k postúpeniu bankovej pohľadávky. Keďže ako bolo uvedené, žalovaná opakovanie zosplatnenie pohľadávky spochybňovala, súd sa zaoberal aj tým, či je žalobca, ktorému mala byť postúpená pohľadávky banky, v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný a prípadne v akom rozsahu a samozrejme aj inými námietkami žalovanej, významnými pre toto konanie.
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa §15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa §16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods.3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa §23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa §21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovenej vykonávací predpis. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov tvoriacich spis, mal súd preukázané, že Poštová banka a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli vyššie uvedenú zmluvu o spotrebiteľskom úverovú zmluvu, ktorú bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy bol zo strany veriteľa poskytnutý žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur. Ako už bolo uvedené, žalovaná mala poskytnutý úver splácať formou 120-ich splátok, po 115,-eur, z čoho boli splátky úveru 110,- eur mesačne. Keďže zo zmluvy explicitne nevyplýva, že niektorá zo splátok má byť krátená, t.j. zaplatená v nižšej výške, žalovaná uzavrela zmluvu s povinnosťou uhradiť 120 splátok po 110,- eur, čo je spolu 13.200,- eur. V zmluve je však uvedený iný údaj o celkovej čiastke a to v nižšej sume / pre rozhodovanie sa teda v neprospech žalovanej/ a to vo výške 13.120,- eur. Okrem uvedeného v zmluve nie je explicitne uvedené ani to, na akej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť/ § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch/. Vychádzajúc z úpravy obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch, má súd za to, že uvedenie obligatórneho údaju v nesprávnej výške, je potrebné posudzovať tak, ako by tento údaj nebol uvedený vôbec. Je teda zrejmé, že zmluva neobsahuje zákonom požadované údaje podľa § 9 ods. 2 písm. c) a písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Jeden z údajov v zmluve uvedený vôbec nie je / adresa na reklamovanie, sťažnosť/ a druhý je uvedený v nesprávnej výške / údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť. Preto už len z uvedených dôvodov je priamo zo zákona potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a to podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Keďže súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatok, bola žalovaná povinná vrátiť veriteľovi- Poštovej banke a.s. len to, čo ako úver dostala, t.j. sumu 5.000,- eur.
12. Z dokazovania vyplynulo, že ešte pred začatím konania uhradila Poštovej banke, a.s., ku dňu 29.6.2018 sumu 1.950,- eur, čo preukazuje aj bankový výpis založený v spise na č.l. 255. Z predložených listín a z tvrdenia žalobcu tiež vyplynulo, že následne po podaní žaloby zaplatila žalovaná ešte sumu 1.959,70 eur. Preto žalobca viacerými čiastočnými späťvzatiami, postupne realizovanými v priebehu konania v období od 27.2.2020 do 12.4.2021, vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.959,70 eur a keďže žalovaná z čiastočnými späťvzatiami súhlasila / naposledy na pojednávaní dňa 27.5.2021/, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. a to v rozhodnutí vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s čiastočným zastavením konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania v tejto časti/ v súvislosti s konaním o zaplatenie 1.959,70 eur/ priznal žalobcovi voči žalovanej v plnom rozsahu. Súd mal za to, že v tejto časti zastavenie konania procesne spôsobila žalovaná svojimi čiastočnými úhrady vykonanými po začatí konania, pre ktoré žalobca čiastočne bral žalobu späť.
13. Čo sa ale týka námietky nesprávne uvedenej RPMN v zmluve, pre nezohľadnenie poistného v jeho výpočte, súd k tejto zhodne so žalobcom uvádza, že je nedôvodná. Poistné nemuselo byť zahrnuté do výpočtu RPMN, keďže podľa zmluvy bolo dobrovoľné a zo zmluvy nevyplýva, že by uzavretie poistnej zmluvy malo byť podmienkou poskytnutia úveru za určitých zmluvných podmienok. Preto podľa § 2 písm. g) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo súčasťou ani celkových nákladov spotrebiteľa a ani ročnej percentuálnej miery nákladov. Čo sa týka námietky , že úrok z úveru je v rozpore s dobrými mravmi , tak aj túto námietku súd považoval za nedôvodnú. S poukazom na ustanovenie §53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, na ustanovenie §1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a s poukazom na ustanovenie §1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. má súd za to, že banka ako veriteľ z úverového vzťahu určila výšku ročnej úrokovej sadzby v súlade s právnou úpravou. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 17,33 % p.a. a v zmluve dohodnutá úroková sadzba 23,90 % p.a. neprevyšuje jej dvojnásobok.
14. Ako však bolo uvedené, žalovaná v konaní spochybnila zosplatnenie úveru a aj celý proces jeho realizácie, čím spochybnila aj samotnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Samotné zosplatnenie ešte nesplatnej pohľadávky je veľmi dôležité a to aj z hľadiska možného nakladania s pohľadávkou banky do budúcna, t.j. aj vo vzťahu k prípadnému následnému postúpeniu takejto bankovej pohľadávky na nebankový subjekt. Žalobca síce tvrdí, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ najskôr žalovanú upozornil, že je v omeškaní s úhradou sumy 601,15 eur/ z toho boli splátky úveru vo výške 550,- eur/ a súčasne ju upozornil na možnosť zosplatnenia a že následne banka vyhlásila úver za predčasne splatný ku dňu 21.3.2016, čo malo byť údajne žalovanej oznámené aj listom z 21.3.2016. Ale práve toto zosplatnenie, jeho doručenie, proces realizácie, resp. aj právo naň žalovaná v konaní v celom rozsahu spochybnila. Napriek viacerým námietkam žalovanej žalobca v konaní relevantnými dôkazmi nepreukázal, že vyššie uvedenú výzvu zo dňa 21.3.2016 , v ktorej žalovanej banka oznámila deň zosplatnenia, žalovanej aj skutočne doručil, resp. že jej ju doručoval, t.j. že sa aspoň dostala do jej dispozície. Ako bolo uvedené , len predloženie samotnej výzvy z 21.3.2016, bez preukázania aspoň toho, že táto bola daná na poštovú prepravu, resp. bez preukázania, že sa aspoň dostala do dispozície žalovanej, je nepostačujúce.
15.Ako už bolo viackrát uvedené, z dôvodu, že žalovaná opakovanej spochybnila samotné zosplatnenie úveru, bolo povinnosťou žalobcu jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázať, že k platnému a účinnému predčasnému zosplatneniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, skutočne aj došlo. Bez tohto preukázania je totižto spochybnená aj samotná aktívna legitimácia žalobcu, na ktorého mala byť postúpená, práve táto zosplatnená pohľadávka banky. Nebolo sporné, že podľa žaloby mala úver žalovanej poskytnúť Poštová banka, a.s., ktorá je bankovou - štátom autorizovanou inštitúciou. Jej činnosť upravuje a reguluje vyššie citovaný zákon o bankách. Činnosť banky podlieha bankovému povoleniu a dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez udelenia povolenia na vykonávanie činnosti banky, nikto nemôže takúto bankovú činnosť vykonávať. Naopak žalobca / EOS KSI Slovensko, s.r.o./ nepreukázal, že je bankovou inštitúciou, ktorej bolo umožnené vykonávať činnosť banky v zmysle zákona o bankách. V nadväznosti na uvedené bolo potom potrebné posúdiť aj citovanú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá medzi bankou / Poštová banka, a.s./ a nebankovým subjektom/ žalobca/. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na nebankový subjekt môžu byť len tie pohľadávky, ktoré sú v čase postúpenia splatné a s ktorými je dlžník v čase postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, dlhšie ako 90 dní v omeškaní a to napriek písomnej výzve zo strany banky. Vychádzajúc teda aj z rozhodovacej činnosti súdov v súčasnosti už nie je pochybnosť o tom, že predmetom postúpenia pohľadávky banky na iný, nebankový subjekt, môže byť len pohľadávka splatná. A aj s poukazom na ustanovenie § 92 odsek 8 prvá veta Zákona o bankách je zrejmé, že v prípade postupovania takejto pohľadávky pôvodne patriacej banke musia byť súčasne splnené dve základné podmienky. Prvou podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt je existencia písomnej výzvy banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej a zosplatnenej úverovej pohľadávky klientovi, aby klient túto pohľadávku mal možnosť ešte pred samotným postúpením uhradiť pôvodnému veriteľovi- banke. Druhou podmienkou je nepretržité viac než deväťdesiat dní trvajúce omeškanie klienta / dlžníka/ so splnením jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky, ktorá má byť predmetom postúpenia. Splnenie týchto podmienok mal v konaní preukázať žalobca. Žalobca, ako už bolo uvedené, v konaní nepreukázal, že žalovanej riadne zaslal , resp. že sa do jej dispozície dostalo oznámenie o zosplatnení pohľadávky banky, o výške takejto pohľadávky a nepreukázal , že ju riadne aj vyzval na úhradu zosplatnenej pohľadávky. Žalobca teda nepreukázal, že žalovaná bola v čase pred postúpením pohľadávky riadne vyzvaná na splnenie dlžnej, splatnej sumy, v lehote 90 dní, tak ako to požaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výzva predchádzajúca zosplatneniu, resp. upozornenie z 23.2.2016 neobsahovala jednoznačné upozornenie, že banka zosplatní úver a k akému konkrétnemu dňu tak urobí. V tomto podaní sa len všeobecne uvádza uvedená možnosť, t.j. to , že banka je oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť. Jednoznačne však v nej nie je uvedené, že ju v tomto konkrétnom prípadne aj vyhlási a k akému dátumu. Túto výzvu, resp. upozornenie nie je preto možné v žiadnom prípade považovať za výzvu na plnenie zosplatnenej pohľadávky, tak ako to predpokladá § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ani banka ako postupca, ani žalobca ako postupník teda
nepreukázali splnenie podmienok požadovaných pre platné postúpenia pohľadávky banky. A keďže bez splnenia uvedených podmienok k postúpeniu prísť nemôže, akékoľvek takéto postúpenie / ktoré je bez zákonných náležitostí/ musí súd vyhodnotiť ako postúpenie v rozpore so zákonom, t.j. podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu teda súd nemal preukázané, či banka výzvu z 21.3.2016, v ktorej banka uvádza, ku akému konkrétnemu dňu mieni úver zosplatniť a v akej je k uvedenému dňu výška zosplatnenej pohľadávky, žalovanej aj doručila, resp. či sa vôbec pokúsila ju doručiť. Nebolo teda preukázané ani to, či vôbec bolo dané na poštovú prepravu, či sa vôbec mohlo dostať do jej dispozície. Súd nemal preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovanú ako dlžníka na úhradu splatnej pohľadávky , ktorú pohľadávku zamýšľa postúpiť / § 92 ods. 8 zákona o bankách/ . Súd teda nemal v konaní jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že skutočne došlo k platnému / v súlade so zákonom/ zosplatneniu úveru a že žalovaná bola podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách aj riadne vyzvaná na úhradu takto zosplatnenej pohľadávky. Preto aj následné postúpenie pohľadávky, pri ktorom neboli splnené náležitosti ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre rozpor so zákonom vyhodnotil súd ako neplatné / § 39 Občianskeho zákonníka/.
16. Súd vzhľadom na uvedené žalobu zamietol v celom rozsahu, keďže nemal nad všetku pochybnosť preukázané, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní, t.j. že zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudol platne v súlade s ustanovením § 39, § 525 a nasl. Občianskeho zákonníka , za splnenia podmienok požadovaných § 92 ods. 8 zákona o bankách pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu. K platnému postúpeniu by mohlo dôjsť len za predpokladu, že by boli splnené podmienky predpokladané zákonom o bankách, ako je uvedené vyššie. Súd však tieto skutočnosti dostatočne preukázané nemal, preto zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi Poštovou bankou, a.s. a žalobcom, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky žalovanej v tomto konaní ku dňu 2.7.2018, vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor so zákonom o bankách / § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka/. Na doplnenie súd uvádza, že otázka postúpenia pohľadávky banky sa riešila napr. v rozhodnutiach NS SR: zo dňa 28.3.2018 , sp.zn. 7Cdo/26/2017, zo dňa 24.4.2018, sp.zn. 1Cdo/147/2017.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie v časti z dôvodu čiastočného späťvzatia zastavil a trovách s tým súvisiacich rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku rozsudku. O zvyšnej časti žalovaného nároku , t.j. o zaplatenie 2.960,23 eur s prísl. súd rozhodol tak , že v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. V súvislosti s konaním o tejto časti žaloby, o zaplatenie 2.960,23 eur s prísl. súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v tejto časti úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.